Sviečková manifestácia, ktorá sa konala 25. marca 1988 v Bratislave, predstavuje jeden z najvýznamnejších prejavov nesúhlasu s komunistickým režimom v Československu. Išlo o pokojné zhromaždenie veriacich, ktorí so sviečkami v rukách vyjadrili svoj postoj voči obmedzovaniu náboženskej a občianskej slobody. Táto udalosť, od ktorej uplynulo už 35 rokov, mala významný vplyv na následné udalosti v krajine, vrátane pádu komunistického režimu v roku 1989. Séria podujatí pripomína 35. výročie Sviečkovej manifestácie pod mottom: "Neboli sme ľahostajní. Vtedy ani dnes."
Pozadie a príprava manifestácie
Manifestácia sa konala v období tzv. normalizácie, teda v období po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Od novembra 1987 sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR). Na pravidelnom stretnutí zástupcov tajnej cirkvi 6. marca 1988 v byte kňaza a disidenta Rudolfa Fibyho navrhol František Mikloško zorganizovanie tichej demonštrácie so sviečkami.
Nápad zorganizovať demonštráciu za náboženské slobody pochádzal od bývalého hokejistu Mariána Šťastného, dvojnásobného majstra sveta a útočníka za Česko-Slovensko. Jeden z hlavných aktérov manifestácie, Ján Čarnogurský, sa o akcii dozvedel vďaka odkazu zabalenom v čokoláde Milka.
František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady zhromaždenie zakázali. Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, študenti dostali pokyn odcestovať na víkend domov. Takisto duchovní organizovaní v prokomunistickom združení Pacem in terris vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili. Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta.
Priebeh manifestácie
Zhromaždenie sa konalo na Veľký piatok 25. marca 1988. Vyše 5000 ľudí zaplnilo 24. marca 1988 pred 18.hodinou námestie SNP. Na Hviezdoslavovo námestie pred 18. hodinou dorazili bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami. Zhromaždenie sa začalo o 18. hodine, trvalo polhodinu. Zúčastnilo sa na ňom 8000 až 10.000 ľudí so sviečkami v rukách. Účastníci demonštrácie niesli sviečky a neskandovali žiadne heslá. Sviečky mali byť jediným symbolom, ktorým by vyjadrovali nespokojnosť s režimom. Ako povedal Mikloško: "Myslím si, že by nebolo správne, keby oni protestovali a my by sme tu boli ticho. Domnievam sa, že by sme mohli urobiť niečo podobné, povedzme na pol hodiny sa zhromaždiť so zapálenými sviečkami a ticho manifestovať."
Prečítajte si tiež: Kulinárska špecialita: Sviečková
Zásah bezpečnostných zložiek a následné represie
Napriek pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá. Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia, číslo však mohlo byť väčšie, keďže nie všetci vyhľadali lekárske ošetrenie z obáv o svoju bezpečnosť.
Po Sviečkovej manifestácii nasledovala vlna represií zo strany komunistických úradov, ktoré sa zameriavali na organizátorov a účastníkov demonštrácie.
Prečítajte si tiež: Hovädzia falošná sviečková pre gurmánov
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalú sviečkovú