Apoštol Pavol, pôvodne známy ako Saul, je jednou z najvýznamnejších postáv v dejinách kresťanstva. Jeho životný príbeh je dramatický, plný zvratov a svedčí o hlbokom hľadaní Božej vôle. Od prenasledovateľa kresťanov sa stal horlivým šíriteľom evanjelia, ktorého listy tvoria významnú časť Nového zákona. Tento článok sa zameriava na Pavlovo obrátenie, jeho hľadanie Božej vôle a vplyv jeho konania na formovanie kresťanskej Cirkvi.
Pavlovo obrátenie - dramatický zlom
Obrátenie svätého Pavla je jedným z najznámejších a najdramatickejších príbehov v Biblii. Pavol, pôvodne Saul, bol horlivým farizejom, ktorý prenasledoval kresťanov. Jeho cieľom bolo potlačiť nové hnutie, ktoré považoval za ohrozenie židovského náboženstva. Na ceste do Damasku, kde sa chystal prenasledovať kresťanov, sa mu zjavil v jasnom svetle vzkriesený Ježiš Kristus. Tento zážitok ho úplne zmenil.
Podľa Skutkov apoštolov (Sk 9, 1-19) bol Pavol oslepený a počul hlas, ktorý sa mu prihováral: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ (Sk 9,4). Pavol sa spýtal, kto je ten, čo sa mu prihovára, a hlas odpovedal: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ“ (Sk 9,5). Tento zážitok hlboko otriasol Pavlom a viedol k jeho obráteniu. Po tomto zjavení bol Pavol tri dni slepý a nejedol ani nepil. Do Damasku ho doviedli jeho spoločníci. Tam ho navštívil kresťan menom Ananiáš, ktorý mu vložil ruky a vrátil mu zrak. Pavol sa dal pokrstiť a začal hlásať Ježiša ako Božieho Syna.
Vplyv obrátenia na Pavlove konanie
Pavlovo obrátenie malo zásadný vplyv na jeho život a konanie. Z prenasledovateľa kresťanov sa stal horlivým apoštolom, ktorý cestoval po celom vtedajšom svete a hlásal evanjelium. Jeho poslaním bolo šíriť kresťanskú vieru medzi pohanmi, teda medzi ľuďmi, ktorí neboli Židia. Pavol založil mnohé kresťanské zbory a písal listy, ktoré sú dnes súčasťou Nového zákona.
Hľadanie Božej vôle
Po svojom obrátení sa Pavol plne odovzdal hľadaniu a plneniu Božej vôle. Bol presvedčený, že ho Boh povolal, aby hlásal evanjelium pohanom, a tomuto poslaniu venoval celý svoj život. Pavol sa neustále modlil a prosil Boha o vedenie a múdrosť. Dôkazom jeho hľadania Božej vôle sú jeho listy, v ktorých sa často odvoláva na Božiu milosť a vedenie.
Prečítajte si tiež: Gastronomický sprievodca: Burger Svätý Jur
Pavlove listy ako svedectvo hľadania Božej vôle
Pavlove listy sú nielen teologickými textami, ale aj osobnými svedectvami o jeho hľadaní Božej vôle. V listoch Pavol rieši konkrétne problémy kresťanských zborov, povzbudzuje veriacich a vysvetľuje im základy kresťanskej viery. Zároveň sa v nich delí o svoje vlastné skúsenosti s Bohom a o svoje zápasy s hriechom a pokušením.
Pavol vo svojich listoch zdôrazňuje, že kresťania majú žiť podľa Ducha Svätého a nie podľa tela. To znamená, že majú nasledovať Božie prikázania a usilovať sa o to, aby ich život bol v súlade s Božou vôľou. Pavol tiež povzbudzuje kresťanov, aby sa navzájom milovali a slúžili si, a aby sa usilovali o jednotu v Kristovi.
Príklad z Listu Efezanom
V úvode Listu Efezanom apoštol Pavol prednáša modlitbu dobrorečenia Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista. Robí tak kvôli tomu, že hľadí na Božie pôsobenie v dejinách spásy, ktoré vyvrcholilo v Ježišovom vtelení, smrti a zmŕtvychvstaní, a zároveň kontempluje, ako si nás nebeský Otec vyvolil ešte pred stvorením sveta, aby sme boli jeho adoptovanými synmi, v jeho jednorodenom Synovi, Ježišovi Kristovi.
Už od večnosti jestvujeme v Božej mysli, vo veľkom pláne, ktorý Otec uchovával a rozhodol uskutočniť a zjaviť „v plnosti času“. Sv. Pavol nás vedie k pochopeniu skutočnosti, že celé stvorenie a ešte oveľa viac, muž a žena nie sú ovocím náhody, ale zodpovedajú dobrotivému rozhodnutiu večnej mysle Boha, ktorý stvoriteľskou a vykupiteľskou mocou svojho Slova dal vznik vesmíru. Toto vyhlásenie nám pripomína, že naším povolaním nie je iba jednoducho existovať vo svete, byť súčasťou dejín alebo byť iba Božím stvorením. Je niečím väčším. Znamená, že sme vyvolení Bohom ešte pred stvorením sveta, v Synovi, Ježišovi Kristovi. V ňom jestvujeme, takpovediac, už od večnosti. Boh nás kontempluje v Kristovi, ako adoptované deti.
Apoštol Pavol zdôrazňuje, že Božie „dobrotivé rozhodnutie“, ktoré nazýva plánom lásky, je definované ako tajomstvo Božej vôle, skryté a zjavené v Kristovej osobe a jeho diele. Božia iniciatíva predchádza každú ľudskú odpoveď. Posledným cieľom tohto tajomného plánu je „zjednotiť v Kristovi, ako v hlave, všetko“. V tomto vyjadrení nachádzame jednu z ústredných formulácií Nového zákona, ktoré nám umožňujú pochopiť Boží plán, jeho projekt lásky s celým stvorením.
Prečítajte si tiež: Jablkový koláč s makom
Podľa sv. Ireneja z Lyonu je Kristus centrom celého putovania sveta, nosným pilierom všetkého, ktorý k sebe priťahuje každú skutočnosť a prekonáva rozdelenie a obmedzenie, aby tak všetko priviedol k Bohom chcenej plnosti.
Toto „dobrotivé rozhodnutie“ nezostalo, takpovediac, v Božom mlčaní, vo výšinách jeho neba. Naopak, dal ho poznať, vstúpiac do vzťahu s človekom, ktorému zjavil nie iba niečo, ale seba samého. Nekomunikoval iba akýsi súhrn právd, ale komunikoval nám seba samého, takým spôsobom, že sa stal jedným z nás, a vzal si telo.
Pavol a jeho posolstvo o radosti
Evanjelium, v ktorom sa odráža slávny Kristov kríž, nás naliehavo pozýva radovať sa. Už anjelov pozdrav Márii je „Zdravas’ - Raduj sa!“. Máriina návšteva u Alžbety spôsobila, že Ján poskočil radosťou v lone svojej matky. Vo svojom chválospeve Mária hovorí: „Môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi“. Sám Ježiš „zaplesal v Duchu Svätom“. Jeho posolstvo je prameňom radosti: „Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná“. Naša kresťanská radosť vyviera z prameňa jeho prekypujúceho srdca. Svätý Pavol sa nebál hovoriť o radosti aj uprostred utrpenia.
Pavol a modlitba
Svätý Pavol nabáda adresátov svojich listov k modlitbe: „V modlitbe buďte vytrvalí“; „Bez prestania sa modlite“; alebo „Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!“
Svätý Tomáš Akvinský definuje modlitbu ako „žiadosť Boha o to, čo je náležité“. Modlitba nie je aktom vôle, ale rozumu, pretože prekladá túžbu vôle do prosby, teda „oratio est oris ratio“. Svätý Tomáš vysvetľuje, že rozum môže byť príčinou účinku dvoma spôsobmi: po prvé, dokonalým spôsobom, keď je účinok úplne podriadený moci rozumu. Po druhé, nedokonalým spôsobom, keď sa rozum obracia v žiadosti na niekoho, kto mu je rovný alebo dokonca nadriadený.
Prečítajte si tiež: Obrátený jablkový koláč s kváskom
Svätý Tomáš však poznamenáva, že nemennosť Božej vôle neznamená, že by Boh nechcel, aby sa niektoré veci zmenili. Je totiž plne koherentné, že tá istá vôľa, bez zmeny cieľa, ktorý sleduje, môže chcieť, aby sa jedna vec stala teraz a iná - dokonca opačná ako tá predchádzajúca - neskôr alebo aby sa ten istý cieľ dosiahol rôznymi spôsobmi za rôznych okolností.
Pavol a Mária
Mária vedela, že Šavol sa stane apoštolom a učiteľom národov, pretože jej Syn ju o týchto veciach informoval. Ale keď videla, že prenasledovanie veriacich sa stáva zúrivejšie a ovocie a výsledky obrátenia Šavla sa odďaľujú, a tiež, ako sú učeníci z toho zronení, spôsobovalo to zármutok aj najláskavejšej Matke. Pozorujúc vo svojej múdrosti dôležitosť tejto situácie, roznietila sa k novej odvahe a dôvere vo svojich modlitbách za blaho Cirkvi a za Šavlovo obrátenie.