Svet je fascinujúce miesto plné rôznorodých kultúr, tradícií a zvykov, ktoré sa odrážajú aj v kuchyni. Aj keď ste milovníkom exotických jedál, niektoré cudzokrajné delikatesy vám môžu prísť naozaj nezvyčajné, rovnako ako niektorým cudzincom nemusí chutiť naša tradičná tlačenka s cibuľou a octom. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré z najzvláštnejších jedál, ktoré ľudia po celom svete považujú za delikatesu.
1. Balut: Kačacie embryo namiesto hranoliek?
Balut je pokrm pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie, najmä z Filipín, kde je obľúbeným a cenovo dostupným pouličným občerstvením. Pripravuje sa z oplodneného vtáčieho vajca, najčastejšie kačice divej. Vajce sa udržuje v teple po dobu troch týždňov, aby sa v ňom mohol vyvinúť zárodok. Následne sa varí v škrupine na pare približne 20-30 minút. Čím je vajce staršie, tým viac sa jeho obsah podobá na skutočného operenca. Nevyliahnuté mláďa má krehké kosti a konzumuje sa v celku, vrátane zobáka a zárodkov peria. Miestni obyvatelia ho dochucujú soľou a octom a často si ho vychutnávajú k pivu.
2. Casu Marzu: Sardínsky syr s larvami
Sardínčania si už po generácie vychutnávajú nezvyčajný syr Casu Marzu. Na výrobe tohto miestneho syra sa nepodieľajú len šikovné ruky majstrov, ale aj larvy syrodky drobnej. Miestni obyvatelia okrúhly bochník syra pecorino naschvál infikujú vajíčkami tejto muchy. Tráviaci trakt lariev umožňuje účinnejšie rozkladať tuky, vďaka čomu sa konzistencia a chuť syra neuveriteľne zjemnia. Syr je vraj najlepší vtedy, keď sú červy ešte nažive.
3. Jing Jang ryba: Živá a zároveň mŕtva
Ak vám je ľúto zabiť "vianočného" kapra a následne ho vypražiť, rybu, ktorá sa hýbe na tanieri, by ste pravdepodobne nezjedli. Jing Jang ryba, alebo inak "živá-mŕtva" ryba, sa zvyčajne pripravuje z kaprov, ktorých hlava ostáva celá a zvyšok tela sa uvarí a usmaží. Ryba sa potom servíruje s omáčkou a podáva na tanieri, pričom ústa jej stále lapajú po dychu a oči sa pohybujú, najmä ak je podráždená omáčkou. Tento pokrm, ktorý sa nám môže zdať krutý, vynašli na Taiwane, aby zákazníkom demonštrovali čerstvosť ryby.
4. San-nakji: Živá chobotnica
Ďalším z pohyblivých jedál je tradičný kórejský pokrm San-nakji, ktorý sa pripravuje z chápadiel chobotnice nakrájaných na malé kúsky. Hoci sa chobotnice predtým, než skončia na tanieri, zvyčajne usmrtia, ich vysoko komplexný nervový systém, s dvoma tretinami neurónov lokalizovaných na chápadlách, spôsobuje, že sa ešte hodnú chvíľu dokážu hýbať. Aktívne ostávajú aj prísavky na chápadlách. Preto pri konzumácii San-nakji je potrebné byť opatrný.
Prečítajte si tiež: Najznámejšie jedlá sveta
5. Oči tuniaka: Japonská delikatesa
V Japonsku sa oči tuniaka bežne predávajú v supermarketoch. Pripravujú sa jednoducho na pare a dochucujú cesnakom a sójovou omáčkou. Japonské bary podávajú túto pochúťku dusenú, restovanú alebo ako kokteil známy ako "Slzy tuniaka". Oči vo veľkosti pingpongovej loptičky sa podávajú ako občerstvenie alebo predjedlo.
6. Býčie žľazy: Kontroverzná pochúťka
Býčie žľazy sú po celom svete označované za gurmánsku pochúťku, aj keď mnohí ľudia nad nimi ohŕňajú nos. Ich príprava je možná na viacero spôsobov, môžu sa dusiť, restovať alebo vypražiť v trojobale.
7. Vyprážané tarantuly: Kambodžská špecialita
Kambodžania lovia tarantuly celé generácie, či už ako pokrm alebo ako súčasť tradičnej medicíny. Keď v 70. rokoch za teroru Červených Kmérov vypukol hladomor, tarantuly sa stali nevyhnutnosťou na prežitie vyhladovaného ľudu. Vyprážané tarantuly sa doslova stali atrakciou a dnes do mestečka Skuon, ktoré je ich prípravou vychýrené, prúdia davy turistov, aby si zhotovili snímku s vyprážaným pavúkom. Ako píše Deutche Welle, dnes hrozí, že táto delikatesa čoskoro vymizne.
8. Polievka z vtáčích hniezd: Delikatesa pre vitalitu a krásu
Konzumenti jednej z najvzácnejších a najvyhľadávanejších polievok sú ochotní minúť za malé sústo nemalé peniaze. Veria, že jej konzumácia im napomôže k vitalite, zdraviu a kráse. Táto polievka sa najčastejšie pripravuje z hniezd salangy ostrovnej. Salanga žije v juhovýchodnej Ázii a Indonézii a jej hniezda sú tvorené prevažne zo slín. Z vody a slín vznikne polievka rôsolovitej konzistencie. Kilogram slín (obsahuje okolo sto hniezd) sa predáva za viac než dvetisíc eur.
9. Mozoček na cibuľke: Slovenská klasika
Na slovenských zabíjačkách nesmie chýbať mozoček na cibuľke. Ľudia sa pri tejto delikatese delia na dva tábory - buď ho milujú alebo nenávidia.
Prečítajte si tiež: Svet kuchyne a korenie
10. Lohengrin: Retro zákusok z Tatier
Aj vy ste sa čudovali, aký dezert to pripravujú súťažiaci v Pečie celé Slovensko? Recept na Lohengrin nie je bežne dostupný, no my vám ho exkluzívne ponúkame! Všetko, čo je o pôvode tohto zabudnutého a záhadného retro zákusku známe, je to, že jeho názov je zrejme inšpirovaný romantickou operou Richarda Wagnera Lohengrin, nazvanú podľa postavy rytiera. Keďže sa u nás dodnes pečie najmä v oblasti Tatier, predpokladá sa, že recept tam priniesli niektorí nemeckí alebo rakúski turisti. Pochutiť si na ňom môžete napríklad v rodinnej cukrárni v Poprade, no recept si tam strážia.
Jedným z cukrárov, ktorý sa Lohengrin učil za svojich študentských čias poctivo pripraviť, je Matúš Reľovský. Pôsobil v hoteli Kempinski aj v hoteli Lomnica vo Vysokých Tatrách a teraz má v Poprade svoju cukrársku výrobu, kde pečú vychýrené zákusky a torty v širokom okolí. Aj keď Lohengrin nie je momentálne v jeho cukrárskom repertoári, ochotne nám poskytol naň recept. Receptúra síce nie je veľmi zložitá, ale postup, ako hovorí aj zručný cukrár, je náročný na rýchlosť, zručnosť a trpezlivosť.
Základom dezertu Lohengrin je piškótový biskvit, ktorý sa nazýva bufler - podobne ako pri známych špicoch alebo pražských guliach. Naň sa nastrieka v tvare pologule cukrárenským vreckom tuhší maslový krém s koňakom, ktorý tvorí hlavnú chuťovú zložku dezertu. Do krému sa vtlačia hrozienka alebo kúsky kandizovaného ovocia. Stuhnutý krém sa potom opatrne a rýchlo namáča do horúcej fondánovej polevy, ktorá sa farbí na karamelovo (podobne ako sladká karamelová poleva na veterníkoch). Potom sa znova stuhnutý dezert pomocou vidličky namočí do čokoládovej polevy zospodu tak, že sa ňou preleje aj časť fondánu. Klasická veľkosť dezertu sa dá prirovnať ku svadobným kokoskám, no robia sa aj menšie koláčiky.
11. Rakúske múčniky: Sladká história a tradícia
Rakúšania milujú sladké a k srdcu im prirástli predovšetkým ich vychýrené múčniky. Rakúski cukrári spojili vlastnú kreativitu s postupmi požičanými od iných okolitých kultúr. Napríklad makové šúľance, typické pre Dolné Rakúsko, vznikli spojením talianskej cestoviny, polynézskeho cukru a stredomorského maku. Nemôžeme zabudnúť na obľúbenú jarmočnú pochúťku - štrúdľu. Ako hovoria Rakúšania, „deň bez štrúdle je ako obloha bez hviezd“. Tou najtradičnejšou je u našich susedov jablková. Fantázii sa medze nekladú, a tak sa do chrumkavého cesta dá zavinúť akákoľvek sladká, ba dokonca i slaná plnka.
K dvom čisto rakúskym sladkým skvostom však nepochybne patrí cisársky trhanec a Sacherova torta. Trhanec prvýkrát pripravila cisárovi Františkovi Jozefovi I. chudobná farmárka, u ktorej sa cisár schoval pred zlým počasím. Jednoduché jedlo si cisára získalo natoľko, že si našlo miesto na kráľovskom dvore. Za viedenskú sladkú klasiku - Sacherovu tortu vďačíme kniežaťu Metternichovi, ktorý dal dvorným kuchárom za úlohu vyčarovať jedinečný dezert pre jeho veľavážených hostí. Hoci sa doteraz vedú spory, ktorý z kuchárov je tvorcom tejto špeciality, z chuti jej to nič neuberá.
Prečítajte si tiež: Powerlogy: Recepty zo Sveta
12. Tapenáda: Olivová nátierka z Chorvátska
Temperamentná kostymérka Snježana pochádza zo Záhrebu a do nášho hlavného mesta ju pred dvadsiatimi rokmi prilákala práca na filme Dračie srdce. Na pľaci stretla budúceho manžela Slováka Olivera. Každý deň varí balkánske jedlá, často však musí improvizovať. Jedným z receptov, ktoré má od brata Jana Josipa, vynikajúceho kuchára, je tapenáda. Tapenádu podáva ako predjedlo v reštaurácii v Rogoznici.
Od tejto olivovej nátierky sa stanete závislými - a onedlho takisto všetci vaši hostia. Je geniálna nielen na pečivo, ale aj na pečené zemiaky či k mäsu. Suroviny rozmixujte na hustú kašu a podávajte s čerstvým chlebom, najlepšie s domácim.
13. Kroštule: Balkánske fánky
Pripomínajú vám naše fánky? V mise zmiešajte vajcia, cukor, olej, soľ, ocot a smotanu. Pridajte likér, nastrúhanú citrónovú kôru a nakoniec aj múku s práškom do pečiva. Potom cesto vyvaľkajte na tenko (asi na hrúbku 2 mm) a rozrežte na 1 cm široké pásiky. Z pásikov dlhých asi 2 cm tvarujte kroštule - uzlíky.
14. Domáci chlieb: Rada od starej mamy
Snježana nedá dopustiť na rady svojej starej mamy, ktorá ju naučila hotový chlebík prikrývať vlhkou utierkou a dať ho chladiť „na stojáka“. Jeho spodok sa tak nesparí, ale ostane krásne chrumkavý.
15. Grilované papriky s ančovičkami: Špecialita Francúzskej riviéry
Miluje dobré jedlo! Ešte viac ako variť a piecť ju baví dobroty koštovať a porovnávať. Vo Francúzsku si pochutili na vychýrenej domácej miestnej špecialite servírovanej ako predjedlo - grilované papriky v olivovom oleji s ančovičkami a olivami (špecialita regiónu) milujú domáci medzi Nice a Monakom. Príprava je jednoduchá a rýchla. Papriky sa grilujú v rúre, kým nie je šupka trochu opečená. Na uglilované papriky sa poukladajú ančovičky a pridajú olivy. Vo Francúzsku servírovali s troškou lístkov baby špenátu.
16. Grécky šalát: Dovolenková klasika
Grécky šalát sa mi spája s dovolenkou pri mori, kde sme si ho vychutnávali každý deň na obed a viac nám netrebalo, vyskúšajte aj vy. Nakrájame hlávkový šalát, paradajky a uhorku na väčšie kúsky. Jarnú cibuľku však nadrobno. Spolu s olivami pridáme do misy a zamiešame. Syr si buď rozmrvíme v rukách alebo nakrájame a vložíme k zelenine. Zalejeme pripravenou zálievkou a jemne premiešame. Ihneď podávame.
17. Burizónové guľky s karamelovým salkom: Rýchla a chutná mňamka
Ak máte doma burizony, spravte si jednoduché burizónové guľky! Burizónové guľky s karamelovým salkom sú chutnou mňamkou, ktorú si zamiluje celá rodina. Sú hotové rýchlo a stačí k tomu len pár ingrediencií.
18. Nemecká kuchyňa: Rozmanitosť a tradícia
Do nemeckého Mníchova ma priviedla práca a aj keď neplánovane, stal sa mi domovom, kde už žijem 13 rokov. Nemecká kuchyňa je dosť rozmanitá a jej germánske tradície varenia sa uplatňujú dodnes. Nemecká kuchyňa nie je fádna, napriek tomu, že nie je až tak rafinovaná.
Mníchov je známy svojim pivovarníctvom. Nájdete tu známe pivovary ako Paulaner, Hofbräu či Franziskaner. Každý pivovar v tom čase postaví obrovský stan (Zelt) s riadnou reštauračnou kuchyňou a výčapným barom. K pivu tam už neodmysliteľne patrí tradičný praclík Breze, na ktorý majú v Bavorsku aj vlastný patent.
Základom Bavorskej kuchyne je Švábska. Od nej sa začala odvíjať bavorská. Sem patria rôzne plnené taštičky Maultaschen, Spätzle (Halušky), Eintopfy či sám veľký Zwiebelkuchen (cibuľový koláč) alebo rôzne omáčky.
V Bavorsku si každý veľmi potrpí na kvalitnú domácu, regionálnu stravu (Hausgemachte), ktorá sa však nie vždy podobá na racionálnu. Porcie sa jedávajú obrovitánske a zapíjajú sa ako inak, ak nie pivom.
Na raňajky sa podávajú aj croissanty. Raňajky pozostávajú z pečiva, či hrianok s maslom a lekvárom alebo džemom, rôznych sladkých kysnutých slimákov (Nussschnecke), croissantov s čokoládou, či orechmi alebo vanilkovým pudingom, lístkovými šatôčkami s jablkami (Apfeltasche), či čerešňami (Kirschtasche) atď. Takisto sa pripravujú aj klasické verzie raňajok, kde sa podávajú syry, šunka, či rôzne salámy a paštéty.
Obedy zvyknú byť poriadne a pozostávajú najprv z polievok, ktoré sú ale úplne iné ako naše. Napríklad taká Leberknödelsuppe je vlastne mäsový vývar buď s veľkou pečeňovou guľatou knedľou uprostred taniera alebo sa podáva s klasickými pečeňovými haluškami a je označená za veľkú bavorskú špecialitu. Známy Eintopf je jedlo podobné polievke, avšak často zastupuje polievku a hlavné jedlo v jednom.
Schweinshaxe (bravčové údené koleno) či Schweinenbraten (bravčové pečené), pečené bravčové rebierka sú jedlá, pred ktorými ja musím zatvárať oči aj uši a ústa tak či tak. S kopou kapusty a knedľou, či už žemľovou alebo zemiakovou alebo len tak s praclíkmi, tak presne takéto jedlá sú bavorským Nemcom (hlavne tej mužskej časti) doslova sväté a nedajú na ne dopustiť.
Šaláty bývajú rôznorodé, veľmi obľúbeným je Bayerischer Kartoffelsalat (Bavorský zemiakový šalát) s kyslými uhorkami. Zemiakový šalát má viacero variantov, môžete sa stretnúť aj s majonézovým, ten sa ale podstatne líši od toho nášho zemiakového, alebo zemiakovým šalátom, ktorý mne osobne najviac imponuje na švábsky spôsob.
K Bavorsku neodmysliteľne patria aj vychýrené ovocné či tvarohové zákusky a torty. Zákusky a torty sú chutné, vysoké a krásne, avšak, čo je mne osobne trochu ľúto: väčšinou sú iba s použitím želatíny.
Máloktoré jedlo je tak úzko spojené s Bavorskom ako práve Weißwurst, o ktorej kolujú rôzne mýty (že sa nesmie jesť príborom), legendy (klobása nesmie počuť poludňajšie kostolné zvony… Najmä samotný Mníchov je s touto špecialitou veľmi úzko spojený. Chuť tejto klobásy z teľacieho a bravčového mäsa zjemňuje cibuľa a čerstvá petržlenová vňať.
Kto by ich tu nepoznal a nemiloval? Čerstvé praclíky, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou bavorského občerstvenia, jeho kultúry a predstavujú nevyhnutný doplnok najmä k bielym klobásam, Leberkäse (sekaná) a Obazda (syrová pochúťka). Praclík je praclík, nájdete ich v rôznych variantoch a veľkostiach, je zvyčajne posypaný hrubou soľou.
Či už ako teplé hlavné jedlo so zemiakovým šalátom či volským okom alebo studené na desiatu s čerstvou žemľou a kyslou uhorkou, tejto klasiky bavorskej kuchyne má každý v Mníchove plné ústa.
Aký by bol bavorský spôsob života bez potešenia z čerstvého džbánku piva v dobrej spoločnosti, či v krčmičke? V Bavorsku nájdete najstaršie dôkazy o pivovarníckej činnosti v Nemecku.
Táto veľmi populárna a pikantná špecialita pochádza z Allgäu. Ľudia tam boli pôvodne veľmi chudobní, sotva vlastnili pôdu a ani tá nebola často nijako zvlášť úrodná. Kässpätzle boli cenovo dostupné na prípravu a tiež veľmi sýte. Husté tekuté cesto, ktoré sa "preškriabáva" na "Spaetzle" (halušky) buď cez tzv. Brett alebo cez haluškovač do vriacej vody.
Pravdepodobne je Obazda tak dlho na svete, ako výroba piva v Bavorsku. Táto vychýrená syrová pochúťka sa stala slávnou asi v dvadsiatych rokoch minulého storočia, kedy ju kuchár istej Kathi Eisenreich servíroval pre jej hostí. Potom, čo nevedel, čo si počať s prebytočným syrom typu Hermelín v jej kuchyni, zmiešal ho jednoducho s trochou červenej papriky, pridal cibuľu a ochutil trochou piva.
19. Norimberský perník: Vianočná tradícia
Jasné, zimné noci plné hviezd, snehom pokryté strechy, sviečky a varené víno, vôňa norimberských vianočných trhov, to je ako z romantickej knižky. No a tu nesmie v žiadnom prípade chýbať známy norimberský perník.
20. Dunajské vlny: Obľúbený dezert v rôznych podobách
Známy dezert sa v slovenských kuchyniach udomácnil v rôznom podaní. V tradičnom recepte do tohto zákuska patria čerešne, vanilkový krém a čokoládová poleva.