Leto je obdobím hojnosti, kedy sa tešíme z čerstvej úrody našich záhrad. S radosťou si doprajeme osvieženie v podobe surovej zeleniny, ktorá je bohatá na vitamíny a má nezameniteľnú chuť. Avšak, je dôležité vedieť, že niektoré druhy zeleniny by sme mali konzumovať až po tepelnej úprave, aby sme predišli zdravotným problémom.
Zemiaky: Škrob a solanín ako rizikové faktory
Zemiaky sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne. Sú lacné, sýte a dajú sa pripraviť na mnoho spôsobov. No práve spôsoby prípravy rozhodujú o tom, či nám tento obľúbený pokrm prospieva, alebo naopak škodí. Bez tepelnej úpravy by sme ich radšej nemali konzumovať. Obsahujú totiž vysoký podiel škrobu, čo ale nie je najväčším problémom. V surovom stave sú zdrojom amidov, ktoré sú nestráviteľné. V zemiakoch sa navyše nachádza aj solanín, ktorý je pre nás jedovatý. Vyvinul sa ako prirodzená ochrana pred škodcami a chorobami, takže má fungicídny a insekticídny účinok.
Nový výskum však ukazuje, že spôsob ich prípravy môže mať výrazný vplyv na naše zdravie. Nové vedecké zistenia prinášajú prekvapivú správu: riziko vzniku cukrovky 2. typu nie je rovnaké pri všetkých formách zemiakov.
Vedci sledovali viac ako 200-tisíc ľudí počas niekoľkých desaťročí a porovnávali ich stravovacie návyky so zdravotným stavom. Ukázalo sa, že tí, ktorí si dopriavali hranolky aspoň trikrát do týždňa, mali o pätinu vyššiu pravdepodobnosť, že u nich vznikne cukrovka 2. typu. Naopak, varené či pečené zemiaky takýto nárast rizika neprinášali.
Prečo sú práve hranolky také problematické? Pri vyprážaní v oleji vznikajú škodlivé zlúčeniny, ktoré podporujú zápal v tele. Navyše, porcia hranolčekov obsahuje viac tuku, než si mnohí uvedomujú. A tento tuk sa v organizme správa inak než prirodzené sacharidy v klasicky pripravených zemiakoch.
Prečítajte si tiež: Surová zelenina a zemiaky: Porovnanie varenia
Zemiaky boli dlho považované za potravinu, ktorej by sa mali diabetici radšej vyhýbať. Sú bohaté na sacharidy a majú vysoký glykemický index, teda rýchlo zvyšujú hladinu cukru v krvi. No vedci upozorňujú, že nie je spravodlivé hádzať všetky podoby zemiakov do jedného vreca. Predchádzajúce štúdie prinášali protichodné výsledky. Niektoré tvrdili, že zemiaky zvyšujú riziko cukrovky, iné nie. A niektoré dokonca naznačovali, že môžu byť neutrálne alebo dokonca prospešné. Hlavný problém bol, že výskumníci neriešili spôsob prípravy - varené zemiaky tak končili v jednej skupine spolu s hranolkami.
Nový výskum tieto nedostatky odstránil. Strava účastníkov sa hodnotila do detailov: vedci zisťovali, či jedia zemiaky fritované, varené alebo pečené. Zároveň sledovali, ako často nahrádzali zemiaky celozrnnými potravinami, ako je hnedá ryža, celozrnný chlieb či cestoviny. Výsledky boli jednoznačné. Riziko sa viazalo predovšetkým na fritované zemiaky. Naopak, ak niekto obmedzil hranolky a namiesto nich si doprial celozrnné produkty, jeho riziko cukrovky kleslo až o 19 %.
Pri príprave jedla zohráva úlohu nielen surovina, ale aj samotný proces varenia. Smaženie pri vysokých teplotách mení zemiak na potravinu s úplne iným zložením. Olej sa pri vysokých teplotách oxiduje, vznikajú látky poškodzujúce cievy a podporujúce zápal. Kedysi sa navyše často používali tuky s transmastnými kyselinami, ktoré patria k najškodlivejším.
Naopak, varenie vo vode či pečenie v rúre takéto nežiaduce zlúčeniny nevytvára. Zemiaky si zachovajú vlákninu, vitamíny skupiny B aj draslík, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie. Preto ich odborníci považujú za vhodnú súčasť vyváženej stravy - ak sa pripravujú bez vyprážania.
Odborníci odporúčajú obmedziť veľkosť porcií mastných a sladkých jedál, piť vodu namiesto sladených nápojov, vyhýbať sa transmastným tukom a nadmernému množstvu nasýtených tukov a voliť jednoduché, ale zdravšie alternatívy (napríklad pečený zemiak namiesto hranolčekov).
Prečítajte si tiež: Účinky cesnaku na zdravie v polievkach
Ďalšie rizikové druhy zeleniny
Jedovatá rebarbora
Listy rebarbory sú jedovaté, pretože obsahujú dráždivú kyselinu šťavelovú. V istom množstve sa však nachádza aj v jedlých stonkách. Pred konzumáciou ich preto nezabudnite tepelne upraviť, budú menej kyslé a chuťovo príjemnejšie.
Prekvapujúci baklažán
Možno zostanete zaskočení, ale ani baklažán by ste nemali konzumovať surový. Obsahuje už spomínaný solanín, ktorá sa vytráca až tepelnou úpravou. Ak si nechcete zarobiť na brušné problémy, baklažán ogrilujte, upečte alebo inak spracujte. Chutných nápadov je množstvo.
Sladký, ale jedovatý maniok
Podobne ako pri zemiakoch, aj sladké manioky obsahujú jedovaté látky. Nie však tie isté, maniok je bohatým zdrojom kyanidu. Preto pozor! Pred konzumáciou je nutné ho dôkladne spracovať a uvariť.
Toxické huby
Napriek tomu, že ste si nazbierali jedlé huby, alebo ich dostali darom, nezabúdajte, že v surovom stave môžu byť toxické. Mnohé hríby obsahujú prirodzene sa vyskytujúce toxíny, ktoré môžu byť neutralizované až tepelným spracovaním. Preto ich pred konzumáciou vždy upravujte a jedzte len tie druhy, ktoré naozaj poznáte.
Fazuľa a strukoviny
Surové strukoviny, najmä červená fazuľa, obsahujú fytohemaglutinín, ktorý môže byť toxický a môže spôsobiť vážne tráviace ťažkosti a dokonca otravu. Strukoviny by sa mali namočiť a dôkladne variť, aby sa predišlo akémukoľvek riziku.
Prečítajte si tiež: Jednoduchý recept na grilovaný syr
Starostlivosť o pokožku v zime: Ako bojovať so suchosťou a kožnými problémami
Suchý vzduch z vykurovania, vietor a čoraz nižšie teploty narúšajú pohodový „režim“ pokožky natoľko, že niektorí ľudia majú čo robiť, aby sa z toho nezbláznili. Sú ľudia, ktorým, bohužiaľ, boli nadelené rôzne kožné ochorenia, ktorých liečba je náročná aj v lete, nieto ešte v zime. A musia s tým bojovať, ako sa len dá.
Suchá pokožka a ekzémy
Chladné počasie a suchý vzduch sú najväčšími nepriateľmi pleti. Pokožka stráca svoju prirodzenú vlhkosť, čo vedie k jej vysušovaniu. Ekzém, ktorý sa často zhoršuje počas zimy, sa prejavuje svrbivými vyrážkami, šupinami a prasklinami, ktoré môžu byť veľmi bolestivé.
Ak trpíte suchou pokožkou alebo ekzémom, je najdôležitejšie pravidelne pokožku hydratovať. Siahnite po krémoch, ktoré majú vysoký obsah mastných látok, ako je bambucké maslo, kokosový olej alebo ceramidy. Tieto zložky pomáhajú zadržať vlhkosť a zabraňujú ďalšiemu vysušovaniu. Pite dostatok vody, aj keď v zime máte pocit, že nie je potrebné piť toľko ako v lete. A pozor, horúca sprcha môže pokožku ešte viac vysušiť, preto sa radšej rozhodnite pre mierne teplú vodu.
Psoriáza
Psoriáza je chronické ochorenie, ktoré spôsobuje zápal a zrýchlenú regeneráciu kože. Zima môže tento stav zhoršiť, najmä kvôli menšiemu množstvu slnečného žiarenia a extrémnym teplotám, ktoré pokožku dráždia. Počas zimy sa na koži vytvárajú šupiny, ktoré svrbia, olupujú sa a môžu byť bolestivé, čo znižuje kvalitu života.
V prípade psoriázy je dôležité, aby ste pokožku udržiavali dostatočne hydratovanú. Používajte špeciálne masti a krémy obsahujúce vitamín D, ureu alebo kyselinu salicylovú. Tieto látky pomáhajú zjemniť šupiny a upokojiť podráždenú pokožku. Pravidelná aplikácia olejov (napr. konopného alebo mandľového) môže výrazne pomôcť. Okrem toho sa odporúča vyhýbať sa dráždivým látkam, ako sú silné čistiace prostriedky, a nezabúdať na ochranu pokožky pred chladom - šál a rukavice sú v tomto prípade vašimi najlepšími priateľmi.
Chladová urtikária
Ide v podstate o alergiu na chlad, ktorý postihuje stále viac ľudí, najmä v zimných mesiacoch. Pokožka na mraze zareaguje začervenaním, svrbením, opuchom a tvorbou pľuzgierikov. Môže to byť veľmi nepríjemné, najmä ak ste často na čerstvom vzduchu, alebo ak máte náhle prechody z teplého do chladného prostredia. Do dvoch hodín mimo chladu by to však malo prejsť…
Ak máte podozrenie na chladovú urtikáriu, je dôležité sa čo najviac vyhýbať priamemu kontaktu s chladom. Ochranné vrstvy oblečenia, ako sú šály, rukavice a čiapky, sú nevyhnutné. Okrem toho používajte mastné krémy, ktoré vytvárajú ochrannú bariéru. Pomôže aj mejkap, ktorý zakryje červené fľaky. Ak sa alergické reakcie objavujú v ťažšej forme, poraďte sa s lekárom, ktorý vám môže predpísať antihistaminiká na zmiernenie príznakov.
Rosacea
Rosacea je kožná porucha, ktorá spôsobuje začervenanie pleti, hlavne na lícach, nose a brade. Chlad a teplotné zmeny sú pre túto poruchu doslova zabijakom - studený vzduch vonku a náhly prechod do tepla môže spôsobiť zápal a zhoršiť príznaky. Ľudia s touto chorobou prežívajú preto v týchto mesiacoch „peklo“.
Ak trpíte rosaceou, snažte sa vyhýbať veľkým teplotným zmenám. V zimnom období používajte na pleť jemné, neparfumované krémy, ktoré neobsahujú alkohol ani dráždivé látky. Krémy s vitamínom C alebo kyselinou hyalurónovou môžu pomôcť upokojiť začervenanie a zlepšiť vzhľad pokožky. Dôležité je tiež nosiť ochranný krém s UV filtrom aj počas zimy, pretože slnečné žiarenie môže zhoršiť stav pokožky.
Akné
Kto by si myslel, že akné je problémom len v lete, keď sa koža potí, mýli sa! Zima môže tiež priniesť určité výzvy. Zimný vzduch totiž môže pokožku vysušovať, čo vedie k tomu, že mazové žľazy začnú pracovať intenzívnejšie, aby kompenzovali stratu vlhkosti. To môže viesť k upchávaniu pórov a tvorbe vyrážok.
Pre pleť náchylnú na akné je dôležité zvoliť jemné čistiace prostriedky, ktoré neobsahujú alkohol, aby sa pokožka príliš nevysušovala. Zvlhčujte pleť kvalitným hydratačným sérom, ktoré nezanecháva pocit mastnoty. Nezabúdajte na denné ochranné krémy s SPF - UV žiarenie je prítomné aj počas zimy a môže zhoršiť akné. Ak má vaša pleť sklony k „záchvatom“ akné, poraďte sa s dermatológom, ktorý vám môže predpísať vhodnú liečbu.
Pleť treba hydratovať nielen zvonka, ale aj vnútra. Pite veľa čistej vody, bylinkových čajov bez cukru a ráno aj čerstvo vytlačené ovocné šťavy. V zime nezabúdajte na pravidelný píling, ktorý odstráni odumreté kožné bunky a zlepší mikrocirkuláciu pleti. Neplatí to však prípade začervenanej a boľavej kože. Vtedy v žiadnom prípade nepílingujte.
Syndróm suchého oka: Príčiny, prejavy a možnosti liečby
Pocit pálenia a rezania v očiach a, paradoxne, nadmerné slzenie, môžu naznačovať syndróm suchého oka. Syndróm suchého oka si často všimnete hneď ráno, kedy vás po zobudení mierne režú oči, prípadne vám slzia, alebo máte v kútikoch hnis či karpiny. No môže sa hlásiť aj kedykoľvek cez deň pocitom, akoby vám do oka spadol piesok alebo niečo cudzie, prípadne únavou očí, rozmazaným videním a potrebou častého žmurkania.
Bežné príčiny syndrómu suchého oka
- dlhé pozeranie na obrazovky bez žmurkania
- klimatizované priestory, vietor alebo suchý vzduch
- nosenie kontaktných šošoviek
- niektoré lieky (napr. antihistaminiká, antidepresíva)
- hormonálne zmeny (napr. u žien po menopauze)
- autoimunitné ochorenia (napr. Sjögrenov syndróm)
Jednoduchá pomoc pri syndróme suchého oka
- Pravidelne vetrajte: Je dôležité pravidelne vetrať miestnosti, aby sa udržala primeraná vlhkosť vzduchu a nedochádzalo prílišnému k vysušovaniu očných slizníc. Kým nemusíte, nepúšťajte klimatizáciu, väčšinou vysušuje vzduch.
- Chránite si oči pri športe: Pokiaľ pri športe vonku nenosíte okuliare, zvyšujete riziko podráždenia očí a suchosti. Nosením ochranných slnečných okuliarov čiastočne izolujete vietor, čím prispievate k udržaniu vlhkosti v očiach.
- Pravidlo 20-20-20: Dlhé hodiny strávené pred obrazovkou počítača alebo smartfónu môžu spôsobiť preťaženie očí a zvyšujú riziko vysušenia očných slizníc, lebo žmurkáte menej, než by oko potrebovalo. Pravidelné prestávky môžu pomôcť udržiavať prirodzené zvlhčenie očí. Nedávna štúdia odporúča dodržiavať tzv. pravidlo 20-20-20. Pravidlo je zamerané na ľudí, ktorí väčšinu pracovného času strávia za obrazovkou. Odporúča urobiť si 20-sekundovú prestávku, cez ktorú sa očami sústredíte na nejaký objekt vzdialený 20 stôp (teda niečo cez 6 metrov) po každých 20 minútach strávených pri PC, tablete či smartfóne.
- Použite očné kvapky: Rýchlu úľavu od nepríjemných prejavov suchého oka môžu priniesť očné kvapky s obsahom kyseliny hyalurónovej, známe aj ako umelé slzy. Ak potrebujete častejšiu aplikáciu kvapiek, je vhodnejšie použiť umelé slzy bez konzervačných látok, napríklad deriváty kyseliny hyalurónovej alebo celulózy. Tie môžete užívať aj dlhodobo. Okrem kvapiek s kyselinou hyalurónovou existujú aj lipidové kvapky pre ľudí s poruchou lipidovej vrstvy slzného filmu, a tiež gély a masti, ktoré sú vhodné hlavne na noc.
- Výživové doplnky a syndróm suchého oka: Na podporu zdravia očí „zvnútra“ je dobré užívať voľno predajné výživové doplnky, ktoré by mali obsahovať:
- Omega-3 mastné kyseliny - znižujú zápal a zlepšujú funkciu Meibomových žliaz
- Antioxidanty - chránia povrch oka pred oxidačným stresom, ide najmä o vitamíny A, C, E, luteín, zeaxantín
- Zinok, selén - na podporu imunity a slizníc.
Odborné terapie na syndróm suchého oka
Ak sa symptómy syndrómu suchého oka nezlepšujú alebo sa naopak zhoršujú, napriek vyskúšaniu jednotlivých tipov, neváhajte kontaktovať očného lekára. Ten vám môže poskytnúť presnú diagnózu a odporučiť vhodnú liečbu. Medzi častejšie používané patria nasledovné:
- IPL terapia (intenzívne pulzné svetlo): IPL (intense pulsed light) terapia bola pôvodne vyvinutá pre dermatológiu, no dnes sa úspešne využíva aj pri liečbe suchého oka. Pomocou svetelných zábleskov sa ošetruje oblasť okolo viečok, čím sa redukuje zápal a stimuluje činnosť Meibomových žliaz. Tieto žľazy produkujú mastnú zložku sĺz, ktorá zabraňuje ich rýchlemu odparovaniu.
- Plugy do slzných kanálikov: Ide o malé silikónové alebo kolagénové zátky, ktoré sa vkladajú do slzných kanálikov, aby zabránili nadmernému odtoku sĺz. Tým sa prirodzené aj umelé slzy zadržiavajú dlhšie na povrchu oka, čím sa znižuje pocit suchosti. Zátky môžu byť dočasné (rozpustné) alebo dlhodobé.
- Cyklosporínové kvapky: Tieto kvapky sú nie len zvlhčovadlom, ale aj liečivom. Obsahujú cyklosporín A, látku, ktorá znižuje zápal na povrchu oka a zlepšuje tvorbu sĺz. Sú určené pre pacientov s chronickým, stredne ťažkým až ťažkým suchým okom, často v súvislosti s autoimunitnými ochoreniami.
Q horúčka: Infekčné ochorenie prenášané zo zvierat na človeka
Q horúčka je infekčné ochorenie spôsobené baktériou Coxiella burnetii. Ide o zoonózu - chorobu, ktorá sa prenáša zo zvierat na človeka. Hoci nie je veľmi rozšírená ani dobre známa širokej verejnosti, môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie najmä u niektorých rizikových skupín. Na Slovensku sa objavila takmer po tridsiatich rokoch v obci Ráztočno.
Pôvodca ochorenia a jeho odolnosť
Baktéria Coxiella burnetii, pôvodca Q horúčky, patrí medzi mimoriadne odolné mikroorganizmy. Je schopná prežiť v nepriaznivých vonkajších podmienkach, ako sú sucho, vysoké teploty či UV žiarenie, a to niekoľko mesiacov až rokov. Najčastejšie sa nachádza v kontaminovanom prachu, slame, pôde alebo na povrchu rôznych materiálov v prostredí, kde sa pohybujú infikované hospodárske zvieratá. Vysokú odolnosť jej zabezpečuje špeciálna sporám podobná forma (malá bunka s nízkou metabolickou aktivitou), v ktorej dokáže prečkať aj extrémne podmienky.
Po vstupe do tela hostiteľa sa Coxiella burnetii správa ako obligátny vnútrobunkový parazit - čiže na svoje prežitie a množenie potrebuje žiť vo vnútri buniek. Najčastejšie napáda makrofágy, čo sú bunky imunitného systému, ktoré normálne požierajú a ničia mikroorganizmy. No Coxiella burnetii sa týmto procesom nielen vyhne zničeniu, ale práve v týchto bunkách sa aktívne rozmnožuje, a to v špeciálnych kyslých vezikulách (fagozómoch), ktoré bežné baktérie nedokážu tolerovať. Táto schopnosť umožňuje baktérii unikať imunitnému systému a pretrvávať v tele aj dlhší čas, čo vysvetľuje, prečo niektorí pacienti po prekonaní akútnej infekcie neskôr rozvinú chronickú Q horúčku.
Zdroj infekcie a prenos
Hlavným zdrojom infekcie Q horúčky sú hospodárske zvieratá, predovšetkým ovce, kozy a hovädzí dobytok, no v ojedinelých prípadoch môžu baktériu prenášať aj mačky, psy, králiky a iné zvieratá. Baktéria Coxiella burnetii sa z tiel infikovaných zvierat vylučuje do prostredia prostredníctvom moču, výkalov a mlieka, no najvyššia koncentrácia sa nachádza pri pôrode - v placente, plodovej vode a pôrodných výlučkoch. Človek sa najčastejšie nakazí vdýchnutím kontaminovaného prachu alebo aerosólu, ktorý vzniká napríklad pri manipulácii s infikovaným senom, slamenou podstielkou či pri pobyte v blízkosti rodidiel zvierat. Zriedkavejším spôsobom prenosu je konzumácia nepasterizovaného mlieka. Medzi ľuďmi sa Q horúčka prakticky neprenáša, preto sa nepovažuje za nákazlivé ochorenie z človeka na človeka.
Príznaky a diagnostika
Inkubačný čas Q horúčky je 2 až 3 týždne. Ochorenie sa môže prejaviť v akútnej alebo chronickej forme.
Akútna forma (častejšia):
- náhla vysoká horúčka
- bolesti hlavy (často silné)
- bolesti svalov, kĺbov
- zimnica, potenie
- únava
- suchý kašeľ
- niekedy zápal pľúc alebo pečene
Chronická forma (zriedkavejšia, ale závažnejšia):
- môže sa objaviť mesiace až roky po infekcii
- typicky postihuje srdce (endokarditída - zápal vnútorných srdcových blán)
- častejšia u ľudí s oslabenou imunitou, poškodenými srdcovými chlopňami alebo tehotných žien
Diagnostika Q horúčky je založená predovšetkým na sérologických testoch, ktoré zisťujú prítomnosť protilátok proti baktérii Coxiella burnetii v krvi pacienta. V akútnej fáze infekcie môže byť užitočný aj PCR test (polymerázová reťazová reakcia), ktorý slúži na priame zachytenie DNA baktérie v krvi alebo iných biologických vzorkách. V prípade, že má pacient príznaky respiračného pôvodu, lekári často indikujú aj röntgen hrudníka, najmä ak je podozrenie na zápal pľúc spôsobený Coxiella burnetii.
Liečba a prevencia
Liečba Q horúčky spočíva predovšetkým v podávaní antibiotík, pričom najčastejšie používaným liekom je doxycyklín. Pri chronickej Q horúčke je situácia zložitejšia a vyžaduje dlhodobú a kombinovanú antibiotickú liečbu.
Medzi preventívne opatrenia patrí pasterizácia mlieka, správna manipulácia s infikovanými zvieratami a ich produktmi, používanie vhodných ochranných pomôcok pre veterinárov, farmárov a pracovníkov mliečnych fariem a kontrola výskytu Q horúčky v chovoch.
Kliešťová encefalitída: Očkovanie ako najúčinnejšia prevencia
Kliešte sú malé, no nebezpečné parazity, ktoré môžu prenášať vážne ochorenia. Kliešťovou encefalitídou sa možno nakaziť nielen infikovaným kliešťom v prírode, ale aj konzumáciou nepasterizovaných infikovaných mliečnych výrobkov najmä kozieho a ovčieho pôvodu. Dokonca k prenosu infekcie môže dôjsť aj ľahko prehliadnuteľnými larvami. Vírus kliešťovej encefalitídy sa pritom vyskytuje v slinách kliešťa, k prenosu infekcie preto stačí krátky čas prisatia.
Úrad verejného zdravotníctva SR informoval, že vírus sa ničí pri teplote 70 stupňov Celzia. V rámci prevencie preto odporúča aj tepelnú úpravu výrobkov. „Surové ovčie alebo kozie mlieko treba pred konzumáciou prevariť. Syr vyrobený zo surového mlieka je zas potrebné opiecť z oboch strán. (…) K nákaze u človeka dochádza v priemere jeden až dva týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa alebo po konzumácii tepelne nespracovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z infikovaného zvieraťa. Inkubačný čas však môže byť v rozmedzí dvoch až 28 dní,“ priblížili odborníci z úradu.
Väčšina prípadov ochorenia býva spôsobená zaklieštením infikovaného kliešťa. Najúčinnejšou prevenciou je podľa neho očkovanie. Odporúča ho absolvovať ešte pred začiatkom jari, aby telo malo čas vytvoriť si dostatok protilátok skôr, ako nastane obdobie masívneho výskytu kliešťov. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, ktoré má po 3. dávke účinnosť 96-99% je vhodné už od veku 1 roka a odporúčané všetkým, ktorí žijú v endemických oblastiach, alebo cestujú do rizikových oblastí.
Priebeh ochorenia a liečba
Vírus kliešťovej encefalitídy sa po prisatí infikovaného kliešťa dostáva najskôr do buniek v bezprostrednom okolí ranky, po krátkom čase však preniká ďalej do organizmu. Najzávažnejšie následky vírus zanechá, pokiaľ napadne centrálnu nervovú sústavu.
Prejavuje sa dvojfázovo. Prvé príznaky ochorenia sa objavujú približne po 7 - 14 dňoch od vstupu vírusu kliešťovej encefalitídy do organizmu. Typický priebeh ochorenia býva dvojfázový. Z osôb infikovaných vírusom kliešťovej encefalitídy približne jedna tretina zostáva bez klinických príznakov a symptómov; jedna tretina má len prvú fázu a jedna tretina pacientov vstupuje aj do druhej fázy ochorenia. V prvej fáze sú prítomné nešpecifické, chrípke podobné príznaky, ktoré trvajú pár dní. Vírus sa dá identifikovať v krvi. Ťažkosti môžu pominúť, ale vírus sa množí ďalej.
Druhá fáza kliešťovej encefalitídy sa vyskytuje len u 20 až 30 % infikovaných pacientov a je charakterizovaná štyrmi klinickými príznakmi rôznej závažnosti a to zápalom mozgových obalov, mozgu alebo zápalom mozgu, mozgových obalov a miechy, ako aj objavením sa špecifických protilátok v sére a mozgovomiechovom moku. To je zvyčajne obdobie, keď pacienti s vysokou horúčkou a silnými bolesťami hlavy vyhľadajú lekársku pomoc.
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie centrálneho nervového systému, pri ktorom lekári dokážu mierniť priebeh a príznaky, avšak špecifická liečba kliešťovej encefalitídy neexistuje. Je preto dôležité zamerať sa na prevenciu ochorenia. Liečba je len symptomatická s prísnym pokojom na lôžku minimálne 10 dní, zvyčajne na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na infekčnom oddelení, kým horúčka a neurologické symptómy nepominú.
Ako sa chrániť pred kliešťami
Spreje proti kliešťom môžu byť účinné, ak obsahujú správne repelenty, ktoré odpudzujú kliešte a znižujú riziko ich prisatia. Účinnosť sprejov závisí od koncentrácie aktívnych zložiek a správnej aplikácie. Je dôležité dodržiavať pokyny výrobcu a nanášať sprej na všetky odkryté časti tela, predovšetkým na nohy, ruky a krk. Hoci spreje znižujú riziko, nemôžu úplne zabrániť kontaktu s kliešťami, preto je dobré kombinovať ich s ďalšími preventívnymi opatreniami, ako je vhodné oblečenie.
Ako správne vybrať kliešťa:
- Použite vhodné nástroje: Na vybratie kliešťa použite pinzetu s jemnými hrotmi alebo špeciálny nástroj na vyberanie kliešťov, ktorý si môžete kúpiť v lekárni. Pinzeta by mala byť dostatočne tenká, aby sa dostala čo najbližšie ku koreňu kliešťa.
- Chyťte kliešťa správne: Uchopte kliešťa čo najbližšie ku koži, priamo pri jeho hlavičke. Dôležité je, aby ste sa vyhli stláčaniu jeho bruška, pretože by ste mohli stlačiť baktérie alebo vírusy do tela.
- Pomaly vytiahnite kliešťa: Pomaly, rovnomerne a plynulo ťahajte kliešťa von. Nikdy neotáčajte kliešťa ani ho neťahajte prudko, pretože to môže spôsobiť, že niektoré časti kliešťa, ako sú jeho ústne orgány, zostanú v koži.
- Uložte kliešťa do nádoby: Ak chcete kliešťa uchovať na neskoršie testovanie (napríklad na prítomnosť infekcií), uložte ho do malého uzatvárateľného vrecka alebo nádobky so sterilným prostredím.
- Ošetrite miesto po vybratí: Po vybratí kliešťa dôkladne vydezinfikujte miesto po ňom, aby sa zabránilo infekciám. Môžete použiť antiseptický roztok alebo alkohol.
- Sledujte miesto po vybratí: Po vybratí kliešťa nezabudnite miesto sledovať po niekoľko týždňov.