Slovenská republika, od svojho vzniku 1. januára 1993, prešla dlhú cestu v integrácii do európskych a svetových štruktúr. Táto cesta zahŕňala aj rozvoj vzťahov s Francúzskom, ktoré majú hlboké historické korene a prejavujú sa v rôznych oblastiach. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na tieto vzťahy a na to, ako sa Slovenská republika snaží aktívne prispievať k frankofónnej dimenzii kultúrnej a jazykovej rozmanitosti vo svete.
Integrácia Slovenska do medzinárodných štruktúr
Slovenská republika sa bezprostredne po svojom vzniku stala členom Rady Európy (30. júna 1993), ako aj Svetovej obchodnej organizácie WTO (1. januára 1995) a Medzinárodného menového fondu MMF (15. januára 1993). Okrem toho sa stala členom Severoatlantickej partnerskej rady, NACC (1. januára 1993) a po jej transformácii zakladajúcim členom Euroatlantickej partnerskej rady (EAPC), realizujúc proces svojej prípravy na členstvo v NATO.
Slovenská republika ako jediná krajina negociovala asociačnú dohodu s EÚ vo francúzskom jazyku a oficiálne otvorila rokovania s EÚ 15. februára 2000. Uložením ratifikačných listín 14. decembra 2000 sa Slovenská republika stala 30. členom Organizácie pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD).
Bratislava sa v roku 2000 stala sídlom Visegrádskeho fondu, jedinej inštitucionalizovanej formy visegrádskej spolupráce, na podporu spolupráce v oblasti kultúry, školstva, vedy a výskumu, výmeny mládeže a rozvoja cezhraničnej spolupráce. Vo vláde Slovenskej republiky je viacero po francúzsky hovoriacich členov (podpredsedovia vlády Ľubomír Fogaš a Pavol Hamžík, minister spravodlivosti Ján Čarnogurský a minister kultúry Milan Kňažko).
Slovensko a frankofónia
Slovenská republika si uvedomuje potrebu aktivizovať svoj prístup aj ku ďalším krajinám Európy, Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. V súlade s Marakéšskou chartou Medzinárodnej organizácie frankofónie (MOF) a so závermi 8. summitu MOF, žiada o udelenie štatútu pozorovateľa v MOF. Mnohopolárnosť a rozmanitosť politických a kultúrnych štruktúr významným spôsobom dopĺňajú a obohacujú jestvujúce integračné zoskupenia. Slovenská republika má záujem prispievať ku frankofónnej dimenzii kultúrnej a jazykovej rozmanitosti vo svete a podieľať sa na zodpovednosti za túto rozmanitosť.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
S európskymi členmi MOF spája Slovenskú republiku viacero väzieb. Slovenská republika prikladá frankofónii a iným medzinárodným organizáciám dôležitú úlohu v procese európskej integrácie.
Bilaterálne vzťahy s Francúzskom
Kontakty medzi Francúzskom a Slovenskom existovali aj pred vyhlásením samostatnosti Slovenskej republiky. Francúzsky prezident François Mitterrand navštívil Bratislavu už v roku 1998. Návšteva ministra zahraničných vecí Francúzska Rolanda Dumasa bola jednou z hlavných bilaterálnych priorít slovenskej zahraničnej politiky. Pri budovaní dvojstranných vzťahov slovenská strana vychádza z konceptu budovania silných partnerských vzťahov, ktoré umožňujú zintenzívňovanie uvedenej spolupráce. Dôležitým dokumentom je Program kultúrnej, školskej, jazykovej, vedeckej, odbornej a inštitucionálnej spolupráce medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Francúzskej republiky na roky 1999 až 2002, podpísaný 18. mája 1998. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v roku 1998 podpísalo Dohodu medzi vládou SR a vládou FR o spolupráci vo vnútorných záležitostiach.
Francúzsko sa pravidelne prezentuje kultúrnymi podujatiami na Slovensku. V oblasti starej hudby prerástla umelecká spolupráca rámec bežného partnerstva. Tradične dobré vzťahy sú v audiovizuálnej oblasti. Významnou filmovou akciou bola prehliadka slovenských filmov v Centre Georges Pompidou v Paríži, ktorá sa konala od októbra 1996 do marca 1997, kde bolo uvedených 40 celovečerných a krátkych filmov. Slovenské národné múzeum realizovalo výstavu Poklady slovenského židovského umenia v Národnom múzeu umení a židovských tradícií v Paríži od konca decembra 1999 do mája 2000. Každoročne sa koná edícia Medzinárodného festivalu frankofónneho filmu (FIFF BA) na Slovensku. Bratislavská kultúrna verejnosť má jedinečnú príležitosť zoznámiť sa s rozličnými kultúrnymi prostrediami, v ktorých sa používa spoločný jazyk.
Hospodárska spolupráca s Francúzskom
V prvých rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky zaznamenáva zahraničnoobchodná výmena s Francúzskou republikou vyššiu dynamiku ako celkový objem zahraničného obchodu SR. Vychádza zo základe vzájomných výhod. Ako jej konkrétny prejav možno uviesť, že už tri dni po odluke slovenskej a českej koruny, 11. februára 1993, Francúzsko priznalo Slovenskej republike úver vo výške 50 miliónov francúzskych frankov.
Na Slovensku je prítomný celý rad veľkých firiem, ako napr. rale Sucrerie, Carnaud metalbox, Alcatel, Matra Communication, Bull, Globtel, Pozagas, Gelima, BC Torsion, Schneider Electric, bankové zoskupenie DEXIA a iné. Medzi najvýznamnejších investorov patrí Volkswagen a VSŽ, a.s., medzi najväčších dovozcov francúzskych výrobkov v SR patrí ICT Autofrance, s.r.o. a Euroauto Slovensko.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Úspešne sa rozvíja spolupráca v oblasti energetiky, plynárenstva a hutníctva. S významnými slovenskými podnikmi patria FRAMATOME, IPSN, Electricité de France, GEC ALSTHOM - DELAS, Gaz de France a iné. Okrem existujúcich odvetví, existujú oblasti, v ktorých sa črtajú ešte väčšie možnosti. Ide najmä o strojársky, chemický, drevársky, textilný a sklárenský priemysel.
Inštitucionálna podpora a kultúrna prítomnosť
Ministerstvom pôdohospodárstva, rybolovu a potravinárstva Francúzskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva SR bolo podpísané memorandum. Na základe tohto memoranda sa spolupráca medzi oboma rezortmi dostala na výrazne vyššiu kvalitatívnu úroveň. Z iniciatívy francúzskeho veľvyslanca SR v Paríži bola založená Slovenská asociácia podnikových finančníkov. Združenie finančných odborníkov si kladie za cieľ byť platformou pre kontakty a výmenu odborných skúseností, nadväzovať medzinárodné vzťahy a rozvíjať odborné zázemie podnikových finančníkov.
Francúzsko-slovenská obchodná komora, založená 16. júna 1994, je členom Únie francúzskych obchodných komôr v zahraničí (UCCIFE) od 5. decembra 1995. Zabezpečuje dvojstranný obchod a pomoc slovenským i francúzskym subjektom. Poskytuje širokú škálu služieb pre firmy z frankofónnych krajín etablovaných na Slovensku. Vo vzdelávacej oblasti pôsobia Alliance françaises, Antennes de l´Institut Français a tri Lycées-sections bilingues v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici. Združujú študentov francúzštiny, ako napríklad Association des étudiants francophones de la Faculté de l´architecture, Association des stagiaires et étudiants en France, EFPOLIT a napokon aj Association slovaque des amis de la France et de la Francophonie.
Slovenská republika vo Washingtone s francúzskym veľvyslanectvom, Alliance Française a Maison de France vo Washingtone prezentovala aj v USA osobnosti diplomata Štefana Osuského a generála francúzskej armády Milana Rastislava Štefánika, ktorí sú spolutvorcami moderných dejín slovenského národa v 20. storočí.
Slovenská migrácia a skúsenosti v zahraničí
Mnoho mladých Slovákov a Sloveniek sa za posledné roky rozhodlo odísť pracovať do iných členských krajín Európskej únie. Medzinárodná migrácia zo Slovenska prešla po roku 1989 hlbokou transformáciou. Po páde komunistického režimu a následnom vstupe do Európskej únie sa Slovensko stalo v rámci únie aktívnym zdrojom pracovnej mobility.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky
Výskum Lucie Mýtnej Kurekovej identifikoval dva hlavné typy emigrantov zo Slovenska. Prvý typ opúšťa Slovensko najmä kvôli problémom na trhu práce - ich hlavným dôvodom je nezamestnanosť alebo nesúlad medzi ich kvalifikáciou a dostupnými pozíciami na Slovensku súvisiaci so stavom lokálneho pracovného trhu. Druhou kategóriou sú ľudia hľadajúci nové skúsenosti v zahraničí (v súvislosti s učením sa cudzieho jazyka či soft skills), ktoré by po krátkodobejšom pobyte v zahraničí vedeli zúžitkovať pri návrate na Slovensko.
Rozhodnutie vysokoškolsky vzdelaných migrantiek a migrantov pracovať na nižšie kvalifikovaných pozíciách, je častý jav. Podľa odborných analýz je u vzdelaných Sloveniek a Slovákov smerujúcich do krajín západnej Európy bežným javom brain waste (nadkvalifikácia), keď pracujú na pozíciách, ktoré nezodpovedajú dosiahnutej úrovni ich vzdelania.
V prijímajúcich krajinách čelia migrantky a migranti nielen z východnej Európy mnohým bariéram, ktoré im bránia nájsť si kvalifikovanú prácu. Hierarchie súvisia aj s motiváciami mladých ľudí v súvislosti s odchodom zo Slovenska.
Stáže a príležitosti pre mladých
Peter Šťastný ponúka 3-mesačnú štipendijnú stáž vo svojej kancelárii v Bruseli, určenú absolventom VŠ, prípadne študentom v posledných ročníkoch VŠ, ktorí sú schopní pracovať nezávisle, majú skúsenosti s prácou v tíme a v kancelárii, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska a Európy, ktorí chcú svojim aktívnym prístupom pretvárať spoločnosť, ktorí sú tvoriví, nápadití, vedia pracovať nezávisle, bez neustálej supervízie a vedia si stanoviť vlastné priority, zaujímajú sa o politický, sociálny a duchovný rozvoj. Záujemcovia musia ovládať anglický a podľa možností aj francúzsky jazyk, resp. ďalšie oficálne EÚ jazyky, majú skúsenosť zo zahraničia a majú záujem vypomáhať v každodennej administratívnej a organizačnej práci, zúčastňovať sa zasadaní výborov EP, vypracovávať rôzne štúdie a analýzy.
Stáž v programe Interpolu je zameraná na lepšie pochopenie medzinárodnej policajnej spolupráce, ciele a zámery organizácie. Väčšina stáží Interpolu sa vykonáva v generálnom sekretariáte v Lyone, vo Francúzsku. Dĺžka stáže sa pohybuje od minimálne šiestich na maximálne 11 mesiacov. Stážisti majú nárok na mesačný príspevok 550 eur.
Slovenská nostalgia a realita života
Je dôležité si pripomenúť aj inú, nie menej dôležitú zložku bežného denného života, ktorý je možné porovnávať. Za komunistov, resp. za tzv. reálneho socializmu som takmer vždy vedel o tom, že má u nás vyjsť niečo, nejaká kniha, ktorá nás (knihomoľov) nejako upúta. Dodnes platnou výnimkou bolo obdobie rokov 1963 až 1970, keď sa postupne do bežného predaja najprv len prešmykla dobrá kniha, ktorú cenzori akosi prehliadli, alebo nemohli nevydať, lebo Chrušťov, a neskôr sa už zaujímavá literatúra stala takmer pravidlom. Doteraz si v antikvariátoch vyhľadávam najmä knihy vydané u nás v rokoch 1968 a 69.
Nastalo obdobie tvrdej normalizácie, ktoré sa prejavilo aj napríklad tak, že v najrozsiahlejšom encyklopedickom diele socialistického Československa 6-dielnej Malej československej encyklopédii, je pod heslom nositelia Nobelovej ceny pod kolónkou Literatúra rok 1970 označený (-). Laureát Nobelovej ceny - Alexander Solženicyn - bol totiž vtedy pre nás, a tým aj pre celý tzv. socialistický blok, nežiadúci.