Bravčové mäso je na Slovensku dlhodobo najpopulárnejším druhom mäsa. Ročná spotreba dosahuje približne 40,6 kg na obyvateľa z celkovej spotreby mäsa 72,5 kg. Napriek tejto popularite čelí domáca produkcia bravčového mäsa viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú jeho dostupnosť, kvalitu a cenu.
História a súčasnosť chovu ošípaných na Slovensku
V minulosti mal chov ošípaných na Slovensku silné zázemie. Ešte v roku 1990 sa 30 % bravčoviny vyprodukovalo v domáckych chovoch, pričom ošipárne boli bežnou súčasťou družstiev a štátnych majetkov. Avšak, v priebehu posledných 35 rokov došlo k výraznému poklesu chovu ošípaných. Družstvá postupne zatvárali farmy a zanikol aj samozásobiteľský chov prasiat. Počet prasníc, ktoré sú základom každého chovu, klesol z 180-tisíc v 90. rokoch na necelých 28-tisíc v roku 2024, čo predstavuje pokles o 85 %.
Po roku 1990 zaniklo aj množstvo veľkých priemyselných bitúnkov, vrátane tých v Bratislave, Nových Zámkoch a Ružomberku. Zázemím rozsiahlej živočíšnej výroby boli aj kafilérie. V súčasnosti je na Slovensku 2 607 komerčných fariem, ale len minimum z nich je skutočne produktívnych, ledva 20. V krajine máme 32 bitúnkov a 130 rozrábok. Najslabším článkom celého spracovateľského reťazca sú bitúnky, ekonomika im nevychádza, lebo pri stenčujúcom sa počte zvierat idú iba na 50 percent využiteľných kapacít.
Príčiny úpadku domácej produkcie
Hlavnou príčinou úpadku chovu ošípaných na Slovensku je ekonomika. Slovenskí chovatelia, malí či veľkí, nedokážu konkurovať zahraničnej produkcii. Získať povolenie na rekonštrukciu farmy ošípaných trvá priemerne 6,5 roka, čo predstavuje ďalšiu prekážku pre rozvoj chovu.
Spotrebiteľské preferencie a dovoz
Napriek tomu, že spotrebitelia v prieskumoch deklarujú preferenciu domáceho mäsa, v skutočnosti sa rozhodujú podľa ceny. Až 80 % bravčového mäsa sa na Slovensku predá v zľave. Dovoz bravčového mäsa na Slovensko predstavuje viac ako polovicu našej spotreby. Väčšina mäsa, ktoré zjedia slovenskí spotrebitelia, pochádza práve spoza hraníc. Najviac ho dovážame z Poľska, Nemecka a Českej republiky. Z desiatich rezňov, ktoré si spotrebitelia kúpia v obchode, sú slovenské možno len dva. Oproti dovozovým sú čerstvejšie, mäso je krehkejšie, ale aj drahšie.
Prečítajte si tiež: Veľká ryba v slovenskej politike
Reťazce sa síce hlásia k predaju slovenského bravčového mäsa, ale najlepšia zo všetkých sietí SAMO má podiel na tržbách zo slovenského mäsa 18 percent, priemer všetkých ostatných reťazcov je 10 percent, čiže podiel mäsa z dovozu na pultoch dosahuje 90 percent! Najsolventnejší obyvatelia Bratislavy pravidelne nakupujú potraviny vrátane mäsa v Rakúsku, hoci je tam drahšie ako na Slovensku.
Kvalita slovenského bravčového mäsa
Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre už šiesty rok testuje slovenské a zahraničné mäsá. Z analýz vyplýva, že slovenské bravčové mäso má v porovnaní s niektorými zahraničnými lepšie nutričné hodnoty a nižšie hmotnostné straty pri grilovaní. Po prepočítaní hmotnostných strát z vytečenej vody navyše vychádza kúpa slovenského mäsa aj najekonomickejšie. Slovenské mäso má tiež najnižšiu hodnotu elektrickej vodivosti, čo znamená, že je menej bledé, mäkké a vodnaté.
Aktuálne výzvy a rast cien
Cena bravčového mäsa za posledné dva týždne výrazne vzrástla, a to až o vyše 13 percent. Dôvodom je slintačka a krívačka (SLAK) i obchodná vojna medzi USA a Čínou. Za týmto masívnym nárastom ceny je okrem ochorenia slintačka a krívačka aj nízka ponuka ošípaných a taktiež prudko sa zvyšujúci dopyt po komodite, ktorý je okrem iného výsledkom zostrujúcej sa obchodnej vojny medzi USA a Čínou, čo komplikuje dovozy americkej bravčoviny do Číny a tým spôsobuje masívny export bravčového mäsa z Európy. Rast cien bravčoviny prebieha simultánne v celej Európe.
Bezpečnosť potravín a veterinárne liečivá
V posledných dňoch médiá obletela správa o výskyte nadmerného množstva veterinárneho liečivá benzimidazolu v bravčovom mäse u našich západných susedov. Takéto mäso sa nakoniec dostalo aj na Slovensko. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR prijala opatrenia a informovala, že z Českej republiky bol na Slovensko expedovaný aj výrobok, ktorý sa našťastie nedostal do obchodov k zákazníkom.
ŠVPS SR prijala prostredníctvom systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) oznámenie o prítomnosti benzimidazolu v bravčových polovičkách pôvodom z Belgicka. Odberateľom na Slovensku sa predmetné mäso dostalo cez dodávateľa z Poľska. Následne dostala od českého kontrolného orgánu informáciu, že do obchodnej siete Kaufland Slovenská republika bol dodaný nevyhovujúci výrobok Segedínsky guláš EC 400 s dátumom minimálnej trvanlivosti 13.1.2027 od výrobcu Hamé s.r.o. Česká republika. Výrobok však našťastie nebol distribuovaný do prevádzok siete Kaufland na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Výberové konanie do štátnej správy
Riešenia a budúcnosť chovu ošípaných
Zvýšiť podiel slovenského bravčového mäsa na pultoch obchodov nebude jednoduché. Do chovu ošípaných by bolo žiaduce naliať takmer 100 miliónov eur a do spracovateľského priemyslu 86 miliónov eur. Štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Jozef Smatana priznal, že slovenská ekonomika nemá také zdroje ako nemecká.
Dôležité je podporovať domácich chovateľov, skracovať povoľovacie procesy pre rekonštrukcie fariem a zvyšovať informovanosť spotrebiteľov o kvalite a výhodách slovenského bravčového mäsa. Podpora lokálnych producentov a zvýšenie konkurencieschopnosti domácej produkcie sú kľúčové pre zabezpečenie budúcnosti chovu ošípaných a mäsospracovateľského priemyslu na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Tajomstvá stolových hôr