Špenát siaty (Spinacia oleracea) je obľúbená listová zelenina, cenená pre svoje nutričné hodnoty a všestranné využitie v kuchyni. Jeho pestovanie je pomerne nenáročné, čo z neho robí ideálnu plodinu pre záhradkárov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na charakteristiku špenátu siateho a postupy pre úspešné pestovanie.
Charakteristika špenátu siateho
Špenát siaty je jednoročná rastlina s krátkou vegetačnou dobou. Existuje mnoho odrôd špenátu, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou a farbou listov, ako aj odolnosťou voči chorobám a teplotám. Niektoré z populárnych odrôd sú Matador, Asta a Sacramento F1.
- Listy: Listy špenátu sú stredne tmavozelené, hladké alebo mierne bublinaté, so silným a hustým vzrastom. Okraje listov môžu byť mierne vlnité.
- Chuť: Špenát má jemnú a mierne sladkú chuť, vďaka čomu je vhodný na priamu konzumáciu v šalátoch, smoothies alebo ako príloha k hlavným jedlám.
- Rýchlosť rastu: Špenát rastie rýchlo a zber je možný už 40 až 50 dní po výseve.
- Výživová hodnota: Špenát je bohatý na vitamíny A, C, E a K, ako aj na minerály ako železo a vápnik.
Pestovanie špenátu siateho
Vhodné stanovište a pôda
Špenát preferuje slnečné až polotienisté stanovište, ale nie na priamom slnku, ktoré môže spôsobiť predčasné vybiehanie do kvetu. Najvhodnejšie sú hlinito-piesčité, dostatočne vododržné pôdy s pH 6 - 7,5. Dôležité je, aby pôda nebola čerstvo prehnojená maštaľným hnojom, pretože špenát vyžaduje pôdu v starej sile. Špenát neznáša suché a kyslé pôdy a veterné polohy.
Výsev
Špenát sa zvyčajne vysieva na jar (marec, apríl) alebo na jeseň (august). Pri jarnej sejbe je dôležité vysiať špenát čo najskôr, aby sa vegetácia neposunula do obdobia dlhého dňa, keď hrozí vybiehanie do kvetu. Pri jesennom výseve sa špenát zberá v septembri až v októbri.
- Príprava hriadky: Pôdu na záhonoch pred sejbou urovnajte a prípadne prihnojte pomaly rozpustnými priemyselnými hnojivami. Hnojivá používajte len v nevyhnutných množstvách, najlepšie podľa predchádzajúceho rozboru pôdy. Pôdu nechajte dva až tri týždne uľahnúť a až potom začnite so sejbou.
- Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Osivo sejte do riadkov vzdialených 15 - 30 cm, v riadku na vzdialenosť 1,5 - 3 cm, do hĺbky 3 - 4 cm. Semená vyklíčia do šiestich dní a vzídu do dvoch týždňov od sejby. Semená najlepšie klíčia, ak sú namočené vo vode pred výsadbou.
Starostlivosť počas vegetácie
- Závlaha: Špenát vyžaduje dostatočnú vlhkosť pôdy. Pri nedostatku vlahy pomaly rastie a tvorí málo listov horšej kvality.
- Hnojenie: Špenát dobre reaguje na hnojenie dusíkom, ale treba postupovať opatrne, lebo jeho nadmerný prísun spôsobuje zvýšenie obsahu dusičnanov v konzumných častiach.
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Niektoré odrody špenátu sú rezistentné voči bežným chorobám, ako je pleseň špenátová. V prípade potreby je možné použiť vhodné prípravky na ochranu rastlín.
Zber a skladovanie
Špenát sa zberá skôr, ako začne kvitnúť, v čase, keď má vyvinutých minimálne 6 listov. Je možné zberať mladé listy či celé rastlinky. Väčšie listy sa zostrihávajú celé v ružici nad srdcom rastliny, čím docielite to, že rastlina znovu zarodí. Druhá úroda už ale nebude tak výdatná ako tá prvá a rastlina bude mať skôr tendenciu vybehnúť do kvetu.
Prečítajte si tiež: Recepty s baby špenátom
Skladovanie špenátu by malo byť pri teplote 0 °C a vzdušnej vlhkosti 95 - 100% po dobu 1 týždňa. Zbierané listy je najlepšie spariť a zamraziť. Takto spracovaný špenát vydrží dlho.
Menej známy špenát: Novozélandský
Okrem špenátu siateho existuje aj menej známy špenát novozélandský (Tetragonia tetragonioides). Tento špenát má dlhšie poliehavé výhonky s pomerne malými mäsitými listami a krátkymi stopkami. Výhonky môžu mať dĺžku až jeden meter a spolu s listami súvisle zakryjú pôdu.
Špenát novozélandský môžete pestovať od jari do neskorej jesene. Je náročný na teplo, preto so sejbou priamo na záhon počkajte až do apríla. Pred vysievaním môžete osivo namočiť do vody na jeden až dva dni. Semená klíčia pri teplote 10 °C a dobre znášajú aj vysoké letné teploty. Osvedčilo sa aj vysievanie v októbri. Vtedy treba siať do hĺbky 2 - 4 cm do radov vzdialených od seba 80 - 100 cm.
Odrody špenátu
Na trhu je dostupných množstvo odrôd špenátu siateho, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami a vhodnosťou pre rôzne pestovateľské podmienky.
- Matador: Osvedčený druh špenátu s rýchlym rastom a vysokou odolnosťou voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Vyznačuje sa veľkými, tmavozelenými listami, ktoré sú bohaté na vitamíny a minerály.
- Asta: Hybridný špenát s odolnosťou k dvom rasám plesne špenátové. Je vhodný pre jarné a jesenné pestovanie aj na prezimovanie.
- Sacramento F1: Neskorá hybridná odroda so stredne zelenými, mierne bublinatými listami. Vysoko výnosná, rezistentná k A - D riasám plesni špenátovej a výrazne rezistentná k vybiehaniu do kvetu.
Využitie špenátu v kuchyni
Špenát je veľmi obľúbená zelenina v jedálničku, pretože obsahuje veľké množstvo živín a minerálov. Môže sa konzumovať surový v šalátoch, varený, dusený alebo zapečený. Špenát je tiež vynikajúci do smoothies, polievok, omáčok a ako príloha k hlavným jedlám.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre použitie zeleného špenátu
Prečítajte si tiež: Recept na špecle so špenátom