Najväčšie kresťanské sviatky, akými sú Veľká noc, sa v každej krajine oslavujú svojským spôsobom. Slovenská oblievačka a šibačka sa značne líšia od predstáv o veľkonočných sviatkoch v iných európskych krajinách. Napriek týmto odlišnostiam sa však medzi jednotlivými krajinami nájdu aj spoločné prvky. Cieľom tohto článku je preskúmať špeciálne jedlá a zvyky, ktoré sa viažu k cirkevným sviatkom na Slovensku, a porovnať ich s tradíciami v iných krajinách.
Veľká noc vo svete
Anglicko
V Anglicku, ako uvádza Lucia z Lutonu, ľudia využívajú štyri dni voľna na návštevu rodiny alebo cestovanie. Kresťania oslavujú sviatky podobne ako na Slovensku, avšak ráno nechodia s košíkmi do kostola a nestresujú sa upratovaním. Typickým jedlom sú "hot cross buns", sladké buchty s hrozienkami a bielym krížom na vrchu. Pečené jahňa je tiež symbolom Veľkej noci. Deťom sa skrývajú čokoládové vajíčka, ktoré hľadajú. O slovenskej oblievačke a šibačke miestni, podľa skúseností Lucie, nemajú príliš dobrú mienku a považujú ju za strašnú.
Taliansko
V Taliansku, ako opisuje Denisa z Bologne, neexistuje nič podobné slovenskej šibačke a oblievačke. Veriaci navštevujú kostol na Veľkonočnú nedeľu, zatiaľ čo na Veľkonočný pondelok sa konajú výlety. Klasickým scenárom je grilovačka s priateľmi. Na severe Talianska sa konajú dedinské slávnosti s varenými vajcami, napríklad vajíčkové dostihy alebo vajíčkový petang. Vo Florencii sa koná "Podpálenie voza" pred Duomom. Na Sicílii sa koná "tanec diablov". Jahňacina je tradičné veľkonočné jedlo. Podobne ako na Vianoce sa kupujú bábovky panettone alebo pandoro, na Veľkú noc sa kupuje bábovka v tvare holubice. V oblasti Milána sa pečú keksy Pan de Mej. Tradičná slaná torta Torta Pasqualina obsahuje artičoky, čakanku, mangold a celé varené vajcia. Pagnotta Romagnola je podobná slovenskej vianočke. Pastiera Napoletana je sladko-slaný koláč s legendou o námorníkoch. Oblievačku a šibačku Taliani považujú za vtipné alebo spiatočnícke a sú z nich šokovaní.
Francúzsko
Vo Francúzsku, ako uvádza Katarína z Grenoblu, nie je Veľký piatok dňom pracovného pokoja. K Veľkej noci sa viaže povesť o kostolných zvonoch, ktoré odlietajú do Ríma na Zelený štvrtok a vracajú sa na Veľkonočnú nedeľu, pričom rozhadzujú sladkosti. Deti hľadajú v záhrade čokoládové vajíčka, kuriatka alebo zajačikov. Jedia sa jahňacie mäso, pokrmy z vajec a špargľa. Pripravujú sa rôzne variácie čokoládových koláčov a dezerty v tvare vtáčieho hniezda.
Veľkonočné zvyky a jedlá na Slovensku
Etnologička Katarína Nádaská tvrdí, že na území Slovenska sa šibe a polieva už vyše dvetisíc rokov. Kedysi sa na Veľkú noc snažili byť doma všetci remeselníci. Typickým jedlom bolo uvarené vajíčko, ktoré sa rozkrojilo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny. Pravoslávni a gréckokatolíci mali špecifické jedlá, ako obradový koláč paska alebo pascha a žltú hrudku. Pridávali sa vajcia a všetko zelené, ako špenát, šalát, medvedí cesnak a bylinky. V bohatších rodinách sa podával pečený alebo dusený baránok, ktorý neskôr nahradil sladký baranček z piškótového cesta. Medzi tradičné veľkonočné koláče patrí bábovka, kysnuté koláče a štrúdle.
Prečítajte si tiež: Slovenská kuchyňa: Zemiakové placky
Obradovosť Veľkého týždňa
Na Zelený štvrtok chodili dievčatá k vŕbe a rituálne sa česali, aby mali dlhé a krásne vlasy. Jedlo sa niečo zelené, napríklad púpava, žihľava alebo medvedí cesnak. Na Veľký piatok sa slobodné dievčatá umývali v potoku a dodržiaval sa prísny pôst. Na Bielu sobotu sa už mohlo pracovať. V sobotu po západe slnka boli obrady vzkriesenia, ktoré sa začínali pálením Judáša. V nedeľu ráno si ženy nosili do kostola košík s pálenkou, vínom, vajíčkami, chlebom a slaninkou, aby si nechali posvätiť jedlo.
Šibačka a oblievačka
Veľkonočný pondelok patril ľudovým zvykom, ako je šibačka a polievačka. Kedysi to bola záležitosť slobodných mládencov a dievčat. Chlapec sa mal prútom dotknúť nôh dievčaťa, jej bokov a rúk, aby tak preniesol plodnosť a silu. Na východnom Slovensku sa viac pracovalo s vodou. Odmenou za šibanie bolo vyfúknuté, maľované vajíčko. V kresťanskom období sa začali viazať korbáče, ktoré mali pripomínať bičovanie Krista. V 20. storočí sa začali používať voňavky a maľované vajíčka nahradili cukrovinky.
Veľká noc počas socializmu a dnes
Počas socializmu sa Veľká noc premenovala na Sviatky jari a boli potláčané kresťanské zvyky. V súčasnosti sa mnohí Slováci vracajú k tradičným zvykom, no mnohí tiež dovolenkujú v zahraničí. Stále však platí, že sú to najmä sviatky rodiny.
Význam jedla a zvykov
V minulosti ľudia stolovali spoločne a jedlo zbližovalo ľudí. Sviatky boli vzácne a ľudia ich prežívali spolu. Aby sme si vážili ľudové zvyky a dodržiavali ich, musíme najskôr poznať ich zmysel.
Budúcnosť veľkonočných zvykov
Je pravdepodobné, že šibanie a polievanie nebudú masovou záležitosťou, ale dúfajme, že tu vždy budú. Je to aj záležitosť rodičov, ktorí sa musia rozhodnúť, čo je pre nich dôležité. Dnes už ani nevieme, čo je typické veľkonočné jedlo, pretože jeme všetko a počas celého roka.
Prečítajte si tiež: Delikátne francúzske palacinky
Prečítajte si tiež: Špeciálne polievky pre každý deň