Vysoké Tatry a Nízke Tatry sú prírodné klenoty Slovenska, ktoré lákajú návštevníkov po celý rok. Tieto pohoria sa vyznačujú nielen impozantnou krajinou, ale aj rozmanitou flórou a faunou. Medzi najvýznamnejšie dreviny, ktoré tu rastú, patria smrek a jedľa. Hoci na prvý pohľad môžu vyzerať podobne, existujú medzi nimi zásadné rozdiely, ktoré si v tomto článku priblížime.
Charakteristika Tatier a ich vegetácie
Vysoké Tatry sú najvyšším pohorím Slovenska a celých Karpát. Sú prírodne najatraktívnejším územím Slovenska a sú navštevované najmä v zimnej sezóne zahraničnými aj domácimi turistami. Východné Tatry sa členia na Vysoké a Belianske, ktoré sa odlišujú geologickou stavbou, rozdiely sú však aj vo vegetácii. Vysoké Tatry sú budované kryštalickými horninami, v Belianskych prevládajú vápence a dolomity.
Nízke Tatry boli vyhlásené za národný park NAPANT v roku 1978. Delia sa na východné a západné. Najvyšší vrch je Ďumbier (2043 m n. m.), hneď po ňom nasleduje Chopok (2024 m n. m.). Prevažnú časť Tatier pokrývajú lesy, pričom najväčšie plochy zaberá smrek. Na južných svahoch sa vyskytuje buk a na celom území je roztrúsený javor.
Vodné toky a klimatické podmienky
Severné svahy Nízkych Tatier odvodňuje sieť prítokov Čierneho Váhu a Váhu. V Nízkych Tatrách je chladné podnebie bohaté na zrážky.
Najvyššie položená meteorologická stanica na Slovensku sa nachádza na Lomnickom štíte, kde priemerná ročná teplota neprekračuje - 3,7 °C. Rekord v zrážkovej činnosti dosahuje Zbojnícka chata s 2130 mm zrážok za rok. Výrazné rozdiely medzi pohorím a kotlinou sú najmä v zimnom období medzi Lomnickým štítom a Popradom až 18 °C. Snehová pokrývka sa udrží vo výškach nad 1000 m n. m. v priemere až 120 dní.
Prečítajte si tiež: Smrek vs. Jedľa: Ako ich rozlíšiť?
Rozdelenie Tatier
Územie Tatier sa člení na Západné a Východné Tatry, pričom hranicu medzi nimi tvorí Ľaliové sedlo. Východné Tatry členíme na Vysoké a Belianske, ktoré sa odlišujú geologickou stavbou, rozdiely sú však aj vo vegetácii. Vysoké Tatry sú budované kryštalickými horninami, v Belianskych prevládajú vápence a dolomity. Hranicu medzi nimi tvorí Kopské sedlo.
Rozdiely medzi smrekom a jedľou
V Tatrách, ako aj v iných oblastiach Slovenska, sa vyskytujú dva hlavné druhy ihličnatých stromov: smrek obyčajný (Picea abies) a jedľa biela (Abies alba). Hoci oba druhy patria medzi ihličnany, existujú medzi nimi výrazné rozdiely v morfológii, ekológii a hospodárskom význame.
Morfologické rozdiely
- Ihlice: Ihlice smreka sú štvorhranné, pichľavé a rastú jednotlivo okolo celej vetvičky. Ihlice jedle sú ploché, mäkké a na konci tupé alebo mierne vykrojené. Na spodnej strane majú dva biele prúžky. Ihlice jedle rastú v dvoch radoch na vetvičke.
- Šišky: Šišky smreka sú valcovité,visia dolu a po dozretí opadávajú v celku. Šišky jedle sú valcovité, rastú vzpriamene a po dozretí sa rozpadávajú priamo na strome, takže opadávajú len šupiny a vreteno.
- Kôra: Kôra smreka je v mladosti hladká a sivohnedá, neskôr sa mení na červenohnedú a rozpukáva sa na tenké šupiny. Kôra jedle je aj v starobe hladká, sivá a s typickými živicovými pľuzgiermi.
- Habitus: Smrek má kužeľovitý tvar koruny s konármi usporiadanými v praslenoch. Jedľa má valcovitý tvar koruny s konármi usporiadanými nepravidelne.
- Koreňový systém: Smrek má plytký koreňový systém, čo ho robí náchylnejším na vyvrátenie vetrom. Jedľa má hlbší koreňový systém, vďaka čomu je stabilnejšia.
Ekologické rozdiely
- Nároky na prostredie: Smrek je menej náročný na pôdu a svetlo ako jedľa. Dobre znáša chladné a vlhké podnebie. Jedľa vyžaduje hlbšie, živinami bohatšie pôdy a dostatok vlahy. Je citlivá na sucho a znečistenie ovzdušia.
- Výskyt: Smrek je dominantnou drevinou v horských oblastiach, kde tvorí rozsiahle smrekové lesy. Jedľa sa vyskytuje skôr v zmiešaných lesoch, často spolu s bukom a smrekom.
- Odolnosť voči škodcom: Smrek je náchylnejší na napadnutie lykožrútom smrekovým (Ips typographus) a inými škodcami. Jedľa je voči týmto škodcom odolnejšia.
Hospodársky význam
- Drevo: Drevo smreka je mäkké, ľahké a dobre spracovateľné. Používa sa v stavebníctve, nábytkárstve, papierenskom priemysle a na výrobu hudobných nástrojov. Drevo jedle je podobné drevu smreka, ale je o niečo ťažšie a trvanlivejšie. Používa sa na podobné účely ako drevo smreka.
- Lesníctvo: Smrek je hospodársky významnejšia drevina ako jedľa. V minulosti bol často uprednostňovaný pri zalesňovaní, čo viedlo k vzniku rozsiahlych smrekových monokultúr. Pestovanie smrekových monokultúr však prináša so sebou riziká, ako je zvýšená náchylnosť na škodcov a veterné kalamity.
Smrekové monokultúry a ich problémy
Pôvodné jedľové bučiny boli našimi predkami postupne vyťaté a do tohto neprirodzeného klimatického stupňa vysadili smrekové monokultúry. Na začiatku to vyzeralo ako sen, stromy vykazovali vysoké prírastky, to sa dialo prinajmenšom po prvé dve generácie smrekov. Ak by sme uvažovali, že tie dve generácie predstavujú napríklad 150 rokov, to je povedzme šesť či sedem generácií lesníkov (keby sme pre jednoduchosť rátali, že deti budú mať v dvadsiatichpiatich rokoch).
Keď budeme pokračovať v pestovaní smrekovej monokultúry, začnú sa diať niektoré veci. V prvom rade sa začne vyčerpávať pôda. Prečo by sme mali zabudnúť, že ani na poli nemôžeme beztrestne pestovať dookola tú istú plodinu? Lenže bude ešte horšie. Ak vytneme celé pásy jednogeneračného lesa a zasadíme tam malé semenáčiky smreka, vystavíme ich šoku zo sucha, priameho slnka, čo odporuje prirodzeného vývinu stromu, ktorý by v normálnom lese mal šance na zatienenie od iných stromov, mikroklímu s vyššou vlhkosťou, pôdu s pulzujúcim životom…
Vedeli ste, že les je jeden veľký organizmus, kde v harmónii žijú stromy s pôdnymi mikroorganizmami a hubami, ktorých mycéliá vytvárajú aj s koreňmi čosi ako neurónovú sieť? Že stromy medzi sebou dokážu komunikovať, varovať sa navzájom, pomáhať si? Naše semenáčiky rastú, z úvodného prebytku svetla sa zrazu dostávajú do intenzívneho zápasu o priestor. Choďte sa na taký les pozrieť. V mladšom štádiu uvidíte na seba natlačené stromy, ktoré lesníci postupne preberú motorovými pílami a neskôr tu nájdete štíhle, holé kmene, len celkom hore nájdete konáre s ihličím. Porovnajte to so stromami, ktoré rastú v prírodnej smrečine vo výške cez tisíc metrov nad morom.
Prečítajte si tiež: Výber vianočného stromčeka: Jedľa vs. Smrek
Zmena klímy a jej vplyv na smrekové lesy
Klíma našej zeme sa zmenila. Teploty sa zdvihli, letá sú suchšie, zrážky nepravidelnejšie a prichádzajú skôr v náhlych vlnách. To všetko oslabuje smreky ešte viac. Ak predtým ešte ako tak prosperovali, teraz v neprirodzených biotopoch dostávajú zabrať. Smrek má plytké korene. Keď príde veterná smršť, katastrofa sa odohrá za jediný deň. Na korunu s ihličím v hornej pätine výšky stromu pôsobí silná páka, smreky sa lámu ako zápalky, toto sa vo Vysokých Tatrách stalo v novembri 2004 (ten istý orkán nivočil aj v ďalších pohoriach). Odvtedy postihli našu krajinu ešte ďalšie polomy.
Lykožrút a jeho úloha v ekosystéme
Spomínate si ako slúži lykožrút smrekom? Likviduje ako predátor neduživé stromy. Ktoré sú to? Nuž, zájdite do smrekovej monokultúry, ktorú tu opakovane sadia dvesto-tristo rokov a rozhliadnite sa okolo. Áno, sú to skoro všetky. Veterná kalamita je len rozbuška. Naštartuje šírenie lykožrúta. V hospodárskych lesoch oddávna platilo, že napadnuté stromy treba čo najrýchlejšie spracovať. Vyťať, zbaviť kôry, odviezť a urobiť to isté s každým oslabeným stromom, ktorý si vybral lykožrút za svoju základňu pre rozmnožovanie. Toto sa dá robiť, kým je väčšina stromov v dobrej kondícii. Tie slabé a napadnuté spílime, silné nájazdu podkôrnika odolajú, zalejú ho živicou, dožijú sa rubného veku a prinesú lesným hospodárom zisk.
Riešenia a budúcnosť lesov v Tatrách
Uvedomelejší lesníci sa už dovtípili, že proti prírode sa nedá bojovať a začali obnovovať lesné plochy drevinami, ktoré tam reálne patria. Ako som už naznačil, väčšina bežného obyvateľstva si neuvedomuje, že v niektorých pohoriach takmer vôbec nemáme prirodzenú skladbu lesov. Kým horské smrečiny existovali len od výšky približne 1200 metrov, naši pradedovia nimi typicky nahradili stupeň jedľových bučín a tento dedičný hriech sa s nami ťahá až dodnes.
Ak hovoríme, že v rezerváciách a národných parkoch presadzujeme bezzásahový režim, musíme dodať, že tu treba urobiť ešte naposledy jeden zásah - dodať sadenice pôvodných drevín. Ak totiž kalamita skosila smrekovú monokultúru, na jej miesto síce vtáci prinesú jarabinu a vietor môže priviať brezu, no dominantné dreviny majú byť buky a jedle. Tie tu boli naposledy pred niekoľkými storočiami.
Problémy pri obnove lesov
Vysoká zver ide po mladých jedliach ako pes po údenom. Jednoducho im chutí omnoho viac ako smrek. V normálnom prírodnom lese by tu boli odrastené jedle, ktorým by už zver neublížila. Ale predstavte si, že sme vyklčovali a kompletne odviezli les po kalamite a na túto holinu chceme vysadiť jedľovú bučinu. Budeme čeliť dvom problémom. Za prvé, tieto veľké plochy pokryje vysoká tráva (ak si spomínam dobre, ide o smlz). Darmo sem zasadíme semenáčiky stromov, tráva ich zadusí.
Prečítajte si tiež: Sprievodca identifikáciou ihličnanov
Turistický význam Tatier
Vysoké Tatry sú prírodné najatraktívnejším územím Slovenska.
Výraznejšími pozostatkami ľadovcovej činnosti sú ľadovcové doliny, napríklad Kôprová, Hlinická, Mengusovská a iné, a tiež ľadovcové jazerá - plesá. Na území Tatier je asi 160 plies, najväčšie z nich na území Slovenska - Hincovo má plochu vyše 18 hektárov a hĺbku do 53 metrov. Veľmi cenná je vegetácia Tatier; k nej najznámejším predstaviteľom patrí plesnivec alpínsky, klinček lesklý, lomikameň trvanlivý, a iné. Z lesných drevín dominuje smrek, jedla, limba, vo vyšších polohách zas kosodrevina. Z najznámejších živočíšnych druhov možno spomenúť kamzíka tatranského, svišťa, orla skalného a medveďa hnedého.
Hlavným východiskovým uzlom je Poprad. Doprava v TANAP je zabezpečená elektrifikovanou železnicou v smere Štrbské Pleso - Tatranská Lomnica. Jednotlivé strediská spája aj turistický chodník - „Tatranská magistrála“. Okrem Popradu sú v Podtatranskej kotline ubytovacie možnosti v kúpeľnom stredisku Lučivná, v Štrbe, v Tatranskej Štrbe, v Batizovciach a vo Veľkom Slavkove. Najväčší autokemping je Eurokemp. V Tatranských Zruboch sú vojenské zotavovne, vo Vyšných Hágoch sú liečebné areály, podobne aj v Novej Polianke. Najväčším lyžiarskym centrom v Belianskych Tatrách je Ždiar, ktorý je pozoruhodný svojou zachovalou ľadovou architektúrou a folklórom. Podbanské - lyžiarske stredisko na západnom okraji Vysokých Tatier.