Belgicko, krajina preslávená nielen pivom a futbalom, ale aj bohatou kulinárskou tradíciou, ponúka množstvo slávnych receptov, ktoré uspokoja aj tie najnáročnejšie chuťové bunky. Od neodolateľnej čokolády a nadýchaných vaflí až po tradičné jedlá z morských plodov a piva, belgická kuchyňa je skutočným rajom pre gurmánov.
Belgická čokoláda: Sladká vášeň, ktorej sa nedá odolať
Belgicko sa po Švajčiarsku pýši druhým miestom v spotrebe čokolády na svete. Priemerný Belgičan skonzumuje až 9 kilogramov tejto delikatesy ročne. Niet sa čomu čudovať, keďže belgická čokoláda je naozaj neodolateľná. O obchodíky s čokoládou tu nie je núdza, nachádza sa ich tu 2.200. Belgicku patrí prvenstvo vo výrobe čokoládových praliniek, s ktorých produkciou začali v roku 1912. Za tvorcu tejto maškrty sa považuje lekárnik Jean Neuhaus. Spolu so značkou Godiva patrí Neuhaus medzi najznámejšie v Belgicku, ktoré vo veľkom vyvážajú svoje sladké produkty aj do sveta.
Hlavným centrom diania, a teda hlavným mestom čokolády, sú flámske Bruggy, kde stojí jedna čokoládovňa vedľa druhej, spolu ich tu je viac ako päťdesiat. Pri prechádzke týmto mestečkom si skontrolujte stav v peňaženke, aby ste mohli niečo z týchto už na pohľad očarujúcich kúskov ochutnať. Alebo musíte disponovať veľkou dávkou pevnej vôle a odolávať jednému obchodíku za druhým. Čokoládové pralinky doslova zvádzajú pohľadom a odolá im len málokto. Nechajte sa zlákať a vstúpte do jedných z tých tajomných dverí, kde Vás okúzlia neuveriteľné čokoládové diela. Lahodná chuť sa Vám rozplynie na jazyku a zistíte, čo je to „nebíčko v papuľke“. Väčšina z praliniek sa vyrába stále ručne, čomu je primeraná aj cena, ktorú za ne zaplatíte.
Medzi najznámejších majstrov čokolády patrí Dominique Persoone, ktorý si oprávnene hovorí Shock-o-latier. Toto pomenovanie však vo Flámsku patrí len tým, ktorí vyrábajú aspoň 24 druhov praliniek a čokolády. Dominique sa môže pýšiť takými zvláštnymi kombináciami a príchuťami, ako je napríklad chuť ihličia, karfiolu, ustríc alebo wasabi, dokonca aj takými pralinkami, ktoré sú naplnené héliom. Keďže dobrého veľa nebýva, pralinky od Dominiqua kúpite len v dvoch jeho obchodíkoch pomenovaných The Chocolate Line. Jeden je v Bruggách a druhý v Antwerpách.
Belgicko je podobne ako Švajčiarsko preslávené výrobou kvalitnej čokolády. Počiatky môžeme hľadať už v 17. storočí, kedy bolo pod vládou Španielov, ktorí priviezli čokoládu z Nového sveta. V 20. storočí zasa dovážali Belgičania kvalitné kakao zo svojej africkej kolónie Belgické Kongo (dnes Konžská demokratická republika) a dodnes zo svojich bývalých kolónií dovážajú kvalitné kakaové bôby, ktoré podľa Belgičanov, ale aj odborníkov majú výraznejšiu chuť ako kakaové bôby pestované na americkom kontinente.
Prečítajte si tiež: Mušle svätého Jakuba z grilu
Belgická čokoláda je vďaka svojej kvalite a rozmanitým príchutiám známa na celom svete. V kronikách sa uvádza, že obyvatelia Bruselu si na horúcej čokoláde pochutnávali už v 17. storočí. Každý deň možno v centre mesta vidieť autobusy plné japonských a čínskych turistov, ktorí sa nahrnú do čokoládových butikov a o chvíľu z nich vychádzajú obťažkaní škatuľkami belgickej čokolády, ktorú si odnášajú ako suvenír.
Belgické vafle: Nadýchaná pochúťka s bohatou históriou
Doložiteľné zmienky o vafliach nájdeme už v starovekom Grécku. Reč nie je o vafliach ako ich poznáme dnes, ale o ceste, ktoré sa nepieklo a nesmažilo, ale opekalo sa z oboch strán. Vlastne išlo o variant plochých koláčov. Vylepšovania prípravy a chutí predchodcov vaflí z múky a vody, respektíve mlieka a potom aj z vajec sa ujali Belgičania a Holanďania. Holandskí výrobcovia však zvolili pravouhlé plátky na pečenie namiesto kruhových. Prvé vafle sa dostali do Ameriky už v roku 1620, priviezli ich sem prisťahovalci. Vaflovú osvetu má na svedomí aj prezident Thomas Jefferson, ktorý vraj v roku 1789 priviezol do Ameriky prvý luxusný francúzsky vaflovač s dlhou rukoväťou. Za 80 rokov nato si holandský Američan Cornelius Swarthout necháva vaflovač patentovať. Patent mu bol udelený 24.
Podľa legendy bol recept na vafle vytvorený na popud biskupa z Lutychu. Lutyšské vafle sú druhou najobľúbenejšou verziou vaflí tzv. „Liège“, ktoré sú hutnejšie, bohatšie a sladšie. Unikátne sú vďaka svojej karamelizovanej cukrovej kruste. Vafle sa rozšírili medzi chudobnými belgickými dedinčanmi, ktorí ich vraj pripravovali dvakrát ročne. Slávili s nimi fašiangový utorok a Nový rok. Veľkosť a typ vaflí vraj vypovedal o bohatosti danej dediny.
Samotné vafle sa medzi verejnosťou naprieč krajinami rozšírili vďaka výstave EXPO 1958 v Bruseli, kde sa Belgické vafle stali obrovským hitom a získali medzinárodnú slávu. Na výstave ich predstavoval Maurice Vermersch a jeho rodina. Pôvodne nazývané "Bruselské vafle", boli premenované na "Belgické vafle", aby lepšie rezonovali pre Američanov. Podľa Belgičanov sú pravé vafle len posypané práškovým cukrom. Bruselské vafle môžete poznať ešte pod jedným názvom - gofry. Pod týmto názvom sa skrýva jeden z najobľúbenejších sladkých pochúťok severovýchodného suseda. Správne bruselské vafle majú mať obdĺžnikový mriežkovaný tvar, po upečení by vafle mali byť veľké a vo vnútri krásne nadýchané. Fantastické a jemné vafle sú ako stvorené pre romantické raňajky pre vašu milovanú alebo milovaného, ale vychutnáte si ich aj ako skvelé rodinné raňajky s deťmi či rýchla desiata. Najznámejšia je bruselská vafle, stala sa symbolom a kultúrnym dedičstvom, avšak… tvrdí sa, že recept na slávne vafle vznikol v 18. storočí v Gente a až potom doputoval do Bruselu.
Dnes existujú v Belgicku dva základné druhy - Bruselské wafle sú pripravené z kvaseného cesta, sú hrubšie, ľahké a chrumkavé. Lutyšské wafle (Liége) sú pomenované podľa mesta kde vznikli na východe Valónska. Sú tenšie, sladšie a také hutnejšie, majú okrúhly tvar a konzumujú sa vlažné. Tajomstvo nadýchanosti tradičných wafiel spočíva v tom, že namiesto obyčajných bielkov sa do nich pridáva tuhý sneh.
Prečítajte si tiež: Chutné domáce müsli
Tradičné belgické jedlá: Od mušlí po guláš
Veľkú časť jedálneho lístka Belgičanov tvoria ryby a morské plody. Belgická kuchyňa je vynikajúca predovšetkým vďaka kvalite používaných surovín a vyspelej gastronómii.
- Waterzooi - národné jedlo, ktoré pochádza z Gentu vo Flámsku. Jedná sa v podstate o polievku alebo dusené jedlo s polievkovým základom. Ten je tvorený vaječným žĺtkom, smotanou a zeleninovým vývarom. Pridávajú sa rôzne druhy zeleniny, predovšetkým mrkva, cibuľa, zeler, pór a zemiaky a tiež bylinky. Pôvodne bolo Waterzooi výhradne rybie jedlo, dnes sa ale častejšie pripravuje s kuracím mäsom (Poulet Waterzooi).
- Carbonado Flamand (flámsky stoverij) - hovädzie mäso dusené v belgickom pive so štipkou cukru a celkovo sladko-kyslou chuťou.
- Moules-frites - sú skutočnou belgickou vášňou. Jedná sa o slávky jedlé, jedlo populárne aj v susednom severnom Francúzsku, ale pochádzajúce z Belgicka. Pražené slávky, „moules et frites“ možno považovať za národné jedlo a dostanete ho prakticky v každej reštaurácii. Pripravujú ich na rozličné spôsoby: so smotanou, na pive, s karí korením, no najčastejšie sa jedia dusené na suchom bielom víne. Tradične sa servírujú v čiernom hrnci so špeciálnym vekom, kam sa odkladajú prázdne škrupinky, a ako príloha sa okrem už spomenutých zemiakových hranolčekov podáva ešte majonéza.
Belgičania tvrdia, že sú „rodiskom“ jednej z najpopulárnejších príloh na svete, zemiakových hranolčekov. Jedno prvenstvo však Belgičania majú - jediné múzeum hranolčekov na svete je vo Flámsku, v Bruggách. V Belgicku sa hranolčeky servírujú okrem kečupu a majonézy s početnými inými omáčkami na báze majonézy.
Belgické pivo: Kultúrne dedičstvo UNESCO
Flámsko a Belgicko preslávilo aj pivo. špecialitami tu dostať 1 000 druhov pív. Rovnako, ako je kvalitné pivo, je na vysokej úrovni aj pivná kultúra. Každá značka piva má svoje špeciálne poháre a len v tých sa môže (alebo by sa mala) servírovať. Znalci hovoria, že dobrú pivnú „krčmu“ spoznáte aj podľa toho, že vám tu pivo naservírujú do správneho pohára. a piť z nich bez obliatia sa je celkom umenie. Belgičania sú svetoznámi svojou láskou k pivu a vo Valónsku môžete ochutnať stovky druhov tohto zlatistého moku. Najzaujímavejšie pivovary sú práve tie kláštorné, kde varia vlastné druhy piva skutoční mnísi podľa stáročia starých receptov. Veľmi známym druhom je pivo rochefortské, ktoré je možné ochutnať v kláštornom pivovare v opátstve St. Rémy na okraji územia Arden, alebo môžete navštíviť pivovar La Chouffe tiež v tejto oblasti. Vynikajúce sú napríklad špeciálne druhy piva typu ALE, od tých, ktoré sa po stáročia zachovali ako tradičné receptúry trapistických/kláštorných pivovarov, až po tie, ktoré sú výsledkom rôzneho experimentovania s pivom. Môžete ochutnať rôzne ovocné či korenisté príchute. Tie najlepšie sa varia už len v ôsmich trapistických kláštoroch, len tieto môžu svoje pivá označovať výrazom "trappist".
V roku 2016 bola belgická pivná kultúrna dokonca zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Medzi najznámejšie belgické pivá patria napríklad Stella Artois, Orval Trappist či Hoegaarden. Takmer každá pivná značka má v Belgicku aj vlastný pivný pohár s logom a jedinečným tvarom.
Cesta po regiónoch Belgicka: Za kulinárskymi zážitkami
Keď sa povie Belgicko, väčšina z nás si predstaví krásne zabalené čokoládové pralinky, veľké a nadýchané belgické wafle, alebo poriadny krígeľ piva. Ale Belgicko ukrýva omnoho viac, táto krajina je už po stáročia rozdelená na dve polovice. Všetky hlavné turistické ciele, ako sú Bruggy, Antverpy a Gent sa nachádzajú vo Flámskej časti Belgicka. Valónsko alebo Valónsky región je turistami tak trochu prehliadaný, je to menej známa časť Belgicka. Je to veľká škoda, pretože sa tu nachádzajú doslova rozprávkové mestečká, mnísi tu už po stáročia varia stovky druhov piva a dokonca tu vynašli saxofón.
Prečítajte si tiež: Recenzia: Zmrzlina u Slavky v Nitre
Flámsko: Kulinárske srdce Belgicka
Niekoľko storočí patrilo medzi najbohatšie regióny Európy a kde boli peniaze, boli vždy aj mecenáši umenia. Dobová architektúra doteraz priťahuje turistov, prechádzky po stredovekých uličkách a popri kanáloch, rovnako ako plavba po nich (to je jediná vec, kvôli ktorej je dobré ísť do Flámska od jari do jesene, lebo plaviť sa dá od marca do novembra) sú naozaj príjemne stráveným časom a zážitkom zároveň. Ale Flámsko je aj kraj vynikajúcich a rozličných pív, čokolády, miesto, kde uzreli svetlo sveta prvé zemiakové hranolčeky, kde majú tie najlepšie vafle, ale napríklad, keďže sa nachádzame neďaleko mora, kde je hriechom nedať si na obed alebo večeru hrniec plný mušlí. Lebo Flámi sú veľkí labužníci a pôžitkári a táto „vlastnosť“ sa veľmi rýchlo nalepí aj na návštevníka. Chcete predsa ochutnať zo všetkého, o čom tak nadšene rozprávajú. Zaujímavé je, že každé z flámskych miest, hoci majú veľa spoločného, je niečím iné a má svojský charakter.
- Antverpy: Mesto, kde žil a pôsobil Rubens, kde majú jednu z najkrajších železničných staníc na svete. Ale najmä je to mesto diamantov. Už niekoľko rokov sú ale Antverpy známe aj ako mesto mladého a inovatívneho dizajnu a módy. Pre tých, ktorí majú k móde a dizajnu spotrebnejší vzťah, sú Antverpy so svojimi nákupnými ulicami tiež dobrým tipom. Na svoje si však prídu aj milovníci čokolády. Jeden zo svojich dvoch obchodov (druhý je v Bruggách), tu má najznámejší belgický čokolatiér Dominique Personne, ktorý sa preslávil svojím čokoládovým „shooterom“ pre Rolling Stones.
- Bruggy: Mestečko Bruggy je považované za jedno z najpôvabnejších európskych miest. Architektúra mesta zostala v podstate neporušená a od roku 2000 sa môžu Bruggy pýšiť aj zápisom svojho centra do svetového dedičstva Unesco. V meste, ktoré má niečo vyše 110-tisíc obyvateľov, je napríklad hneď 12 podnikov, ktoré sa pýšia hviezdičkami od svetoznámeho bedekra Michelin. Ďalších šesť podnikov má od Michelina tzv. Biba, to je ocenenie za skvelú kuchyňu za sympatické ceny. Čo je pre mesto ešte charakteristické, je bezpočet obchodíkov a obchodov s čokoládou a s čipkami. Čokoládovne sú doslova na každom rohu - s pralinkami a výkladmi, ktoré chcú upútať pozornosť napríklad čokoládovými sochami.
- Gent: V Gente sa skôr alebo neskôr od miestnych dozviete, že Bruggy sú síce krásne, ale im trochu pripomínajú skanzen. V centre mesta sú najmä turisti a keď tí podvečer odídu, ulice sa vyprázdnia. To sa vám v Gente nestane, pretože je to mesto študentov - a je to vidno. Takže ak chcete zažiť zábavu ako sa patrí, určite ste tu na správnom mieste. Univerzitní študenti tvoria takmer tretinu obyvateľov mesta.
Valónsko: Skrytý klenot s bohatou históriou a pivovarníckou tradíciou
Začať svoju dobrodružnú cestu po Valónsku môžete v opátstve Abbaye de Villers, ktoré je klenotom tejto oblasti. Nachádza sa asi 30 minút autom od letiska v Charleroi kam lietajú nízkonákladové aerolinky, a považuje sa za najväčšie kláštorné ruiny v Belgicku. Opátstvo fungovalo už od 12. storočia a žilo tu až 300 mníchov. Na juhovýchod asi hodinu jazdy od starobylého opátstva sa ocitnete v hlavnom meste Valónska, Namur. Mesto je tiež sídlom Valonskej vlády a parlamentu a je hodnotným pokladom do cestovateľskej zbierky. Tajuplné stredoveké mesto plné kostolov, starobylých zvoníc a katedrál stráži obrovská citadela na skale.
Pri ceste po Valónsku by ste nemali vynechať malebné mestečko Dinantu na rieke Máze. Mesto má bohatú umeleckú históriu. Narodil sa tu Adolphe Sax vynálezca saxofónu, a tento nástroj tu nájdete na každom kroku. Veľmi známy je originálny most lemovaný farebnými saxofónmi, každý nástroj je dekorovaný iným umelcom. Neďaleko mesta sa varí obľúbené kláštorné pivo značky Leffe, ktoré je tu možné ochutnať na každom kroku.
Ďalším zážitkom na vašej ceste môže byť mestečko Durbuy v belgickom Luxembursku, údajne je to najmenšie mesto na svete. Mestečko ako z rozprávky o trpaslíkoch plné kaviarničiek, starožitníctiev a obchodov s dekoráciami sa však pýši najväčším okrasným parkom vôbec.
Recept na nadýchanú čokoládovú penu: Sladká bodka na záver
Čokoládové dezerty sú vynikajúcou voľbou pri akejkoľvek príležitosti. Tu je recept na nadýchanú čokoládovú penu, ktorá vás prenesie do útulnej belgickej čokoládovne.
Potrebujeme (na 4 porcie):
- 200 g smotany na šľahanie
- 200 g mliečnej čokolády
- Bielka z dvoch vajec
- 4 lyžice krupicového cukru
- Jahody (príp. čokoládové hoblinky na ozdobenie)
Postup:
- Čokoládu si nakrájame nadrobno.
- Smotanu privedieme do varu a zalejeme ňou čokoládu. Miešame, kým nevznikne hladká hmota. Necháme vychladnúť cca 10 minút.
- Medzitým si vyšľaháme z bielkov a cukru tuhý sneh.
- Sneh po lyžičkách opatrne vmiešavame do čokoládového krému tak aby sme zachovali nadýchanú konzistenciu.
- Penu preložíme do 4 pohárov a dáme na cca 20 minút do chladničky.
- Servírujeme s jahodami alebo čokoládovými hoblinkami.
Tipy na reštaurácie v Belgicku: Kde sa dobre najesť
- De Stove (Bruggy): Reštaurácia je medzi domácimi známa ako miesto s vynikajúcimi darmi mora a čerstvými rybami, ktoré sem prichádzajú priamo z pobrežného mestečka Zeebrugge.
- Gruuthuse Hof (Bruggy): V ponuke nájdete lokálne, belgické, ale aj európske jedlá v príjemnom prostredí.
- Bon Bon (Brusel): Patrí medzi najlepšie reštaurácie belgického hlavného mesta. Špecializuje sa na belgickú aj francúzsku kuchyňu.
- Le Plattesteen (Brusel): Vyskúšajte tradičné, flámske zemiakové pyré s mäsovými guľôčkami a zapite ho typickým, belgickým, svetlým pivom.
- L´Auberg´In (Brusel): Miesto, ktoré patrí vďaka svojej atmosfére medzi najpríjemnejšie podniky celého Bruselu.
- Fritland (Brusel): Ak chcete jedny z najlepších tradičných belgických hranolčekov, dajte si ich tu s niektorou z lahodných omáčok.
- Paters Vaetje (Antverpy): Nenápadná piváreň so skvelou atmosférou a fantastickým výberom z troch stoviek pív.