Pstruh (Salmo trutta) je obľúbená sladkovodná ryba, ktorá patrí do čeľade lososovitých. Vyznačuje sa predovšetkým oblým a mierne zavalitým telom. To, že pochádza z veľkej čeľade lososovitých rýb, je u pstruha dúhového zvlášť zrejmé. Pstruhy už dávno žijú väčšinou v chovných rybníkoch, divé, chutnejšie formy sú zriedkavejšie. Pstruh má pevné, jemne aromatické mäso, bohaté na živiny.
Druhy pstruhov
U pstruha rozlišujeme v podstate tri rôzne druhy:
- Pstruh riečny
- Pstruh jazerný
- Pstruh morský
Pstruh riečny sa vynikajúco hodí na údenie, pretože ako sladkovodná ryba nemá vôbec tak výraznú chuť ako mnohé iné slanovodné ryby. Pstruh morský sa mimoriadne hojne vyskytuje v Bielom mori alebo tiež severne od Španielska a v Atlantiku. Pstruh žije v jazerách i riekach a pstruh jazerný často pochádza z horských jazier.
Hoci v obchodoch prevláda pstruh riečny, pstruh dúhový, ktorý bol do Európy privezený v roku 1880 z Kalifornie, sa považuje za rovnako obľúbeného. Pstruhy pochádzajú prevažne z chovných staníc a sú v predaji po celý rok. Lovené pstruhy majú svoju sezónu na jar a začiatkom leta.
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
Pstruha dúhového možno spoznať podľa širokého červenkastého bočného pruhu, ktorý sa dúhovito ligoce. Živí sa malými kôrovcami a jeho jemné mäso má lososovito ružové až červené sfarbenie. Bol k nám dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Pre dobré rastové vlastnosti je využívaný hlavne ako tržná ryba v pstruhových hospodárstvach. Od výteru dosiahne tržnú hmotnosť 250 g za 14 mesiacov. Vyskytujú sa tu dve formy. Pôvodná, na jar sa vytierajúca a šľachtená forma, ktorá sa vytiera na jeseň. Do pstruhových vôd sa nasádza hlavne na otvorenie pstruhovej sezóny ako tzv. nárazníková ryba. Športoví rybári vyzdvihujú dúhaka pre jeho bojovnosť.
Prečítajte si tiež: Tipy pre chov tropických rýb
Pôvodným areálom rozšírenia tohto druhu je severné Tichomorie od Kalifornie cez Britskú Kolumbiu a Aljašku až na Kamčatku. Podobne ako pstruh obyčajný vytvára celú radu foriem (morskú, jazernú potočnú a rôzne zemepisné variácie), z nich najznámejšia je morská ťažná forma dorastajúca značných rozmerov a v svojej domovine označovaná ako steelhead. Táto forma má povesť atraktívnej športovej ryby a na väčšine lokalít je vzácnejšia než ostatné druhy tichomorských lososov. Do niektorých riek sa dostávajú k výteru iba stovky exemplárov tejto nádhernej ryby.
Rozmery a rast
U rastu dúhového pstruha existujú značné rozdiely medzi prírodnými a umelo chovanými populáciami. Zatiaľ čo rast v prírode často odpovedá rastu pstruha obyčajného alebo je len o málo vyšší, intenzívne kŕmené ryby vo veľkochovoch sú odchovávané do konzumnej hmotnosti 200 g v priebehu jediného roku a počas relatívne krátkej doby dosiahnu hmotnosti niekoľko kg. Maximálna veľkosť rýb odchovaných v umelých podmienkach presahuje 10 kg, v praxi sa ale s takými rybami nepracuje - hlavne z ekonomických dôvodov.
Športový rybolov
Športový lov pstruha dúhového sa veľmi neodlišuje od lovu pstruha obyčajného, ktorý vykazuje väčšiu agresivitu voči vláčiacim nástrahám, viac miluje úkryty a zdá sa byť teritoriálnejší. Pstruh dúhový znáša i pomalšie tečúcu alebo stojatú vodu a hlavne čerstvo vysadené kusy majú často návyky skôr kaprovitých než lososovitých rýb a bežne sú ochotné brať na plávanú či položenú na dážďovky, červy a dokonca aj rastlinné nástrahy.
Najšportovejším spôsobom lovu pstruha dúhového je nepochybne muškárenie, ktoré si dokonca na stojatých vodách so sádkou tejto ryby osvojilo niektoré špecifické prvky, u nás donedávna neobvyklé. Poslednou dobou sa šíri lov pstruhov na dierkach vyvŕtaných v ľade. V dierke loví rybár buď na plávanú alebo pomocou vertikálnej prívlače.
Možný výber náradia pre lov pstruha dúhového
- Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, podľa typu vody, rada rybárov poslednú dobu inklinuje k ešte jemnejším prútom. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm. Nástrahy: Všetky typy mušiek, nýmf a strímrov, pre stojaté vody existuje rada špeciálnych vzorov.
- Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nástrahy: Rotačky, drobné voblery, gumové nástrahy a rôzne typy nástrah vyrábaných z peria.
- Lov na dierkach: Čo najkratší jemný prútik, najlepšie priamo špeciál pre lov na dierkach. Nadväzce 0,12 - 0,16 mm.
Pstruh potočný (Salmo trutta fario)
Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov, ktorých voda je bohatá na kyslík a teplota nepresahuje 18 stupňov. Podľa výskytu pstruha sa tieto, mnohokrát veľmi podobné toky nazývajú aj pásmom pstruhovým. Pstruh je teritoriálny druh, to znamená, že je verný svojmu stanovišťu. Opúšťa ho len pri neresovej migrácii, alebo migrácii súvisiacej s jeho rastom. Ináč si teritórium agresívne bráni. Preto pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu.
Prečítajte si tiež: Najkrajšie ryby Slovenska
Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára po čase jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie. Ak sa do VN dostane jedinec žijúci na tečúcej vode, jeho rast sa obvykle zrýchli a prírastky sú enormné. Nádrže, kde sa udomácni jazerná forma pstruha, sú obvykle hlboké a živné, príjem potravy u rýb preto v zimnom období neustáva, na tečúcej vode je vtedy výrazne obmedzený. Najznámejšie nádrže s výskytom “jazerákov” sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky. Veľké jazeráky sa však dajú nájsť aj v malých pstruhových jazerách.
Potrava
Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné.
Všeobecne sa dá povedať, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja. Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast výrazne spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia.
Rozmnožovanie
Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom. Inkubácia trvá okolo 520 denných stupňov /pri priemernej dennej teplote 5 st.
Rozlíšenie pohlavia
Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Aj keď za seba musím povedať, že sa niekoľkokrát zo 100-percentného samca vykľula samica. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha výrazne za oko. Tak isto aj sfarbenie majú samce výraznejšie. No hlavne sa na spodnej čeľusti samcov objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov.
Prečítajte si tiež: Chov žltých rýb
Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej. Malé rybky - ako všetky lososovité - majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života.
Sfarbenie
Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Nedá sa nespomenúť hlavne tmavo vyfarbené jedince, kde červená farba na tmavom podklade veľmi vynikne.
Dĺžka života a veľkosť
V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.
Morská forma pstruha
Morská forma pstruha na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia a to do rieky Dunajec. Následkom zhoršenia kvality vody, ako aj vybudovaním migračných bariér, však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Táto forma pstruha, podobne ako lososy, sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori. Radíme ich teda k rybám anadromným. V mori majú dostatok potravy a tomu zodpovedajú aj prírastky. Do Dunajca a Popradu prenikali spoločne s morskou formou pstruha aj atlantické lososy; príčiny ich vymiznutia sú rovnaké, ako u morských pstruhov.
Sivoň potočný (Salvelinus fontinalis)
Sivoň bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Tak isto sa úspešne aklimatizoval, ale jeho početnosť ani zďaleka nedosahuje také množstvo ako pri PD. Má veľmi podobnú biológiu ako pstruh potočný, neresí sa v novembri až decembri, potravne si tieto dva druhy konkurujú. Sivoň však dokáže prežiť aj v pramenných oblastiach tokov a znáša nižšie pH, teda vodu kyslejšiu. Vzhľadom na pomerne malý výskyt preto jeho úlovok vždy poteší.
Rozlišovacie znaky
- Pstruh potočný: na bokoch má výrazné červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované.
- Pstruh dúhový: striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny sú veľmi početné, na bokoch je výrazný “dúhový “ pás.
- Sivoň potočný: zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, na chrbte výrazná “mramorová“ kresba, bodky však nie sú čierne, ale žltkasté + veľké množstvo drobných svetločervených až oranžových škvŕn.
Ochrana a rybolov
Počas toho obdobia však rybársky tlak na pstruhové vody neustále narastal a v súčasnosti existuje len málo revírov, kde by sa populácia pstruhov obnovovala samoreprodukciou. Je preto nutné stavy týchto rýb umelo dopĺňať. Je veľa ďalších faktorov, ktoré napomáhajú úbytku pstruha z našich riek a potokov. Asi najvýznamnejší je však neustále klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom, zanikajú hlboké meandre, jamy, namiesto nich vznikajú len plytké úseky s malou úkrytovou kapacitou. Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivosť o zverené toky. Vynaložené úsilie sa určite vráti vo forme plnohodnotného zážitku z rybačky na kvalitne obhospodarovanej vode.
Revíry "Chyť a pusť" (CHAP)
Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4). Nachádza sa pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom.
Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.
Umelý výter lososovitých rýb
Začiatkom decembra som dostal pozvanie pozrieť si na vlastné oči umelý výter lososovitých rýb v pstruhovom hospodárstve Ostrý Grúň pri Žarnovici. Táto neveľká pstruhová farma sa nachádza pod úpätím vrchu Vtáčnik v nadmorskej výške 528 m. n. Majiteľ Marián Grúber tu chová pstruhy určené na zarybňovanie revírov ako aj na tržné účely. Vo väčšine prípadov sa v takýchto farmách chová ako hlavný druh pstruh dúhový, tu je však na prvom mieste sivoň potočný. Na farme s uzavretým chovným procesom si rybnikári produkujú vlastnú násadu, ryby sa nedovážajú z inej prevádzky. Vzniklo by totiž riziko zavlečenia nákazy, a tým aj ohrozenia celého chovu.
Príprava na výter
Príprava na výter sa začína vytvorením vlastného generačného stáda. Najskôr treba vybrať vhodné jedince z celého chovu. Mali by mať dobré rastové vlastnosti, ideálny tvar tela, dobrú kondíciu. Na kvalitu pohlavných produktov vplýva aj vek ryby. Tieto ryby sa potom zaradia do generačného stáda. Popri bežnej starostlivosti sa v období na prelome novembra a decembra sleduje aj správanie generačných rýb. Skracovanie svetelnej časti dňa a ochladzovanie vody spúšťa u lososovitých rýb zvýšenú produkciu hormónov, a tým aj dozrievanie pohlavných produktov. Hormóny spôsobia aj morfologické zmeny na tele rýb, hlavne u samcov. Tie sa veľmi nápadne zafarbia, spodná čeľusť sa predĺži, vytvorí sa na nej tzv. hák, aký poznáme u lososov, koža na bruchu a brušných plutvách zhrubne. Dôvod je jednoduchý: sivone si na neres vytĺkajú do štrkového dna hniezdo a zhrubnuté kožné bunky ich chránia pred mechanickým poškodením.
Príprava nebola zložitá. Zamestnanci priniesli tri umelohmotné manipulačné nádoby. Do prvej odlovili ryby pripravené na výter. V druhej do vody pridali anestetikum a vybrané generačné ryby do nej na určitý čas vložili. Po strate základných reflexov sa pristúpilo k samotnému výteru. Na stole už bola pripravená digitálna váha, na nej miska, vyutieraná do sucha. Najskôr prišla na rad ikernačka sivoňa. Výter robili dvaja pracovníci, jeden uchopil rybu v hlavovej časti, druhý v chvostovej. Vlhkou handrou očistili a osušili močopohlavný otvor. Ikry totiž nemôžu prísť do styku s vodou. Potom stačil už len jemný tlak rukou na brušnú dutinu a do misky začali padať prvé žlté ikry. Pán Grúber plynule prechádzal prstami po bruchu ikernačky od hlavy smerom k chvostu, pokým nevypadli aj posledné ikry. Vysilenú samicu uložili do tretej nádrže s čistou prekysličenou vodou, aby pominuli účinky anestetika. Rybu neskôr preniesli do samostatnej nádrže na doneresenie.
Pstruh ako súčasť zdravého stravovania
Rybie mäso je ľahko stráviteľné, a pritom má vysokú biologickú hodnotu. Je zdrojom kvalitných bielkovín, ktoré obsahujú viaceré nevyhnutné aminokyseliny. Rybie mäso väčšinou vyniká nízkym obsahom tuku, u sladkovodných rýb kolíše od 1 do 6 gramov/100 gramov a u morských rýb od 6 do 13 gramov/100 gramov. Obsah tuku závisí od veku a druhu rýb. Zo sladkovodných má málo tuku pstruh, šťuka, zubáč, ostriež, z morských treska. Rybieho tuku sa však nemusíme obávať, pretože je bohatý na nenasýtené mastné kyseliny, ktoré chránia pred aterosklerózou.
Ryby sú tiež výdatným zdrojom vitamínov A a D. Nachádzajú sa hlavne v pečeni a tuku. Ryby sú tiež významným zdrojom mnohých minerálnych látok. Ich obsah závisí od obdobia výlovu, veku rýb a podmienok ich života. Výnimočné postavenie má vápnik, ktorý sa v rybách nachádza oveľa výraznejšie, 7 až 10-krát viac, ako v mäse jatočných zvierat. Mimoriadne vysoký obsah vápnika majú ryby konzervované, pretože sa väčšinou konzervujú ryby celé, teda mäso aj kosti. Mäso z rýb obsahuje aj horčík potrebný pre nervovú a svalovú činnosť, ktorý tiež ovplyvňuje dedičnosť a rast. V rybom mäse sa ďalej nachádza železo, nevyhnutné pre tvorbu krvi a svalového myoglobínu. Takisto zinok a meď, ktoré sú aktivátormi viacerých enzýmov.
Pravidelná konzumácia rýb má nesporné výhody. Bolo zistené, že chorobnosť a úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia bola u ľudí, ktorí pravidelne jedli ryby, o 50 percent nižšia ako u ľudí, ktorí ryby nejedli. Štúdie potvrdili, že už stredná konzumácia rýb, čo znamená dva rybie pokrmy za týždeň, môže mať významný ochranný efekt voči vzniku aterosklerotických zmien na cievach, a teda v prevencii kardiovaskulárnych ochorení.