Pestovanie kríčkovej fazule: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Rate this post

Fazuľa patrí medzi obľúbené strukoviny v slovenských domácnostiach, a to nielen pre jej chuť a široké využitie v kuchyni, ale aj pre relatívne nenáročné pestovanie. Či už ju chcete použiť do omáčok, polievok, prívarkov alebo ako chutnú prílohu plnú rastlinných bielkovín, vypestovať si ju priamo vo vlastnej záhradke je skvelý nápad. Tento článok vám poskytne komplexný návod, ako na to.

Výber odrody fazule

Pri výbere odrody fazule máte v podstate dve možnosti: kríčkové a ťahavé odrody.

  1. Kríčkové odrody: Sú kompaktné a zaberajú menej miesta, čo ich robí ideálnymi pre menšie záhrady. Medzi obľúbené kríčkové fazule patrí napríklad ‚Borlotto‘ s červeno-bielymi škvrnami na strukoch, fazuľa kríčková so zelenými luskami alebo žltoluská. Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, vyberte si z odrôd Aidagold, Gusty alebo Satelit.
  2. Ťahavé odrody: Potrebujú oporu, po ktorej sa budú pnúť. Medzi známe ťahavé odrody patrí ‚Kentucky Blue‘ s tmavozelenými strukmi alebo ‚Purple Podded‘ s fialovými strukmi a vynikajúcou chuťou. Ťahavé varianty sú vhodné do menších záhradiek, keďže zaberú menej plochy- no za to rastú do poriadnej výšky.

Známa je aj fazuľa ohnivá, ktorá má ovíjavú byľ. Vytvára pekné veľké ohnivočervené alebo biele kvety, preto sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. Jej semená sú veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zberať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená.

Príprava pôdy a výsev

S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Semeno kríčkovej fazule vysievame od začiatku do konca mája. Aby sme sa mohli tešiť zo skorej a bohatej úrody, máj je ideálne obdobie na ich sejbu.

Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuľa prosperuje na slnečnom stanovisku s dobre priepustnou pôdou. Pred výsevom je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo hnojivom bohatým na dusík. Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Fazuľa je nielen teplomilná, ale aj mimoriadne náročná na prísun vlahy. Intenzívnejšie zavlažovanie žiada hlavne po vysiatí.

Prečítajte si tiež: Ako pestovať mrkvu: Návod

Ako vysievať fazuľu?

  1. Plochu, kde budeme túto strukovinu pestovať, najskôr dôkladne odburiníme. Ak bude fazuľa následnou plodinou, odstránime z plochy pozberové zvyšky.
  2. Motyčkou si do pripraveného záhona vyznačíme miesta, kde budeme vysievať - ideálne pred obdobím avizovaných zrážok.
  3. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Výsev môžeme zrealizovať do riadkov, ktoré budú od seba vzdialené 35 - 40 cm, jednotlivé semená by od seba mali byť vo vzdialenosti asi 10 cm.
  4. Možný je aj výsev do pripravených hniezd. Tie si vyhĺbime asi 30 cm seba, do každého vložíme po 3 až 4 semená a zasypeme ich zeminou.
  5. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Riadky majú byť vzdialené 40 cm a rastlinám v riadkoch vyhovuje vzdialenosť 5 až 8 cm. Rovnako výhodná je sejba do hniezd, pri ktorej sa robia jamky v riadku na vzdialenosť 25 až 30 cm a do nich dávame tri až štyri semená.
  6. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre.

Fazuľa vzchádza o osem až štrnásť dní. Po vzídení kypríme pôdu a vo vlhkom roku postrekujeme proti hubovým chorobám meďnatými prípravkami. Tyčovú a ohnivú fazuľu vysievame v rovnakom čase, najlepšie do hniezd po štyroch až šiestich semenách na vzdialenosť 60 až 80 cm v štvorcovom spone. Pred sejbou je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drôtu, špagátu alebo siete. Po vzídení sa fazuľa ovíja na pripravené konštrukcie. Násada strukov závisí od dostatku vlahy po odkvitnutí. Pestovanie na semeno sa nelíši od pestovania na struky. Zberá sa však neskôr, keď struky zasychajú, semená sú pevné, vyfarbené a vyzreté.

Sadenice fazule si môžete predpestovať zo semena aj doma- túto aktivitu určite ocenia aj vaše deti. Stačí fazuľu jednoducho umiestniť na vatu v miske, prikryť druhou vrstvou vaty a zaliať.

Starostlivosť o fazuľu počas rastu

Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Fazuľa potrebuje dostatok vlahy, a to najmä v období tvorby strukov. Hriadku, kde fazuľu pestujete, udržiavajte prekyprenú a odburinenú. Pred kvitnutím je vhodné pôdu prihrnúť k rastlinám.

V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Fazuľa je pomerne odolná voči chorobám a škodcom, ale môže byť postihnutá voškami, slizniakmi alebo múčnatkou.

Prečítajte si tiež: Korenisté semená rastlín

  • Vošky: Je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Vošky môžete odstrániť ručne alebo použiť organické postreky, napríklad na báze mäty piepornej alebo cesnaku.
  • Slizniaky: Proti slizniakom je účinné ručné zbieranie alebo použitie ekologických pascí. Na výhonkoch mladých rastlín si rady pochutnajú aj slizniaky. Myslite preto na ochranu pred nimi.
  • Antraknóza: Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.
  • Hubové ochorenia: Ak je vlhký rok, odporúčame ošetriť fazuľu postrekom proti hubovým chorobám meďnatými prípravkami.

Zber a skladovanie

Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Okrem toho, listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú- tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber. Dužinaté struky sú pripravené na zber vtedy, keď sa dajú od rastliny ľahko oddeliť a majú dĺžku 15 až 20 cm. Semená vnútri by mali byť vyvinuté, no nie úplne oddelené od stien. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.

Zelené struky v čerstvom stave rýchlo podliehajú skaze a neznášajú skladovanie. V chladničke vydržia asi týždeň. Po zbere skladujte struky v chladničke, čerstvé by mali vydržať 4 - 5 dní. Fazuľové struky môžeme spracovávať sterilizáciou v slanom alebo sladkokyslom náleve.

Využitie v kuchyni

Varenú fazuľku upravujeme rôzne. Obľúbené sú polievky, prívarky, ale zvykne sa aj zapekať a dusiť. Často tvorí súčasť mäsovo-zeleninových jedál a používa sa na prípravu rôznych šalátov.

Čo si z mladej fazuľky môžete pripraviť? Vynikajúca je zeleninová polievka alebo prívarok. Ešte lepšie však chutia jemne grilované alebo opečené na panvici spolu s inou zeleninou alebo len tak, poliate roztopeným maslom. Takto upravené poslúžia ako príloha k mäsu, ryži, zemiakom alebo ako náplň do tortilly.

Podmienky pestovania v kocke

  • Teplota: Fazuľa je teplomilná rastlina. Pri pestovaní jej najviac vyhovuje teplota okolo 22 °C, no znáša aj vyššie teploty. Je citlivá na chlad, ale pri teplote 15 °C ešte dobre tvorí struky. Ideálna teplota pre túto zeleninu je 20 °C.
  • Svetlo: Na svetlo náročná nie je, darí sa jej aj na zatienených plochách medzi viničom a pod stromami. Fazuľu môžeme pestovať na slnečných a aj mierne zatienených stanovištiach. Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná.
  • Voda: Má vysoké nároky na vodu, preto treba rátať s polievaním. Najviac vody potrebuje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej darí aj v jesennom období.
  • Pôda: Vyhovujú jej stredne ťažké, kypré pôdy s reakciou 6 až 7 pH. Na kyslých, zásaditých pôdach dáva nízke a nekvalitné úrody. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Ocení stredne ťažké a kypré pôdy, pestujeme ju v druhej alebo tretej trati.
  • Hnojenie: Pestuje sa v druhej alebo tretej trati, to znamená, že nevyžaduje pred pestovaním hnojenie maštaľným hnojom. Môže sa pestovať po všetkých druhoch zelenín, len nie po strukovinách, aby sa nerozšírili choroby a škodce. Hodí sa aj ako následná plodina. Náročná je hlavne na draslík, dusík a vápnik.
  • Striedanie plodín: Na tom istom mieste pestujte fazuľu najskôr o 4 roky, aby ste zamedzili šíreniu hubových chorôb a škodcov. Nepestujte po nej iné strukoviny ani cibuľu. Vhodnými susedmi sú jahody, zemiaky, mrkva, kukurica či uhorky. Vyhnúť by ste sa mali ďalším bobovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak.

Ďalšie zaujímavosti o fazuli

  • Historický význam: Fazuľa je jednou z najstarších domestikovaných rastlín a je súčasťou poľnohospodárstva už tisíce rokov.
  • Nitrogénová fixácia: Fazuľa patrí do rodiny strukovín, ktoré majú schopnosť viazať dusík zo vzduchu do pôdy prostredníctvom symbiózy s baktériami vo svojich koreňových uzlinách. Kríčková fazuľa, rovnako ako ostatné strukoviny, žije v symbióze s nitrifikačnými baktériami, ktoré sú schopné viazať vzdušný dusík do pôdy. Ten je veľmi dôležitý pre bunkovú sústavu rastlín a fotosyntézu. Naviazaný dusík v pôde zostáva aj po skončení vegetačného obdobia fazule a je k dispozícii pre ďalšie pestované rastliny.
  • Genetická diverzita: Existuje viac ako 40 000 druhov fazule.
  • Globálne využitie: Fazuľa je základnou potravinou v mnohých kultúrach po celom svete, od Južnej a Strednej Ameriky po Afriku, Áziu a Európu.
  • Zdravotné benefity: Fazuľa je vynikajúcim zdrojom rastlinných bielkovín, vlákniny, železa, vitamínov skupiny B a mnohých ďalších dôležitých živín. Zloženie fazule má priaznivý vplyv pri liečbe ľudí chorých na cukrovku. Fazuľa je výživnou potravinou a má aj liečivé účinky. Obsahuje množstvo mikroelementov a bielkoviny, ktoré vie telo ľahšie spracovať ako bielkoviny z mäsa. Konzumuje sa až po tepelnej úprave, surová totiž obsahuje aj nežiaduce látky, ktoré sa varením rozkladajú.

Prečítajte si tiež: Ľudské semeno: Vedecký pohľad na konzumáciu