Pestovanie špenátu: Od výsevu po zber zdravej úrody

Rate this post

Špenát siaty (Spinacia oleracea) je jednoročná rastlina z čeľade láskavcovitých, ktorá si získala popularitu vďaka svojim nutričným hodnotám a relatívne jednoduchej pestovateľnosti. História pestovania špenátu siaha do juhozápadnej Ázie, kde ho kultivovali už starí Peržania. V Čechách sa začal pestovať v 16. storočí. Dnes je špenát obľúbenou listovou zeleninou, ktorú si môžete jednoducho vypestovať aj vo vlastnej záhrade alebo na balkóne.

Prečo pestovať špenát?

Špenát je mimoriadne zdravá listová zelenina, ktorá obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov s pozitívnym vplyvom na zdravie. Je bohatý na vitamíny K, A, C a B9 (folát), ako aj na minerály ako železo, vápnik a horčík. Obsahuje tiež flavonoidy, antioxidanty ako luteín a zeaxantín, a vlákninu.

Medzi hlavné zdravotné benefity konzumácie špenátu patria:

  • Podpora imunity: Vysoký obsah vitamínu C posilňuje imunitný systém a chráni telo pred infekciami.
  • Podpora zdravia srdca: Flavonoidy zlepšujú funkciu ciev a prispievajú k znižovaniu krvného tlaku. Je dôležité poznamenať, že ľudia užívajúci warfarín (liek na riedenie krvi) by mali konzumovať špenát len v malých dávkach a pod dohľadom lekára.
  • Zlepšenie trávenia: Vláknina podporuje zdravé trávenie a zmierňuje riziko zápchy.
  • Protizápalové účinky: Špenát má protizápalové účinky, ktoré sú prospešné najmä pri chronických ochoreniach.

Výber odrody špenátu

Na trhu existuje množstvo odrôd špenátu, ktoré sa líšia dobou zrenia, odolnosťou voči teplu a tendenciou vybiehať do kvetu. Pri výbere odrody zohľadnite klimatické podmienky vo vašom regióne a plánovaný čas zberu.

Medzi obľúbené odrody patria:

Prečítajte si tiež: Bohatá úroda špenátového šalátu: Termíny sadenia

  • Monores: Odroda vhodná najmä na jarný výsev, ale dá sa pestovať aj na jeseň.
  • Bloomsdale: Skorá odroda ideálna pre jarné a jesenné sejby.
  • Tyee a Giant Winter: Stredne skoré a neskoré odrody, odolnejšie voči teplu a vhodné na letné pestovanie.
  • Matador: Vhodný na celoročné pestovanie, stredne veľké, tmavozelené listy.
  • Zimný špenát: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar, dobre odoláva nízkym teplotám.
  • Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
  • Novozélandský špenát: Vytrvalá plazivá rastlina, toleruje aj tropické teploty, ale je citlivá na mráz. Pestovanie prispôsobte faktu, že rastie ako popínavá rastlina. Potrebuje teda dosť miesta. Tmavé zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Táto odroda znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu. Semená si môžete pred sejbou namočiť na 1 - 2 dni do vody.

Kedy siať špenát?

Špenát obľubuje chladnejšie počasie, preto je najvhodnejší čas na jeho výsev jar alebo jeseň. Najlepšie rastie pri teplotách medzi 10 °C a 20 °C. V horúcom počasí má tendenciu rýchlo kvitnúť a vytvárať semenníky.

  • Jarný výsev: Začína sa už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Ak by ste ho zasiali neskôr, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu.
  • Letný výsev: Pre jesenný zber vysievame špenát od júna do augusta. V lete treba špenát viac zalievať ako na jar a tiež mu prospeje prihnojenie.
  • Jesenný výsev: Vykonávajte počas septembra, aby bol špenát na zber na jar. Špenát dobre prezimuje, pokiaľ ho pred zimou zazimujete napr. čečinou. Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri.

Príprava pôdy a výsev

Špenát nekladie nároky na pôdu, vyrastie na akejkoľvek, ktorá bude mať dostatok humusu, a teda živín. Neznáša trvalé premokrenie. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny. Ideálna je mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 6 a 7. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom.

Príprava pôdy:

  1. Prekopte pôdu do hĺbky aspoň 20 cm a odstráňte všetky buriny, kamene a iné nečistoty.
  2. Zapracujte do pôdy dostatok kompostu alebo zrelého hnoja. To zlepší štruktúru pôdy a zabezpečí dostatok živín pre rastliny.
  3. Ak máte pochybnosti o kvalite pôdy, vykonajte test pôdy, aby ste zistili jej pH a nutričné hodnoty. Ak je to potrebné, upravte pH pôdy pomocou dolomitického vápenca alebo síry.

Výsev:

  1. Vysievajte v marci, do riadkov vzdialených od seba 15-30 cm, použite asi 5 g osiva na 1 m štvorcový.
  2. Siať by ste mali do hĺbky 2 cm. Semienka rozmiestňujeme zriedkavejšie v riadkoch vzdialených od seba asi 20 cm, v hĺbke okolo 2-3 cm.
  3. Pre nepretržitý zber vysievame špenát postupne, vždy len čo vzídu sadenice z predchádzajúceho výsevu.
  4. Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm.

Starostlivosť o špenát

Počas vegetácie zbavujeme špenát buriny, podľa potreby jednotíme, okopávame a primerane zalievame.

Zavlažovanie:

Zdravý špenát potrebuje dostatok vody, avšak pôda nesmie byť premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Ideálne je pravidelné, mierne polievanie, najlepšie ráno, aby sa minimalizovala tvorba plesní. Špenát nemá rád teploty nad 25 °C a sucho. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť a sú tvrdšie. Zároveň začne rásť do kvetu.

Hnojenie:

Špenát potrebuje prihnojiť najmä pri letnom a jesennom výseve. Pri letnom výseve prihnojujte pravidelne do zberu, pri jesennom potom hneď na jar a tiež do zberu. Hodí sa tekuté hnojivo s obsahom dusíka a menej draslíka a fosforu.

Prečítajte si tiež: Inšpirácie na šaláty z vajec

Ochrana pred škodcami a chorobami:

Medzi najčastejšie choroby patrí pleseň na listoch, ktorej prevenciou je zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu medzi rastlinami. Ďalším častým problémom sú škodcovia, ako je voška.

Pestovanie špenátu v kvetináči

Špenát je nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať aj v kvetináči s hĺbkou 15 - 20 cm. Okrem dostatočne veľkej nádoby budete potrebovať záhradný substrát s hlinitou, drobnou textúrou.

Výsev:

  1. Semená zasejte približne 2 cm hlboko. Sadenice špenátu klíčia 5 až 14 dní v závislosti od odrody a podmienok pestovania.
  2. Keď sa na každej rastline objavia 2-3 lístky, sadenice sú zrelé na presadenie do väčšieho kvetináča.
  3. Semienka špenátu by sa mali sadiť približne 8 cm od seba. Ak sa chystáte zberať baby špenát v rannom veku, môžete zmenšiť rozstup sadenia na 5 cm.

Starostlivosť:

  1. Ak pestujete špenát na jeseň, udržujte rastliny na slnečnom mieste. Na jar a v lete stiahnite kvetináče do polotieňa, priame slnko by listy baby špenátu mohlo spáliť. Počas tropických letných dní udržujte špenát iba v tieni.
  2. Na pestovanie používajte kvalitnú zmes na kvety, bohatú na organické látky. Textúra pôdy musí byť drobivá a hlinitá. Vyhnite sa umelému zatepleniu pôdy.
  3. Dbajte na to, aby bol špenát pravidelne polievaný, ale nie preliaty. To vedie k hnilobe a k rôznym plesňovým ochoreniam. Vyhnite sa tiež vlhčeniu listov. Pôda musí byť dobre odvodnená.

Zber a skladovanie

Vegetačná doba špenátu je iba 60 dní. Mladé čerstvé listy zberáme 5-6 týždňov po výseve, v teplých oblastiach aj skôr. Žať možno jednotlivé, dobre vyvinuté listy i celé rastliny. Zber špenátu sa vykonáva, keď sú listy dostatočne veľké a zdravé. Zbierajte mladé krehké listy.

Špenát môžete zbierať v dvoch fázach:

  • Ako baby špenát: Treba zbierať hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Baby špenát má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Stonky baby špenátu, na rozdiel od zrelého špenátu, nemusíte vyhadzovať, sú jemné a vhodné na konzumáciu.
  • Ako zrelý špenát: Zberá sa ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek.

Čerstvé listy špenátu nemožno uchovávať dlhšie ako 2-3 dni, pretože rýchlo vädnú a postupne strácajú vitamíny. Ak chcete špenát skladovať dlhšie, môžete ho zamraziť. Pred zamrazením špenát uvarte, pretože: 1. bude mať menší objem, 2. dlhšie vydrží. Natrhaný listový špenát pokrájame, vhodíme do vriacej vody, necháme prejsť varom, precedíme a necháme odkvapkať a vychladnúť. Rozdeľte si ho do malých mištičiek alebo do malých mraziacich vrecúšok. Dáme zamraziť - vydrží určite 1 rok.

Prečítajte si tiež: Caprese a Panzanella

Využitie špenátu v kuchyni

Špenát je výnimočne všestranný a môže byť použitý v rôznych jedlách.

Recepty:

  • Listový špenát: Čerstvý špenát môžete pridávať do šalátov, zdobiť ním šalátové misy aj obložené chleby. Môžete si z neho vyrobiť smoothie - stačí 2 hrsti čerstvého špenátu rozmixovať s troškou vody, popr. pridať aj inú jarnú zeleninu.
  • Klasický špenát ako príloha: Budete potrebovať: 1 malú cibuľu, olej, 4 hrste špenátu (listov), ​​soľ, korenie, vajíčko, 2 strúčiky cesnaku, popr. smotanu. Cibuľu olúpte, nakrájajte nadrobno, opražte na oleji, pridajte pokrájané listy špenátu, nechajte zavädnúť, osoľte, okoreňte, pridajte rozotrené strúčiky cesnaku, 1 vajce, chvíľu povarte, aby sa vajcia zrazilo. Ku koncu varu môžete pridať trošku smotany.
  • Špenátové palacinky: Palacinky si pripravíme podobným spôsobom ako klasicky, ale do cesta nepridáme cukor. Odložíme ich bokom. Špenát si pripravíme podľa návodu vyššie. Každú palacinku potrieme špenátovou náplňou a zabalíme. Jednotlivé palacinky obalíme vo vajíčku a strúhanke a opečieme na panvici. Podávame napr. s kyslou smotanou alebo so šalátom z čerstvého špenátu a syra Fety.
  • Špenátový koláč: Na koláč budeme potrebovať: 240 g hladkej múky, 120 g tuku, 1 lyžica studenej vody, soľ, na náplň: špenát pripravený podľa návodu vyššie, strúhaný syr a smotana. Zo surovín na cesto uhnite rýchlo cesto, ktoré necháme v chladničke aspoň 0,5 hodiny odležať. Medzitým si pripravíme špenát. Cestom potom vyložíme okrúhlu zapekaciu misu a predpečieme v rúre dozlatista. Potom necháme mierne vychladnúť, naplníme špenátom, ktorý posypeme syrom a zalejeme trochou smotany. Dopečieme asi 30 v rúre na 200 °C.
  • Šaláty: Čerstvé listy špenátu sú skvelým základom pre zdravé šaláty. Skombinujte ich s ďalšími zeleninami, orechmi, semienkami a ľahkým dresingom.
  • Smoothies: Pridajte špenát do vašich ranných smoothies pre extra dávku živín. Špenát sa dobre kombinuje s ovocím, ako sú banány, jablká a bobuľové plody.
  • Polievky a dusené jedlá: Špenát je vynikajúci v polievkach a dusených jedlách. Môžete ho pridať do minestrone, šošovicovej polievky alebo kari.
  • Quiche a omelety: Pridajte špenát do quiche, frittaty alebo omelety pre zdravú a chutnú prísadu.
  • Pesto: Vytvorte si domáce špenátové pesto zmiešaním čerstvých listov špenátu, cesnaku, parmezánu, olivového oleja a orieškov.
    • Trojfarebné cestoviny s pestom z baby špenátu sú vhodné pre deti od ôsmeho mesiaca života.
    • Cestoviny so špenátom a syrom neodmietne nikto v domácnosti.
    • Určite neodoláte špenátovým cestovinám plneným ricottou a kuracím mäsom. Vhodnou cestovinou na tento špenátový recept sú cannelloni, veľké tučné cestoviny, ktoré sa dajú pohodlne naplniť.

Dobré susedstvo v záhrade

Pri plánovaní výsadby špenátu je dôležité zvážiť, ktoré rastliny sú pre neho dobrými susedmi a ktoré naopak. Dobré susedstvo môže pomôcť zlepšiť chuť, ochrániť pred škodcami a chorobami a celkovo podporiť rast.

Čo spolu sadiť so špenátom:

  • Cibuľa
  • Hrach
  • Cvikla

Čo nesadiť so špenátom:

  • Mrkva
  • Reďkovka
  • Uhorka
  • Fazuľa