Slovensko má bohatú poľnohospodársku históriu a pestovanie zemiakov je dôležitou súčasťou tohto odvetvia. Produkcia zemiakov v SR dlhodobo klesá a ich pestovanie sa stáva závislým od závlah. Avšak, aj napriek tomu, zemiaky sú veľmi obľúbené, na náš stôl patria a ich spotreba mierne narastá. Preto je dôležité, aby slovenskí farmári mali prístup k moderným a efektívnym strojom a technológiám, ktoré im uľahčia prácu a zvýšia úrodu.
Trendy v pestovaní zemiakov v Európe
Už skoré odhady reportérov žatvy a prevádzky ukázali veľmi mierny nárast. Najviac plochy pribudlo v Dolnom Sasku, kde je tento rok 121 600 hektárov vysadených zemiakmi. S výnimkou 600 ha bola dosiahnutá najvyššia úroveň z roku 2020. V Severnom Porýní-Vestfálsku (NRW) došlo tiež k výraznejšiemu nárastu plochy. Obe krajiny tak vlastnia 14,7 a 14,8 % z celkovej obrábanej plochy. Klesajúca výmera zemiakov sa prejavuje najmä v juhovýchodnom Nemecku. V Durínsku chýba dokonca 25 %, takže tam ostalo len 1200 ha. V Sasku-Anhaltsku sa plochy do roku 2020 zväčšovali. Pri 8 100 ha je o dobré 4 % menej sadbových zemiakov a pri takmer 35 000 ha o nie celkom 2,5 % menej zemiakov, ktoré sú s prídavkom „potraviny“.
Inovácie v sadzačoch zemiakov
V súčasnosti sa na Slovensku rozvíja výroba a predaj nových sadzačov zemiakov, ktoré prinášajú inovácie a zlepšenia do procesu pestovania.
Medzi hlavné inovácie patrí:
- Presné dávkovanie: Moderné sadzače dokážu presne dávkovať zemiaky do pôdy, čo zabezpečuje rovnomerné rozmiestnenie a optimálny rast.
- Automatizácia: Niektoré modely sú vybavené automatickými systémami, ktoré znižujú potrebu manuálnej práce a zvyšujú rýchlosť sadenia.
- Nastaviteľnosť: Sadzače umožňujú nastavenie hĺbky a vzdialenosti sadenia, čo umožňuje prispôsobiť proces rôznym typom pôdy a odrôd zemiakov.
- Odolnosť a trvanlivosť: Stroje sú vyrobené z kvalitných materiálov, ktoré zaručujú dlhú životnosť a odolnosť voči náročným podmienkam.
Výroba sadzačov na Slovensku
Na Slovensku existuje niekoľko spoločností, ktoré sa zaoberajú výrobou a predajom sadzačov zemiakov. Tieto spoločnosti sa snažia vyvíjať stroje, ktoré sú prispôsobené potrebám slovenských farmárov a zároveň spĺňajú najvyššie štandardy kvality.
Prečítajte si tiež: Predaj zemiakov Poprad
Lokálna výroba sadzačov zemiakov prináša niekoľko výhod:
- Prispôsobenie potrebám: Lokálni výrobcovia dokážu lepšie reagovať na špecifické požiadavky slovenských farmárov.
- Servis a údržba: Dostupnosť servisu a náhradných dielov je zabezpečená priamo na Slovensku.
- Podpora ekonomiky: Nákupom lokálne vyrobených strojov sa podporuje slovenská ekonomika a vytvárajú sa nové pracovné miesta.
Predaj nových sadzačov zemiakov na Slovensku prebieha prostredníctvom rôznych distribučných kanálov, ako sú poľnohospodárske predajne, priami výrobcovia a online platformy.
Príprava pôdy a stroje na jej spracovanie
Jedným z bežných riešení je rotavátor s rovnými nožmi. Z taliančiny ho môžeme voľne preložiť ako alebo „nožová fréza“. Ide o štandardné telo rotavátora, no rozdiel je predovšetkým v rotore, ktorý je osadený väčším počtom pracovných nástrojov - konkrétne rovnými nožmi alebo tŕňmi. Každý výrobca ponúka iné konštrukčné riešenie rotora aj samotného pohonu - od jednoduchšieho reťazového až po spoľahlivý ozubený prevod. Pôdna hrobkovacia fréza je na prvý pohľad podobná klasickému rotavátoru, no funguje odlišne. Neobrába celú šírku pracovného záberu, ale len oblasti po bokoch budúcich hrobiek. Fréza zároveň minimalizuje zhutnenie pôdy v strede hrobky, čo prispieva k lepšiemu rastu plodín.
Pri výbere rotavátora by ste mali venovať osobitnú pozornosť výberu rotora. Práve ten rozhoduje o tom, ako si stroj poradí s konkrétnym typom pôdy a aký bude výsledok vašej práce. Rotor COBRA je ideálnou voľbou pre náročné podmienky, kde je pôda suchá, tvrdá alebo poľnohospodársky zhutnená, často po orbe. V takomto teréne bežné rotory nestačia - COBRA si však poradí vďaka hustejšiemu osadeniu pracovných nožov, ktoré efektívne rozbíjajú aj väčšie hrudy. Výsledkom je jemná, homogénna pôdna štruktúra, ideálna pre sejbu či výsadbu. Na druhej strane, ak pracujete v kamenistých oblastiach, kde sú časté nárazy do tvrdých prekážok, určite oceníte výhody rotora CONDOR. Ten bol navrhnutý špeciálne pre takéto podmienky. Jeho pracovné nástroje majú tvar prispôsobený tak, aby odolávali kontaktu s kameňmi a minimalizovali poškodenie. Vďaka tomu sa výrazne predlžuje životnosť čepelí, znižuje sa frekvencia výmen a stroj zostáva spoľahlivý aj pri dlhodobom používaní. Ak chcete zo svojho stroja vyťažiť maximum, správna voľba rotora je kľúčová. Správne zvolený rotavátor - vrátane typu rotora a valca - má zásadný vplyv na kvalitu prípravy pôdy pred výsadbou, efektivitu práce a životnosť samotného stroja. Vďaka širokej ponuke pracovných prvkov si dnes môžete nakonfigurovať stroj presne podľa špecifických podmienok vášho poľa.
Ďalší obľúbený podryvák Maschio Gaspardo Attila 300/7 zamieril k zákazníkovi. Jednou z kľúčových vlastností tohto podryváka je jeho schopnosť hlbokého a dôkladného spracovania pôdy.
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov krok za krokom
Permakultúrne záhrady a ich princípy
O permakultúrnych záhradách sa dnes veľa diskutuje medzi odborníkmi, ale aj medzi „domácimi“ záhradkármi. Vytvoriť si fungujúcu permakultúrnu záhradu, ktorá v sebe ukrýva symbiózu všetkých jej prvkov, môže byť procesom na niekoľko rokov. Permakultúra predstavuje také plánovanie a tvorbu v kultúrnej krajine, kde človek rozumne využíva zdroje k naplneniu svojich potrieb. Súčasne už v dnešnej dobe platí, že sa permakultúra snaží nielen o trvalo udržateľné ale o regenaratívne prístupy k pestovaniu aj chovu. Vnímame, že devastácia prostredia (pôdy, vody) je značná. Už nestačí tento stav len udržiavať, ale chceme realizovať také spôsoby starostlivosti, ktoré tieto dva základné životné zdroje prežitia ľudí obnovujú, chránia a nanovo budujú. Dôležité je, že túto regeneráciu vieme dosahovať nielen v malých rodinných záhradách, ale už máme technológie a nástroje, ako to robiť aj pre veľké farmy. Pretože vtedy začína príroda s nami spolupracovať a nebojuje proti nám.
V týchto záhradách je výrazná časť plánovania venovaná pozorovaniu prirodzených procesov. Ich pochopením vieme nastaviť záhradu na to, aby tieto procesy využívala naša záhrada vo svoj prospech a my sme nemuseli denne zápasiť o jej základné prežitie. Jednotlivé prvky prepájame funkčnými vzťahmi tak, aby sa vzájomne podporovali a teda prosperovali lepšie, než keby boli v priestore osamotené.
Príklad funkčných vzťahov v permakultúrnej záhrade
Príkladom vie byť kombinácia zeleninovej záhrady na najslnečnejšom mieste pozemku hneď vedľa domu. Zelenina je náročná na slnko ale aj ľudskú starostlivosť. Tiež vieme využiť zber vody zo strechy domu na zalievanie takejto záhrady. Neďaleko umiestnenime kompost, kam vieme denne odniesť bioodpad z domácnosti a súčasne to máme na skok aj so zvyškami zo záhrady. Ten sa postará o kvalitné hnojivo, ktoré vieme „nakúpiť“ len dva kroky od našej zeleniny. Ak sa k tomu pridajú sliepočky žijúce hneď vedľa záhrady, môžeme uzavrieť celý potravinový cyklus na pár metroch štvorcových. Prebytky zeleniny sliepkam, hnoj od sliepok do kompostoviska a hotový kompost späť do záhradky. Nič sa nestratilo, len pretvorilo na nový užitočný produkt. Dokonca aj pokosený trávnik, ktorý už neskončí v plastovom vreci, ale je použitý na nastieľanie medzi zeleninu, na prikrmovanie nosníc a zvyšok na tvorbu kompostu. Zrazu to všetko dokopy dáva zmysel. Máme doma svoj vlastný malý fungujúci vesmír!
Ako začať s permakultúrnou záhradou
Ak si chceme vytvoriť permakultúrnu záhradu, ako začať? Na začiatok potrebujeme chuť tvoriť a manuálne pracovať (smiech). Vo svojej podstate ani nepotrebujeme pozemok, rozhodne nám nie sú treba hektáre na to, aby sme vedeli mať krásnu rajskú záhradu. Pre začiatok, ak chceme ozaj uchopiť záhradu ako permakultúrnu, je veľmi vhodné nechať sa zaučiť skúseným „permakultúrnikom“, inšpirovať sa u tých, čo to už robia a majú vychytané „muchy“. V knihách totižto veľakrát môžu byť aj návody, ktoré nemusia sedieť pre náš typ krajiny, alebo pre naše konkrétne potreby. Odporúčam zájsť si na návštevu nejakých už hotových záhrad alebo aspoň na krátky víkendový kurz pod vedením skúsených lektorov. To vám častokrát vie dať viacej ako čítanie desiatok kníh. Viete si tým ušetriť kopec sklamania a zbytočne premrhaného času na učení sa z vlastných chýb :-D.
Pri tvorbe permakultúrnej záhrady, podobne ako pri záhradnej architektúre, sa najskôr pozemok dôsledne zmapuje a kreslí sa prvotný kostrový návrh rozloženia jednotlivých prvkov na pozemku. Premýšľame aj o inak neviditeľných prvkoch, ako je práca s vodou s využitím gravitácie, správne trasovanie pozemku, dômyselne vytvorené terénne úpravy smerujúce ku zadržiavaniu dažďovej vody. Jednotlivé prvky umiestňujeme nielen podľa toho, aby záhrada lahodila oku, ale hlavne aby si navzájom pomáhali, podporovali sa.
Prečítajte si tiež: Úspešná úroda uhoriek
Správne vymyslená kostra prvkov a výsadieb umožňuje triezve nakupovať aj výsadby rastlín. Častou laickou chybu totižto býva nákup rastlín, obzvlášť ovocných drevín pred tým, než vôbec tušíme kam ich posadiť. Zvyčajne tento obrátený postup znamená prvotný krach záhrady, nevhodne vybrané stanovištia na výsadbu, zanedbaná povýsadbová starostlivosť a o pár rokov môžete celý proces zopakovať, žiaľ.
Preto akokoľvek už veľmi túžime sadiť a budovať, v permakultúrnej záhrade vždy začíname pozorovaním, mapovaním, skúmaním možností nášho pozemku a našich vlastných očakávaní, potrieb, snov. Ak máme veľkú chuť aj niečo praktické urobiť hneď, môžeme začať vytvorením kvalitného priestoru na kompostovanie, naskladňovaním materiálov, či vytvorením pár záhonov zeleniny. Kedykoľvek sa dá začať, pretože je tam veľa prípravných prác pred tým, než začneme sadiť.
Vhodná je aj jeseň, kedy vieme začať zbierať materiály ako je lístie, konáre, maštaľný hnoj a iný bio odpad, potrebný na tvorbu kompostu v budúcom roku. Jeseň tiež býva vhodnejšia na výsadby ovocných drevín, vtedy sa lepšie prijímajú a netrpia suchom. V zime si zase ľahšie vieme nájsť čas na premýšľanie, hľadanie vhodných riešení, plánovanie výsadieb, nákupy materiálov na to, aby sme hneď z jari vedeli započať realizáciu. Leto vieme veľmi dobre využiť na terénne úpravy, tvorbu jazier a iných vodozádržných opatrení, terasovanie záhrad.
Kobercové mulčovanie pôdy
Častokrát sa s permakultúrou spája aj zapracovávanie kartóna do pôdy. Kartón nie je povinnou súčasťou každej permakultúrnej záhrady, ale často za využíva na tzv. kobercové mulčovanie pôdy. Kobercové mulčovanie sa využíva na plochách, ktoré chceme pretvoriť z lúky či zarastenej plochy na plochu pestovateľskú, zeleninársku. Kým získame plochu, v ktorej sa dá sadiť či siať, môžeme niekoľko rokov zápasiť s neustálym prerážaním burín obrážajúcich z koreňov (pýr, pupenec), prípadne nám znova a znova klíčia v pôde uložené tisíce semien burín.
Aby sme predišli tomuto procesu a mohli začať s pestovaním v podstate okamžite, môžeme pôdu prekryť kartónmi, ktoré potlačia rast burín, zamedzia klíčeniu nových semien. Výhodou kartónu (na rozdiel od netkanej textílie) je ten, že sa po čase rozloží a neostáva teda vo forme plastového odpadu.
Ak začíname napríklad na lúke, postup vyzerá nasledovne: Lúku pokosíme, trávu môžeme nechať ležať. Pridáme maštaľný hnoj buď pod alebo nad kartón. Poukladáme kartón tak, aby sa jednotlivé diely prekrývali aspoň 10 - 20 cm proti prerastaniu agresívnych burín, akým je napríklad pýr. Kartón poriadne polejeme vodou, aby bol vlhký a neodoberal vodu z pôdy. Prekryjeme slamou alebo senom.
Do takto vytvoreného záhonu môžeme už v prvom roku sadiť priesady rastlín ako sú zemiaky, tekvice či paradajky. Slamu rozhrnieme, prerazíme kartón kolíkom, posadíme priesadu a obsypeme hrsťou zeminy. Prekryjeme naspäť slamou. Polejeme.
Zúrodnenie a zlepšenie štruktúry pôdy
Medzi ďalšie „netradičné“ suroviny, ktoré vieme ešte do pôdy pridať na jej zúrodnenie a zlepšenie jej štruktúry (ak máme ťažkú ílovicu či príliš vzdušnú pieskovú pôdu) patrí biouhlie, kompost, kamenná múčka zo žuly či dolomitického vápenca, mykorízne organizmy, podporné „lesné“ organizmy, zelené hnojenie pomocou „živých rastlín“.
Permakultúrny záhradník je podobný Michellinskému kuchárovi, ktorý sa hrá s ingredienciami, skúša, tvorí nové recepty. Dôležité je, aby viacej pridával, ako odoberal (zber úrody, vyplievanie). Pre nás je výhoda, že môžeme byť obklopení tým, čo pre svoj život skutočne potrebujeme denne. Dostatkom pitnej vody, ovocia, zeleninou, kvetmi, vôňami, pokojom, krásou, zdravím, smiechom, kreativitou, spirutuálnym rozmerom vnímania, že je tu čosi viac ako sme my sami. Výhoda je, že ak rozumieme vzťahom v prírode, chápeme ich, opúšťa nás strach a potreba bojovať. Vieme zrazu vidieť význam burín aj škodcov a nastoliť úplne iný vnútorný program než je boj a totálne vyhubenie.
Rozdiel medzi permakultúrou a ekologickým poľnohospodárstvom
A čo má príroda z nás? Čím sa líši permakultúra od ekologického poľnohospodárstva? Ekologické poľnohospodárstvo sa prioritne (až skoro výlučne) zaoberá pestovaním a chovom. Permakultúra predstavuje komplexný prístup k potrebám človeka, čiže zahŕňa okrem poľnohospodárstva aj architektúru, lesníctvo, vodohospodárstvo, odpady a recykláciu, využívanie lokálnych a obnoviteľných zdrojov, socio-ekonomickú sféru vrátanie komunitných a sociálnych projektov, alternatívnej ekonomiky.
Permakultúrny projekt zvyčajne presahuje do všetkých týchto sfér, je teda náročný na plánovanie, zber informácií a jeho aplikácia do reality trvá aj niekoľko rokov až desaťročia, môže mať až cezgeneračný presah, ako to vnímame pri zakladaní tzv. rodových statkov. Permakultúrne projekty často vznikajú nielen na vidieku, ale aj v mestách ako tzv.
Prečo v permakultúrnej záhrade nepotrebujeme chemikálie?
Prečo v permakultúrnej záhrade nepotrebujeme chemikálie? Chemikálie sú podľa slovníka látky získané chemickou cestou v chemickom priemysle. Výrazne sa to prejavuje najmä pri pôde a jej zneužívaní, pardón …využívaní! Konečne po desiatkach rokoch, kedy už farmári dlhodobo hovorili o pozitívnych dopadoch ekologických postupov, ktoré videli priamo v praxi, aj vedecká obec dokázala, že jediné čo potrebujeme, je nechať pôdu žiť. V pôde žije pre nás nepredstaviteľné množstvo mikroorganizmov, ktoré sú priamo či nepriamo zodpovedné za úrodnosť pôdy, ochranu rastlín pred škodcami.
Používaním herbidídov, pesticídov, insekticídov, fungicídov vedieme totálnu vojnu už roky proti tomuto podzemnému svetu. Okrem tých pár jedincov, ktoré sa snažíme prípravkami zabiť, súčasne zabíjame aj kopec „civilistov“, ktorí nám inak pomáhali. Naša pôda je už skoro úplne mŕtva. Jediné, čo sa dá robiť, je priniesť mier a započať „výstavbu“ novej zeme. Podporovať všetky pôdne mikro aj makro organizmy, aby si opäť mohli plniť svoje funkcie. Všetky vyššie spomínané technológie sa už bežne využívajú aj vo veľkoprodukcii. Všetko už vieme, už len sa prestať vyhovárať a začať konať.
Zmeniť postoj od toho, že vnímame poľnohospodárstvo ako druh priemyslu s prioritným cieľom dosahovania zisku na pochopenie, že sa jedná o odvetvie, ktoré potrebuje byť ekonomické, ale aj ekologické súčasne. Myslím, že sa extrémne rýchlo približuje k tomu, že budeme musieť pochopiť, že tu sa nedá uplatniť drancovanie zdrojov, ale treba nastaviť ochranu pôdy a jej úrodnosti ako základ zachovania života ľudí na Zemi.
Vidím, že už je veľa iniciatív, ktoré smerujú k tomu, aby poľnohospodári začali vnimať pôdu ako svoj základný pracovný nástroj, ktorí si musia chrániť, lebo už iný nový nedostanú. Ale dnes je to často akoby sme pozerali na programátora, ktorý pravidelne raz do týždňa hodí svoj počítač o zem a diví sa, že mu nefunguje. Úrodnú a zdravú pôdu nevybuduje žiaden ani najsamlepší traktor.
Trochu ma zneisťuje slovo dokonalá (smiech). Je to otázka osobných potrieb a priorít, čo definuje slovo dokonalosť záhrady. Pre farmára estetika nemusí hrať vôbec prím, za to potrebuje denne efektívne pracovať, zosúladiť procesy a postupy. Pre ženu na materskej je dokonalou záhradkou bezpečná záhradka, kde jej malé dieťa môže niečo ozobkávať, hrať sa medzi kvetmi s motýľmi a ona sa pritom kochá práve rozkvitnutými trvalkovými záhonmi s bylinkami. Starší pár si zase rád posedí v tieni košatého stromu a pokochá sa pohľadom na pole zemiakov, čo práve krásne kvitnú a aj bez postreku netrpia mandelinkami. Dokonalosť záhrady pramení z vnútornej spokojnosti užívateľa, nie z prvoplánového pohľadu návštevníka. Chyby sa vždy dajú nájsť, ale každý má za svojou záhradou skrytý svoj vlastný životný príbeh s otázkou Prečo?
Osobne odporúčam určite návštevy záhrad, ktoré máme v Škole permakulúry v sekcii komentované prehliadky. Získate osobný príbeh, ako aj podrobné vysvetlenie celého permakultúrneho projektu. Častokrát je tam veľa drobných pozoruhodných zlepšovákov a postupov, ktoré si ako cudzí návštevník nemáte šancu všimnúť, kým vám fungovanie záhrady nevysvetlí jej majiteľ. Pestrosť prehliadok je veľká.
Pestovanie zemiakov vo vyvýšených záhonoch
Vyvýšený záhon ponúka možnosť zásobiť sa domácimi vitamínmi, aj keď nemáte priestor na klasickú zeleninovú záhradu. Pri záhone vám odpadne mnoho „namáhavej“ práce, ktorej sa pri klasickom záhradkárčení nedá vyhnúť, no zároveň je vhodný aj pre zaneprázdnených milovníkov doma vypestovanej zeleniny. Nevýhodou vysokých záhonov je, že pôda v nich počas letných horúčav rýchlejšie vysychá, takže rastliny je potrebné častejšie zalievať.
Vyberieme slnečné miesto a materiál rámu. Najčastejšie sa používa drevo. Orientácia by mala byť sever-juh. Nemal by byť širší ako 150 cm, aby ste rukami dosiahli na všetky časti záhonu. Na vyčistenej ploche odstránime trávu a odložíme ju ako organický materiál, ktorý sa bude hodiť ako prímes. Ak je to možné, okrem vrstvy zeme je potrebné odstrániť aj pôdu do hĺbky 25 až 30 cm. Aj táto pôda sa použije pri tvorbe záhonu, takže ju odložte.
Na vybranom mieste vytvoríme drevený, kamenný, prútený alebo iný rám. Približne 20 cm spodnej časti záhonu slúži na odvádzanie vody, preto sem poukladáme konáre v tvare mriežky. Táto vrstva zabráni zadržiavaniu vody. Na konáre položíme kúsky trávnika (obrátenou stranou). Na trávnik poukladáme zeminu, ktorú sme vykopali na začiatku, a navrch nejaký organický materiál, napr.
Do takto pripraveného vysokého záhonu je možné zasadiť prakticky akúkoľvek zeleninu. Priestor je maximálne využitý, pretože neexistujú žiadne medzipriestory. Pri výsadbe berieme do úvahy dobrých a zlých susedov, užitočné a aromatické rastliny a kvety. Aj vo vyvýšenom záhone potrebuje zelenina živiny. Produkty Plantella a Bio Plantella sú výsledkom dlhoročných znalostí, overeného výskumu a technologických inovácií renomovaného slovinského výrobcu Unichem.
Vyvýšené záhony sú jedným z najobľúbenejších exteriérových doplnkov, ktoré vždy nájdu svoje opodstatnenie. Nespočetné množstvo kombinácií rastlín umožní pestovanie a sadenie aj pre menej skúsených záhradkárov. Vyvýšený záhon je výborným doplnkom, ktorý lahodí oku počas celého roka. Ak doň vyberiete ovocie a zeleninu, ktorá spolu hrá, vytvoríte tak jednotný celok, ktorý v záhrade bude pôsobiť harmonicky.
Jeho najväčšou výhodou je možnosť postaviť záhon nie len na trávnik a do pôdy, ale aj na betón či zámockú dlažbu. To znamená, že odteraz môžu pestovať aj ľudia, ktorí k tomu doteraz prístup nemali. Správne umiestnenie záhona sa postará o kvalitnú úrodnosť rastlín. Jednou zo základných podmienok je umiestnenie na stranu sever - juh.
Vyvýšený záhon je vhodné umiestniť na nespevnenú pôdu, ktorá sa postará o voľný prístup pre užitočné pôdne živočíchy, a takisto aj na prepúšťanie nadbytočnej dažďovej vody. Počas sucha zas môže záhon čerpať vodu zo zeme. Vysoké terasové záhony sú výnimkou, ktorú môžu využiť ľudia bývajúci v mestách, v bytoch aj pre tých, ktorí nemajú k dispozícií voľnú pôdu. Od prvej chvíle pestovania sa o tento typ záhonu netreba príliš starať. Hlavnou úlohou záhradkára je pravidelné polievanie a dosypávanie substrátu a zeminy do záhona.
Výhodou vyvýšeného záhona je minimálne okopávanie a vyberanie buriny, ktorá sa v tomto type záhone vyskytuje najmenej. Na trhu nájdete množstvo záhonov rôznych tvarov - okrúhle, štvorcové, obd.
Jesenné sadenie zemiakov
Zemiaky je možné sadiť aj na jeseň a úrodu zbierať až nasledujúci rok. Zemiaky sa zvyčajne sadia v apríli. Je však možné ich sadiť aj na jeseň. Aby bol experiment s „jesenným sadením“ úspešný, je potrebné zohľadniť niekoľko detailov.
Prečo sa oplatí sadiť zemiaky na jeseň?
Mnohí záhradníci, ktorí pestujú zemiaky, poznajú tento jav: po zbere úrody niektoré hľuzy náhodou zostanú v zemi, nepozorovane tam prezimujú a na jar sa objavujú nové výhonky. To znamená, že zemiaky sú schopné prežiť chladné mesiace v zemi. Na základe tohto pozorovania sa vytvorila prax, ktorá má v Írsku dlhú tradíciu. Tam sa zemiaky špeciálne vysádzajú do zeme na jeseň. Výhodou je, že hľuzy sa dajú zbierať skôr ako pri jarnom výsadbe. Vo väčšine prípadov sú pripravené na zber ešte skôr ako bežné skoré zemiaky. Ďalšia výhoda: škodcovia, ako sú drôtovce, spôsobujú menej problémov.
Vhodné odrody a sadivový materiál
Na jesennú výsadbu sa odporúčajú predovšetkým skoré odrody zemiakov. Rýchlo dozrievajú a zabezpečujú skorú úrodu. Na jeseň je ťažké nájsť v predaji sadbové zemiaky. Tí, ktorí majú vlastnú letnú úrodu, ju môžu bez problémov použiť ako sadivový materiál. Na jesennú výsadbu je lepšie vyberať veľké hľuzy, pretože majú väčšie zásoby energie a po zime ľahšie klíčia cez hlbokú vrstvu pôdy.
Správne miesto
Slnečné miesto je zárukou úspešného pestovania. Aby sa znížila pravdepodobnosť výskytu chorôb a škodcov, na záhrade by sa nemali pestovať zemiaky a iné rastliny z čeľade ľuľkovité počas štyroch rokov.
Príprava záhrady
Zemiaky majú rady ľahkú alebo stredne ťažkú, priepustnú a humusovú pôdu. Je potrebné ju dôkladne prekopať a očistiť od buriny. Potom, ak je to možné, štyri týždne pred výsadbou, môžete pôdu vylepšiť pomocou zrelého kompostu. Na vylepšenie pôdy je vhodný aj suchý opadaný lístie.
Výsadba zemiakov na jeseň v štyroch fázach
- Príprava brázd: Na jeseň sa zemiaky sadia o niečo hlbšie ako na jar. Brány s hĺbkou asi 20 centimetrov lepšie chránia hľuzy pred mrazom.
- Sadenie zemiakov: Sadenice zemiakov sa vysádzajú do pripravených brán s rozstupom asi 30 centimetrov.
- Zasypanie a okopávanie: Brány sa zasypú zemou a jemne okopú, aby sa zakryli hľuzy a zároveň sa vytvorila dodatočná ochrana.
- Mulčovanie: Vrstva mulču pokrýva rady a spoľahlivo chráni pôdu pred mrazom.
Sledujte teplotu pôdy
Pri sadení je potrebné zohľadniť teplotu pôdy. Predbežne vyklíčené hľuzy potrebujú na vývoj teplotu najmenej 7 stupňov. Nevyklíčené hľuzy by sa mali sadiť, kým teplota pôdy neklesne pod 10 stupňov. Tak bude mať zemiak dostatok času, aby do jesene vytvoril korene.