Ryža, drobné biele zrnká, ktoré tvoria základ jedálnička najmä ázijských národov, si našli cestu do kuchýň po celom svete. Táto obilnina je významnou potravinou a u nás patrí medzi základné suroviny. V súčasnosti poznáme niekoľko typov ryže, avšak základné rozdelenie je na dlhozrnnú a guľatozrnnú (alebo veľkozrnná a drobnozrnná). Dnes poznáme cez 10 000 kultivarov ryže siatej a rozhodne nie je možnosťou len dlhozrnná alebo guľatozrnná biela ryža. Môžu sa odlišovať veľkou, tvarom i farbou zŕn, taktiež chuťou, obsahom živín a podobne. V obchodoch nájdeme značný výber najrozličnejších druhov ryže.
Ryža je jednou z najrozšírenejších plodín sveta a je základnou potravinou pre vyše polovicu ľudstva. Radí sa preto k obilninám a je významnou komoditou obchodovanou celosvetovo. Zrná sú plodmi jednoročnej byliny „ryža siata“ (Oriza sativa L.), ktorá dorastá do výšky 1-1,8m, s dlhými štíhlymi listami a metlovitým klasom.
Pestovanie ryže
Pestovanie ryže je náročný proces, ktorý si vyžaduje teplé podnebie, dostatok vody a úrodnú pôdu. Pestuje sa najmä v Ázii na zamokrených poliach, alebo na svahoch - na terasovitých políčkach Číny, Indie, Indonézie, Bangladéša, Vietnamu, Thajska, ale aj v Európe (ryža červená Francúzsko, ryža arborio, guľatozrnná natural Taliansko), Brazílii, USA, či v Egypte. Spôsob pestovania si vyžaduje veľa ručnej práce, často v nepriaznivých podmienkach tropických a subtropických krajín.
Ryža sa pestuje troma hlavnými spôsobmi:
- v zaplavených ryžových poliach,
- na suchých poliach,
- v terasovitých poliach na svahoch hôr.
Je potrebné hneď od začiatku zdôrazniť, že existuje veľmi veľa druhov ryže a každá z nich je vo svojich vlastnostiach určitým spôsobom špecifická. Poďme si túto kráľovnu obilnín bližšie predstaviť.
Prečítajte si tiež: Nutričné benefity guľatozrnnej ryže
Poznáme dva základné spôsoby jej pestovania:
- bez zavodňovania (rastie podobne ako iné obilniny),
- so zavodňovaním (90% vypestovanej ryže tvorí tento druh, pestuje sa takto hlavne v Ázii).
Kvalita veľmi záleží hlavne na spôsobe pestovania. Dnes sa veľmi upozorňuje, že jej pestovanie v Ázii je spojené s pestovaním v znečistených vodách, čím sa v ryži môžu nachádzať prvky arzénu. Preto aj niektorí západní dietológovia (napr. MUDr. Bukovský) odporúčajú jej prípravu riadnym prepláchnutím vo vode (aspoň 5x) a varením v pomere 1 diel ryže a 12 dielov vody. Vodu následne zliať, čím sa zníži toto riziko na minimum.
Úspešné a najmä dlhodobo výnosné pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody. Podľa oficiálnych údajov FAOSTAT z roku 2019 sa najviac ryže dopestuje v Číne, a to až 211 miliónov ton. Napriek tomu, Čína nie je v pestovaní ryže sebestačná a potrebuje ju dovážať z iných krajín, predovšetkým z Indie, ktorej v rebríčku svetových producentov patrí druhé miesto a tiež z Indonézie umiestnenej na tretej pozícii.
Pestovanie ryže na Slovensku
Vedeli ste, že ryža sa pestovala aj na území Slovenska? A to už v 18.storočí za Márie Terézie. V minulosti bolo na našom území zaznamenaných niekoľko pokusov o pestovanie ryže, a to predovšetkým v okolí rieky Ipeľ a v južných oblastiach, najmä na Žitnom ostrove. Podľa historických záznamov bola ryža na Slovensku pestovaná v 17. storočí v období tureckých nájazdov, neskôr mali snahy v pestovaní tejto plodiny pokračovať, no bez väčších úspechov.
Pozoruhodný je pokus z roku 1948, kedy sa v okolí Želiezoviec, južných oblastiach okolo Zlatnej na Ostrove a Dediny Mládeže začalo s pestovaním ryže s cieľom dosiahnuť potravinovú sebestačnosť Slovenska.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať správnu ryžu?
BIO ryža
BIO ryža sa pestuje bez chemických pesticídov a umelých hnojív.
Biela lúpaná ryža verzus natural ryža
Vo všeobecnosti môžeme ryžu deliť hlavne na bielu a hnedú. Biela ryža je u nás na trhu známa pod obchodným názvom lúpaná, čo je v angličtine nazývané „polished“ - leštená. Tento názov najlepšie vystihuje jej proces spracovania - polishing. Pri spracovaní sa musí najprv ryža vylúpať z plevy a ďalej sa môže brúsiť a leštiť. Týmto spôsobom sa získa biela ryža, v ktorej však zostane prevažne len škrob. Keďže sa takto zbaví najhodnotnejších častí v obale zrna, neodporúča sa dlhodobo ju konzumovať.
Z hľadiska racionálnej výživy je preto lepšie konzumovať neobrúsenú a nehladenú ryžu, ktorá sa predáva pod názvom „natural“. Hnedá ryža je naopak nelúpaná. Je to celozrnná ryža, označovaná aj ako natural (prírodná ryža), ktorá je považovaná za výživnejšiu. Natural ryža je menej spracovaná, zachováva si otruby a klíček, čo znamená, že obsahuje viac vlákniny, minerálov a vitamínov. Naturálna ryža si uchováva veľké množstvo minerálov a vitamínov, jej nutričné hodnoty sú významnejšie. Práve preto jej mnohí dávajú vo svojom zdravom jedálničku prednosť.
Nelúpané zrnká ryže obsahujú 12% vody, 10% bielkovín, 2% tuku, 62% škrobu, 10% vlákniny a vitamíny B1, B2, B3 a E. Okrem toho je ryža bohatá na minerálne látky a stopové prvky, najmä fosfor, draslík a železo.
Pre rôzne vlastnosti bielej a naturálnej ryže sa odporúča najlepšie konzumovať ich striedavo. Vo výžive detí a tehotných a dojčiacich žien je obzvlášť dôležité, dávať pozor pri nadmernej konzumácii bielej ryže konvenčnej (nepochádzajúcej z ekologického pestovania), pre zvýšený obsah ťažkého kovu arzénu, ktorý sa do takejto ryže počas pestovania ľahko zabudováva. Natural ryže v bio kvalite vykazujú nižšie množstvá tohto toxického polutantu. Pre zníženie príjmu obsahu arzénu odporúčame ryžu vopred premyť pod tečúcou vodou a variť vo väčšom množstve vody ako je odporúčané.
Prečítajte si tiež: Tipy na varenie guľatozrnnej ryže
Ryža je prirodzene bezlepková a tiež diétna (pokiaľ je varená len na vode). Je ideálna pre deti, alebo pre ľudí s problémami žlčníka, obličiek, alebo trávenia. Ryžový odvar pomáha znižovať horúčku a zápaly, zmierňuje hnačku. Najhodnotnejšou zložkou ryže sú komplexné sacharidy, z ktorých pochádza až 85% energie. Pritom ryža má nízky glykemický index (GI), to znamená, že nerozkolíše hladinu cukru v krvi. Naturálna je na stupnici od 0 do 100 presne v polovici, biela má GI 64.
Rozdiely medzi druhmi ryže
Ryža je pokrytá nestráviteľnou šupkou, ktorá sa odstraňuje, keď je ryža zrelá. Pod touto šupkou sa nachádza ďalší obal, ktorý sa necháva v prípade ryže naturálnej (niekedy sa nazýva aj prírodná, celozrnná - čo nie je úplne správne). Ak sa ďalej spracováva a odstráni sa aj táto šupka vzniká biela ryža, ktorá je ale ochudobnená o značné množstvo cenných látok.
Natural ryža je menej spracovaná, zachováva si otruby a klíček, čo znamená, že obsahuje viac vlákniny, minerálov a vitamínov.
Biela ryža vs. naturálna ryža
Biela ryža je chudobnejšia:
- o 67 % vitamínu B3
- o 80% vitamínu B1
- o 90% vitamínu B6
- o 50% fosforu
- o 60% železa
- o vlákninu a zdravé tuky
Práve kvôli narastajúcej konzumácii bielej ryže, ktorá neobsahuje vitamín B1 - tzv. thiamin, sa u národov, kde je ryža základnou surovinou objavila choroba beri-beri. Čiže ochorenie nervového systému spôsobené nedostatkom tohto vitamínu. Naturálna ryža je tiež veľkým zdrojom vlákniny, obsahuje jej 7x viac ako biela ryža.
Aké sú najznámejšie druhy ryže?
Ako sme však už spomenuli vyššie, je množstvo druhov ryže, pričom mnohé sú dostupné aj v bielej aj v celozrnnej verzii.
Basmati ryža
Basmati ryžu na prvý pohľad možno nerozoznáte od ostatných, avšak jej špecifická vôňa ju prezradí. Slovo basmati v hindčine znamená "plná aróma" a v niektorých miestach má basmati prezývku "kráľovná parfumovanej ryže". Basmati ryža má dlhé štíhle zrnká a špecifickú vôňu. Jej názov pochádza práve z tejto arómy, pretože v čínštine znamená „voňavá“.
Pestujú ju iba miestni obyvatelia, predovšetkým v Indii či Pakistane, zavlažovaná je výlučne vodou z himalájskych ľadovcov. Táto ryža pochádza z Indie a Pakistanu, aj keď jej skutočný pôvod nie je celkom známy. Archeológovia objavili typ dlhozrnnej ryže z rokov 2000 a 1600 pred naším letopočtom, o ktorej sa domnievajú, že je predchodcom basmati ryža, akú poznáme dnes. Pestuje sa v najúrodnejších údoliach a pláňach Himalájí. Táto je ryža tradičným pokrmom práve v Indii, ale konzumuje sa po celom svete.
Vo svete je veľmi obľúbená a považovaná za kvalitnejší typ - "kráľovná" medzi ryžami. Pretože je aj po uvarení ľahká a sypká, najčastejšie sa používa ako príloha, či do šalátov a rôznych korenistých indických jedál. Jej príprava je jednoduchá a rýchla. Pojem basmati pritom v hindčine prekladajú ako kráľovná vôní. Basmati ryža ukrýva vlákninu, bielkoviny, niektoré mastné kyseliny, fosfor, zinok či meď. Má skutočne priaznivý vplyv na trávenie. Do jedálnička sa ju oplatí zaradiť pri problémoch s vysoký tlakom či cholesterolom. Aj varená ryža basmati je mäkšia, mierne lepivá, podobne ako jazmínová ryža.
Existuje v dvoch odrodách, bielej a hnedej. Oba druhy majú príjemnú orechovú chuť a aromatickú vôňu. Biela basmati ryža je viac spracovaná, pretože sú z nej odstránené otruby aj klíčky. Basmati ryža nie je iba jednou zo základných potravín, ale tiež je nutrične veľmi bohatá. Okrem sacharidov obsahuje tiež horčík, ktorý pomáha funkciám nervového systému.
Jazmínová ryža
Spomedzi zdravých druhov ryže môžeme spomenúť aj jazmínovú ryžu. Jazmínová ryža je typická hlavne svojou nezameniteľnou vôňou a veľmi lahodnou chuťou. Jej aróma je prirovnávaná k vôni pandanových lístkov a výrazne sa uvoľňuje pri varení. V obchodoch ju nájdete v bielej aj natural verzii. Táto ryža doplní telu vlákninu aj bielkoviny, mnohé minerály či vitamíny skupiny B. Obsahuje množstvo antioxidantov. Perfektne zasýti a nespôsobuje kolísanie hladiny cukru v krvi. Je vhodná aj pre osoby na bezlepkovej strave.
Jazmínová ryža je druh dlhozrnnej ryže, ktorá je známa pre svoju arómu. To pripomína kvety jazmínu. Ryža má lepkavú štruktúru a hoci sa pestuje primárne v Thajsku, Kambodži, Vietname a Laose, stala sa vďaka svojej sladkej a jemnej chuti obľúbená po celom svete. Oproti Basmati ryži je kratšia a má silnejší štruktúru. Vďaka svojej lepkavej konzistencii sa hodí ku konzumácii paličkami. Má jedinečnú charakteristickú vôňu, ktorá je spôsobená rastlinnými zlúčeninami ako je 2-acetyl-pyrrolin. Rovnako ako ostatné druhy ryže je k dispozícii biela a hnedá jazmínová ryža. Kým biela ryža prešla spracovaním, pri ktorom boli odstránené otruby aj kľučky, hnedá ryža je celé zrno, ktoré obsahuje všetky tri časti zrna.
Jazmínová ryža je podobná basmati, ale má jemnú jazmínovú arómu a zlatohnedú farbu. Viac sa lepí a pripravuje sa najmä v čínskej kuchyni.
Červená ryža
Červená ryža má skvelé nutričné hodnoty. Pre človeka je zdrojom potrebných sacharidov, bielkovín a dokonca aj nenasýtených mastných kyselín. Ukrývajú sa v nej aj dôležité antioxidanty, minerály, riboflavín či tiamín. Táto celozrnná ryža má opäť priaznivý vplyv na trávenia a nízky glykemický index. V kuchyni ju môžete používať akokoľvek budete chcieť.
Červená ryža - nazývaná aj bhutánska - staroveká, má krátke tenké zrnká tmavej červenohnedej farby a jej chuť pripomína oriešky. Je nelúpaná (celozrnná).
Čierna ryža (divoká/indiánska)
Nakoniec sme si nechali skutočnú exotiku, a to divokú čiernu ryžu, ktorá vás dostane svojou tmavohnedou až čiernou farbou s fialkovým nádychom. Zrná sú podlhovasté a po uvarení skôr pevnejšie. Majú orieškovú až jemne sladkastú chuť. Divoká ryža je bohatá na viaceré vitamíny skupiny B, horčík či železo. Divoká čierna ryža pomáha normalizovať hladinu cholesterolu a prispieva k prečisteniu tráviaceho traktu. Výborne vás zasýti a ochráni pred návalmi vlčieho hladu. Skvelo sa hodí k mäsu aj zelenine.
Divoká ryža alebo tiež Indiánska ryža je skutočne poklad medzi ostatnými druhmi ryží. Z botanického hľadiska sa jedná o semená trávy. Ide o nešľachtená odrodu ryže, ktorú pre svoj vzhľad spoznáte na prvý pohľad. Má dlhé tenké a tmavo hnedé semená. Bola pôvodná základnou potravinou Indiánov na pomedzí Severnej Ameriky a Kanady. Darí sa ju v močaristých podmienkach podmienkach a ich cena sa odráža na kvalite a nutričnom obsahu zdraviu prospešných látok. Preto je po divokej ryžou veľký dopyt. Má veľmi vysoké množstvo antioxidantov a to až 30x väčšie ako biela ryža! Nezanedbateľný je aj jej obsah vitamínov skupiny B.
Indiánska, alebo divá ryža - nie je v pravom slova zmysle ryžou. Dlhé čiernohnedé semená patria americkej vodnej tráve zizanii.
Táto ryža sa niekedy nazýva "zakázaná ryža". A je to preto, že v starovekej Číne bola považovaná za tak jedinečnú a výživnú, že bola zakázaná všetkým okrem kráľovskej rodiny. Svoju farbu získava z pigmentu nazývané antokyány, ktoré majú silné antioxidačné vlastnosti. V porovnaní s inými druhmi ryže, je čierna ryža výnimočná v obsahu bielkovín. Na 100g totiž obsahuje 9g bielkovín. Je tiež dobrým zdrojom železa. Minerálu, ktorý je nevyhnutný pre transport kyslíka do celého tela.
Arborio ryža
Ryža Arborio, pochádzajúca z Talianska, je najznámejšia svojím použitím v tradičnom rizote. Jej krémová textúra a schopnosť absorbovať chute ju robia ideálnou voľbou do tohto pokrmu. Arborio ryža dobre drží tvar a má pevné "al dente" jadro, čo znamená, že aj keď je vonkajšia časť zrna mäkká a krémová, vnútro zostáva pevné a pružné. Arborio je dobrým zdrojom komplexných sacharidov, ktoré sú hlavným zdrojom energie pre telo.
Arborio ryža má masívnejšie oblé zrnká porcelánovej bielej farby. Používa sa najmä v Taliansku, či Španielsku, kde z nej pripravujú vynikajúce rizotá so zeleninou a plodmi mora. Jej príprava je iná - pred použitím sa ryža neprepiera, ako sme zvyknutí. Najprv ju necháme asi 5 minút osmažiť s cibuľkou na masle alebo na olivovom oleji vo väčšom hrnci alebo panvici (na paelu). Počas smaženia dôkladne premiešame. Ryžu zalejeme trochou vopred pripraveného vývaru alebo bielym vínom a necháme tekutinu vsiaknuť. Vývar, poprípade víno opakovane dolievame po častiach tak, aby sa takmer celá tekutina absorbovala, či odparila, a dobre premiešame. Keď ryža tekutinu vsiakne, prilejeme ďalšiu časť, až kým je uvarená - správne by mala byť „al dente“, rizoto je spojené a krémové. Jej veľmi podobná je ryža Carnaroli.
Ryža parboiled
Ryža parboiled je veľmi netradičným typom ryže, pretože sa vyrába špeciálnou technológiou z nelúpaných zŕn. Hoci je ryža lúpana, proces jej výroby zabezpečuje pretlačenie vitamínov aj minerálnych látok z povrchových vrstiev do vnútra zrna. Táto ryža je charakteristická nelepivou a sypkou konzistenciou po uvarení. Je bohatá na vápnik aj železo, mnohé vitamíny skupiny B, má nízky glykemický index a je ľahko stráviteľná. Môžete ju použiť ako klasickú ryžu, čiže ako prílohu k mäsu, zeleninovým fašírkam a podobne.
Ryža parboiled je upravená takým spôsobom, pri ktorom sa živiny z vonkajších vrstiev ryže uvoľnia a pod tlakom sa dostanú do stredu zrna, povrch zrna stvrdne, dôjde k premene škrobov, takže sa ryža pri varení nelepí a vitamíny a minerálne látky sa pri kuchynskom varení nevylúhujú. Predvarená ryža sa vyrába z bielej lúpanej ryže pôsobením zvýšenej teploty bez pridania vody.
Fialová ryža
Hoci ryža je výživná, ľahko stráviteľná a bohatá na sacharidy, existuje jedna odroda, ktorú odborníci považujú za skutočnú superpotravinu. Fialová ryža dokáže znižovať riziko vzniku srdcových ochorení, cukrovky 2. typu a dokonca aj rakoviny čriev. Okrem toho môže pomôcť aj pri chudnutí! Svoju farbu získava svoju farbu vďaka antokyánom - silným antioxidantom, ktoré sa nachádzajú aj v čučoriedkach či černiciach. Má jemne orieškovú, zemitú chuť a po uvarení mierne lepkavú štruktúru, čo z nej robí ideálnu prílohu k ázijským jedlám, zelenine či sladkým pokrmom. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu E, beta-karoténu a gama-oryzanolu, ktoré podporujú zdravie pokožky, očí a pomáhajú znižovať riziko vzniku niektorých druhov rakoviny. Keďže je bohatá na vlákninu, prospieva tráveniu a podporuje zdravie čriev. Vysoký obsah železa pomáha pri tvorbe červených krviniek a môže zabrániť únave či anémii.
Vlastnosti ryže podľa dietetiky čínskej medicíny
Z hľadiska energetických vlastností je ryža energeticky najbohatšia a najharmonickejšia potravina.
Chuť ryže je sladká - čím sa maximálne podporuje tvorba qi (energie) a krvi, a taktiež ich cirkulácia v systéme. Je to chuť, ktorá prináleží fáze (elementu) Zeme, čím sa posilňujú hlavne orgány spadajúce pod túto fázu (slezina, slinivka, žalúdok).
Dobre fungujúce orgány Zeme sú zárukou dostatočného navyšovania qi, krvi a telesných tekutín pre celý systém.
Ak sú tieto orgány oslabené - napríklad je žalúdok podráždený, nedokáže dobre prijímať potravu, alebo má narušenú celkovú schopnosť trávenia, je ryža prostriedkom, ktorý ho dokáže upokojiť a posilniť jeho schopnosť tráviť. Je teda vhodná pri akútnych aj chronických tráviacich ťažkostiach, taktiež výborná pri liečbe zápalov slizníc tráviacej sústavy. Je veľmi účinná aj pri takých poruchách ako je hnačka, diabetes - stabilizuje hladinu cukru v krvi a disbalanciu črevnej mikroflóry. To všetko sú prejavy a problémy, ktoré sú spojené s oslabením, alebo už ochorením orgánov fázy Zeme.
Jedna z jej ďalších zaujímavých vlastností je, že je hypoalergénna, takže sa dá použiť aj v prípade precitlivosti, alebo alergie na glutén - lepok. Taktiež je to obilnina, ktorá je pre veľký obsah hodnotných látok osobitne vhodná aj na liečbu nadváhy. Podporuje činnosť čriev, stabilizuje ich správnu funkciu, znižuje riziko rakoviny hrubého čreva a pomáha chudnúť. Varená bez soli má odvodňujúce a detoxikačné účinky.
Má značný obsah kyseliny glukurónovej, ktorá sa v tele za pomoci enzýmu glukuronidázy viaže s cudzorodými látkami, ťažko odbúrateľnými jedovatými látkami, ktoré je potom telo schopné vylúčiť a zbaviť sa ich.
Ďalším výrazným efektom je ukľudnenie psychiky a harmonizácia nervovej sústavy. Z pohľadu západnej dietetiky sa vitamíny skupiny B obsiahnuté v naturálnej ryži dobre vstrebávajú do nervovej sústavy a pomáhajú pri depresiách.
Západná dietetika odporúča jej konzumáciu ešte aj kvôli jej ďalším liečebným účinkom:
- znižuje krvný tlak
- znižuje cholesterol
- čistí organizmus od škodlivín
- prospešná pre ženy v menopauze
- chráni pred rakovinou prsníka
Energetické vlastnosti jednotlivých druhov ryže
Jednotlivé druhy ryže, ktoré sú u nás dostupné sa v niektorých energetických vlastnostiach jemne odlišujú a podľa nich sa aj jednotlivo uplatňujú. Každý druh má spoločné to, že podporuje tvorbu čchi, krvi a telesných tekutín.
- Dlhozrnná ryža: povaha: osviežujúca, tropizmus: k slezine a žalúdku - tonizuje funkcie orgánov fázy Zeme, odstraňuje vlhkosť, viac ochladzujúca, vhodnejšia v letných mesiacoch
- Guľatozrnná ryža natural: je viac zahrievajúca, tropizmus: k slezine a žalúdku - tonizuje funkcie orgánov fázy Zeme, ľahko oriešková chuť, tvrdšia, lepšia pri nervozite, pre nervózne, krehké osoby a v chladnejšom počasí
- Ryža biela: povaha: neutrálna, tropizmus: k slezine, žalúdku a pľúcam, používa sa pri liečbe hnačiek, je viac diuretická
- Ryža glutinovaná: je teplej povahy, tropizmus: k slezine, žalúdku, pľúcam a hrubému črevu, vyháňa chlad so žalúdka, odstraňuje hnačku
- Ryža parboied (Long Grain Rice): je teplej povahy, tropizmus: k slezine a žalúdku, podporuje tvorbu qi a krvi, zvlhčuje
- Ryža basmati: je neutrálnej povahy, podporuje tvorbu qi a krvi, zvlhčuje, tropizmus: k slezine a žalúdku, mierne aromatická, ľahšia než ostatné druhy, lepšia pri stavoch vlhkosti, pri znižovaní nadváhy, biela: je chuťovo neutrálnejšia a nelepivá, natural - má nižší GI ako ostatné druhy ryže, je výraznejšej orieškovej chuti, po uvarení ostáva sypká a oddelená
- Ryža červená: je neutrálnej povahy, tropizmus: k slezine, žalúdku a srdcu, silne podporuje tvorbu krvi, relatívne nový druh ryže, má výraznú orieškovú chuť a je chrumkavá, varí sa okolo 35-45 min, varením sa zvýrazní jej farba, a preto je dobrým doplnkom do šalátov, rizota, alebo ako plnka, je sýtejšia ako bežná ryža
- Ryža ružová (Rose Matta Rice): je neutrálnej povahy, tropizmus: k slezine, žalúdku a srdcu, podporuje tvorbu krvi
- Čierna ryža (Black rice): je neutrálnej povahy, tropizmus: k slezine, žalúdku a ľadvinám, podporuje tvorbu čchi a krvi, posilňuje okrem orgánov fázy zeme aj ľadviny, posilňuje qi a krv
- Ryža tmavá (Dark Will Rice): je jemne osviežujúcej povahy, tropizmus: k ľadvinám a močovému mechúru, dehydratuje, pôsobí ako dieretikum, posilňuje ľadviny a močový mechúr, zvlhčuje, účinkuje pri obličkových poruchách a močových ťažkostiach (Nepatrí do rovnakej rodiny - nie je to obilnina, ale vodná rastlina. Je veľmi výživná - obsahuje esenciálne aminokyseliny, má vyšší obsah bielkovín, železa a vitamínov skupiny B, varí sa 35-60 minút. Ak chceme skrátiť varenie, môžeme ju cez noc namáčať. Používa sa do: šalátov, k iným druhom ryže, samostatne, alebo do plniek.)
Ako variť ryžu bez lepenia?
Správne uvarená ryža by mala byť sypká, nadýchaná a nelepivá.
Predovšetkým treba povedať, že ryžu je dobré skladovať v chlade a suchu, najlepšie v uzatvárateľnej nádobe. Príprava ryže môže byť rôzna, každý má nejaký svoj domáci recept, hoci i s paplónmi…:) Ale podstatná je vždy tekutina - voda a tepelné spracovanie.
Pred každou úpravou je treba ryžu riadne prepláchnuť pod tečúcou vlažnou vodou, najlepšie v sitku. Potom ju vysypať do hrnca, v ktorom sme predtým rozohriali trochu tuku / oleja. Zrná ryže na tuku opražíme, dobre premiešame a zalejeme vriacou vodou. Môžeme pridať trochu soli, či korenia (napr. kurkumu, majorán, bylinky), prikryjeme a na miernom plameni podusíme. Biela ryža sa varí rýchlejšie, napr. basmati biela ryža je uvarená za 5 minút + 5 minút dôjde pod pokrievkou bez ďalšieho zohrievania. Biela ryža sa varí vo vode v pomere 1:2 (1 diel ryže na 2 diely vody). Ryža naturálna sa varí dlhšie, asi 45 minút, (červená ryža aj hodinu) a v pomere 2:3 (2 diely ryže a 3 diely vody).