V 21. storočí sme svedkami smutného konca ďalšieho živočíšneho druhu. Ryba síh maréna (Coregonus maraena), ktorá kedysi obývala vody Štrbského plesa, s najväčšou pravdepodobnosťou už v nich nepláva. Tento druh bol unikátny tým, že Štrbské pleso bolo pravdepodobne posledným miestom na Zemi, kde sa vyskytovala táto ryba v čistej genetickej forme.
História Síha Marény v Štrbskom Plese
Už v roku 1984, pri "objavení" síha v plese, profesori Juraj Holčík a Štefan Nagy predpovedali, že časom jeho vody nebudú obývať žiadne ryby. V zime toho istého roku sa na brehu plesa našlo 200 mŕtvych, neznámych rýb. Následné pátranie odhalilo, že ide o síha marénu, pôvodom z poľského jazera Miedwie, ktorý bol do plesa nasadený spolu s jalcom tmavým ešte v roku 1929.
Podľa vodohospodára zo Správy TANAP-u, Petra Štofka, v plese už nežijú ani ryby, ktoré patrili k jeho prvým obyvateľom. Pred približne 30 rokmi sa v plese vyskytoval pstruh potočný, sivoň americký a zlatá forma jalca tmavého. V rokoch 1989-1990 bola do plesa vypúšťaná aj hlavátka podunajská.
Pozornosť sa sústreďuje práve na síha, pretože bol doslova posledným mohykánom. Už v roku 1984 bolo Štrbské pleso pravdepodobne posledným miestom na Zemi, kde táto ryba žila vo svojej čistej genetickej forme.
Charakteristika Síha Marény
Síh maréna bol v minulosti cenený najmä ako kulinárska pochúťka. Ekológ Štátnych lesov TANAP-u, Pavol Kráľ, ktorý v roku 2015 natočil dokument o tejto rybe, uvádza, že bol populárny dokonca aj medzi šľachtou.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
"Síha chceli preto rozmnožiť po celej Európe. Tak sa vlastne dostal aj do plesa. Ide však o extrémne chúlostivú rybu, ktorej umelý odchov patril k vysoko stratovým a neudržateľným. Preto zhruba v polovici 20. storočia krížence boli odolnejšie, no vďaka tejto ľudskej „šikovnosti“ časom došlo k úplnému vymiznutiu čistej formy síha marény v prírode.
Ako je teda možné, že sa dokázal v tatranských vodách aklimatizovať a prežiť až do nedávnej minulosti? Podľa odborníkov bolo pleso uchránené pred hybridizáciou tým, že od jednorazového zarybnenia v roku 1929 sa do neho už žiaden iný síh nedostal.
Príčiny Vymiznutia
Na postupné vymiznutie síha a ďalších druhov rýb sa z časti podieľal človek a z časti príroda sama. Medzi hlavné príčiny patria:
- Eutrofizácia: Prirodzený nárast anorganických látok vo vode a jej následné zozelenenie, ktoré neminulo ani Štrbské pleso.
- Znečistenie: Štrbské pleso nemá žiadne prítoky, a preto si musí so všetkým, čo do neho "spadne", poradiť samo. Okrem biologického materiálu sme do plesa nahádzali veľa aj my. Už v roku 1983 bola v rámci snáh o zlepšenie čistoty vody zrušená reštaurácia postavená priamo nad hladinou plesa, takzvaná Stará plaváreň. Potápači následne z dna vytiahli asi jedno nákladné auto odpadkov.
- Invázne druhy: V 70. rokoch 20. storočia sa do plesa dostali plotica, šťuka a ostriež. Pôvodne nasadené ryby začali odchádzať. Nové druhy rýb ich jednoducho vytlačili, či už predačným tlakom, alebo potravnou konkurenciou. Odkiaľ sa ryby v plese vzali? Ťažko povedať, no hlavnými podozrivými sú vodné vtáky, ktoré mohli priniesť už oplodnené ikry v konečnom vývojom štádiu prilepené na svojich nohách, a opäť ľudská nezodpovednosť.
- Prikrmovanie dravých rýb: K udomácneniu dravých rýb sme do značnej miery opäť prispeli my. Ich prikrmovanie sa stalo akýmsi národným športom. Aj napriek snahám ochranárov poučiť ľudí o negatívnom dopade tejto „zábavky“, len počas jednej letnej sezóny (2002), narátali 300 kilogramov nahádzaného pečiva v plese.
Snahy o Záchranu
Štátne lesy TANAP-u spolu s odborníkmi z celého Slovenska vyvinuli značné úsilie na záchranu síha. Už v 80. rokoch 20. storočia pristúpili k viacerým opatreniam na zastavenie znečisťovania vody v plese. V roku 2000 vznikla špeciálna skupina na záchranu síha. O rok na to potápači pomocou svojpomocne vyrobeného podvodného vysávača z dna plesa vysali viac ako pol tony oplodnených ikier ostrieža. Ten sa však nemienil vzdať a počas nasledujúcej sezóny nakládol o 100 kilogramov ikier viac.
V priebehu rokov 2000 až 2009 boli odlovené stovky plotíc a asi 20 šťúk. Tieto opatrenia síhovi pomohli, no iba pribrzdili jeho zánik. Bolo nám jasné, že boj so zmenami úživnosti vody jazera nemôžeme vyhrať.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
Posledná udalosť, ktorá mala pre síha pravdepodobne katastrofálne následky, bolo nevysvetliteľné rozmnoženie rias v rokoch 2013 - 2014. Rok predtým sa pritom zdalo, že všetky opatrenia na vyčistenie vody boli úspešné. Viditeľnosť sa pohybovala okolo troch metrov a zmizol aj typický rybací zápach. Rozbory vody ukázali, že ide o zelenú riasu z radu desmídie. Záhadou bolo, že až 99% rias v plese tvoril tento jediný druh. Podľa odborníkov to bolo minimálne zvláštne, pretože pri vzniku vhodných podmienok pre rast rias vo vode je neobvyklé, že sa rozmnoží len jeden druh. Následné rozbory však nepomohli odhaliť skutočnú príčinu tohto javu.
Súčasný Stav a Budúcnosť
Posledné dostupné správy o síhovi v plese pochádzajú z roku 2016. Vtedajšie prognózy boli jasné: síh v plese v dohľadnej dobe s najväčšou pravdepodobnosťou vyhynie. Tento fakt potvrdil aj P. Kráľ.
"V prírode nikdy nič nie je 100%, no indície veľmi vážne naznačujú, že tento druh v jazere vymizol. Otázkou ostáva, či za vyhynutím ďalšieho živočíšneho druhu na našej planéte stojíme my - ľudia, alebo samotná príroda. Tým, že sme do prirodzene nezarybneného jazera nasadili ryby, tým, že sme ho začali využívať na rekreačné účely a za niekoľko desaťročí do neho nahádzali tony odpadkov, sme mnohé procesy zásadne popohnali."
Iné Ohrozené Druhy Rýb na Slovensku
Okrem síha marény existuje na Slovensku viacero ďalších chránených druhov rýb, ktoré si zaslúžia pozornosť a ochranu:
- Blatniak tmavý (Umbra krameri): Malá, ohrozená sladkovodná ryba, ktorá obýva pomaly tečúce alebo stojaté vody s bahnitým dnom. Je reliktom z doby ľadovej a mimoriadne odolný voči nízkemu obsahu kyslíka vo vode.
- Čík európsky (Misgurnus fossilis): Podlhovastá sladkovodná ryba s charakteristickým pruhovaním, ktorá obýva stojaté a pomaly tečúce vody s bahnitým dnom. Je nočným tvorom a dokáže prežiť aj v prostredí s nízkym obsahom kyslíka.
- Hrebenačka Balonova (Gymnocephalus baloni): Slávkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, ktorá obýva pomaly tečúce rieky a stojaté vody s piesočnatým alebo bahnitým dnom.
- Hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser): Slávkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, ktorá sa vyskytuje vo veľkých riekach s piesočnatým alebo kamenistým dnom.
- Hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus): Malá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, ktorá obýva čisté, dobre okysličené rieky s piesočnatým alebo štrkovitým dnom.
- Hrúz Kesslerov (Romanogobio kesslerii): Menšia sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, ktorá sa vyskytuje v čistých, dobre prúdiacich riekach.
- Jeseter jadranský (Acipenser naccarii): Vzácny druh jesetera, ktorý obýva predovšetkým rieky ústiace do Jadranského mora. Je anadromný druh, ktorý žije v mori, ale rozmnožuje sa v sladkých vodách.
- Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedtii): Veľká anadromná ryba z čeľade jeseterovitých, prirodzene sa vyskytujúca v povodiach Kaspického, Čierneho a Azovského mora. Patrí medzi hlavné druhy produkujúce vysoko cenený kaviár.
- Jeseter veľký (Acipenser sturio): Kriticky ohrozený druh jesetera, ktorý sa kedysi hojne vyskytoval v európskych riekach ústiacich do Atlantického oceána, Stredozemného a Čierneho mora.
- Kapor obyčajný (Cyprinus carpio): Slávkovodná ryba z čeľade kaprovitých, pôvodne pochádzajúca z Európy a Ázie. Je všežravec a mimoriadne prispôsobivý.
- Karas obyčajný (Carassius carassius): Slávkovodná ryba z čeľade kaprovitých, pôvodom z Európy a Ázie. Je mimoriadne odolný a dokáže prežiť aj v extrémnych podmienkach.
- Kolok rhônsky (Zingel asper): Slávkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, endemická pre riečny systém Rhôny vo Francúzsku a Švajčiarsku. Patrí medzi kriticky ohrozené druhy.
- Kolok veľký (Zingel zingel): Slávkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, ktorá obýva veľké európske rieky, najmä Dunaj a jeho prítoky.
- Kolok vretenovitý (Zingel streber): Malá dravá sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, vyskytujúca sa v Dunaji a jeho prítokoch.
- Mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi): Bezčeľustnatý vodný živočích pripomínajúci rybu, ktorý sa vyskytuje v povodí Tisy a jej prítokoch.
- Mihuľa potočná (Lampetra planeri): Drobný vodný živočích, ktorý sa podobá na rybu a obýva čisté, dobre okysličené potoky a rieky s piesočnatým alebo bahnitým dnom.
- Mihuľa ukrajinská (Eudontomyzon mariae): Menší, neparazitický druh mihule, ktorý sa vyskytuje v čistých, mierne prúdiacich vodách riek a potokov v povodí Dunaja.
- Mihuľa Vladykovova (Eudontomyzon vladykovi): Druh mihule, ktorý sa vyskytuje v riekach a potokoch v povodí Dunaja, najmä v jeho horných prítokoch.
- Ovsienka striebristá (Leucaspius delineatus): Malá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, ktorá sa vyskytuje v riekach, jazerách a rybníkoch v strednej a východnej Európe.
- Pĺž vrchovský (Sabanejewia balcanica): Druh sladkovodnej ryby z čeľade pĺžovitých, ktorý sa vyskytuje v horských a podhorských riekach a potokoch juhovýchodnej Európy.
- Síh ostronosý (Coregonus oxyrhynchu): Druh sladkovodnej ryby z čeľade lososovitých, ktorý sa nachádza v jazerách a riekach s čistou a studenou vodou v Európe.
- Vyza veľká (Huso huso): Najväčší druh jesetera a patrí medzi najväčšie sladkovodné ryby na svete.
Štrbské Pleso: Atypický Ekosystém
Prírodné deje v Štrbskom plese sa extrémne zrýchľujú a tým aj zmeny, ktoré začíname pozorovať. Jazero bolo pritom vždy atypické, iné ako ostatné tatranské plesá. Pavol Kráľ odkrýva odpovede a záhady, čím sa nás teda chystá prekvapiť?
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
Štrbské pleso je výnimočné a atypické, spojené s ním je množstvo kuriozít. V Tatrách sú v princípe dva druhy plies - morénové a karové. Štrbské pleso je výtopiskové pleso, čo znamená, že okrem morénového valu zohralo úlohu pri jeho vzniku aj niečo iné. Okrem ľadovca sa na mieste roztopila takisto 80 metrová kryha „mŕtveho“ ľadu pokrytá morénovým nánosom.
Manželia Rybníčkovci z Brna robili v osemdesiatych rokoch peľové analýzy dnových usadenín tatranských jazier. Zistili, že hladina Štrbského plesa bola pred pár sto rokmi podstatne nižšie ako je dnes a jazero už bolo z veľkej časti zarastené rašelinou. V severozápadnej zátoke jazera ležia v hĺbke sedem metrov popadané stromy. Vo vrstve, ktorá bola druhotne zaplavená. Uhlíková analýza ukázala, že stromy sú zaplavené už nejakých 500 rokov!
Zemetrasenie alebo nejaký iný tresk je pravdepodobným vysvetlením, pretože druhotné zaplavenie prebehlo pomerne rýchlo. Zemetrasenie je ten najlogickejší dôvod, pri ktorom mohlo dôjsť k rýchlemu upchatiu zaužívaných odtokov alebo zvýšeniu prítoku. Hladina jazera sa tak zdvihla o sedem metrov a opäť nastal rovnovážny stav medzi prítokom a odtokom, ako ho poznáme dnes.
Ak si zmeriame spádovú oblasť, je to len šesť hektárov, z ktorých povrchovo priteká voda do plesa. To by nestačilo ani na samotný odpar z jazera. Hladina by rýchlo klesala. V roku 1958 bola v Tatrách veľká prietrž a následné záplavy. Hladina jazera vtedy stúpla o rekordný jeden meter, no pozoruhodné je to, že až dva dni neskôr, kedy už nepršalo. Najväčšie jamy majú od 20 po 26 metrov. K tomu treba ešte pridať niekoľko metrov usadenín. Dnové prítoky sú pod vodou a viditeľné. Sú to diery v usadeninách, cez ktoré prúdi voda do jazera.
Povrchový odtok pleso nemá žiaden. Jeden existoval, je nakreslený na mape z roku 1896 pri terajšom hoteli Solisko, no pravdepodobne fungoval len počas väčších lejakov. Dnes voda odteká len cez dnové presaky. Možno močarisko Hnilé blatá medzi Važcom a Tatranskou Štrbou môže byť jedna stopa. Nedá sa však vylúčiť, že časť vody zo Štrbského plesa smeruje do rieky Poprad. To by znamenalo ďalšiu zaujímavosť, že voda z jazera končí aj v Čiernom, aj v Baltickom mori.
Pred piatimi rokmi klesla hladina Štrbského plesa o meter. Bola to kombinácia vplyvov. Začiatok spôsobilo jesenné sucho, ktoré znížilo hladinu zhruba o pol metra oproti normálu, potom sa pripojilo zasnežovanie zjazdoviek.
Výškou umelého odtoku určili nulovú hodnotu, ktorú sme len prevzali. Solisko, bývalý šľachtický letohrádok Klotilda, totiž z plesa vyviedlo rúru, ktorou nahradili prirodzený odtok z jazera v prípade záplav. Zatopilo im totiž párkrát kotolňu.
V minulosti Štrbské pleso slúžilo na výrobu elektriky. Ak pustili vodu do turbíny, len za jednu noc museli stiahnuť z hladiny možno až 15 až 20 centimetrov. Umelý odtok je viditeľný dodnes.
Pri prílišnom poklesnutí hladiny plesa v zime sa môže stať, že táto sa už nemusí vrátiť do pôvodnej výšky. Odkrytá zem totiž premŕza a odtokové trhliny sa môžu zväčšiť natoľko, že prítok vody už nebude stačiť. Štruktúra plesa môže byť taká, že vrchný meter nemusí byť taký dôležitý, čo sa týka odtoku.
Starnutie a zmena úživnosti jazier je prirodzený proces a postihuje všetky sladkovodné jazerá. V Štrbskom plese sa však v posledných desaťročiach veľmi zrýchlil. Ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola voda v plese krištáľovo čistá. Dohľadnosť sa udávala až do deväť metrov. Na mnohých miestach bolo vidieť z člna dno. V posledných rokoch je situácia značne zložitejšia.
Tým, že sa pleso nachádza v pásme lesa, prísun biologických látok je doň oveľa väčší ako vo vysokohorských jazerách. K tomu treba pripočítať vplyv už eutrofizovaných okolitých rašelinísk, pretože časť vody presakuje do Štrbského plesa práve z nich. Do tretice je tu vplyv rašelinovej vrstvy, ktorá sa už pod hladinou jazera nachádza. Miestami môže dosahovať hrúbky i desať metrov.
Prvým väčším zásahom bolo, okrem pasenia dobytka v jeho tesnej blízkosti, vysadenie pstruhov v polovici 19 storočia. Dovtedy bolo jazero nezarybnené. Potom k tomu pribudli ďalšie druhy rýb, nastala masívna výstavba, turistický ruch, odpady a masívne kŕmenie rýb a kačíc pečivom. Stovky kilogramov pečiva za rok do neprietočného jazera!
Pstruhy potočné to mali ťažké. Nedokázali sa s veľkou pravdepodobnosťou v jazere neresiť. Museli ich teda pravidelne vysádzať. Podobne na tom bol pstruh dúhový a sivoň americký. Ako prví sa tu ale začali prirodzene rozmnožovať jalec tmavý a síh maréna. Práve jalec naštartoval prikrmovanie. O síhovi sa toho dlho nič nevedelo. Od roku 1929, kedy obidva tieto druhy do jazera vysadili, ho znovuobjavili až v roku 1986.
Na základe pokračujúcich zmien vo výskyte druhov rýb, najmä objavenia ostrieža, sme oprášili pesimistické predpovede odborníkov Holčíka a Nagya a zintenzívnili snahy o záchranu síha marény. Tí totiž v roku 1986 napísali, že síh maréna sa vo svojej čistej, nekríženej forme, okrem Štrbského plesa, s veľkou pravdepodobnosťou už nikde inde na svete nenachádza.
Síh maréna mal svoj pôvodný domov v jazerách Poľska, Nemecka, Pobaltia a Škandinávie. Dorastal do dĺžky jeden meter. Bol vzácnou a drahou lahôdkou i na cisárskych stoloch. Ale zároveň veľmi chúlostivou a neprispôsobivou na sťahovanie, či chov. Aj najmenší stres, či zmena životných podmienok jej spôsoboval úhyn. Tak sa ju rybári rozhodli skrížiť s inými druhmi síhov. Až sa zistilo, že všetky marény, vrátane tých v jeho pôvodnej domovine, sú už krížence. To napísali odborníci už v roku 1986! A tu ajhľa, predstavme si to prekvapenie v Štrbskom plese. Síh maréna v čistej pôvodnej forme! Prežil utajene 57 rokov! Nik ho nepozoroval, ani neulovil! Počas sto rokov sa v jazere striedali rôzne druhy rýb.
Eurofizácia pokročila natoľko, že sme sa už so síhom rozlúčili. Pri súčasnom zložení rýb (plotica, ostriež, šťuka) a zmene úživnosti vody už nemá šancu sa samovoľne rozmnožovať. Má príliš veľa prekážok. Dožíva veku asi 10- 15 rokov, posledné jedince mala možno na svedomí šťuka.
Jednoznačne jeho vymiznutie už predpovedali Holčík s Nagyom. Zistili, že zmeny životných podmienok v jazere sa veľmi zrýchlili. A to následne mení druhové zloženie rýb. Jazerá sa menia neustále. Holčík s Nagyom len pripomenuli, že v Štrbskom plese je proces prirýchly. Aj vďaka človeku.
Desať rokov sme sa snažili a viedli projekt na jeho záchranu. Pomáhali nám odborníci zo Slovenskej agentúry životného prostredia a Štátnej ochrany prírody. Vediac, že ide o posledný čistý zachovalý druh na svete, no vediac aj to, že v Štrbskom plese proces jeho zániku len pribrzďujeme a nevieme ho zastaviť. Dvakrát sme sa pokúsili o metodicky rôzne založenia umelého chovu. Tretí pokus sme už nevykonali.
Síh zaniká a v jazere ostane plotica, šťuka a ostriež. A jeden zubáč, ktorého sme tam nedávno objavili. Žiadnu rybu z týchto druhov nik oficiálne do jazera nevysadil. Nie je vylúčené, že nejaké jedince síha marény ešte v plese plávajú, avšak už nezaložia potomstvo.
Možnosť vidieť jazero pod hladinou je pri skúmaní neoceniteľná. Problematika sčasti súvisí aj s povolaním, pretože pracujem v Štátnych lesoch TANAPu, ktoré majú prírodu národného parku vrátane jazera na starosti. Skutočný medzník sa udial v roku 1994. Pri jednom prieskume sme uvideli v Štrbskom plese ostrieže, ktorých prítomnosť ale zborníky neuvádzali. Bolo jasné, že máme v plese doteraz nezistený živočíšny druh.
Človek by si mal uvedomiť, čo spôsobí už predtým, ako sa rozhodne územie atakovať. Potom by nebol smutný z následkov. Na prípade Štrbského plesa sa tak možno najmä poučiť. Je to doslova výskumná plocha zmien. Zložitých a často málo predvídateľných.