Stavovce, ku ktorým ryby patria, sú evolučne najpokročilejšou skupinou chordátov. Vyznačujú sa komplexnou nervovou sústavou a dobre vyvinutými zmyslami. Charakteristickým znakom všetkých stavovcov je chrbtica, ktorá sa tiahne od hlavy až po chvost a predstavuje hlavnú oporu tela. Na chrbticu sa pripája lebka, pletence horných a dolných končatín. Kostra, tvoriaca oporu tela, určuje jeho tvar. Stavovce sú pohyblivé živočíchy s pevnou vnútornou kostrou tvorenou kosťami alebo chrupavkami. Kostra je pevná, no zároveň ohybná vďaka kĺbovým spojeniam, na ktoré sa pripájajú svaly.
Povrch tela stavovcov pokrýva viacvrstvová koža, ktorá môže byť slizká, šupinatá alebo operená. Jej hlavnou funkciou je ochrana. Telo stavovcov sa zvyčajne skladá z hlavy, trupu a končatín, niekedy aj chvosta. Dôležitým znakom stavovcov (okrem kruhoústnic) sú čeľuste, ktoré slúžia na uchopovanie a spracovanie potravy.
Srdce stavovcov je zložené z predsiení a komôr, medzi ktorými sa nachádzajú chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi. Rúrkovitá nervová sústava je uložená na chrbtovej strane tela. V oblasti hlavy sa miecha rozširuje a vytvára mozog, ktorý je chránený lebkou.
Zmysly, ako zrak, sluch, čuch, chuť, hmat a ďalšie (napríklad zmysly pre vnímanie magnetického a elektrického poľa, bolesti, tepla, gravitácie), umožňujú stavovcom hľadať potravu, chrániť sa pred nebezpečenstvom a orientovať sa v prostredí. Stavovce sú oddeleného pohlavia a vývin je väčšinou priamy. Nepriamy vývin, s larválnym štádiom, sa vyskytuje napríklad u kruhoústnic, drsnokožcov, rýb a obojživelníkov. Plazy, vtáky a cicavce majú priamy vývin.
Charakteristika vybraných skupín rýb
Ryby sa delia na niekoľko hlavných skupín, z ktorých každá má svoje špecifické znaky.
Prečítajte si tiež: Stavba tela rýb
Kruhoústnice
Kruhoústnice sú primitívne morské stavovce, ktorých telo pripomína úhora. Nemajú čeľuste, namiesto nich majú prísavkovitý otvor s ostrými zubami. Ich telo vystužuje chrupkovitá chorda. Za hlavou majú žiabrové otvory. Chvost je z bokov stlačený a okrem chvostovej plutvy majú aj plutvový lem. Telo je bez šupín a majú slabý zrak.
Kruhoústnice často parazitujú na rybách, živia sa ich tkanivami a krvou. V dospelosti väčšinou žijú v mori. Neresia sa v sladkej vode, po neresení rodičia hynú. Larvy žijú v sladkej vode istý čas a potom migrujú do mora.
Drsnokožce
Drsnokožce sú prevažne morské predátory, hoci niektoré druhy žijú aj v sladkých vodách. Ich vnútorná kostra je chrupkovitá. Majú plakoidné šupiny, ktoré sa stavbou a zložením podobajú zubom a sú veľmi ostré (chiméry šupiny nemajú).
Na rozdiel od kostnatých rýb nemajú plynový mechúr. Namiesto neho majú v pečeni veľa oleja, ktorý ich nadľahčuje. Majú negatívny vztlak, preto musia neustále plávať, aby neklesli na dno. Majú 5-7 žiabrových otvorov a veľmi dobre vyvinuté zmysly, hlavne zrak a čuch. Zvláštnym zmyslom sú Lorenziho ampule, ktoré slúžia na zisťovanie slabého elektrického poľa vytváraného inými živočíchmi. Bočná čiara im umožňuje vnímať jemné vibrácie.
Drsnokožce sú prevažne dravé, niektoré sa živia aj uhynutými živočíchmi. Patria sem napríklad žraloky. Majú prúdnicovité telo a tuhé plutvy, ktoré nemôžu ohýbať ani prikladať k telu. Plutvy používajú na kormidlovanie. Ich veľkosť sa pohybuje od 30 cm do 12 metrov. Majú 5 párov žiabrových štrbín a najviac sa vyskytujú v tropických vodách.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Rajotvaré
Rajotvaré majú sploštené telo a krídlovité plutvy. Žijú pri dne a niektoré sa čiastočne zahrabávajú do usadenín. Ústa majú na spodnej strane hlavy. Buď nemajú šupiny, alebo majú veľké ostnité šupiny. Na chvoste majú veľký tŕň napojený na jedové žľazy. Ide o malú skupinu rýb.
Mäkkoryby
Mäkkoryby majú mäkké telo bez šupín, dlhé a štíhle telo, mohutnú hlavu s veľkými očami. Vyskytujú sa v okolí Arktídy a Antarktídy.
Kostnaté ryby
Kostnaté ryby sú najväčšou skupinou stavovcov. Takmer všetky ryby majú plutvy. Väčšina rýb má šupiny, na ktorých býva tenká vrstva kože vylučujúca sliz, ktorý odpudzuje cudzopasníky a choroboplodné zárodky. Šupiny poskytujú ochranu a umožňujú hladké obtekanie vody okolo tela. Existujú dva typy šupín: cykloidné a ktenoidné.
Orgánové sústavy rýb
Cieľom poznania vnútornej stavby tela rýb je pochopiť funkciu jednotlivých orgánových sústav: opornej a pohybovej, tráviacej, dýchacej, obehovej, vylučovacej, riadiacej a zmyslových orgánov, ako aj rozmnožovanie, vývin a starostlivosť o potomstvo. Pochopenie týchto systémov umožňuje lepšie porozumieť životným prejavom rýb a dôležitosti ich ochrany.
Medzi hlavné orgánové sústavy patria:
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
- Oporná a pohybová sústava
- Dýchacia sústava
- Tráviaca sústava
- Obehová sústava
- Vylučovacia sústava
- Riadiaca sústava a zmyslové orgány
- Rozmnožovacia sústava, spôsoby rozmnožovania a starostlivosť o potomstvo
Kostra rýb
Kostra živočíchov zabezpečuje ochranu dôležitých orgánov pred poškodením a predstavuje pevnú a pohyblivú oporu tela a závesný aparát pre pohybové orgány - svaly.
Vnútorná kostra je produktom mezodermy alebo mezogley (u hubiek a mechúrnikov). Poskytuje oporu pre pohybovú sústavu a neobmedzuje rast živočícha.
U bezstavovcov vnútorná kostra predstavuje napríklad ihlice hubiek, ostnatý pancier ostnatokožcov, kutikulárne vychlípeniny - lišty, na ktoré sa viažu svaly článkonožcov, alebo chrupkovitá lebka hlavonožcov. Vnútorná kostra ostnatokožcov je zložená z vápenatých plátkov, ktoré sú spojené kĺbmi, čo im umožňuje flexibilný pohyb.
Základom vnútornej kostry stavovcov je chrbtová struna (chorda dorsalis) endodermálneho pôvodu, ktorá je osou tela nižších stavovcov. Chorda sa považuje za typ hydroskeletu. Hydroskelet je štruktúra, ktorá využíva tekutiny na udržanie tvaru a poskytnutie mechanického odporu. V prípade chordy sú to bunky s veľkými vakuolami, ktoré sú pod vysokým turgorovým tlakom. Tento tlak dodáva chorde jej charakteristickú pevnosť a pružnosť. Chordu majú všetky chordáty, aspoň v embryonálnom štádiu, no u niektorých skupín aj po celý život (kopijovce, kruhoústnice). Plášťovce majú chordu v larválnom štádiu.
Vo fylogenéze je chorda postupne zatláčaná chrbticou (columna vertebralis), ktorá je mezodermálneho pôvodu. U kruhoústnic je chorda dorsalis podporovaná čiastočnými chrupavkovitými stavcami. U drsnokožcov je chrbtica celá chrupavkovitá, čo poskytuje flexibilitu potrebnú pre pohyb vo vode. U chrupkokostnatých rýb je chrbtica kombináciou chrupavkovitých a kostených štruktúr. U kostnatých rýb, obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov je chrbtica kostená, pevná a odolná a v mnohých prípadoch prispôsobená špecifickým spôsobom pohybu, ako je plávanie, let alebo beh.
Kostru stavovcov tvoria tri druhy spojivových tkanív - väzivo, chrupka a kosť. Kosti sú medzi sebou pohyblivo spojené kĺbmi, čím sa zabezpečuje pohyb nielen jednotlivých častí tela, ale aj celého organizmu.
Kostru stavovcov tvoria tri funkčné celky:
- Kostra hlavy - má pri živočíchoch rôzny tvar, špecifické časti (napr. zobák vtákov) a tvorí ju tvárová a mozgová časť.
- Kostra trupu - tvorí ju chrbtica a kostra hrudníka.
- Kostra končatín - končatiny sú dobre vyvinuté pri suchozemských stavovcoch, pričom ich vývojové transformácie sú napríklad plutvy rýb.
Šťuka ako príklad
Šťuka obecná (Esox lucius; Linnaeus, 1758) je dravá ryba z čeľade šťukovitých. Patrí medzi najznámejšie sladkovodné dravce v Európe. Šťuka je výborne prispôsobená dravému spôsobu života. Stavba tela šťuke umožňuje rýchly štart k útoku na jej korisť. Zuby sú mierne zahnuté dovnútra, pre lepšiu fixáciu koristi. Po opotrebovaní sa tieto zuby nahradzujú. Telo je z vrchu a na bokoch zeleno hnedé, pokryté svetlými škvrnami, spravidla usporiadanými do zvislých pruhov, brucho je svetlejšie, spravidla špinavo biele. Oko je žlté, plutvy tmavšie a priečne pruhované.
Šťuka obecná je najrozšírenejším z piatich zástupcov z čeľade šťukovitých. Šťuka nie je príliš náročná ohľadom typu vody, vyhovuje jej každé vodné prostredie s dostatkom koristi. Šťuka obecná je aktívna hlavne počas dňa, pričom jej potravou sú hlavne menšie ryby napr. ostriež, belice, hrúzy, jalce, plotice a podobne.
Šťuka obecná je považovaná za veľmi cenný úlovok medzi športovými rybármi, nakoľko veľké šťuky chytajú sporadicky aj skúsení rybári. Lov šťúk prívlačou sa v poslednej dobe veľmi rozmohol, nakoľko je to veľmi bojovná ryba a len málokedy rybár neuspeje.