Ryby s hadovitým telom predstavujú fascinujúcu skupinu vodných živočíchov, ktorá zahŕňa rôznorodé druhy s adaptáciami na rôzne prostredia. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto druhov, ich charakteristické znaky, spôsob života a špecifické požiadavky na chov v akváriu.
Gymnothorax polyuranodon: Muréna s leopardím vzorom
Gymnothorax polyuranodon patrí medzi väčšie druhy murén. V akváriu môže dosiahnuť veľkosť 60 až 90 cm, pričom v prírode dorastá až do 1 metra. Jej telo je štíhle, hadovité, s jemne žltkastým alebo sivohnedým podkladom, pokrytým výraznými tmavými škvrnami, ktoré pripomínajú vzor leoparda. Hoci pôsobí ako dravec, Gymnothorax polyuranodon má relatívne pokojné správanie a nie je agresívna voči podobne veľkým rybám.
Chov v akváriu
Táto muréna má špecifické požiadavky na prostredie.
- Substrát a dekorácie: Jemný piesok alebo hladký štrk na dne, doplnený o korene, kamene a jaskyne, ktoré poskytnú úkryty.
- Filtrácia: Kvalitná filtrácia je nevyhnutná, keďže murény produkujú veľké množstvo odpadu. Odporúča sa externý filter alebo prepadový systém, ktorý zabezpečí stabilitu kvality vody.
Gymnothorax polyuranodon je vhodná pre skúsených akvaristov, ktorí sú pripravení na jej špecifické nároky. Tento druh nie je vhodný do spoločenských akvárií s menšími rybami, ktoré by mohli skončiť ako potrava. Sladkovodná muréna je predátor a v prírode sa živí drobnejšími rybami, kôrovcami a mäkkýšmi. Kŕmiť ju stačí 2-3x týždenne, keďže má pomalý metabolizmus.
Úhor sťahovavý (Anguilla anguilla): Tajomný putovník
Úhor sťahovavý (Anguilla anguilla) je tajomná ryba s hadovitým telom, preslávená svojou trecou migráciou do Sargasového mora. Latinsky: Anguilla anguilla. Samce dorastajú maximálne do 0,5 m, samice do 1,5-2 m. V dospelosti žije úhor v riekach Európy, vo vodách európskych ostrovov a tiež v afrických riekach. Na rozmnožovanie tiahne do Atlantického oceánu, kde sa v hĺbkach Sargasového mora neresí a potom hynie. Larvy potom Golfský prúd unáša k európskym a severoafrickým brehom. Cestou metamorfujú. Úhor je dravá ryba.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Muréna obyčajná (Muraena helena)
Muréna obyčajná (Muraena helena) má hadovité telo bez šupín. Dorastá do dĺžky 1,5 m a hmotnosti 15 kg. Nemá párové plutvy. Vyskytuje sa v tropických moriach, no aj Stredozemnom mori.
Ďalšie druhy rýb s hadovitým telom
Okrem vyššie spomenutých druhov existujú aj ďalšie ryby s hadovitým telom, ktoré si zaslúžia našu pozornosť:
Čík európsky (Misgurnus fossilis)
Čík európsky (Misgurnus fossilis) je európska sladkovodná ryba, dorastajúca do dĺžky 30 cm. Má dlhé, štíhle, pozdĺžne pruhované telo. Preferuje vodné prostredie s vyšším obsahom organických zvyškov na dne. Živí sa malými vodnými bezstavovcami, ktoré nachádza v substráte pomocou bradavičiek umiestnených okolo svojej dolnej čeluste.
Plutváňotvaré (Polypteriformes)
Plutváňotvaré (Polypteriformes) majú predĺžené, úhorovité telo veľkosti 40-120 cm. Je pokryté ganoidnými šupinami, ktoré sú tvrdé a lesklé. Na chrbte majú rad malých plutvičiek. Prsné plutvy sú mäsité a viac pripomínajú plutvy mäsitoplutvovcov. Chordu majú zachovanú po celý život, no postupne je zatláčaná stavcami. Dýchať môžu nielen cez žiabre, ale majú aj pľúcne vaky, ktoré im pomáhajú dýchať vzduch - to je užitočné v prostrediach, kde je málo kyslíka. Žijú v afrických riekach, najmä v tých s hustou vegetáciou a nízkym obsahom kyslíka. Sú schopné na krátke vzdialenosti sa pohybovať aj po súši a dokážu dýchať vzduch, čo im umožňuje prežiť aj v suchších obdobiach. Bichir nílsky (Polypterus bichir) sa vyskytuje hlavne v oblastiach strednej a západnej Afriky, vrátane povodia rieky Níl a Čadského jazera. Môže dosiahnuť maximálnu dĺžku až 74 cm a hmotnosť približne 2,7 kg. Dolnú čeľusť má mierne dlhšiu ako hornú.
Všeobecná charakteristika rýb
Ryby patria medzi najstaršie žijúce stavovce. Prvé rybám podobné predstavovce sa začali vyvíjať približne pred 500 miliónmi rokov a dnešné formy rýb sa diferencovali asi pred 100-200 miliónmi rokov. Počas dlhého historického vývoja osídlili prakticky všetky vody zemského povrchu a výborne sa prispôsobili vodnému prostrediu či už tvarom, alebo stavbou a funkciou vnútorných orgánov. Rôznorodosť životných podmienok sa odrazila aj na pestrosti tvarov rybieho tela. Aj keď u nás žije len nepatrný zlomok z obrovského množstva druhov i foriem morských a sladkovodných rýb, predsa vidíme, že aj naše druhy sa veľmi odlišujú stavbou tela a vonkajším vzhľadom.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
Formy tela
U našich rýb rozlišujeme štyri základné formy tela, medzi ktorými existujú viaceré prechody. Pre ryby žijúce prevažne v prúdiacej vode je charakteristické torpédovité telo (hlavátka, pstruh, mrena, jalec). Šípovité telo s pretiahnutou klinovitou hlavou, nižším trupom a plochou plutiev sústredenou do chvostovej časti, je typické pre dravé ryby (šťuka). Limnofilné ryby, ktoré žijú v stojatých alebo v mierne tečúcich vodách, majú vysoké, silne z bokov stlačené telo. Nepárové plutvy majú spravidla väčšiu plochu na lepšie udržanie stability (pleskáč, karas, červenica). Hadovité telo je charakteristické najmä pre úhora žijúceho v krytoch.
Stavba tela
Telo rýb sa skladá z troch základných častí, medzi ktorými je plynulý prechod. Hlavu tvorí časť tela od konca úst alebo čeľuste po žiabrovú štrbinu, trup siaha od žiabrovej štrbiny po análny otvor, chvost je časť od análneho otvoru po základňu chvostovej plutvy. Plutvy sú pohybovým orgánom rýb, slúžia na udržiavanie rovnováhy a zmenu smeru. Plutvy delíme na párové a nepárové. K párovým plutvám patria prsné plutvy (pektorálne) a brušné plutvy (ventrálne). Prsné plutvy sa nachádzajú hneď za hlavou, majú ich vyvinuté všetky naše druhy. Brušné plutvy našich rýb sú umiestnené v brušnej časti, a to približne v polovici trupu. Brušné plutvy sú väčšinou menšie než prsné plutvy. Medzi nepárové plutvy patrí chrbtová (dorzálna), chvostová (kaudálna) a ritná (análna) plutva.
Koža a šupiny
Vonkajší obal rybieho tela tvorí koža, ktorú majú dobre vyvinutú najmä ryby s drobnými šupinami alebo bez šupín. Skladá sa z tenšej pokožky (epidermis) a hrubšej zamše (corium), pod ktorou sa nachádza podkožná vrstva z riedkeho väziva a tukového tkaniva. V pokožke sa nachádza veľké množstvo jednobunkových žliaz, ktoré uvoľňujú sliz. Zvýšené vylučovanie slizu nastáva pri porušení pokožky. Sliz má viacero funkcií - znižuje trenie medzi telom a vodným prostredím, chráni kožu pred prípadnou nepriaznivou chemickou reakciou, zakrýva rany a urýchľuje ich hojenie. Šupiny spevňujú telo a zvyšujú jeho ochranu pred poškodením i nepriaznivými vplyvmi prostredia. Nachádzajú sa hlavne na trupe a chvoste, môžu sa však vyskytovať aj na hlave (blatniak, zubáč) alebo na plutvách (slíž). Šupiny sa skladajú z hornej vrstvy, tvorenej najmä fosforečnanom vápenatým a z dolnej vrstvy, pozostávajúcej z rôzneho počtu hustých lamiel. Ryba sa liahne bez šupín, prvé šupiny sa zakladajú v larválnej perióde až pri určitej dĺžke tela. U lúčoplutvovcov (Actinopterygii) sú šupiny rôznych typov:
- Pôvodný typ šupín sú robustné ganoidné šupiny (jesetery).
- Neskôr sa menia na tenké a priehľadné elasmoidné šupiny, ktoré sú tvarovo rozlíšené na cykloidné (kapry) a z nich odvodené ktenoidné šupiny (ostrieže).
Kostra a svalstvo
Oporou rybieho tela je kostra, ktorá okrem podpornej funkcie zabezpečuje aj ochranu vnútorných orgánov. Kostru rýb členíme na kostru hlavy, trupu, chvosta a kostru plutiev. Kostra hlavy pozostáva z dvoch častí - z mozgovej a útrobnej časti. Základom kostry trupu a chvosta je chrbtica, zložená z dvojdutých stavcov. Počet stavcov je druhovo odlišný. Stavce členíme na krčné, hrudné, predchvostové a chvostové. Kostra plutiev je uložená prevažne voľne v svalovine a nie je pripojená k osovej kostre, ako končatiny vyšších stavovcov. Plutvy sú vystužené dvoma typmi plutvových lúčov:
- tvrdé plutvové lúče sú pevné, nerozvetvené ostne, buď hladké, alebo zo strany viac či menej pílovito ozubené
- mäkké plutvové lúče sú článkované, ku koncu sa postupne rozvetvujú.
Na kostru sa upína svalovina, ktorá je podobne ako u iných stavovcov buď hladká, alebo priečne pruhovaná. Svalstvo trupu a chvosta je hlavným pohybovým orgánom ryby a súčasne najdôležitejšou časťou tela z hľadiska konzumenta. Najmohutnejším svalom somatickej svaloviny je veľký bočný sval, ktorý prebieha po obidvoch stranách tela od hlavy k chvostu.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
Tráviaca sústava
Tráviaca sústava sa u ryby začína ústnym otvorom, pokračuje hltan, pažerák, žalúdok a črevo. V ústach ryby sú uložené zuby. Zuby rýb nemajú koreň, sú prirastené ku kosti, alebo vyrastajú zo sliznice. Zuby rýb sa obnovujú po celý život a neslúžia na rozomieľanie potravy. Ryby nemajú typický jazyk, podobný útvar v ústach rýb tvorí len základná jazylková kosť, pokrytá mäkkou svalovinou. Slinné žľazy sa nevyskytujú, v ústnej sliznici sa nachádzajú len hlienové žľazy, ich výlučok uľahčuje prehltávanie potravy. Ústie hltana je z bokov ohraničené žiabrami. Na žiabrových oblúkoch sú umiestnené žiabrové paličky, tvoriace žiabrový filter. Paličky okrem ochrany žiabrových lístkov pred znečistením a poškodením majú za úlohu filtrovať potravu, preto ich počet a veľkosť závisí od spôsobu výživy. Vlastnú tráviacu sústavu tvorí až žalúdok a črevo. K tráviacej sústave patria aj tráviace žľazy. Najväčšia z nich je pečeň, ktorá má okrem produkcie žlče aj úlohu zásobného orgánu, v ktorom sa zhromažďuje tuk a glykogén na zimné obdobie. Pečeň je okrem toho orgánom, v ktorom prebiehajú základné procesy látkovej premeny, odbúravajú sa nepotrebné látky a zneškodňujú sa jedy. Žlčník nie je tráviacou žľazou, iba zásobárňou žlče, ktorá sa nepretržite tvorí v pečeni. Podžalúdková žľaza (pankreas) vylučuje šťavu s viacerými enzýmami.
Plynový mechúr
Plynový mechúr vývojovo úzko súvisí s tráviacou rúrou. Vzniká vyliačením z hornej časti tráviacej trubice v prvých dňoch po vyliahnutí. S tráviacou rúrou je spojený vzduchovým kanálikom. Toto spojenie po vyliahnutí u niektorých druhov rýb zaniká. Plynový mechúr si ryby napĺňajú atmosferickým vzduchom cez vzduchový kanálik. Plynový mechúr plní niekoľko funkcií. Predovšetkým je hydrostatickým orgánom, ktorý znižuje mernú hmotnosť rybieho tela na hodnotu približujúcu sa mernej hmotnosti vody, umožňuje vyrovnávať tlak plynov v tele ryby s vonkajším tlakom vodného prostredia a prekonávať tak bez ujmy aj väčšie hĺbkové rozdiely. Okrem hydrostatickej funkcie má plynový mechúr význam aj ako rovnovážny orgán.
Dýchacia sústava
Základným orgánom dýchania našich rýb sú žiabre. Žiabre sa skladajú z dvoch radov hustých, pri koreni spojených žiabrových lístkov, ktoré sú umiestnené po vonkajšej strane štyroch párov žiabrových oblúkov. Žiabre okrem výmeny plynov pri dýchaní zabezpečujú aj reguláciu osmotického tlaku a vylučovanie niektorých splodín látkovej premeny, najmä soli, amoniaku a kyseliny močovej. V žiabroch sa môžu akumulovať aj niektoré toxické látky (kadmium). V prípade nedostatočného zásobenia vody kyslíkom môžu niektoré ryby naberať cez ústa vzduch zo vzduchu, pričom časť výstelky tráviacej rúry má aj respiračnú funkciu. Ryby s holou kožou (napr. úhory), môžu využívať aj kožné dýchanie.
Obehová sústava
Najdôležitejším orgánom krvného obehu je žilové srdce. Nachádza sa v prednej časti telovej dutiny hneď pod žiabrami nad hrdlom, pred prsnými plutvami a obaľuje ho priesvitná blanka-osrdcovník. Zdola a z bokov je srdce chránené kosťami pletenca prsných plutiev. Srdce rýb, ktoré je menšie ako srdce vyšších stavovcov, musí prekonávať pri vytláčaní krvi väčší odpor. Počet tepov srdca je druhovo špecifický, závisí aj od veku ryby, ročného obdobia, teploty, obsahu kyslíka a ďalších faktorov. Krátka brušná aorta sa rozdeľuje na žiabrové tepny, idúce po vonkajšej strane jednotlivých žiabrových oblúkov. Zo žiabrových tepien, privádzajúcich odkysličenú krv zo srdca, sa postupne odčleňujú vetvy do žiabrových lístkov. Cievy sa v žiabrových lístkoch rozvetvujú na hustú sieť krvných vlásočníc, v ktorých sa pohlcuje kyslík a vylučuje oxid uhličitý, spolu z ďalšími produktmi látkovej premeny. Vlásočnice sa postupne opäť zbiehajú a spoločnou cievou ústia do žiabrových tepien, odvádzajúcich okysličenú krv. S krvným obehom funkčne úzko súvisí aj slezina - tmavočervený ostro ohraničený podlhovastý orgán, ktorý dravé ryby majú obvykle v okolí žalúdka a kaprovité ryby medzi kľučkami čreva v blízkosti pečene. Slúži ako zásobáreň krvi a tvoria sa v nej nové i rozpadávajú staré červené a biele krvinky. Srdce rýb je dvojdielne, má 1 predsieň a 1 komoru. Z komory prúdi krv do tepny, ktorej bočné vetvy vedú do žiaber. V žiabrach sa krv okysličí a prechádza do chrbtovej tepny, ktorá sa vetví a vedie krv k jednotlivým orgánom. Odkysličená krv sa zbiera žilami, ktoré sa spájajú a vedú krv do predsiene srdca.
Vylučovacia sústava
Ryby nemajú kloaku a majú samostatné pohlavné vývody. Vylučovacím orgánom zárodkov rýb sú predobličky (pronefros), u dospelých rýb sú to väčšinou zadoobličky (opistonefros). Ryby vylučujú dusík v podobe amoniaku (NH3), resp. hydroxidu amónneho (NH4OH) - amonotelné živočíchy.
Nervová sústava a zmysly
Mozog rýb je päťdielny. Prejavy vyššej nervovej činnosti rýb sú dosť obmedzené, ale aj tak sa rybám utvára určitá pamäť a podmienené reflexy. Ryby majú vyvinutých šesť zmyslov - hmat, čuch, chuť, zrak, sluch a bočnú čiaru. Hmatové podnety vnímajú ryby prostredníctvom citlivých buniek roztrúsených po celom tele. Najhustejšie sú rozmiestnené na koncoch pyskov, fúzov, na prednej strane hlavy, okolo žiabrových otvorov a na plutvách. Čuch a chuť slúžia na registráciu látok rozpustených vo vode. Orgánom chuti sú pohárikovité chuťové bunky. Čuchové bunky sú umiestnené v párových nozdrách v prednej časti hlavy. Čuchové vnímanie sa zlepšuje pri plávaní alebo v prúdiacej vode. Ryby majú rôzne vyvinutý čuch. Ryby s dobrým zrakom ho majú spravidla horší ako druhy, ktoré sú aktívnejšie v noci. Oči rýb sú prispôsobené vodnému prostrediu, nemajú očné viečka, ani slzné žľazy. Stavba oka je podobná oku vyšších stavovcov. Ryby sú vo všeobecnosti krátkozraké, obyčajne vidia na vzdialenosť 3-5 metrov, avšak ich zorné pole je dosť rozsiahle 150-180 stupňov. Sluchové ústrojenstvo rýb je pomerne jednoduché, tvorí ho len neúplné vnútorné ucho. Niektorým rybám funguje plynový mechúr ako rezonátor a jeho spojenie s vnútorným uchom zlepšuje zvukové vnímanie. Aj z rybárskej praxe je známe, že kaprovité ryby dobre počujú a citlivo reagujú na otrasy. Špeciálnym zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Prechádza spravidla po obidvoch stranách tela od hlavy až po chvost, približne v strednej línii. Čípky zmyslových teliesok bočnej čiary registrujú aj veľmi nepatrné vlnenie vody spôsobené inými rybami, predmetmi, alebo prekážkami. Pomocou bočnej čiary je jedinec informovaný o iných rybách, ktoré slúžia ako zdroj potravy alebo predstavujú nebezpečenstvo, registruje brehy a ostatné prekážky vo vode. Bočná čiara umožňuje rybe orientáciu vo vode aj za zlých svetelných podmienok, napr. za tmy alebo v zakalenej vode. Mozog rýb je v pomere k telu malý, predstavuje len 0,1% z hmotnosti tela. Skladá sa z viacerých častí. Predný mozog je malý, bez sivej mozgovej kôry, nachádza sa tu centrum čuchu. Medzimozog je rôzne veľký, v závislosti od druhu. Najviac vyvinutou časťou mozgu rýb je stredný mozog s výraznými očnými lalokmi, slúži ako centrum zraku a rovnováhy. Zadný mozog plní funkciu koordinačného centra a inštinktov. Poslednou časťou je predĺžená miecha. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Je to kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody. Bočná čiara umožňuje rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode. K zmyslovým orgánom rýb patria aj oči, vnútorné ucho, vrátane statokinetického orgánu, čuchové jamky uložené na hlave a hmatové fúzy po bokoch ústneho otvoru.
Rozmnožovanie
Naše ryby sú oddeleného pohlavia, dospelé jedinci majú buď samčie, alebo samičie pohlavné žľazy, obojpohlavnosť sa vyskytuje len v abnormálnych prípadoch. Semenníky, ľudovo nazývané mliečie, sú párové samčie pohlavné žľazy podlhovastého tvaru, v období rozmnožovania zväčšujú svoj objem. Spermie sa začínajú pohybovať až po styku z vodou. Vaječníky sú väčšinou párové, takisto podlhovastého tvaru, obalené väzivovými pobrušnicovými vakmi. Veľkosť ikier sa pohybuje v závislosti od druhu od 1mm do 6mm. Pre naše ryby je charakteristické mimotelové oplodnenie - obidve pohlavia vypúšťajú pohlavné produkty do vodného prostredia, kde sa vajíčka oplodňujú. Po nerese a splynutí vajíčka so spermiou nastáva vývoj nového jedinca. Naše ryby sa v prírode neresia raz ročne, väčšinou jednorázovo. Oplodnenie väčšiny rýb je, na rozdiel od drsnokožcov, mimotelové. Vzácne sa môžu rozmnožovať partenogeneticky. Väčšina druhov je vajcorodých.