Kel je zelenina, na ktorú sa často zabúda, hoci má pre niekoho vynikajúcu chuť. Kel kučeravý aj ružičkový sa dajú úspešne pestovať aj v našich záhradách. Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera) je v súčasnosti známejší a bežne sa predáva aj mrazený. Kedysi sa však v našich záhradách pestoval najmä kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala). Ide o botanicky príbuzné druhy patriace do čeľade kapustovitých.
Charakteristika kelov
Kely sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvetnú stonku, kvety, plody a semená. Patria medzi ľahko stráviteľnú zeleninu s vysokou výživovou hodnotou.
Pestovanie kelu
Pestovanie kelu je podobné ako pri iných hlúbovinách, čo sa týka nárokov na pôdu a stanovište.
Nároky na prostredie
Kel vyžaduje dostatok vody, ideálne z prirodzených zrážok, ktoré by mali byť rovnomerne rozložené. V suchších oblastiach a nižších polohách je potrebné pestovať kel vo vlhkých alebo pravidelne zavlažovaných pôdach. Vyhovuje mu vyššia vzdušná vlhkosť. Najlepšie sa mu darí v hlbokých, úrodných pôdach, ktoré sú dôkladne vyhnojené maštaľným hnojom. Znáša aj polotieň. Pestuje sa v prvej alebo druhej trati po predplodinách, ako sú šalát, kaleráb, hrach alebo skoré zemiaky.
Príprava pôdy
Kvalitná príprava pôdy začína na jeseň, prípadne skoro na jar, hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Môže sa pridať aj dávka fosforečného a draselného hnojiva (1/3). Na jar sa záhon plošne urovná, rozdrvia sa hrudy, zlikviduje sa burina a zapracuje sa štartovacia dávka dusíkatého hnojiva a druhá tretina fosforečného a draselného hnojiva. Pôda sa priebežne kyprí a prihŕňa k nadzemnej časti stonky, aby sa rastlina stabilizovala. Záhon sa udržiava bez burín a v lete sa výdatne zalieva. Dôležité je sledovať výskyt chorôb a škodcov a podľa potreby rastliny ošetrovať.
Prečítajte si tiež: Rúžičková kapusta pre zdravie
Výsev a výsadba
Kel ružičkový
Semená kelu ružičkového sa vysievajú koncom marca až v apríli do debničiek v skleníku alebo parenisku. Po vzídení sa priesady rozsádzajú. Sadia sa hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej sa pestujú pri teplote 18 až 20 °C, s dostatkom svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Približne 10 až 14 dní pred plánovanou výsadbou do záhona sa otužujú - vetrajú sa priestory, znižuje sa teplota a obmedzí sa zálievka. Deň až dva dni pred výsadbou sa dôkladne zavlažujú.
Termíny výsevu kelu pre niektoré odrody:
| Odroda | Mesiac |
|---|---|
| Kel hlávkový, skorý - Raketa | I - II |
| Kel hlávkový, skorý - Raná | I - II |
| Kel kučeravý - červený | II - III |
| Kel hlávkový, skorý | II - III |
| Kel kučeravý | III - IV |
| Kel hlávkový, skorý - Raná | III - IV |
| Kel hlávkový, neskorý - Vertus | III - IV |
| Kel ružičkový - Long Island | III - IV |
| Kel ružičkový - Dolores F1 | III - IV |
Vysádzanie kelu na záhon: Termín: od 1. mája do 31. mája. Miesto: voľný záhon.
Kel kučeravý
Semená kelu kučeravého sa vysievajú v máji až júni priamo na hriadku v spone 50 až 60 x 50 cm. Alternatívne sa môžu predpestovať sadenice vysiate v marci a vysadiť ich v apríli alebo máji na hriadku.
Starostlivosť počas rastu
Začiatkom leta sa začína predlžovať hlúbik a vyrastajú silné modrozelené listy. Úplnú výšku a šírku dosiahne rastlina až v plnom lete. Koncom augusta sa odstraňuje rastový vrchol - vrchná ružica, aby sa podporila tvorba ružičiek v pazuchách listov (neplatí to pre nové odrody, ktoré sa nezaštipujú ani nezrezávajú). Priebežne kypríme pôdu, prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby sa rastlina stabilizovala. Záhon udržiavame bez burín a v lete výdatne zalievame. Sledujeme výskyt chorôb a škodcov, ktoré sú pomerne časté, a podľa potreby rastliny ošetrujeme.
Zber
Zber kelu: Termín: od 1. septembra do 31. decembra.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať ružičkový kel
Ružičková kapusta sa zberá postupne, ako ružičky dorastajú do primeranej veľkosti, približne od októbra až do jari. Zberajú sa odlamovaním alebo odrezávaním, keď dosiahnu veľkosť minimálne 1,5 cm. Na jednej rastline vyrastá postupne v špirále 20 až 60 kusov.
Kel kučeravý sa zberá, keď rastliny vytvoria väčšie listy, alebo až po prvých jesenných mrazíkoch, keď kel získava lepšiu, trochu sladkastú chuť.
Kel ako okrasná rastlina
Kel je dekoratívny a vysádza sa aj ako okrasný druh po zlikvidovaní letničiek. Existujú dokonca formy dorastajúce do výšky až 3 m. Je veľmi odolný proti nízkym teplotám. Tvorí veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sa tvorí ružica bublinatých až skučeravených listov. Najčastejšie sa vyskytujú zelené listy s rôznym odtieňom, ale sú aj fialové, modré, striebristé žlté a červenkasté odrody. Konzumnou časťou sú dekoratívne listy, najlepšie po prvých mrazoch, keď ich chuť zjemnie. Hlavným obdobím spotreby je jeseň a celá zima, keď je nedostatok čerstvej zeleniny zo záhrady. Vydrží na mieste až do jari.
Okrasná kapusta, ktorá pochádza z Japonska, je výsledkom starostlivého šľachtenia. Môžete si vybrať medzi rôznymi variantmi - od hladkolistých odrôd až po tie s výrazne kučeravými listami. Keď teploty klesnú pod 10 stupňov Celzia, začnú sa listy farbiť do rôznych odtieňov ružovej, červenej alebo bielej. Tento jav robí z okrasnej kapusty výnimočnú rastlinu, ktorá prinesie do záhrady farbu práve vtedy, keď ostatné rastliny strácajú svoju krásu.
Pestovanie okrasnej kapusty
Ideálny čas na vysievanie okrasnej kapusty je v máji a júni. Výsev môže byť priamo na záhon, prípadne do zakoreňovačov, z ktorých si predpestujete priesady. Ak vám stačia malé hlávky na balkón, vysievať môžete ešte aj začiatkom júla. Čím väčší priestor pre korene kapusta má, tým väčšia bude jej nadzemná časť. Na záhonoch v záhrade dosahuje veľkosť aj cez pol metra v priemere ružice. Ak ju pestujete v črepníkoch, bude jej veľkosť skromnejšia. Použite zmiešaný substrát s pieskom. Kapusta má rada vlhkosť, substrát teda pravidelne zalievajte. Obľubuje svetlé stanovisko.
Prečítajte si tiež: Tradičná príprava kyslej kapusty
V lete sa vytvoria ružice listov, ktoré sa začnú vyfarbovať až keď klesne teplota na 10 °C. Ani silnejšie mrazy ju nezničia a skrášľovať bude záhradu do neskorej jesene, niekedy až do Vianoc.
Je čoraz obľúbenejšia aj medzi floristami, ktorí ju používajú do jesenných kytíc a aranžmánov.
Odrody kelu kučeravého
- ‘Kapitan F1’: Stredne skorý hybrid s dobrou mrazuvzdornosťou, znášajúci teploty až do mínus 15 °C. Rastlina je vysoká okolo 70 cm, rozložitá a odolná proti vyvracaniu. Listy sú zelené, silne zvlnené. Nemá zvláštne nároky na pôdu a znesie aj horšie podmienky ako ostatné hlúboviny. Najlepšie prezimujú kompaktné rastliny z priamych júnových výsevov.
- ‘Winterbor F1’: Tmavozelená odroda vhodná na zber od septembra do marca.
- ‘Scarlet’: Bujne rastúca odroda s červenými, respektíve fialovými listami.
- ‘Nero di Toscana’: Toskánska kapusta (kel), nie je typickým kučeravým kelom, skôr listový. Je veľmi odolný proti nízkym teplotám a pestuje sa v Taliansku od začiatku 18. storočia. Tvorí veľkú listovú ružicu s dlhými, oválnymi, celookrajnými a silne bublinatými, sivoomodrými listami.
Výživová hodnota kelu kučeravého
Kel kučeravý je bohatým zdrojom draslíka, železa, beta-karoténu i vitamínu C. Betakarotén je silným antioxidantom znižujúcim hladinu voľných radikálov v krvi, čím znižuje riziko cievnych ochorení. Podobný antioxidačný efekt má aj vitamín E a vitamín C, ktorý navyše podporuje prenos energie na úrovni buniek a podporuje celkovú obranyschopnosť organizmu. Tak ako pri ostatných hlúbovinách z rodu Brassica, aj pri keli hrajú významnú úlohu glukosinuláty - sírne zlúčeniny s výrazným preventívnym účinkom proti nádorovému bujneniu. Jedným z dôležitých vitamínov v listoch kelu kučeravého je kyselina listová a jej deriváty - foláty. V ľudskom tele sa nachádza predovšetkým v pečeni a červených krvinkách. Kyselina listová je veľmi citlivá - svetlo, teplo a dlhé skladovanie pri izbovej teplote ju rýchlo ničí. Surové listy kelu kučeravého sú v priebehu zimy jedným z mála zdrojov kyseliny listovej, ktorý nám záhradka ponúka.
Príprava a použitie kelu kučeravého
Listy kelu kučeravého umyte, osušte, odrežte z nich stopky a natrhajte na menšie, podľa možnosti približne rovnaké kúsky. V miske ich pokropte olivovým olejom a podľa chuti posypte soľou, čili alebo obľúbenou koreninovou či bylinkovou zmesou. Poriadne ich premiešajte a rozložte na plech vystlaný papierom na pečenie, tak aby sa nedotýkali. Pečte 10 až 15 minút na 160 °C do chrumkava.
Listy kelu kučeravého môžete použiť ako jednoduchú a chutnú prílohu k mäsovým pokrmom. Dobre ich umyte a varte 8 minút ponorené v mierne osolenej vode. Podávajte poliate maslom. Z kelu kučeravého môžete pripraviť aj nátierky, polievky či zeleninové karbonátky. Listy môžete dusiť spolu s cibuľou, petržlenom, rôznym korením či údeným mäsom.