Ružičková kapusta je zelenina, ktorá dokáže záhradu oživiť aj počas chladných mesiacov. Pochádza z Japonska a vznikla starostlivým šľachtením. Vďaka svojim rôznym variantom, od hladkolistých až po kučeravé odrody, a schopnosti meniť farbu listov pri nízkych teplotách, je okrasná kapusta výnimočnou rastlinou, ktorá prinesie farbu do záhrady práve vtedy, keď ostatné rastliny strácajú svoju krásu. Čaro jinovatky na listoch len pridáva na jej estetickej hodnote, čím vytvára nádherné zimné scenérie priamo vo vašej záhrade.
Odrody zeleniny odolné voči nízkym teplotám
Medzi odrody zeleniny, ktoré dobre znášajú nízke teploty, patria cibuľoviny, pór, křen a špargľa. Avšak skutočným klenotom zimných záhonov je ružičková kapusta, ktorá v chlade doslova rozkvitne svojimi nádhernými farbami.
Kúzlo okrasnej kapusty
Okrasná kapusta je výsledkom starostlivého šľachtenia a pochádza z Japonska. Môžete si vybrať medzi rôznymi variantmi - od hladkolistých odrôd až po tie s výrazne kučeravými listami. Keď teploty klesnú pod 10 stupňov Celzia, začnú sa listy farbiť do rôznych odtieňov ružovej, červenej alebo bielej. Tento jav robí z okrasnej kapusty výnimočnú rastlinu, ktorá prinesie do záhrady farbu práve vtedy, keď ostatné rastliny strácajú svoju krásu. Čaro jinovatky na listoch len pridáva na jej estetickej hodnote, čím vytvára nádherné zimné scenérie priamo vo vašej záhrade.
Výber sadenice
Pri kúpe sadeníc dbajte na to, aby ste vybrali zdravé rastliny s neporušenými listami. Zamerajte sa na ružice, ktoré sú dobre vyvinuté a neprejavujú známky poškodenia. Nezabudnite tiež skontrolovať koreňový systém. Ak sú korene príliš husté a zapletené, môže to brániť rastu kapusty po presadení na záhon.
Okrasná kapusta sa nádherne dopĺňa s inými zimnými rastlinami, ako sú macešky, vresy či chryzantémy. Spolu vytvoria harmonické farebné kompozície, ktoré oživia každý kút vašej záhrady.
Prečítajte si tiež: Tradičná príprava kyslej kapusty
Pestovanie na balkóne alebo parapete
Okrem záhonov je okrasná kapusta skvelou voľbou aj pre pestovanie v nádobách na balkónoch či okenných parapetoch. Ak ju zasadíte do kvetináča alebo truhlíka, nezabudnite na kvalitnú drenážnu vrstvu na dne nádoby, aby sa predišlo hromadeniu vody a následnému hnilobeniu koreňov. V kombinácii s břečtanom, okrasnými trávami alebo chryzantémami vytvorí jedinečný vizuálny zážitok.
Okrasná kapusta nielen na ozdobu
Okrasná kapusta nielenže vynikajúco skrášľuje exteriér, ale je aj jedlá. Hoci je listová štruktúra tuhšia ako pri bežnej kapuste, stačí ju dusiť o niečo dlhšie a získate chutnú prílohu alebo súčasť hlavného jedla.
Pestovanie ružičkového kelu v záhrade
Kel kučeravý aj ružičkový možno dopestovať aj v našich záhradách. V dnešnej dobe je známejší asi kel ružičkový (Brassica oleracea, var. gemmifera), ktorý sa predáva i mrazený. Kedysi sa ale u nás v záhradách častejšie pestoval kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala). Sú to botanicky príbuzné druhy. Patria medzi hlúboviny do čeľade kapustovité. Sú dvojročné, v prvom roku vytvoria konzumnú časť, v druhom roku kvetnú stonku, kvety, plody a semená. Patria medzi ľahko stráviteľné zeleniny a majú vysokú výživovú hodnotu.
Podmienky pre pestovanie
Je podobné ako pri iných hlúbovinách vrátane nárokov na pôdu a stanovište. Vyžadujú dostatok vody, najlepšie z prirodzených zrážok, ktoré by mali byť rovnomerne rozložené. V nižších polohách a v suchších oblastiach ich pestujeme vo vlhkých alebo v pravidelne a výdatne zavlažovaných pôdach. Vyhovuje im vyššia vzdušná vlhkosť. Najlepšie sa im darí v hlbokých úrodných pôdach, dôkladne vyhnojených maštaľným hnojom. Znášajú aj polotieň. Pestujú sa v I. alebo aj v II. trati po predplodinách, ako sú šalát, kaleráb, hrášok, skoré zemiaky.
Príprava pôdy
Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Môžeme pridať aj dávku fosforečného a draselného hnojiva (1/3). Na jar záhon plošne urovnáme, rozdrvíme hrudy, zlikvidujeme burinu, zapracujeme štartovaciu dávku dusíkatého hnojiva i druhú tretinu fosforečného a draselného hnojiva.
Prečítajte si tiež: Chutný obed: Kapusta a mäsové guľky
Starostlivosť počas rastu
Priebežne kypríme pôdu, prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby sa rastlina stabilizovala. Záhon udržiavame bez burín a v lete výdatne zalievame. Sledujeme výskyt chorôb a škodcov, ktoré sú pomerne časté, a podľa potreby rastliny ošetrujeme.
Ružičkový kel
Je to jemná pochúťková zelenina. Literárne zdroje uvádzajú, že prvýkrát bol objavený v Belgicku v okolí Bruselu, a tak dostal aj pomenovanie bruselská kapusta. S chuťou kapusty má však spoločný iba názov. Nadzemná časť hlúbu dorastá do výšky 60 až 80 cm. V pazuchách listových stopiek sa tvoria púčiky - ružičky, doslova „minikelíky“, dlhé 2,5 - 5 cm a s hrúbkou približne 3 cm. Na jednej rastline vyrastá postupne v špirále 20 až 60 kusov. Zberajú sa postupne, ako dorastú do primeranej veľkosti, približne od októbra až do jari. Zberáme ich odlamovaním, odrezávaním, keď dosiahnu veľkosť minimálne 1,5 cm.
Výsev a výsadba
Semená vysievame koncom marca až v apríli do debničiek v skleníku či v parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Približne 10 až 14 dní pred zamýšľanou výsadbou do záhona ich otužujeme - vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Deň až dva dni pred výsadbou ich dôkladne zavlažíme.
Ďalšia starostlivosť
Začiatkom leta sa začína predlžovať hlúbik a vyrastajú aj silné modrozelené listy. Úplnú výšku a šírku dosiahne rastlina až v plnom lete. Koncom augusta odstránime rastový vrchol - vrchnú ružicu, aby sme podporili tvorbu ružičiek v pazuchách listov. Neplatí to v prípade nových odrôd, tie nezaštipujeme ani nezrezávame listy na podporu tvorby ružičiek.
Kel kučeravý
Patrí medzi veľmi staré plodiny. Divé formy rastú na západnom pobreží Európy. Najviac sa pestuje v Nemecku, Dánsku, Holandsku, Anglicku. Je dekoratívny a vysádza sa aj ako okrasný druh po zlikvidovaní letničiek. Existujú dokonca formy dorastajúce do výšky až 3 m. Je veľmi odolný proti nízkym teplotám. Tvorí veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sa tvorí ružica bublinatých až skučeravených listov. Najčastejšie sa vyskytujú zelené listy s rôznym odtieňom, ale sú aj fialové, modré, striebristé žlté a červenkasté odrody. Konzumnou časťou sú dekoratívne listy, najlepšie po prvých mrazoch, keď ich chuť zjemnie. Hlavným obdobím spotreby je jeseň a celá zima, keď je nedostatok čerstvej zeleniny zo záhrady. Vydrží na mieste až do jari.
Prečítajte si tiež: Koložvárska kapusta na Slovensku
Pestovanie kelu kučeravého
Dá sa pestovať z predpestovaných priesad aj z priamej sejby. Pri vysievaní priamo do záhona zvolíme vzdialenosť medzi radmi 50 - 80 cm, v riadku vysievame redšie alebo presne na vzdialenosť 40 - 50 cm, aby sme nemuseli jednotiť. Zberáme, keď rastliny vytvoria väčšie listy, alebo až po prvých jesenných mrazíkoch, keď kel získava lepšiu, trochu sladkastú chuť.
Okrasná kapusta ako hit jesene
Keď v záhrade odkvitnú všetky letničky, jej farba rozžiari každý záhon či črepník. Ideálny čas na vysievanie je v máji a júni, takže máte poslednú príležitosť, ako si zabezpečiť farebnú jeseň vo vašej záhradke.
Pestovanie okrasnej kapusty
Základom je výsev. Ten môžete priamo na záhon, prípadne do zakoreňovačov, z ktorých si predpestujete priesady. Ak by vám ale stačili malé hlávky na balkón, vysievať môžete ešte aj začiatkom júla.
Čím väčší bude mať kapusta priestor pre korene, tým väčšia bude jej nadzemná časť. Na záhonoch v záhrade preto dosahuje veľkosť aj cez pol metra v priemere ružice. Ak ju ale budete pestovať v črepníkoch, veľkosť okrasnej kapusty bude omnoho skromnejšia.
- Substrát: Použite zmiešaný substrát s pieskom
- Klíčenie: Trvá 5 až 10 dní
- Vlhkosť: Kapusta má rada vlhkosť, substrát teda pravidelne zalievajte
- Svetelné podmienky: Obľubuje svetlé stanovisko
Vyfarbenie okrasnej kapusty
V lete sa vytvoria ružice listov, ktoré sa začnú vyfarbovať až keď klesne teplota na 10 °C. Ani silnejšie mrazy ju nezničia a skrášľovať bude záhradu do neskorej jesene, niekedy až do Vianoc.
Využitie okrasnej kapusty
Je čoraz obľúbenejšia aj medzi floristami, ktorí ju používajú do jesenných kytíc a aranžmánov.
Kapusta v slovenskej kultúre
Na území dnešného Slovenska sa kapusta stala súčasťou agrárnej kultúry v 15. stor. Pre svoju značnú trvanlivosť pri dobrom uskladnení i pre možnosť konzervovania kvasením patrila k základným zložkám potravy na Slovensku, využívala sa však aj ako krmovina (vonkajšie listy a hlúby). V 18. stor. sa z jej pestovania vyberal desiatok. Kapusta sa zo Slovenska aj vyvážala (po Dunaji do južnej oblasti Uhorska). Jej pestovanie bolo rozšírené najmä na Orave, Kysuciach, na Liptove, v Šariši a v oblasti Nízkych Beskýd, pestovanie letných odrôd najmä na Považí (Krakovany, Trebatice), v okolí Trnavy (Hrnčiarovce), v Košickej kotline a na Východoslovenskej nížine. K tradičnej oblasti intenzívneho pestovania kapusty patrí Záhorie (najmä Stupava). Pestovala sa v záhradách a na úrodných plochách každoročne hnojenej pôdy (zvyčajne pri potokoch, tzv. kapustniská). Jej výsev alebo výsadba boli spojené s mnohými zvykmi (pitie pálenky, aby dobre rástla, kropenie priesad mliekom, aby bola biela, sadenie so žihľavou). Pri okopávaní sa do kapusty sadili vetvičky z oltárikov Božieho tela a z metiel jánskych ohňov, aby ju nehubil hmyz a húsenice. Celé hlávky sa skladovali v pivniciach alebo sa zakopávali do zeme. Tradičným spôsobom konzervovania bolo kvasenie kapusty naloženej do sudov. Kapusta sa používala na prípravu každodennej stravy, obradových jedál i na liečenie.