Gaštan jedlý (Castanea sativa), známy aj ako gaštanovník jedlý, je majestátny, dlhoveký listnatý strom, ktorý sa pestuje pre svoje chutné a nutrične hodnotné plody - gaštany. Hoci gaštany bežne dostať kúpiť, ich pestovanie v záhrade prináša nielen úrodu, ale aj estetický zážitok.
Pôvod a rozšírenie gaštana jedlého
Gaštan jedlý pochádza z Malej Ázie a do našich končín ho priniesli pravdepodobne Rimania a neskôr Turci. Prirodzene sa vyskytuje v mierne chladnom alebo miernom stredomorskom podnebí. Na Slovensku sa mu darí najmä v južných a juhozápadných oblastiach, napríklad v okolí Bratislavy, Modrého Kameňa a Nitry, ale aj v Jelenci a Radošine.
Charakteristika gaštana jedlého
Gaštan jedlý je stredne veľký až veľký strom, ktorý dorastá do výšky až 25 metrov. Vytvára mohutné stromy s kompaktnými valcovitými alebo redšími košatými korunami guľovitého tvaru. Kôra mladých stromov je hladká a červenohnedá, no s vekom tmavne a praská. Listy sú elipsovité, tmavozelené a majú zúbkované okraje. Kvety sú jednodomé, bledožlté, usporiadané v dlhých jahňadách, ktoré kvitnú koncom júna, čím sa vyhýbajú jarným mrazom. Plodom je nažka ukrytá v pichľavom kožovitom obale, ktorý obsahuje 1 - 4 gaštany. Tie sú lesklé, hnedé až červenohnedé.
Podmienky pre pestovanie gaštana jedlého
Stanovisko a pôda
Gaštan jedlý obľubuje slnečné a teplejšie miesta s hlbokou a výživnou pôdou. Je tolerantný voči kyslým, štrkovým alebo kamenitým pôdam, no neznáša vápenaté, ílovité a nepriepustné pôdy. Ideálna je ľahšia, hlboká, stredne vlhká a prevzdušnená pôda s mierne kyslou reakciou. Dôležité je zabezpečiť dostatok priestoru, keďže stromy dosahujú značné rozmery (výška až 20 metrov a šírka 12-15 metrov).
Výsadba
Pri výsadbe gaštana jedlého je dôležité hlboké skyprenie pôdy a jej obohatenie o základné živiny. Pred usadením stromu do jamy je vhodné dno poprepichovať, aby korene ľahšie prerastali. Sadenice sa vysádzajú na jar alebo na jeseň. Vzdialenosť medzi stromami by mala byť 10 až 15 metrov, prípadne 10 až 20 metrov. Pri výsadbe sa odporúča použiť mykorízne huby.
Prečítajte si tiež: Torty s jedlými kvetmi
Opeľovanie
Väčšina odrôd gaštana jedlého je cudzoopelivá, preto je ideálne vysadiť v záhrade aspoň dva stromy rôznych odrôd, čím sa podporí vyššia úrodnosť. Dostupné sú aj samoopelivé odrody.
Starostlivosť
Mladé stromčeky je potrebné zalievať, najmä v období sucha. Dospelé stromy dobre znášajú prechodné suché letné obdobia vďaka hlbokému koreňovému systému. Dôležitý je presvetľovací rez, ktorým sa odstraňujú choré a križujúce sa konáre.
Rozmnožovanie gaštana jedlého
Gaštan jedlý sa rozmnožuje generatívne (semenami) alebo vegetatívne (vrúbľovaním, odrezkami, potápaním).
Generatívne rozmnožovanie (semenami)
Výhodou semenáčov je nízka cena a možnosť dopestovať si ich doma. Nevýhodou je neskorší vstup do plodnosti (až po 10-15 rokoch) a neisté vlastnosti budúcich plodov.
- Zber a príprava semien: Plody sa zbierajú koncom septembra a v októbri, keď postupne padajú na zem. Po zbere sa nesmú skladovať uzatvorené, aby nesplesniveli.
- Stratifikácia: Semená sa stratifikujú (uložia do vlhkého piesku v chlade) počas zimy, aby sa narušila ich dormancia a zvýšila klíčivosť.
- Výsev: Na jar sa semená vysievajú do pripravenej pôdy.
Vegetatívne rozmnožovanie
Vrúbľové odrody majú svoje vlastnosti vopred dané a skoro rodia, no sú drahšie.
Prečítajte si tiež: Najlepší čas na probiotiká
- Vrúbľovanie: Používa sa na rozmnožovanie kultivarov a niektorých druhov. Vrúble sa režú z jednoročných výhonkov a vrúbľujú sa na podpníky (semenáče pôvodného alebo príbuzného druhu).
- Odrezky: Používajú sa drevnaté odrezky, ktoré sa odoberajú v zime a zakorenia sa v pripravenom substráte.
- Potápanie: Jednoročné výhonky sa uložia do ryhy a zahrnú zeminou, pričom vrchol výhonku sa vyvedie nad povrch. Po zakorenení sa výhonok oddelí od materskej rastliny.
Odrody gaštana jedlého
Vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach boli vyšľachtené a v roku 1991 registrované dve slovenské odrody:
- 'Bojar': Skorá odroda s mohutným vzrastom a kompaktnou valcovitou korunou. Plody sú veľké, tmavohnedé, baňatého tvaru a dobre sa lúpu. Rodí pravidelne a bohato (60-80 kg plodov z jedného stromu).
- 'Mistral': Stredne neskorá odroda s redšou guľovitou a košatou korunou. Plody sú pretiahnutého tvaru a tmavšieho farebného odtieňa. Jadro dokonale vypĺňa priestor plodu a veľmi dobre sa šúpe. Úrody sú pravidelne vysoké (okolo 90 kg na jeden strom).
Okrem slovenských odrôd sú známe aj zahraničné odrody, napríklad francúzska odroda Bouche de Bétizac s veľkými plodmi a zaujímavou korunou, alebo talianska odroda Marrone di Combai s malými, ale chuťovo výraznými plodmi.
Zber a skladovanie gaštanov
Plody gaštana jedlého dozrievajú koncom septembra a v októbri, kedy postupne padajú na zem. Pri zbere je vhodné použiť rukavice, pretože pichľavé obaly môžu byť nepríjemné. Po zbere sa gaštany musia triediť a skladovať vo vzdušných priestoroch pri teplote okolo 4 °C a dostatočnej vlhkosti. Čerstvé gaštany vydržia pri izbovej teplote maximálne týždeň. Ak ich chcete uchovať dlhšie, uložte ich v šupke v papierovom vrecku do chladničky (2-3 týždne) alebo ich zmrazte.
Využitie gaštanov
Gaštany majú vysokú nutričnú hodnotu. Obsahujú škrob, cukor, bielkoviny, olej a vitamíny C, B1, B2, A, K, ako aj minerálne látky (draslík, vápnik, zinok, fosfor, horčík, železo, mangán). Najčastejšie sa konzumujú pečené alebo varené. Z gaštanov sa pripravujú rôzne múčniky, cukrovinky, plnky do hydiny, gaštanové pyré, rolády, torty, chlieb, palacinky, zmrzlinové dezerty a sladké krémy. V cukrárskom priemysle sa používa gaštanová múka na výrobu kaší a placiek.
Zdravotné účinky gaštanov
Gaštany sú vhodné pre ľudí trpiacich srdcovými chorobami a vysokým krvným tlakom, pretože neobsahujú sodík. Obsahujú antioxidanty a majú pozitívny vplyv na vlasy, pokožku, žalúdok a trávenie. Sú prospešné pri potláčaní únavy.
Prečítajte si tiež: Kulinárske využitie fialiek
Problémy a ochrana gaštana jedlého
Gaštan jedlý je náchylný na ochorenie spôsobené parazitickými hubami, ktoré vyvolávajú rakovinu kôry a následné vysychanie stromu. Dôležitá je prevencia a včasné odstraňovanie napadnutých konárov.