Rozhodnutie o dôchodku a jeho vplyv na daňové priznanie

Rate this post

Každá samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je povinná raz ročne zaplatiť daň z príjmov, bez ohľadu na to, či je podnikanie jej hlavnou alebo vedľajšou činnosťou. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zdaňovanie príjmov u SZČO, vrátane sadzby dane, výpočtu dane z príjmov a platenia preddavkov.

Povinnosti SZČO v oblasti daní

Po prechode na živnosť vzniká SZČO množstvo nových povinností, medzi ktoré patrí aj samostatné podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov. Na rozdiel od zamestnancov, za ktorých daňové povinnosti spravidla rieši zamestnávateľ, si SZČO musia platenie dane z príjmov postrážiť sami.

Daňové priznanie SZČO (typ B)

SZČO používajú na podanie daňového priznania formulár typu B. Toto daňové priznanie podávajú vždy, bez ohľadu na to, či vykonávajú svoju samostatnú zárobkovú činnosť ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť (teda popri zamestnaní, štúdiu, dôchodku, materskej a podobne). Táto povinnosť platí aj v prípade, ak je výsledná daňová povinnosť nulová alebo ak SZČO vykonávala samostatne zárobkovú činnosť len časť roka.

Výnimka z povinnosti podania daňového priznania: Ak ročné zdaniteľné príjmy SZČO (nie zisk) nepresiahnu 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre príjmy za rok 2024 je to suma 2 823,24 eura) a SZČO dosiahla základ dane (nie daňovú stratu), tak daňové priznanie podávať nemusí.

Čo uviesť v daňovom priznaní

V daňovom priznaní je potrebné uviesť všetky príjmy SZČO. Ak má SZČO aj príjmy zo zamestnania alebo z prenájmu, musí v daňovom priznaní uviesť nielen príjmy z podnikania, ale aj tieto ostatné príjmy, a to aj napriek tomu, že v priebehu roka odvádzala preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti prostredníctvom zamestnávateľa. Tieto preddavkové platby sa do daňového priznania uvedú a znížia vypočítanú daň.

Prečítajte si tiež: Ako získať rozhodnutie o umiestnení stavby

Povinné prílohy:

  • Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti od zamestnávateľa (ak SZČO okrem živnosti pracovala aj na pracovný pomer alebo dohodu).
  • Prílohy pre uplatnenie daňového bonusu na dieťa alebo daňového bonusu na zaplatené úroky (viď nižšie).

Výpočet dane z príjmov SZČO

Základ dane z príjmov fyzickej osoby sa skladá z piatich čiastkových základov dane:

  1. Príjmy zo zamestnania.
  2. Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
  3. Príjmy z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu.
  4. Osobitný základ dane z príjmov z kapitálového majetku (napr. úroky z úverov).
  5. Ostatné príjmy, ktoré nespadajú do žiadnej z predchádzajúcich kategórií.

Na uvedené čiastkové základy dane sa uplatňuje odlišná sadzba dane z príjmov.

Sadzby dane z príjmov:

  • Príjmy zo zamestnania, z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu a z ostatných príjmov:
    • 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok platného životného minima (za rok 2024 je to suma 47 537,98 eura).
    • 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima.
  • Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti:
    • 15 % pre SZČO, ktorá dosiahla za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti neprevyšujúce sumu 60 000 eur.
    • 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok platného životného minima (za rok 2024 je to suma 47 537,98 eura) a 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima pre SZČO, ktorá dosiahla za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti prevyšujúce sumu 60 000 eur.
  • Osobitný základ dane z príjmov z kapitálového majetku: 19 %.

Určenie základu dane z príjmov SZČO

Základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa v podvojnom účtovníctve určí ako súčet výnosov, od ktorých sa odpočítajú náklady a výsledok sa upraví o pripočítateľné a odpočítateľné položky. Pri jednoduchom účtovníctve a daňovej evidencii je potrebné starostlivo evidovať príjmy a reálne vynaložené výdavky a po skončení roka vykonať určité úpravy smerujúce k vyčísleniu čiastkového základu dane z príjmov.

Podnikatelia najčastejšie uplatňujú metódu paušálnych výdavkov stanovených percentom z príjmov, pretože je jednoduchá a často tiež výhodná.

Daň z príjmov: paušálne výdavky

Základ dane sa zistí tak, že sa vyčíslia príjmy a následne výdavky percentom z príjmov. Paušálne výdavky sú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, najviac vo výške 20 000 eur. K takto vypočítaným paušálnym výdavkom možno pripočítať zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie.

Prečítajte si tiež: Mangold a antidiskriminácia

Príklad: Ak SZČO zarobí 15 000 eur za rok, potom jej výdavky pri uplatnení paušálnych výdavkov vo výške 60 % činia 9 000 eur. Ak zaplatila na zdravotnom a sociálnom poistení 3 000 eur, tak jej celkové výdavky sú 12 000 eur.

Nezdaniteľné časti základu dane

Od vypočítaného základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti si možno odpočítať nezdaniteľné časti základu dane. Ak má SZČO aj príjmy zo zamestnania, o nezdaniteľné časti základu dane sa najskôr zníži čiastkový základ dane z príjmov zo zamestnania a o zostávajúcu (neuplatnenú) sumu nezdaniteľných častí základu dane sa zníži čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

  • Ak základ dane nepresahuje 24 952,06 eura: nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 5 646,48 eura.
  • Ak základ dane presahuje 24 952,06 eura: nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 11 884,50 eura a 1/4 základu dane.

Ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa znižuje o sumu vyplateného dôchodku.

Príloha daňového priznania: Nepreukazuje sa.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

  • Ak základ dane daňovníka nepresahuje 47 537,98 eura a manželka (manžel):
    • nemala žiadny vlastný príjem, tak nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je 47 537,98 eura.
    • mala vlastný príjem, tak nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou 5 162,50 eura a vlastným príjmom manželky (manžela).
  • Ak základ dane daňovníka presahuje 47 537,98 eura a manželka (manžel):
    • nemala žiadny vlastný príjem, tak nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou 17 046,99 eura a 1/4 základu dane.
    • mala vlastný príjem, tak nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou 17 046,99 eura a 1/4 základu dane, ktorý sa ešte zníži o vlastný príjem manželky (manžela).

Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) si môže daňovník uplatniť iba na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ktorá spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

Prečítajte si tiež: Novela zákona o sociálnom poistení a dôchodky

  • starala sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti,
  • poberala peňažný príspevok na opatrovanie,
  • bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
  • považovala sa za občana so zdravotným postihnutím, alebo sa považovala za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Príloha daňového priznania: Nepreukazuje sa.

Nezdaniteľná časť základu dane v podobe príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a celoeurópsky osobný dôchodkový produkt

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. tretí pilier) a celoeurópsky osobný dôchodkový produkt je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok.

Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane v podobe príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a celoeurópsky osobný dôchodkový produkt musia byť súčasne splnené tieto podmienky:

  • príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte,
  • daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené vyššie.

Príloha daňového priznania: Nepreukazuje sa.

Daňové bonusy

Vypočítaná daň sa môže znížiť o daňové bonusy, čím sa môže daňová povinnosť znížiť až na nulu, alebo dokonca vznikne nárok na vyplatenie daňového bonusu od daňového úradu. Nárok na všetky daňové bonusy je nutné preukázať v prílohách daňového priznania a uplatniť si ich možno iba za mesiace, za ktoré na ne vznikol nárok.

Na rozdiel od nezdaniteľných častí základu dane, ktoré môžu daň z príjmov znížiť maximálne do nuly, daňové bonusy môžu ísť do mínusu a práve vtedy vzniká daňový bonus, o ktorého vyplatenie možno daňový úrad požiadať.

Daňový bonus na dieťa

Daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom je v roku 2024:

  • 140 eur mesačne, ak dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku,
  • 50 eur mesačne, ak dieťa dovŕšilo 18 rokov veku.

Daňový bonus na dieťa možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta zo súčtu čiastkových základov dane z príjmov zo zamestnania a z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti:

  • 1 dieťa = 20 %,
  • 2 deti = 27 %,
  • 3 deti = 34 %,
  • 4 deti = 41 %,
  • 5 detí = 48 %,
  • 6 a viac detí = 55 %.

Za vyživované dieťa sa považuje nezaopatrené dieťa, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov. Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Príloha daňového priznania:

  • Kópia rodného listu dieťaťa, výpisu z rodného listu dieťaťa, dokladu o osvojení dieťaťa, dokladu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo sobášneho listu.
  • Ak dieťa navštevuje školu v zahraničí, tak aj potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

Tieto doklady nie je potrebné znovu prikladať k daňovému priznaniu, ak už boli predložené daňovému úradu a nedošlo k zmene údajov v nich uvedených. Taktiež ich nemusí SZČO prikladať k daňovému priznaniu, ak bola súčasne zamestnancom, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus na dieťa v plnej sume, na ktorú mal nárok.

Daňový bonus na zaplatené úroky

Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období vypočítaných:

  • pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých najneskôr do 31.12.2023 z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom, pričom daňový bonus na zaplatené úroky je najviac 400 eur za rok.
  • pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých najskôr od 01.01.2024 z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne k daňovníkovmu vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami, pričom daňový bonus na zaplatené úroky je najviac 1 200 eur za rok.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie.

Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, ak má:

  • najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie,
  • priemerný mesačný príjem za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške 1,3 násobku (pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých najneskôr do 31.12.2023) alebo 1,6 násobku (pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých najskôr od 01.01.2024) priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

Príloha daňového priznania: Potvrdenie vystavené bankou.

Daň, resp. výsledná daňová povinnosť sa najskôr zníži o sumu daňového bonusu na dieťa a následne o sumu daňového bonusu na zaplatené úroky.