Zver, ako ju definuje zákon o poľovníctve, zahŕňa voľne žijúce živočíchy uvedené v § 19 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Poľovnícke hľadisko rozdeľuje zver na úžitkovú a škodlivú, a to srstnatú a pernatú. V praxi sa zver ďalej delí na veľkú a malú. Toto rozdelenie je primárne založené na antropocentrických kritériách a nezohľadňuje ekologickú úlohu jednotlivých druhov v ekosystéme.
Krkavcovité Vtáky: Nie Všetky Sú Zverou
Do čeľade krkavcovitých (Corvidae) patrí viacero druhov, ako napríklad krkavec čierny, vrana túlavá, straka čiernozobá, havran poľný, kavka tmavá, sojka škriekavá, škriekavec zlovestný, čavka žltozobá a orešnica perlavá. Z nich len vrana túlavá, straka čiernozobá, havran poľný, kavka tmavá a sojka škriekavá sú považované za zver. Krkavcovité vtáky začínajú hniezdiť už koncom zimy a začiatkom jari, pričom krkavce obsadzujú hniezda už vo februári. Hniezdia raz ročne a pri zničení hniezda majú náhradné hniezdenie. Havrany a kavky hniezdia v kolóniách, ostatné druhy solitérne. Všetky druhy kŕmia mláďatá živočíšnou potravou, ktorá prevláda aj v potrave dospelých jedincov. Niektoré druhy, ako vrany, krkavce a straky, plienia hniezda iných vtákov. Krkavcovité vtáky sú známe svojou inteligenciou a adaptabilitou.
Parohy a Rohy: Sekundárne Pohlavné Znaky Raticovej Zveri
Parohy a rohy sú sekundárne pohlavné znaky raticovej prežúvavej zveri. Parohy nosia iba samce, s výnimkou sobov. Rohy rastú samcom, ale u kamzičej zveri aj samiciam. U muflónov sa rohy vyskytujú aj u samíc, ale len v malom percente. Parohy aj rohy vyrastajú na čelových kostiach. Paroh je kostný útvar, ktorý vyrastá z pučnice na čelovej kosti a každoročne sa vyvíja a odpadáva. Jeho vývoj je časovo ohraničený a regulovaný intenzitou slnečného žiarenia a hormonálnymi zmenami. Počas rastu je paroh pokrytý kožou prestúpenou cievami. Roh je rohovinový útvar, ktorý rastie na báze kostného výrastku čelovej kosti a rastie po celý život jedinca.
Raticová Zver: Párnokopytníky a Ich Charakteristika
Raticová zver zahŕňa druhy, ktorým sa vo fylogenetickom vývoji zredukoval počet prstov na končatinách na štyri, pričom posledný článok každého prsta je pokrytý rohovinovou raticou. Tieto zvieratá našľapujú na tretí a štvrtý prst, pričom druhý a piaty prst sú kratšie a označujú sa ako paratice. Prvý prst atrofoval. Z hľadiska zoologickej systematiky ide o párnokopytníky. Nepárnokopytníky na Slovensku nemajú zástupcu. Raticová zver sa podľa stavby zažívacieho traktu delí na prežúvavú a neprežúvavú. Všetky druhy raticovej zveri patria podľa zákona o poľovníctve medzi veľkú srstnatú zver. Medzi neprežúvavú raticovú zver patrí diviak, z prežúvavej zveri jelenia, srnčia, kamzičia, losia, danielia, muflónia, koza bezoárová a kozorožec vrchovský. Zubor hôrny sa na Slovensku vyskytuje, ale nie je zaradený medzi zver.
Jelenia Zver: Pôvodný Druh Veľkej Srstnatej Zveri
Jelenia zver patrí medzi veľkú srstnatú úžitkovú zver a je pôvodným druhom. V Európe žije niekoľko poddruhov, na Slovensku sa vyskytuje jeleň obyčajný stredoeurópsky a jeleň obyčajný karpatský. Ázijský maral a kanadský wapiti boli dovezené do zverníc. Hmotnosť jeleňa sa pohybuje medzi 150-250 kg, jelenice medzi 80-150 kg. Parohy nosí iba samec, ich dĺžka je okolo 1 m a hmotnosť 8-12 kg. Jelenia zver má 34 zubov, pričom v hornej čeľusti má očné zuby, ktoré sa nazývajú kelce a sú trofejou. Zo zmyslov má jeleň dobre vyvinutý čuch, sluch a zrak. Sfarbenie je hnedosivé, stredoeurópska forma je viac do hrdzava, karpatská viac do sivočierna. Dospelým samcom sa vyvinie hriva a v podbruší majú pás čiernej farby. Na viacerých častiach tela má pachové žľazy, najznámejšie sú slzníky, medziraticové žľazy a prianálne žľazy. Párenie prebieha od polovice septembra do polovice októbra a nazýva sa ruja. Ruja prebieha v skupinách samíc, ktoré ovláda najsilnejší jeleň. Gravidita trvá 34 týždňov a jelenica rodí v máji alebo júni jedno mláďa. Jeleň spotrebuje denne až 20 kg zelenej hmoty, preto vyžaduje poľovný revír s bohatou a pestrou vegetáciou. Pohlavne dospieva v treťom roku života.
Prečítajte si tiež: Topľa a Ondava: Hniezdenie divej husi bielohlavej
Potápavé Kačice: Súčasť Zveri
Keďže zverou sú kačice z podčeľade Anatidae, aj potápavé kačice patria medzi zver. Potápavé kačice, rod Aythya, majú na zadnom prste malú plutvičku a vyznačujú sa potápavou schopnosťou. Do roku 1975 sa mohla loviť chochlačka sivá. Medzi potápavé kačice patria chochlačka sivá, chochlačka vrkočatá, chochlačka bielooká a chochlačka morská.
Plávavé Kačice: Ďalšia Skupina Zveri
Zverou sú aj kačice podčeľade Anatidae, ktoré sa v poľovníckom slangu nazývajú aj plávavými kačicami. Na rozdiel od chochlačiek nemajú na zadnom prste plutvičku. Patrí sem húska pestrá, kazarka hrdzavá, kačica divá, kačica úzkozobáková, kačica obojková, kačica mandarínska, kačica kosierkavá, kačica lyžičiarka, kačica ostrochvostá, kačica chrapkavá, kačica chrapľavá, kačica chripľavá a kačica hvízdavá.
Srnčia Zver: Najpočetnejší Zástupca Veľkej Raticovej Zveri
Srnčia zver patrí medzi najpočetnejších zástupcov veľkej raticovej zveri na Slovensku. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorské polohy, na lesných aj poľných pozemkoch. Hmotnosť sa pohybuje medzi 12 až 30 kg, letné zafarbenie je tehlovočervené, zimné sivé alebo sivohnedé. Parohy nosí iba samčia zver. Párenie, ruja, na rozdiel od jeleňa prebieha v pároch, nie v čriedach. Trvá približne od polovice júla do polovice augusta, v novembri dochádza k náhradnej ruji u neoplodnených samíc. Gravidita trvá 40 týždňov, avšak oplodnené vajíčko zostáva zahniezdené v maternici približne 20 týždňov v latentnom stave. U samíc, u ktorých dochádza k oplodneniu pri náhradnej ruji koncom novembra, k latentnému stavu vo vývoji zárodku nedochádza a plod sa vyvíja hneď. Rodenie mláďat pripadá na koniec mája a začiatok júna, vyskytujú sa aj odchýlky. Samica rodí dve (1 až 3) mláďatá, ktoré hneď nenasledujú matku, ale asi dva týždne sú odložené v poraste. Srna ich dojčí 4 mesiace, i viac. Srnčia zver sa vie veľmi dobre prispôsobiť rôznym biotopom. V úživnejších podmienkach býva plánovaný vyšší počet srnčej zveri. Môže byť normovaná ako hlavný druh zveri v poľovných revíroch zaradených do oblastí pre chov srnčej zveri, alebo ako vedľajší druh zveri v poľovných revíroch zaradených do oblastí pre chov jelenej zveri, alebo ako poľná srnčia zver v oblastiach pre chov malej zveri. Srnčia zver vyžaduje prostredie s pestrou potravou. V priebehu dňa má niekoľko pastevných cyklov. Po väčšinu roka žije oddelene, začiatkom jesene sa zoskupuje do čried, sťahuje sa na zimné stanovištia, kde pretrváva do konca zimy. Presrsťuje dva razy do roka. Trpí mnohými chorobami a má veľa prirodzených nepriateľov. V chrupe má 32 zubov. Trvalý chrup má od 15 mesiacov života.
Určovanie Veku Raticovej Zveri: Dôležitá Zručnosť pre Poľovníka
Mláďatá jelenej zveri rozoznáme podľa veľkosti do jedného roka. U srnčej zveri približne do 8 mesiacov. U zverí samičej sa pri odhadovaní veku riadime veľkosťou, tvarom tela (čím je jelenica alebo srna staršia, pôsobí hranatejším dojmom, zvýrazňujú sa jej bedrové kosti), s vekom jeleniciam a srnám ovisuje brucho, podľa hrúbky krku, nasadenia hlavy, mladšie samice majú tenší krk, sú živšie, pohyblivejšie. U samcov i pokiaľ nemajú parohy posudzujeme vek podľa rovnakých kritérií. Hrúbka krku je výraznejším znakom narastajúceho veku tak, ako pri samiciach. U starých jeleňov je výraznejšia hriva. Staršie jedince majú ovisnuté brucho a sú kľudnejšie. U samcov počas obdobia keď nosia parohy ľahšie posudzujeme vek podľa tvaru a veľkosti parožia. Dvojročné jelene a ročné srnce majú parohy ihličiaka. U jelenej zveri rozoznáme podľa veľkosti parohov pomerne ľahko troj a štvorročné jelene, u srnčej zveri dvojročné srnce už nasádzajú šestoráka, preto sa pri posudzovaní veku berú do úvahy viaceré znaky.
Vývoj Chrupu Raticovej Zveri: Kľúč k Určovaniu Veku
Poznanie vývoja chrupu raticovej zveri má pre poľovníka veľký praktický význam, pretože podľa neho možno pomerne presne určiť vek jedinca. Jeleň má po narodení v mliečnom chrupe v každej polovici chrupu v hornej čeľusti jeden očniak, tri stoličky a v spodnej čeľusti 4 rezáky a tri stoličky. Zadná - tretia - stolička je trojdielna. Tieto stoličky nazývame čreňové zuby. Má teda 22 zubov, ktoré postupne vymieňa za trvalý chrup Mladý jeleň, ktorý vo veku niekoľkých mesiacov už konzumuje rastlinnú potravu rýchlo mliečny chrup opotrebováva. Vo veku jedného roka sa mu začínajú z pod mliečnych zubov tlačiť zuby trvalého chrupu a postupne začína výmena. Z rezákov postupuje výmena zo stredu k okrajom. Pri stoličkách postupuje výmena z predu dozadu. Ako vymení prvé črenovce, začína sa ujímať funkcie prvá stolička, ktorá je prvou trvalou stoličkou. Tretí črenový zub trvalého chrupu dorastá so šiestou stoličkou. Vo veku 30 mesiacov má jelenia zver mliečny chrup celkom vymenený chrupom trvalým. U srnčej zveri prebieha vývoj chrupu podobný spôsobom, ale trvá kratšiu dobu. V mliečnom chrupe má srnčia zver 20 zubov, chýba jej očniak v hornej čeľusti. Výmena mliečneho chrupu za trvalý začína už v 10 mesiaci života. 12 mesačné jedince majú vymené rezáky, prvé čreňové zuby, narastajú im štvrté stoličky. Vo veku 15 mesiacov chrup srnčej zveri ukončuje vývoj. V trvalom chrupe má jelenia zver 34 zubov a srnčia zver 32 zubov.
Prečítajte si tiež: Plemená husí Diva a Gunár: Porovnanie a charakteristiky
Hus: Zver Pernatá
Z husí sú zverou hus divá, hus siatinná, hus bieločelá, hus piskľavá, bernikla tmavá, bernikla bielobradá, bernikla čiernokrká a bernikla bielolíca. Z nich bernikle nemožno loviť. Na Slovensku hniezdi iba hus divá, ktorá je z husí najväčšia. Hmotnosť dosahuje 3-4 kg, žije monogamne, hniezdi na rybníkoch, nanášala sa aj popri väčších riekach na zemi, i v hlavatých vŕbach. Na vajciach sedí 28 dní, mláďatá vodí samica, pričom samec rodinu neopúšťa. Vo veku 3 mesiacov už lietajú, zdržujú sa však stále s rodičmi.
Diviačia Zver: Jediný Zástupca Neprežúvavej Raticovej Zveri
Diviačia zver je jediným zástupcom neprežúvavej raticovej zveri. Hmotnosť sa pohybuje podľa pohlavia a veku, ročného obdobia aj cez 200 kg - u samcov, u samíc 80-150 kg. Párenie prebieha od novembra do februára, nazývame ho chrutie. Pohlavne diviačia zver dospieva do jedného roka života, samice už v 6 mesiaci. Gravidita trvá 120 dní, samica rodí 4-8 mláďat od februára do apríla, v hniezde, ktoré si pripraví na tichom mieste . Tu mláďatá odkladá, keď ide na pašu. Mláďatá sa s matkou zdržiavajú pomerne dlho, niekedy aj v druhom roku života. Diviačia zver je zverou čriedovou. Žije na celom území štátu, prispôsobí sa najrozličnejším podmienkam. Otvorenú krajinu neobľubuje, navštevuje ju iba keď hľadá potravu v poľných kultúrach. Diviačia zver vyhľadáva potravu spoločne. Je všežravá, konzumuje všetko, časti rastlín, hmyz, myši, plieni hniezda, zbiera mláďatá zveri (srnčatá), s obľubou navštevuje lány kukurice, žerie však aj ďatelinu a lucerku. Potrebuje veľa vody, rada sa bahní. Podľa veku rozoznávame diviačatá, do veku 1 roka, lanštiaky, do veku dvoch rokov a zver dospelú. V chrupe má 44 zubov.
Vývoj Chrupu Diviaka: Dôležitý Ukazovateľ Veku
Poznať vývoj chrupu u diviaka je pre poľovníka veľmi dôležité, pretože podľa neho dokáže pomerne presne určiť vek diviaka. Diviačia zver, ako zver raticová neprežúvavá má v chrupe rezáky aj v hornej čeľusti a má 4 črenové stoličky. Diviaca má v chrupe na každej strane po tri rezáky, jeden očný zub a štyri črenové zuby. Výmena zubov u diviačaťa začína v 10-12 mesiaci života výmenou vonkajších rezákov. Pokračuje výmenou očniakov a vnútorných rezákov. Zároveň začína vymieňať črenové zuby a začínajú rásť zadné stoličky. Vo veku 22 mesiacov má diviak vymenené všetky rezáky. Zadné stoličky dorastajú a postupne sa vymieňajú črenové zuby za trvalé stoličky. Vývoj chrupu sa ukončuje približne vo veku 30 mesiacov dorastením poslednej siedmej stoličky a výmenou štvrtej črenovej stoličky.
Zimný Spánok Zveri: Adaptácia na Nepriaznivé Podmienky
Medzi zver, ktorá spí zimným spánkom, patrí medveď, jazvec, psík medviedikovitý, jež, syseľ, chrček a svišť. Pravým zimným spánkom spia hlodavce a hmyzožravce, teda jež, svišť, syseľ a chrček. Pri pravom zimnom spánku poklesnú fyziologické pochody v organizme, zníži sa látkový metabolizmus, telesná teplota až na 4°C, tep srdca, jedinec vyzerá ako bez života. Keď ho vyberieme z brlohu, nejaví známky života, nie je pri vedomí. Nepravý zimný spánok, ktorým spia šelmy, teda medveď, jazvec, psík medviedikovitý, prebieha pri plnom vedomí jedinca. Jedinec sa uchýli do brloha, v ktorom trávi obdobie nedostatku potravy, pričom občas brloh opustí, aby sa zbavil trusu. Pri vyrušení je aktívny.
Muflónia Zver: Nepôvodný Druh Ovce Divo Žijúcej na Slovensku
Muflónia zver je jediným druhom divo žijúcej ovce na Slovensku. Nie je pôvodnou zverou, pochádza zo stredomoria, kde sa vyskytovala na ostrovoch Korzika a Sardínia. Na Slovensko sa dostala po prvý raz do zvernice pri Jelenci okolo roku 1860 a o dvadsať rokov sa dostal do voľnej prírody v pohorí Tríbeč. Silné samce - barany majú hmotnosť do 50 kg, samice do 30 kg. Zafarbené sú hnedo-čierno s veľkým svetlým sedlom pri samcoch. Samice sú hnedo-sivé, sedlo im chýba. Barany, ktorým sedlo chýba nepatria do iného poddruhu, ako sa pôvodne myslelo. Trofejou muflónej zveri sú rohy, ktoré narastajú samčom a v malom percente aj samiciam, ale v tom prípade sú omnoho slabšie. Rohy majú u dospelých baranov dĺžku do 90 cm. Párenie muflónej zveri prebieha v novembri (ruja). Ruja prebieha v čriedach, kde barany vzájomne súperia. Gravidita trvá 21-22 týždňov. Mláďatá sa rodia v apríli a na rozdiel od iných druhov prežúvavej zveri už po niekoľkých hodinách nasledujú matku. Muflónka rodí jedno, alebo dve mláďatá Na potravu je táto zver nenáročná. Náročnejšia je na klimatické pomery. Trpí vysokým snehom. Je potravou pre veľké šelmy. Trpí mnohými parazitmi, ako ostatná prežúvavá zver. Na Slovensku by sa malo chovať asi 4 tisíc kusov muflónej zveri.
Prečítajte si tiež: Divina Hus Biela: Gurmánske Recepty
Holubovité Vtáky: Rozdiely Medzi Druhmi
Z holubovitých vtákov, ktoré sa na Slovensku vyskytujú, je to holub hrivnák, holub plúžik, hrdlička divá a hrdlička záhradná. Podľa zákona o poľovníctve všetky patria medzi zver, ale poľovnou zverou je iba holub hrivnák a hrdlička záhradná. Holub hrivnák je z našich holubovitých najväčší, má hmotnosť do 500 g. Holub plúžik má hmotnosť 250-300 g, hrdlička divá 150 g a hrdlička záhradná 200-250 g. Poľovník ich musí rozoznať aj za letu. Krajné ručné krovky holuba hrivnáka na krídlach sú bielo zafarbené, čo je z diaľky zreteľne vidieť. Holub plúžik nemá v zafarbení výrazné kresby, je sivomodravo zafarbený. Najpestrejšie je zafarbená hrdlička divá.
Pávy: Okrasné Vtáky s Vlastnými Zvláštnosťami
Pávy sú chované výhradne ako okrasné vtáky a sú známe už po stáročia, s dôležitou úlohou v poviedkach a legendách. V súčasnosti majú pávy už len okrasný cieľ. Kohútikom sa až po 3. roku vyvinie operenie. Mladým jedincom do 3 rokov nenarastá operenie chvosta. Chvost pozostáva zo 100 - 150 krycích perí, ktoré kohútikovi vyrastajú na chrbtovej strane, ktoré keď rozprestrie do polkruhu, tak to pevné perie podopierajú tie krídlové peria. Mladé kohútiky (2 roky staré) sú schopné párenia, ale nemajú dostatočne vyvinutý chvost, a tak ich nosnice veľmi ťažko prijmú na párenie. Nosnice nemajú okrasné peria. Sliepočky kladú vajíčka približne v 1 roku, ale pre znášku sa začínajú využívať až ako 2 ročné. Chovné sliepočky znesú 4-8 vajec, na dne hniezda je však najčastejšie 5-6 vajec. Keď hneď vyberieme vajíčka z hniezda, tak nosnica ešte do hniezda nakladie vajíčka. Takto dokážeme dosiahnuť 16-18 vajec od jednej sliepočky. Sliepočky robia hniezda na zemi a znesené vajcia aj vysedia, ale dajú sa aj chovateľsky „vypestovať“. Inkubačná doba je 28 dní (27-30 dní). Znáškové obdobie sliepočiek začína koncom mája až júla. V prirodzenej plemenitbe na jednu nosnicu pripadá 6-10 vajec. Sliepočka po 2-3 týždňoch opúšťa mláďatá, ktoré ju už potom nepotrebujú. Parametre v odchove treba dodržiavať také isté ako u sliepok. U 1. dňových treba dodržiavať teplotu 35 °C a potom postupne znižovať. Keď sa pávy chovajú voľne, pozbierajú ostatky, a preto si netreba robiť starosti s pokrytím ich potrieb (živiny). Pozbierajú veľa druhov semien a výrastkov. Pri držaní pávov treba brať do pozornosti, že nie je ochotný presúvať sa na veľké vzdialenosti. Na spánok volí vysoké stromy či strechy budov. Pávy najčastejšie napadajú choroby kureniec a puliky - najčastejšie je u nich napadnuté slepé črevo, zápal pečene a kokcidióza. Preto ich treba držať od sliepok ďalej a na miestach, kde boli kurence viac rokov, ich nesmieme dať. Pávie mäso je jedlé, ale hlavnú úlohu nezohráva jeho chuť, ale nezvyčajnosť. Rastúce pávy majú výraznejšiu chuť ako mäso dospelých. U kohútov s dobrým operením je dobrá finančná návratnosť.
Vtáky a Farby Vajec: Úvod do Problematiky
Farba vtáčích vajec je fascinujúca a rozmanitá. Zatiaľ čo niektoré vtáky kladú biele vajcia, iné produkujú vajcia s odtieňmi hnedej, modrej, ružovej alebo zelenej. Farba vajec je ovplyvnená pigmentmi, ktoré sliepka ukladá do škrupiny počas tvorby vajca. Tieto pigmenty pochádzajú z potravy sliepky a z jej vlastných telesných procesov. Aj keď informácie o presných druhoch vtákov, ktoré kladú zelené vajcia, nie sú v poskytnutom texte priamo uvedené, môžeme odvodiť, že existujú. Zelená farba vajec je výsledkom prítomnosti pigmentov biliverdínu a protoporfyrínu. Niektoré plemená sliepok, ako napríklad Araucana, sú známe pre kladenie modrozelených vajec. Je teda pravdepodobné, že aj iné druhy vtákov, či už divoké alebo domestikované, môžu produkovať zelené vajcia.
Letce (Neognathae) a ich Rozmanitosť
Medzi letce (Neognathae) zaraďujeme recentné druhy vtákov s veľkosťou v rozmedzí od malých druhov, ako je kolibrík s dĺžkou len niekoľkých centimetrov, až po veľké albatrosy a kondory s rozpätím krídel presahujúcim tri metre. Prevažná väčšina má pneumatizované kosti, hrebeň prsnej kosti, a teda dokážu lietať (výnimka tučniaky). Konštantným znakom skupiny je však prítomnosť neognátneho typu lebky. Typ dolných končatín sa mení v závislosti od spôsobu života a prostredia, v ktorom žijú. Zaraďujeme sem desiatky rôznych radov, z ktorých si charakterizujeme len niektoré najvýznamnejšie. V charakteristike jednotlivých druhov sa cielene vyhýbam hodnoteniu, či je daný druh užitočný alebo škodlivý.
Víchrovníkotvaré (Procellariiformes)
Sú stredne veľké až veľké druhy morských vtákov, ktoré majú soľné žľazy na vylučovanie prebytočnej slanej vody cez predĺžené nozdry. Sú rozšírené po celom svete. Tieto vtáky hniezdia v kolóniách na odľahlých ostrovoch, sú monogamné a kladú jedno vajce ročne, pričom obaja rodičia sa podieľajú na inkubácii a výchove mláďat. Albatros kráľovský (Diomedea epomophora) je veľký morský vták s priemerným rozpätím krídel cez 3 metre. Dosahuje dĺžku 120 cm. Má biele perie s čiernymi škvrnami na krídlach a chrbte, ružový zobák s čiernym okrajom a svetloružovo sfarbené nohy. Žije na ostrovoch v južnej časti oceánu pri Novom Zélande.
Tučniakotvaré (Sphenisciformes)
Sú jedným z nelietavých radov letcov, ktoré obývajú južnú pologuľu od Antarktídy až po južnú Afriku, Južnú Ameriku a Galapágy. V minulosti boli zaraďované do samostatného nadradu plavce (Impennes). Vedecké výskumy však dokazujú, že ich predkovia lietať vedeli, a teda túto schopnosť stratili až druhotne. Naopak, majú krídla a celé telo aerodynamicky prispôsobené na pohyb vo vode. Telo majú vretenovité, pokryté hustým šupinkovitým perím, ktoré dokonale chráni pred mrazom a svojou hladkosťou pred trením pri plávaní pod vodou. Tučniak patagónsky (Aptenodytes patagonicus) patrí medzi najväčšie druhy tučniakov, ktoré hniezdia na ostrovoch pri pobreží Južnej Ameriky. Dosahuje výšku 85-95 cm. Charakteristický je spôsob hniezdenia tučniakov. Samica znesie jedno vajce, ktoré si nakotúľa na nohy a zvrchu ho prikryje kožným záhybom na bruchu. Tučniak cisársky (Aptenodytes forsteri) je najväčší a najťažší žijúci tučniak, endemický pre Antarktídu. Dorastá do výšky 100 cm a váži 22 až 45 kg. Jeho operenie je čierne na hlave a chrbte, biele na bruchu a svetložlté na hrudi s jasne žltými ušnými škvrnami. Živí sa prevažne rybami, ale aj kôrovcami a hlavonožcami. Tučniaky cisárske sú známe tým, že sa rozmnožujú počas antarktickej zimy, kedy samce inkubujú vajcia pri extrémnych teplotách, zatiaľ čo samice lovia potravu v mori.
Pelikánotvaré (Pelecaniformes)
Známe aj ako veslonožce, sú stredne veľké až veľké vtáky s rozpätím krídel vyše 2 m. Vyznačujú sa tým, že všetky ich 4 prsty na nohách sú spojené plávacou blanou. Pelikán ružový (Pelecanus onocrotalus) dosahuje dĺžku 140-180 cm, rozpätie krídel je až 3,6 m. Dospelí jedinci majú biele perie s ružovým nádychom, výrazné žlté a ružové zobáky a ružové nohy. Pelikány majú charakteristický zobák. Pod spodnou čeľusťou majú roztiahnuteľný kožovitý vak, ktorým naberajú ryby. Tento pelikán sa vyskytuje v juhovýchodnej Európe, Ázii a Afrike, najmä v močariskách a plytkých jazerách. Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) zastupuje druhy, ktoré občas hniezdia aj u nás. Dosahuje veľkosť 70-100 cm a rozpätie krídel do 160 cm. Dospelé jedince sú prevažne čierne, s bielymi škvrnami na stehnách a krku v období hniezdenia. Majú silný, zo strán sploštený zobák. Nosové otvory majú takmer úplne uzavreté, takže dýchajú len ústnou dutinou. Za potravou, ktorú tvoria najmä ryby, ponárajú sa pod vodu.