Rozdeľovanie slov na slabiky je základná jazyková zručnosť, ktorú si osvojujeme už v základnej škole. Avšak, ako si pamätáme zo seminárov fonetiky a fonológie, nie vždy je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. V tomto článku sa pozrieme na to, ako správne rozdeliť slovo "chlieb" na slabiky a prejdeme si aj všeobecné pravidlá rozdeľovania slov v slovenčine.
Úvod do problematiky
Na úvod si pripomeňme rozdiel medzi hláskou a písmenom. Hláska je zvuk, ktorý počujeme, a písmeno je grafický znak, ktorý hlásku reprezentuje. V slove "chlieb" máme 6 písmen, ale len 5 hlások (pretože "ch" je jedna hláska). Táto skutočnosť môže mierne komplikovať rozdeľovanie slov na slabiky, ale s pochopením základných princípov to zvládneme.
Ako rozdeliť slovo "chlieb" na slabiky?
Slovo "chlieb" je jednoslabičné, preto sa nedelí.
Všeobecné pravidlá rozdeľovania slov v slovenčine
V písme sa slová rozdeľujú, ak sa celé nezmestia na koniec riadka. Rozdeľujú sa iba viacslabičné slová. Jednoslabičné slová, ako napríklad trest, vlk, prst, Nór, Fín, ak, tak, však, bez, cez, od, nad, ach, ej, hop, tŕň, tĺk, sa nerozdeľujú. Slová rozdeľujeme:
- na rozhraní morfém (najmenších významových častí slov),
- na rozhraní slabík (najmenších rytmických jednotiek, na ktoré sa delia pri vyslovovaní).
Pri rozdeľovaní slov v prvom prípade sa berie do úvahy významové členenie slov, v druhom prípade zvukové členenie slov.
Prečítajte si tiež: Štvrtinová torta pre deti
Rozdeľovanie na rozhraní morfém
Na rozhraní morfém rozdeľujeme slová takto:
- Oddeľujeme jednoslabičné alebo viacslabičné predponové morfémy, napr. vpísať, vraziť, voperovať, spísať, zbúrať, vzísť, vzplanúť.
- Oddeľujeme odvodzovacie morfémy (slovotvorné prípony) začínajúce sa na spoluhlásku alebo skupinu spoluhlások, napr. voľ-ba, sud-ca, kamarát-ka, divadiel-ko, masiel-ce, Argentín-čan, Holand-sko, francúz-ština, mera-dlo, tehliar-stvo, stroj-ček, pán-ča, roč-ný, poľ-ský, ohyzd-ný.
- Oddeľujeme gramatické morfémy (pádové prípony) začínajúce sa na spoluhlásku, napr. chlap-mi (tvar podst. mena chlap), lord-mi (tvar podst. mena lord), argument-mi (tvar podst. mena argument), pristúp-me, pristúp-te (tvary slovesa pristúpiť), neopusť-me, neopusť-te (tvary slovesa neopustiť), dvo-ma (tvar číslovky dva/dve), tro-ma (tvar číslovky tri).
- Oddeľujeme slová v zložených slovách (časti zložených slov) na hranici zloženia, napr. Brati-slava, Slov-naft, Slov-osivo, šéf-lekár, šesť-uholník, viac-účelový, viac-hlasný, trans-literácia.
Poznámka:
Ak morfematické členenie slov nie je dostatočne zreteľné alebo si ho neuvedomujeme, dávame prednosť slabičnému deleniu (deleniu na rozhraní slabík), napr. nav-štíviť, príj-mu (tvar podst. mena príjem), náj-mu (tvar podst. mena nájom). Slabičnému deleniu môžeme dať prednosť aj vtedy, keď sa základová morféma končí na samohlásku a príponová morféma sa začína na skupinu spoluhlások, napr. lieta-dlo i lietad-lo, baní-ctvo i baníc-tvo, lao-ský i laos-ký.
Prídavné mená utvorené príponou -ný od prevzatých slov na -cia, v ktorých nastalo striedanie spoluhlások c/č, môžeme rozdeliť podľa morfematického princípu, napr. komerč-ný, funkč-ný, alebo podľa slabičného princípu, napr. komer-čný, funk-čný.
V nejasných prípadoch so skupinou spoluhlások môžeme uplatniť dvojaké delenie, napr. jedno-tlivý i jednot-livý, fun-kcia i funk-cia.
Ak zložené slová písané so spojovníkom rozdeľujeme na mieste tohto rozdeľovacieho znamienka, spojovník píšeme na konci prvého aj na začiatku nasledujúceho riadka (spojovník zopakujeme), napr. Ak sa rovnako znejúce slovo píše bez spojovníka, spojovník neopakujeme (spojovník píšeme iba na konci prvého riadka), napr. slovo kultúrnopolitický (týkajúci sa kultúrnej politiky) delíme na časť kultúrno- a politický.
Prečítajte si tiež: Sprievodca delením králičieho mäsa
Rozdeľovanie na rozhraní slabík
Na rozhraní slabík rozdeľujeme slová takto:
- Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou, slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je jedna spoluhláska, slovo rozdeľujeme pred spoluhláskou, napr. že-na, pra-co-vať, bie-ly, vl-na, vr-tieť, vŕ-ba, Sĺ-ňa-va, ka-me-nár, pa-ra-bo-la, čia-ra, bie-lia-reň, zna-me-niu (tvar podst. mena znamenie).
- Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou alebo slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je skupina dvoch spoluhlások, slovo rozdeľujeme na rozhraní medzi obidvoma spoluhláskami, napr. všet-ci, všet-ky, žat-va, mas-lo, lás-ka, prch-ký, mĺk-vy, maš-lička, ot-cami (tvar podst. mena otec), chlap-cami (tvar. podst. mena chlapec), kviet-kami (tvar podst. mena kvietok), chrb-tami (tvar podst.
- Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou alebo slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je skupina troch alebo viac spoluhlások a vnútri spoluhláskovej skupiny nie je morfematické rozhranie (alebo si ho neuvedomujeme), prvá spoluhláska patrí do prvej slabiky (na koniec prvého riadka), ostatné spoluhlásky do ďalšej slabiky (na začiatok nasledujúceho riadka), napr. ses-tra, An-gličan, pas-tva, lin-gvistika, zaj-tra, špen-dlík.
- Slová rozdeľujeme aj na mieste stretania sa dvoch samohlások patriacich do rozličných slabík, napr. ide-ál, ide-álny, lýce-um, gymnázi-um, glori-ola, ide-ový, indivídu-um, indivídu-ami (tvar slova indivíduum), individu-álny, aktu-álny, distribu-ovať, celulo-id, kazu-istika, altru-izmus, galimati-áš, gladi-átor, pi-onier, bedu-ín, ka-olín.
Čo nerozdeľujeme
Slová nerozdeľujeme, ak obsahujú:
- zložky ch, dz, dž, ktorými sa označujú osobitné hlásky (každá zložka ako celok označuje vždy iba jednu hlásku), napr. - Ak nejde o označenie jednej hlásky, ale dvoch osobitných hlások, ktoré patria do rozličných morfém, slová delíme medzi týmito hláskami,napr. viac-hlasný, od-zemok, od-žať;
- zložky ia, ie, iu, ktorými sa v domácich a zdomácnených slovách označujú dvojhlásky, napr. čia-ra, bie-ly, cu-dziu (tvar príd. mena cudzí), pá-via, pá-vie, pá-viu (tvary príd. mena páví), vysvedče-niu (tvar podst. mena vysvedčenie);
- zložku io, ktorá sa používa pri prepise z azbuky do latinky, napr. Fio-dor, Panfio-rov, Bogaty-riov, mat-rioš-ka;
- v slovách cudzieho pôvodu spojenia samohláskových alebo spoluhláskových písmen, ktorými sa označuje jedna samohláska alebo jedna spoluhláska, napr. Aber-deen (ee = í), Liver-pool (oo = ú), Wa-shington (sh = š), Chur-chill (ch = č), Szath-máry (th = t), Pittsbur-ghu (tvar názvu Pittsburgh; gh = g), Bolo-gna (gn = ň), Rze-szów (sz = š).
- Nerozdeľujeme ani spojenia samohláskových písmen, ak zodpovedajúce spojenia majú jednoslabičnú výslovnosť, napr. flau-ta, leu-kémia, medai-la (au, eu, ai sa vyslovujú jednoslabične).
- Môžeme rozdeliť spojenie dvoch rovnakých písmen, ktorými sa označuje vo výslovnosti jedna spoluhláska, ak nasleduje samohláska, napr.
- Neoddeľujeme koncovú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. Kó-rea, An-dreu (tvar mena Andrea), nie Kóre-a, Andre-u.
- Pri rozdeľovaní slov zvyčajne neoddeľujeme začiatočnú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. i-dea, a-merický, í-ver, é-ra, á-ria, i-hrisko.
Poznámka:
V úzkych novinových, časopiseckých a pod. stĺpcoch takúto slabiku môžeme oddeliť.
V zložených slovách podľa možnosti prvú samohlásku z druhej časti nepripájame k prvej časti, ale slová rozdeľujeme na rozhraní medzi obidvoma časťami, napr.
Prečítajte si tiež: Mazanec a Hot cross buns: Porovnanie