Veľká noc je obdobím, ktoré spája kultúry a tradície prostredníctvom obradového pečiva. Slovenský mazanec, talianske Panettone či britské Hot cross buns sú len niektoré príklady sladkého pečiva, ktoré neodmysliteľne patria k sviatočným stolom. Aké sú ich rozdiely, čo majú spoločné a prečo sa mazanec považoval za magický?
Mazanec: Symbol slnka a jari
Mazanec je azda naše najznámejšie veľkonočné pečivo, ktoré nechýba na mnohých sviatočných stoloch. Reč je o mazanci, ktorý bol pôvodne považovaný za symbol slnka. Najstaršie recepty pochádzajú z 15. storočia ale podľa všetkého sa podobné kysnuté koláče piekli ešte dávno predtým, aj počas pohanských čias. Tiež boli považované za obradové pečivo a pohania ním vítali jar. Rovnako ako dnes, aj vtedy mali okrúhly tvar. A v súčasnosti sa používa cesto, ktoré je veľmi podobné vianočke.
V pôvodných receptúrach nebol taký sladký, ako ho poznáme dnes. Cukor bol totiž extrémne drahý, sladil sa viac menej len sladkou smotanou. Okrem nej sa ešte používala múka, droždie, vajcia ale aj koreniny ako šafran či klinček. Chudobnejší ľudia si piekli jeden väčší mazanec, ktorý si potom rozdeľovali na menšie kúsky. Majetnejší si doň zas pridávali kúsky mandlí, orieškov alebo sušené hrozienka a piekli si viac menších bochníčkov. Na vrchu vykysnutého bochníka sa robil ostrým nožom znak kríža. Bol to symbol Kristovej veľkonočnej obety ale mal aj iný, praktickejší význam.
Tento obľúbený kysnutý koláč však v rôznych kútoch Slovenska, ale aj Česka, nesie aj iné názvy. Všetko to má pôvod práve vo veľkonočných tradíciách. Veriaci totiž nosia na Veľkonočnú nedeľu ráno výslužku jedla do chrámu. Niektorí, hlavne ľudia na východnom Slovensku, toto pečivo poznajú ako pasku. To má zas súvis so židovskými sviatkami jari, ktoré sa volajú Pesah, čo v pogréčtenej verzii znamenalo Pascha. V minulosti sa dokonca verilo, že mazanec má magické účinky.
Okrúhly tvar a jeho význam
Rovnako ako dnes, aj vtedy mali okrúhly tvar. Chudobnejší ľudia si piekli jeden väčší mazanec, ktorý si potom rozdeľovali na menšie kúsky. Majetnejší si doň zas pridávali kúsky mandlí, orieškov alebo sušené hrozienka a piekli si viac menších bochníčkov. Na vrchu vykysnutého bochníka sa robil ostrým nožom znak kríža. Bol to symbol Kristovej veľkonočnej obety ale mal aj iný, praktickejší význam.
Prečítajte si tiež: Veľkonočné sladké tradície
Regionálne názvy a tradície
Tento obľúbený kysnutý koláč však v rôznych kútoch Slovenska, ale aj Česka, nesie aj iné názvy. Všetko to má pôvod práve vo veľkonočných tradíciách. Veriaci totiž nosia na Veľkonočnú nedeľu ráno výslužku jedla do chrámu. Niektorí, hlavne ľudia na východnom Slovensku, toto pečivo poznajú ako pasku. To má zas súvis so židovskými sviatkami jari, ktoré sa volajú Pesah, čo v pogréčtenej verzii znamenalo Pascha. V minulosti sa dokonca verilo, že mazanec má magické účinky.
Panettone a Colomba Pasquale: Talianske sladkosti
Mazanec však nie je len doménou nášho územia. Jeden z najznámejších pochádza z Talianska a aj mnohí našinci ho veľmi dobre poznajú ako Panettone. Najčastejšie sa podáva na Vianoce ale v niektorých talianskych regiónoch ho jedávajú aj na Veľkú noc. Taliani však častejšie na Veľkú noc jedávajú Colomba Pasquale. Ide o koláč, ktorý má tvar holubice a symbolizuje mier. Obsahuje kandizované ovocie a pred pečením sa polieva špeciálnou polevou z bielkov, cukru a mletých mandlí. Ide o recept, ktorý je veľmi pracný a správni pekári na ňom pracujú pokojne aj dva dni.
Hot cross buns: Britská klasika
Nemenej slávne sú Hot cross buns, ktoré sú známe aj u nás. Ide o tradičné britské pečivo, pochádzajúce zo 14. storočia. Konkrétnejšie sladké žemle s korením, kandizovaným ovocím, pomarančovou kôrou, hrozienkami a sušenými brusnicami. Na ich prípravu sa najčastejšie používa tzv.
Sladké variácie v iných krajinách
U našich severných susedov sa pečie Babka, teda vysoký valcovitý koláč, ktorý obsahuje hrozienka a polevu. Podobný koláč poznajú aj Rusi a Ukrajinci. Obsahuje však aj tvaroh a je veľmi často ozdobený znakom kríža. V nemeckých krajinách zas náš mazanec poznajú ako Osterlamm. V Grécku si zas pochutnávajú na Tsoureki, teda na sladkom chlebe, ktorý je zapletaný rovnako ako naša vianočka. Ochutený tiež mastichou, čo je vlastne živica zo stromu mastichovníka a používa sa v miestnom potravinárstve ako prísada do pokrmov a nápojov.
Konšpiračné teórie o potravinách: Mýty a fakty
Potraviny sú dobrou živnou pôdou pre vznik rôznych konšpiračných teórií. Napriek tomu (respektíve práve preto), že dnes majú ľudia neobmedzený prístup na internet, kde môžu zadarmo zohnať veľké množstvo informácií, sa neustále stretávame s najrôznejšími dezinformáciami. Výnimkou nie sú ani divoké konšpiračné teórie o potravinách.
Prečítajte si tiež: Pravidlá a obmedzenia v kinách
Ide o vďačnú tému, pretože jedlo potrebuje každý z nás. V snahe stravovať sa čo najzdravšie sme však často náchylní uveriť aj tvrdeniam, ktoré nie sú založené na pravde a aj tí kriticky mysliaci z nás neraz naletia na konšpiračnú teóriu, ktorá nemá s realitou nič spoločné.
Mýtus 1: Ohrievanie jedla v mikrovlnke je nebezpečné
Mikrovlnné žiarenie mení zloženie jedla, škodí mozgu, je rakovinotvorné. To je len zlomok hoaxov, ktoré sa spájajú s mikrovlnkami. Na sociálnych sieťach dokonca existuje niekoľko skupín, ktoré sa snažia poukazovať na nebezpečenstvo týchto domácich spotrebičov.
Jednou z nich je stránka Mikrovlnné žiarenie v bytoch - tichý zabijak. Tá ľudí straší tým, že dlhodobé vystavovanie mikrovlnnému žiareniu môže viesť k vzniku mozgových nádorov, leukémii, poškodeniu DNA, zmenám aktivity mozgových vĺn, depresiám, narušeniu spánku či vzniku Alzheimerovej choroby.
Ako uvádza český recenzovaný odborný časopis ELEKTRO, mikrovlny počas ohrievania jedla zostávajú v mikrovlnke, pretože na dvierkach spotrebiča sa nachádza kov, konkrétne drôtová mriežka. Práve ten do veľkej miery zabraňuje presakovaniu vĺn do okolia.
Isté množstvo síce preniknúť môže, no podľa nemeckého Výskumného centra pre životné prostredie a zdravie GSF ide o bezvýznamný podiel. Centrum meralo hodnoty približne stovky mikrovlniek a zistilo, že namerané hodnoty presakujúceho žiarenia vo vzdialenosti päť centimetrov od prístroja sa takmer pri všetkých skúmaných prístrojoch nachádzali pod emisným limitom.
Prečítajte si tiež: Domáci taliansky chlieb: jednoduchý recept
Podľa autora odborného článku Josefa Košťála rovnako nie je možné ani to, že mikrovlny preniknú do prostredia po otvorení dvierok v momente, keď človek vyberá jedlo zo spotrebiča. Vlny totiž zostanú v mikrovlnke iba približne desať milisekúnd. Za túto dobu ani nie je možné otvoriť dvierka mikrovlnky.
Košťál sa vo svojom odbornom článku dostal aj k hoaxu o možnej kvalitatívnej zmene potravín, ktorá by mala byť dôsledkom ohrevu jedla v mikrovlnke. „Mikrovlnky nemajú na rozdiel od röntgenového žiarenia ionizujúci účinok, čo znamená, že nie sú schopné rozbíjať chemické väzby,“ vysvetľuje Košťál.
Mýtus 2: Všetky éčka sú zlé
Emulgátory, prídavné látky, aditíva, potravinové prísady alebo jednoducho éčka sú látky, ktoré sa do potravín pridávajú na zlepšenie niektorých ich vlastností. Napriek tomu, že ich účelom je zlepšenie konzistencie či chuti potraviny, predĺženie doby jej trvanlivosti, prípadne zvýraznenie farby, v uplynulých rokoch sa éčka stali akýmsi strašiakom spoločnosti.
Niektoré firmy neváhajú využívať nastavenie ľudí a na obaly potravín pridávajú atraktívny nápis „bez éčok“. Ich marketing však už nemyslí na to, že tieto potraviny ľuďom doma často splesnivejú skôr, než ich stihnú skonzumovať, a končia v smetnom koši, v lepšom prípade v bioodpade.
„Absolútna väčšina éčok je neškodných a niektoré sú dokonca prospešné nielen pre kvalitu potravín, ale aj pre naše zdravie. Pod označeniami E nájdeme stabilizátory a konzervanty, ale tiež antioxidanty či prírodné farbivá,“ objasňuje výživový poradca Maroš Krivosudský. Dopĺňa, že svoje éčkové označenie majú napríklad aj kurkumín (farbivo z kurkumy), droždie, karamel či šafran.
Ako objasňuje Národný portál zdravia, kód E s príslušným číslom garantuje, že pri takto označených látkach bol stanovený prijateľný denný príjem skúmaného aditíva. Kód zaviedla Európska únia pre prídavné látky, ktoré boli podrobne zhodnotené na základe toxikologických štúdií a sú v povolených dávkach bezpečné pre zdravie konzumentov. Až vo chvíli, keď je hodnota látky prekročená, môže konzumáciou potraviny s jej obsahom vzniknúť zdravotné riziko.
Výrobcovia sú teda povinní riadiť sa legislatívou, ktorá presne stanovuje prípustný maximálny obsah tej-ktorej prídavnej látky, ako aj to, do ktorých potravín je možné ju použiť, v akej kombinácii a kedy sa jej použitiu vyhnúť.
„Akákoľvek použitá prídavná látka obsiahnutá v potravine musí byť podľa platnej legislatívy o označovaní vždy uvedená na obale potraviny v údajoch popisujúcich jej zloženie,“ informuje Národný portál zdravia. Firmy tak musia na obale uviesť názov použitého aditíva, prípadne jeho číselný kód („E-číslo“) a názov príslušnej kategórie, do ktorej použité aditívum patrí, teda či ide o farbivo, sladidlo, konzervant, zahusťovadlo a podobne.
Mýtus 3: Ak je na potravine symbol žaby, radšej ju nejedzte
„V sobotu sme mali návštevu a priniesla čokoládové bonbóny. Keď som si k nim pričuchol, niečo sa mi nezdalo. Pátral som a na obale som našiel značku so žabou. Dočítal som sa, že takto označené potraviny obsahujú nejaké svinstvo. Na druhý deň som išiel za kamoškou, ktorá vlastní špeciálny prístroj.
Ďalší konšpirátori tvrdia, že ide o logo spoločnosti, ktorú bola v roku 2019 založená z peňazí z fondov Melindy a Billa Gatesových a ktorá sa iba tvári, že jej ide o ekologický rozvoj. Pravda je však podľa nich inde - v príspevku o symbole žaby väčšinou vymenujú všetky známe hoaxy od sprisahania Západu a Európskej únie cez snahu Američanov o zníženie svetovej populácie až po čipy vo vakcínach.
Pravdou však je, že okrúhle logo so žabkou a nápisom Rainforest Alliance People & Nature nájdeme na výrobkoch, ktoré obsahujú zložky pochádzajúce z fariem, ktoré spĺňajú požadované štandardy medzinárodnej mimovládnej organizácie Rainforest Alliance a sú certifikované.
Ako objasňujú český portál Hoax.cz a česká Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia, na získanie takéhoto certifikátu je nutné splniť požiadavky z rôznych oblastí ekológie a životného prostredia vrátane obmedzenia používania chemikálií, zákazu zásahov do vodných tokov či zachovania prirodzenej vegetácie, ale tiež sociálne štandardy ako napríklad zákaz detskej práce či platové ohodnotenie zamestnancov.
Mýtus 4: Geneticky modifikované potraviny sú nebezpečné
Aktivisti sa búria a pravidelne prezentujú rôzne petície, ktorých cieľom je oslobodiť ľudí od geneticky modifikovaných potravín. Ich odporcovia tvrdia, že ničia životné prostredie, zabíjajú hmyz, spôsobujú rakovinu a že sú nástrojom, ako zničiť malých poľnohospodárov.
Ako však objasňuje česká nezisková organizácia Biotrin, ktorá sa venuje šíreniu informácií o moderných biotechnológiách, pre Európu má tento typ potravín veľký význam. Napríklad znižuje chemizáciu, obmedzuje výjazdy techniky aj prácnosť hospodárenia, čo má pozitívne dôsledky ako pre ekológiu, tak aj pre ekonomiku.
Biotrin na webe vyvracia aj mnoho ďalších mýtov o geneticky modifikovanom jedle vrátane toho, že v takomto jedle konzumujeme gény, zatiaľ čo v tradičnom a organickom nie.
„Gény jeme stále. Každá rastlinná bunka obsahuje viac než 30-tisíc génov. Potraviny môžu obsahovať okolo 100-tisíc baktérií v jednom grame. Baktéria má tri- až päťtisíc génov, takže v grame potraviny zjeme až pol miliardy bakteriálnych génov,“ objasňuje česká neziskovka.
Mýtus 5: Jedlý hmyz je sprisahaním Európskej únie
Konzumovanie hmyzu vo svete nie je ničím výnimočným a táto téma sa začína čoraz častejšie vyskytovať aj na Slovensku. Pochopiteľne, tak ako všetko nové a neznáme, aj jedenie svrčkov či lariev sa stáva vďačným zdrojom konšpirácií.
Podľa niektorých ľudí ide o sprisahanie Európskej únie voči občanom, ďalší tvrdia, že ľudské telo hmyz nedokáže stráviť, prípadne že jeho konzumácia zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Časť populácie sa zas obáva zániku tradičného poľnohospodárstva či zvyšovania uhlíkovej stopy.
Podľa odborníkov však tieto obavy nie sú na mieste. Európska únia považuje hmyz za alternatívny zdroj bielkovín, ktorý môže podporiť prechod na udržateľnejší potravinový systém. Dôvodom jej rozhodnutia sú stále viditeľnejšie prejavy klimatickej krízy a hľadanie nutrične hodnotných, no zároveň udržateľných alternatív živočíšnych potravín, ktorých chov je významným faktorom ovplyvňujúcim túto krízu.
Ľudí, ktorí hmyz konzumovať nechcú, do toho však nikto - teda ani Európska únia - nenúti. To, či je jedlý hmyz alebo hmyzia múčka súčasťou tej-ktorej potraviny, si môžu jednoducho overiť v informácii o zložení produktu.
Faktom však je, že potraviny s obsahom hmyzu nájdu spotrebitelia na regáloch obchodov už roky. Ako vysvetľuje firma Futu, jeho zložka sa nachádza v obľúbených salámach, klobásach, šunkách, ale aj v sladkostiach či na ovocí. V prípade mäsových výrobkov ide o farbivo karmín, ktoré je extrahované zo samičiek červca nopálového.