Slovensko má bohatú históriu chovu oviec, ktorá sa odráža aj v tradičnej gastronómii. Hoci spotreba ovčieho mäsa na Slovensku v minulosti klesala, v súčasnosti sa opäť dostáva do popredia. V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy jatočného mäsa, ich využitie v kuchyni a ponúkneme inšpirácie na chutné recepty, s dôrazom na ovčie mäso a jeho údenie.
Úvod do sveta ovčieho mäsa
Ovčie mäso je výživový unikát a gastronomický skvost. Jeho výnimočnosť spočíva v zložení a obsahu, ktorý je daný tým, že mladé jahňatá sa ešte nepásli a konzumovali iba vysoko hodnotné materské mlieko. Jahňacie mäso má jemné svalové vlákna a voľnejšie väzivo, vďaka čomu je jeho stráviteľnosť lepšia ako u bravčového mäsa. Chuť a vôňa jahňacieho mäsa sú ovplyvnené množstvom tuku.
Ako spoznať kvalitné jahňacie mäso:
- Pôvod mäsa: Mal by byť z našich zemepisných šírok.
- Veľkosť a hmotnosť jahňaťa: Závisí od plemena ovce a času Veľkej noci.
- Farba mäsa: Mladé, mliečne jahňa má na povrchu bledučkoružovú farbu. Tmavá, sýtočervená farba nepatrí jahňaťu, ktoré má vek 4-6 týždňov.
- Farba tuku: Číra, biela, takmer priesvitná.
- Tuk: Vyskytuje sa iba v obmedzenej miere v oblasti stehna, chrbta a pliecka. Má jemnú konzistenciu. U mladých jahniat sa nemôže vyskytovať vnútrosvalový tuk.
- Chuť a vôňa mäsa: Chuť je jemná, nie príliš výrazná, bez pachutí, s nádychom mliečnej alebo smotanovej príchute. Vôňa jahňacieho mäsa je v pravom slova zmysle vôňou.
- Cena: Za celé veľkonočné jahňa v roku 2017 oscilovala okolo 10€.
Výživové hodnoty jahňacieho mäsa
Ide o kvalitné biele mäso, veľmi jemné, dobre stráviteľné, čím spĺňa aj tie najprísnejšie požiadavky na zdravú, plnohodnotnú výživu. Vzhľadom na vysoké biologické, pritom dietetické hodnoty má jahňacie mäso miesto aj na stole ľudí s prísnou diétou. Okrem svojej typickej vône, chuti a dobrej stráviteľnosti sa jahňacie mäso vyznačuje vysokým obsahom dôležitých aminokyselín, vitamínov, minerálnych látok.
Najcennejším zdrojom potrebných látok sú slabiny jahňaciny. Medzi jedny z najvýživnejších častí patrí aj stehno, pliecko a chrbát. Najnižšiu výživnú hodnotu má mäso z nôh zvierat. Výživne je však len to mäso, ktoré je zdravé. Zdravé mäso spoznáme podľa toho, že je mierne vlhké, bez nejakého nepríjemného zápachu, má prirodzené ružovkasté alebo červenkasté zafarbenie, nie je neprirodzenej farby, no a v neposlednom rade je bez väčšieho množstva vytekajúcej krvi. Okrem iného, mäso musí byť tiež riadne tepelne upravené, či už pečením, dusením, varením alebo inak tepelne spracované. Pri zlom alebo nedostatočnom tepelnom spracovaní môže jahňacie, ale aj mäso iného druhu, obsahovať choroboplodné zárodky alebo škodlivé mikroorganizmy.
Príprava jahňacieho mäsa
Jahňacie mäso sa radí rovnako ako baranie medzi jatočné mäso. Jahňacie mäso je získavané z mladých jahniat. Ovca domáca je poddruh z rodu ovca. Samica sa nazýva bahnica a samec je baran. Mláďa je jahňa. Ak je toto mláďa samček, je to baránok, ak je to samička, tak je to jahnička. Jahňacie mäso z celého jahňaťa môžeme rozdeliť na osem častí, pričom každá časť môže byť špecifická svojim využitím. Loj, alebo ak chcete, jahňací tuk, má vysoký bod topenia, ale rýchlo sa dokáže ochladiť a stuhne.
Prečítajte si tiež: Chutné a zdravé plnené cestoviny bez mäsa
Bravčové mäso: Stálica v slovenských kuchyniach
Bravčové mäso je stálicou v našich kuchyniach a na rozdiel od iných druhov ponúka výnimočnú rozmanitosť. Od jemnej panenky, cez šťavnatú krkovičku až po rebierka s kostičkou - každá časť má svoj špecifický charakter, chuť i spôsob prípravy. Ak chcete dosiahnuť maximálnu chuť a zároveň pripraviť mäso správne, výber rezu hrá zásadnú úlohu.
Tento druh zaraďujeme do červeného mäsa. Je veľmi výživné, pretože obsahuje plnohodnotné bielkoviny, vitamíny skupiny B, železo, zinok a iné minerálne látky a vitamíny. Bravčové mäso sa dá použiť na akúkoľvek prípravu, záleží od časti bravčoviny, ktorú chceme použiť. Môžete ho použiť na varenie, pečenie, dusenie, vyprážanie a grilovanie.
Pri kúpe treba dbať na výber, pretože môžete kúpiť aj mäso zo staršieho prasiatka. Mäso zo starších kusov od mladších rozpoznáte predovšetkým tak, že má hrubšie vlákna, je tuhšie a má tmavočervenú farbu. Mäso z mladších kusov má bledoružovú farbu. Príprava takéhoto mäsa je aj kratšia.
Najlepšie časti bravčového mäsa a ich využitie
- Bravčová krkovička: Krkovička patrí medzi najobľúbenejšie časti bravčoviny. Je jemne prerastená tukom, čo jej dodáva šťavnatosť a intenzívnu chuť. Vďaka tomu sa výborne hodí na: grilovanie, pečenie vcelku, guláš či perkelt.
- Bravčové karé: Karé (známe aj ako pečeň, kotleta) pochádza z chrbtovej časti a je jednou z najchudších častí bravčového mäsa. Svojou jemnosťou sa hodí najmä na: vyprážané a zapekané rezne, grilované kotlety, rolády alebo pečenie v celku.
- Bravčová panenka: Panenská sviečková je považovaná za najkvalitnejšiu časť bravčového. Je extrémne jemná, chudá a rýchlo sa pripravuje, preto ju neodporúčame tepelne upravovať príliš dlho. Vhodná je najmä na: minútky a medailóniky, rýchle opekanie alebo grilovanie, pečenie vcelku v marináde.
- Bravčové stehno: Bravčové stehno je tmavšie a veľmi chudé mäso, ktoré v sebe ukrýva jemné, ale pevné vlákna. Je ideálne na: pečenie vcelku na slávnostné obedy, ražniči, závitky, rolády, šunku a domáce mäsové výrobky.
- Pliecko: Bravčové pliecko sa nachádza v oblasti predného kĺbu a je prirodzene šťavnaté a chutné. Obsahuje dostatok tuku aj spojivového tkaniva, čo ho robí ideálnym na: dusenie, soté, ragú alebo rizoto, pečenie vcelku s koreňovou zeleninou, údenie alebo grilovanie.
- Bôčik: Bôčik je síce mastnejší, no za to výrazne aromatický. Veľmi obľúbený je pri tradičných receptoch ako: pečený bôčik s chrumkavou kožou, rolády plnené cesnakom, slivkami či kapustou, domáce klobásy, mleté jedlá alebo guláše.
- Bravčové rebrá: Ak máte čas a chuť na poctivý gurmánsky zážitok, bravčové rebrá sú výbornou voľbou. Najlepšie sa pripravujú: dlhodobým marinovaním, predpečením v rúre alebo dusením, krátkym dokončením na grile.
- Kolienko: Bravčové kolienko (predné či zadné) obsahuje veľa kolagénu, šliach a hutného mäsa. Skvele sa hodí na: dlhé varenie a pečenie do mäkka, grilovanie s medovo-horčicovou marinádou, tlačenku, huspeninu či jaternice.
- Lalok, hlava, nožičky: Tieto časti majú nižší podiel mäsa, ale zato vysoký obsah tuku a kolagénu, vďaka čomu sú ideálne na: vývary, huspeninu, tlačenku, zabíjačkové špeciality ako jaternice, paštéty, krvavničky, údenie (najmä lalok).
- Vnútornosti: Bravčové vnútornosti - pečeň, jazyk, srdce, obličky či slezina - sú výživovo bohaté, no chuťovo výrazné. Vhodné sú na: paštéty, nátierky, rizotá, polievky a zabíjačkové recepty, jedlá pre milovníkov silnejších chutí.
Údenie mäsa a syrov: Tradičná metóda s modernými možnosťami
Údenie je jednou z najstarších metód konzervovania potravín, ktorá sa na Slovensku teší veľkej obľube. Okrem mäsa sa údia aj syry, klobásy a iné potraviny. Údenie dodáva potravinám charakteristickú chuť a vôňu, a zároveň predlžuje ich trvanlivosť.
Ako údiť syr:
- Potrebujeme aspoň takúto hrudu syra.Táto vážila 5 kg. Zbytok som pokrájala,tak aby som mohla natiahnuť sieťku.
- Ked voda zovrie ,tak ju nechám vychladnúť. Takto zakryté nechám v osolenej vode stáť 24 hodín.
- Potom si pripravím sietku. Na tento úkon potrebujete už dvoch.Jeden sietku roztiahne a druhý vkladá do rúk syr a tak sa sietka natiahne na celý syr.
- Potom konce sietky zaviažeme.
- Syr je pripravený na údenie.
- Večer manžel podpálil v udiarni a už sa udí.Syr sa udí na studenom dyme.
- Takto vyzera ráno.Bude sa udiť ešte celý deň a noc. Tu je pekne vyúdeny. Dobrú chuť.
Alternatívne druhy údených potravín
Zo syrov sa dá údiť takmer čokoľvek - eidam, gouda, cheddar alebo napr. oštiepok či parenica. Vyúdiť sa dajú aj syry netradičné, napr. kozie či ovčie. Zaujímavou alternatívou k údeným syrom je aj údený balkán alebo údená niva.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bravčové mäso so šampiňónmi
Údiť sa dá zelenina aj ovocie. Medzi ovocím dominuje údená hruška, ktorá sa údi pokrájaná na kúsky a je zbavená jadrovníka. Obľúbené sú tiež rozpolené slivky a čerešne s vybranou kôstkou, ktoré majú po vyúdení výbornú chuť. Zelenina má ešte viac druhov vhodných na údenie ako ovocie. Čo tak dať si údený baklažán? Ten sa údi na plátky hrubé zhruba 1,5 cm. Môžeme si urobiť aj papriku alebo zemiaky, ktoré sa musia najskôr ľahko predvariť a následne vyúdiť, aby chytili chuť po dyme a neboli surové.
Čokošku si môžete vyúdiť studeným dymom s teplotou okolo 24 ° C a za 3 - 4 hodinky máte hotovo. Údená soľ solí úplne rovnako ako klasická bežná soľ - stále je to iba soľ. Tým, že je zaúdená, chytí aj ľahko inú farbu (viac do žlto-hneda), ako aj špecifickú vôňu. Použiť sa dá pri grilovaní, keď robíme steaky, na dochutenie šalátov alebo do polievok.
Recepty z jatočného mäsa
Domáce hamburgery
- Potrebujeme:
- Kvalitné mäso (hovädzie alebo kuracie) s tukom
- Žemle (briošky z maslového cesta)
- Soľ, korenie
- Zelenina podľa chuti
- Na domácu salsu:
- Paprika
- Cibuľa
- Cuketa
- Paradajková šťava
- Postup:
- Pomelieme si mäso a ochutíme ho soľou a mletým čiernym korením.
- Urobíme z neho placku o trochu väčšiu ako sú žemle, pri pečení sa o niečo stiahne.
- Mäso môžeme piecť na panvici, alebo na grile, dôležité však je, aby sme dodržali správny postup.
- Keď mäsovú placku položíme na gril, mierne ju pritlačíme a necháme piecť.
- Otočíme až vtedy, keď je asi polovica mäsa prepečená.
- Vedľa mäsa môžeme dať piecť plátky slaniny.
- Keď je mäso takmer hotové, dáme na neho plátok syra, ideálny je čedar.
- Keď máme mäso hotové, dáme ho na chvíľu odpočívať a pripravíme si žemle.
- Prekrojíme ich, natrieme jemne maslom a dáme na chvíľu na gril.
- Potom už len zostáva poskladať si hamburgery, zeleninovú oblohu si zvolíme podľa svojej chuti.
- Kto má rád salsu, ľahko si ju pripraví tak, že zeleninu nakrája na drobučké časti, opečie ju domäkka, zaleje paradajkovou šťavou a povarí. Nakoniec ochutí soľou a korením.
Zásady pre grilovanie
- Používajte kvalitné a odležané jatočné mäso alebo hydinu.
- Mäso pred grilovaním netreba zbytočne umývať.
- Pred grilovaním mäso, ale aj zeleninu a ryby marinujte.
- Marinované potraviny uchovávajte vždy v chlade.
- Soľ prichádza na rad zväčša až vtedy, keď je hotový pokrm na stole.
- Gril vždy vopred patrične rozohrejte, stupeň tepla či žeravosti uhlia voľte podľa druhu potraviny.
- Grilovacie ihly alebo rošty pred použitím potrite olejom alebo kožou zo slaniny.
- Mäso obracajte kliešťami, nikdy do neho nepichajte vidličkou.
- Ryby grilujte celé, ak sa dá.
- Tvrdšie druhy zeleniny pred grilovaním namáčajte 15 minút v studenej vode.
Najčastejšie chyby pri grilovaní:
- Používanie tekutého podpaľovača.
- Grilovanie celý čas na priamom ohni.
- Nečistenie mriežky po poslednom grilovaní.
- Neustále otáčanie mäsa počas grilovania.
- Grilovanie príliš veľa vecí naraz.
Alternatívne druhy jatočného mäsa
Pštrosie mäso
Pštrosie mäso obsahuje veľa bielkovín a iba minimum tuku. Obsahuje menej cholesterolu než ostatná hydina či jatočné mäso, ale je v ňom oveľa viac minerálnych látok. Tvrdí sa, že pštrosie mäso je mäso budúcnosti. Z jedného pštrosa je približne 30-40 kg mäsa. Pštrosie mäso sa často prirovnáva k morčaciemu mäsu, ale chuťou je bližšie k hovädzej sviečkovici. V zahraničí sa na jedálnych lístkoch objavuje oveľa častejšie, u nás si na jedlá zo pštrosieho mäsa iba zvykáme. Pštrosie mäso je však najmä na slávnostné pohostenie. Mäso z pštrosov sa občas predáva v obchodoch, ktoré sa špecializujú na predaj hydiny a zveriny. Spravidla je už pripravené ako polotovar, takže pokrájať ho na plátky alebo rozporciovať nezaberie veľa času.
Kvalita slovenského bravčového mäsa
Slovenskí chovatelia ošípaných vyrábajú bravčovinu prvotriednej európskej kvality. K prvému polroku 2018 evidujeme 631 809 ks ošípaných. Odbytové ceny jatočných ošípaných klesajú. Chovatelia by najradšej všetky zvieratá predávali na Slovensku, tu však ceny nepokrývajú výrobné náklady na chov zvierat. Chovatelia stále považujú za najväčší problém dovoz lacného a nekvalitného bravčového mäsa zo zahraničia. Takéto mäso sa k nám dováža najmä zo Španielska, Belgicka či Poľska a to za nízke ceny, ktoré deformujú trh s touto komoditou. Výrobky z neho nedosahujú kvalitu prvotriedneho slovenského bravčového. Ide pritom o mäso, ktoré na západe Európy majú problém predať. Môže byť dlhšiu dobu skladované, dokonca podľa chovateľov v niektorých prípadoch by malo patriť do kafilérie, a nie k spotrebiteľovi.
Chovateľom sa vďaka náročnej práci postupne podarilo vyzdvihnúť domáce chovy ošípaných na európsky piedestál v kvalite, o čom svedčia aj viaceré ukazovatele. Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku si dal v máji 2018 vypracovať prieskum kvality bravčového mäsa v obchodoch. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav živočíšnej výroby - hodnotil senzorické, nutričné a hygienické faktory bravčového mäsa zo Slovenska, Španielska, Poľska, Nemecka, Belgicka a Holandska. Najlepšie hodnotenie získalo bravčové mäso zo slovenských chovov. Slovensko má chovy ošípaných s veľmi nízkou mierou používania antibiotík v rámci Európskej únie - 43,2 mg/kg živej hmotnosti zvieraťa. Sme tak na 7. mieste z krajín EÚ. Dokonca v niektorých chovoch antibiotiká nepoužívame vôbec. Chovy máme pod neustálou kontrolou veterinárov. Najmenej antibiotík v mäse má Nórsko, krajina však chová len minimum ošípaných.
Prečítajte si tiež: Jednoduché recepty: Pečené zemiaky s kuracím
Slovenské údené syry v rebríčku najlepších
Slovensko zabodovalo v rebríčku najlepších údených syrov. Okrem toho, že získalo hneď prvé miesto, slovenské syry tiež obsadili niekoľko priečok v rebríčku. Gastronomický portál Taste Atlas pravidelne zostavuje rebríčky najlepších pokrmov a špecialít, do ktorých zaraďuje potraviny z celého sveta. Tentoraz sa zameral na najlepšie údené syry. Konkrétne ide o ovčí salašnícky syr. Ako ho opísal sprievodca Taste Atlas ide o syr, ktorý je vyrobený výlučne z ovčieho nepasterizovaného mlieka. Má unikátny tvar - väčšinou hrudky alebo iných tvarov. Jeho prednosťou je údenie na tvrdom dreve, vďaka ktorému má unikátnu chuť. Na povrchu je totiž suchý a tvrdý a na kôrke môžu byť škvrnky, ako pozostatok po údení. Výhodou ovčieho mlieka je trikrát vyšší obsah bielkovín než v kravskom mlieku. V kuchyni je jeho využitie neobmedzené, ale azda najlepšou možnosťou je tento syr ponúkať neupravený ako súčasť studenej kuchyne.
Na ôsmom mieste je parenica. Taste Atlas ju opísal ako mäkký parený syr, ktorý sa vyrába z ovčieho nepasterizovaného syra, kravského syra alebo z ich kombinácie. Zaujímavý je však tvar tohto syra - podáva sa zrolovaný buď do písmena S alebo najčastejšie ako špirála, či už čistá alebo údená. Rolky sú väčšinou previazané syrovou šnúrkou, ktoré ich držia pokope a tento syr sa dá konzumovať jednoduchým odtŕhaním. Parenica je tiež veľmi obľúbeným syrom, najčastejšie sa podáva v rámci studenej kuchyne ako súčasť obložených mís a studených bufetov. Avšak, veľmi dobre sa dá pripraviť aj tepelne. Aj keď nie moc zdravé, ale veľmi chutné. Na deviate miesto umiestnil portál slovenský oštiepok. Ide o polotvrdý syr z polotučného ovčieho alebo kravského mlieka. Môže sa pripravovať parením, byť údený ale aj neúdený. U oštiepku sú zaujímavé jeho tvary. Vyzerá buď ako veľké vajce alebo sa tvaruje vo forme pripomínajúcej borovicovú šišku. Je typický zlatohnedou farbou a po rozkrojení je krémovo žltý. Má tvrdú a homogénnu textúru a pri rezaní sa vytvárajú malé trhliny.
Korbáčiky sa umiestnili na 12., 13. a 15. mieste. Ide o Oravský a Zázrivský korbáčik a Zázrivskú vojku. Tieto syry pochádzajú z regiónu Oravy a začali sa tu objavovať v druhej polovici 19. Výrobcovia korbáčikov sú známi najmä tým, že tieto syry robia takmer výhradne ručne. Hrudka syra sa totiž naparuje v horúcej vode, ťahá sa do podoby dlhých nití, ktoré sa potom zaplietajú - buď do vrkočov alebo do špeciálnych tvarov - tzv. Veľmi obľúbené sú aj údené varianty a táto slaná pochúťka je neodmysliteľnou súčasťou každej väčšej akcie - či už rodinných osláv, svadieb, krstín či narodenín. Keďže ich výroba je naozaj náročnejšia, korbáčiky sa zvyčajne nepoužívajú v teplej kuchyni, aj keď to nie je celkom vylúčené.
Tekovský salámový syr je na 19. mieste. Je to polotvrdý syr, ktorý je vyrobený z pasterizovaného plnotučného kravského mlieka. Vyrába sa v regióne Tekov, kde sú známe údené aj neúdené varianty. A prečo dostal názov salámový? Zrejme je to tým, že sa šúľa do valcov, podobných saláme a krája sa na tenké plátky.
Posledným slávnym slovenským syrom, ktorý sa umiestnil je Klenovský syrec. Ten je na 21. mieste a pochádza z oblasti Gemera a Malohontu. Vyrába sa z nepasterizovaného mlieka veľmi často ovčieho alebo aj kravského. Je známy najmä ozdobou, ktorú má na vrchnej strane. Najčastejšie ide o štvorlístok. Pomocou popola sa tieto syry dokonca aj farbia - napríklad na zeleno. Ďalšou zaujímavosťou je jeho hmotnosť - ide totiž o poriadne veľké kusy - od jedného až štyroch kíl. Po rozkrojení je biely až žltý a má jemnú elastickú textúru s malými dierkami.
Maďarské klobásy: Tradícia a chuť
História výroby maďarskej klobásy je bohatá a siaha hlboko do minulosti, kde sa snúbi tradícia, kultúra a kulinárske umenie Maďarska. Maďarské klobásy, známe ako "kolbász," sú významným prvkom maďarskej kuchyne a ich výroba siaha až do obdobia 9. storočia. Klobásy boli vyrábané hlavne v domácnostiach na vidieku, kde sa mäso konzervovalo na neskoršiu spotrebu počas zimných mesiacov. Počas osmanskej okupácie Maďarska (16.-17. storočia) došlo k významným kultúrnym a kulinárskym výmenám. Turci priniesli nové korenie a metódy konzervácie mäsa, čo ovplyvnilo aj maďarskú výrobu klobás. V 18. a 19. storočí sa výroba klobás stala viac organizovanou a špecializovanou. Vznikali rodinné dielne a malé výrobne, ktoré sa sústredili na produkciu klobás. V 20. storočí sa maďarská klobása stala známou po celom svete. Po páde komunizmu v roku 1989 došlo k renesancii tradičných metód výroby klobás. Jedným z kľúčových ingrediencií maďarskej klobásy je paprika, ktorá dodáva klobásam charakteristickú červenú farbu a rôznorodú chuť, sladkú či pálivú.
Maďarské klobásy sa vyrábajú z rôznych druhov mäsa, najčastejšie z bravčového, ale aj z hovädzieho alebo ovčieho mäsa. Tradičný recept na výrobu maďarskej klobásy sa môže líšiť podľa zvykov, tradícii, chutí a úrovne štipľavosti. Bravčové mäso a bôčik nakrájajte na malé kúsky, ktoré sa zmestia do mlynčeka na mäso. Pripravte si črievka, opláchnite ich a namočte do vlažnej vody, aby zmäkli. Následne ich prepláchnite studenou vodou a nechajte odkvapkať. Naplnené črievka vytvarujte do klobás s dĺžkou asi 20-30 cm a zaviažte konce povrázkom. Zaveste klobásy na suché a chladné miesto na niekoľko hodín, aby uschli. Maďarské klobásy môžete konzumovať čerstvé alebo ich skladovať v chladničke či zamraziť na neskoršie použitie.
Konzervovanie potravín v minulosti
Aj keď mali v minulosti naši predkovia eminentnú snahu spracovať všetko, čo príroda z poľa, lesa a záhrady ponúkala, absencia konzervačných prostriedkov na báze chemických prípravkov obmedzovala konzumáciu produktov podľa sezónnosti. Na uskladňovanie a konzervovanie potravín využívali prírodné konzervanty, ako napr. soľ alebo mliečne kvasenie. "Medzi najstaršie prostriedky konzervácie patrilo nakladanie potravín, najmä mäsa, rýb, tukov a mliečnych výrobkov do soli, ktorá sa už od stredoveku využívala ako konzervačný prostriedok zabraňujúci rastu mikróbov a zvyšujúci trvanlivosť výrobkov." Mäso a tuk sa solili po vrstvách a ukladali sa do drevených nádob. Najčastejšie sa do soli nakladala bravčovina a baranina, z tukov hovädzí a baraní loj, bravčová slanina a sadlo. Z mliečnych výrobkov sa solením v drevených nádobách konzervovali bryndza a tvaroh. Naši predkovia nakladali do slaného nálevu pred údením aj oštiepky a iné druhy ovčích syrov, ktoré neskôr sušili alebo údili.
"K bežne používaným metódam konzervácie potravín patrilo v minulosti údenie. Zväčša mu prechádzalo solenie alebo ponáranie potraviny do soľného roztoku. V dávnych dobách sa údilo nad priamym ohňom, neskôr bol na údenie určený podstrešný priestor pri vyústení komína alebo samostatné údiarničky. Mäsové produkty sa často nakladali aj do masti. Nádoby na uchovávanie mäsa boli väčšinou kameninové, v 40. rokoch 20. storočia prišli do módy smaltované nádoby - väčšie kanvičky, geletky a hrnce. Každý dvoj- či trojpriestorový dom mal zväčša v najzadnejšej časti komoru s orientáciou na sever s nižšou teplotou, žiadnym alebo jedným malým oknom, v ktorých sa na policiach tieto produkty uskladňovali. Miestnosť mala dlážku z udupanej hliny alebo kameninovú dlažbu. Ku konzervačným metódam našich predkov patrilo aj sušenie potravín.
Dôležité rady pri príprave mäsa
Mäso zvierat by sa nemalo použiť hneď po zabití zvierať, pretože býva tuhé a ťažšie stráviteľné. Malo by nejakú dobu zrieť, vtedy sa stáva ľahšie stráviteľným. Odporúča sa preto uskladniť ho v chlade okolo 3 dní. Pred uskladnením v chladničke, alebo v mrazničke nesmieme mäso oplachovať vo vode.