Slovensko, krajina malebných horských oblastí, kde sa v idylickom prostredí pasú čriedy oviec, sprevádzané zvoncami, psami a bačami. Orava, Liptov a Spiš, regióny, ktoré už v stredoveku, v 16. a 17. storočí, prosperovali vďaka výrobe mlieka, syrov, žinčice, bryndze a vlny. V tých časoch boli horské lúky preplnené stádami oviec a dobytka a ich valachmi. Pastieri žili so svojimi čriedami a bačom vysoko v horách a čas trávili na trávnatých lúkach. Bývali v drevených kolibách s košiarom, kde sa starali o svoje stáda a vyrábali rôzne drevené úžitkové predmety vyrezávaním z dreva, ktoré využívali pri spracovaní mlieka a výrobe rôznych produktov z neho. Každý bača sa nemohol zaobísť bez fujary, palice, valašky.
Táto oblasť je bohatá na tradície a jedným z jej kulinárskych pokladov sú omšové oplátky. Hoci sa názov spája s náboženským kontextom, tieto oplátky majú svoje miesto aj v svetskej kuchyni, obzvlášť počas Vianoc. Ponorme sa do histórie a receptúry tohto tradičného slovenského pokrmu.
História a Pôvod
Pôvod slova "bryndza" siaha k výrazu "brýzganina," označujúcemu mäkký ovčí syr. Pôvodne sa ním označovalo zrazené ovčie mlieko roztrepané do podoby vznášajúcich sa chuchvalcov v tekutej srvátke. Pravá bryndza, typický slovenský produkt starý viac ako 400 rokov, je mäkký syr vyrobený z plnotučného ovčieho mlieka. Mala by mať hrudkovitú konzistenciu a obsahovať zrniečka ovčieho syra. Bryndza si získala popularitu vďaka svojej nezameniteľnej chuti a vôni, ako aj pre jej blahodarné účinky na organizmus.
Prvá bryndziareň bola založená v roku 1787 v Detve Jánom Vagáčom. Centrom syrárstva bol Liptov. V 18. a 19. storočí sa bryndza prevážala na pltiach po Váhu v drevených sudoch (geletkách) až do Serede, odkiaľ ju vozili do Viedne na panovnícke dvory. Teodor Vallo v roku 1892 zaviedol novú metódu výroby mäkkej roztierateľnej bryndze, ktorá spočívala v rozotretí vyzretého syra na valcoch s pridaním soľanky.
Kúpeľné Oplátky: Sladká Tradícia Kúpeľných Miest
Minulý víkend, prechádzajúc sa po kúpeľnom mestečku Trenčianske Teplice s chrumkavou oplátkou v ruke, vyvstala otázka: odkiaľ vlastne tento sladký vynález pochádza? Kúpeľné oplátky tradične patria ku kúpeľným mestám a mestečkám v našom a českom regióne.
Prečítajte si tiež: Overený recept
Legenda hovorí, že história kúpeľných oblátok siaha až do osemnásteho storočia. Za ich vznikom vraj stál šikovný cukrár a kuchár z premonstrátskeho kláštora v obci Teplá v Čechách. Preto mu napadlo využiť dostupné nástroje, konkrétne kliešte na pečenie oplátok, takzvaných hostií. Tieto oplátky využívané na liturgické účely sa pôvodne piekli len z cesta zloženého z vody a múky. Cukrár pôstny recept vylepšil pridaním mlieka a cukru a medzi dve oplátky nasypal sladkú zmes z orieškov, cukru a škorice.
Prvý historicky zdokumentovaný príbeh hovorí o rodine Bayerovcov z Karlových Varov. Mladá a ambiciózna dievčina Barbara Naslerová bola Nemka, ktorá prišla hľadať v prvej polovici 19. storočia prácu do českých Karlových Varov. Zamestnala sa v penzióne Weißen Taube, kde pripravovala pre hostí oplátky. Čerstvo vydatá Barbara, ktorá si vzala za manžela policajta Michaela Bayera, experimentovala s vylepšovaním, korenením a zliepaním oplátok. Zdokonalila tiež cesto, ktoré sa pieklo až dozlatista. Keďže do Karlových Varov pravidelne prichádzali hostia spoza nemeckých hraníc, oplátky sa postupne rozšírili až do Berlína a obľúbené sa stali aj na cisárskom dvore. Po Barbarinej smrti prevzal rodinnú pekáreň a jedinečnú receptúru jej syn Karl, ktorý rozšíril predaj oplátok takmer do celej Európy. Od roku 1895 sa pod jeho záštitou dokonca začali oplátky baliť do alumíniovej fólie, aby nenasiakli vlhkosťou.
Rozmach tejto delikatesy sa vraj v Mariánskych Láňach datuje už od roku 1856. Za „otca“ mariánskolázeňských oplátok sa považuje Karel Reitenberg, synovec zakladateľa kúpeľov v mestečku Mariánske Lázně. Výrobu oplátok prevádzkoval vo svojom dome, kde ročne vyrobil podľa dobových záznamov a účtovných kníh až 500 tisíc kusov oplátok.
Výroba kúpeľných oblátok na Slovensko dorazila neskôr a veľké firmy vyrábajúce oblátky podľa tradičnej receptúry začali vznikať až po roku 1989. Nenadarmo je Slovensko považované za kúpeľnú veľmoc.
Vianočné Oblátky: Symbol Jednoty a Pôstu
Vianočné tradície a oblátky v Košiciach v roku 1922: Zimné Košice v roku 1922 boli súčasťou nového štátu Československa. Vianoce rovnako ako i za čias monarchie boli veľmi obľúbené. „Ako v Česku a na Morave tak aj na Slovensku zachovali sa pekné národné obyčaje ktorých je snáď najviac pripútaných ku najmilšej dobe ročnej - ku Vianociam. Veľmi pekné a svojské zvyky si zachoval ľud východoslovenských dedín z bývalých žúp - spišskej, šarišskej, abauj-turňanskej a zemplínskej.
Prečítajte si tiež: Vianočné medovníčky
Na Štedrý deň, najvýznamnejší to deň celých sviatkov ľudia postia. Gazdiná pratá izbu a pečie opekance, oblátky a bobáľky. V Barci pri Košiciach sa prialo takto: „Vinčujem, vinčujem, na peci koláče čujem. Keď bola rodina hotová s prataním a pečením, chystali sa k večeri. Pod strom priniesli malú viazanku sena, okolo stola rozložili na zem župu slamy a do kúta postavili snop ovsa. Stôl zakryje sa čistým obrusom a do prostriedku sa vysypalo troška obilia a na obilie položila jedna oblátka. Potom celá rodina láme oblátky a praje sebe šťastný a dlhý život. Na obilie, na ktorom je oblátka, stavajú misu s jedlami: hubovou polievkou, oblátky a bobáľky.
Každoročne si sadáme k štedrovečernému stolu, na ktorom nemôžu chýbať viaceré tradičné dobroty. Počas pôstu sa prísne zakazovalo konzumovanie mäsa z teplokrvných zvierat, ale aj ich produktov - vajec, masti a mliečnych výrobkov. Stravu tak tvorili pripravené pokrmy zo zeleniny (najmä zo strukovín a kapusty) a z rýb. Od Lucie až do Vianoc sa zvykli piecť oblátky. Na dedinách táto úloha prischla miestnemu učiteľovi, ktorý ju mal zaznamenanú aj v prijímacej zmluve. Posledné dva - tri dni pred Vianocami školské deti poroznášali oblátky v košíkoch po domoch. Každej rodine sa ušlo 15 - 20 vodových, zo 5 cukrových a 2 - 3 trubičky.
V našich končinách majú vianočné oblátky tradične okrúhly tvar, čo má symbolizovať jednotu rodiny ako základného piliera spoločnosti. Akt konzumovania oblátky zároveň pripomína kresťanský rituál Eucharistie.
Recept na Tradičné Omšové Oplátky
Hoci presný recept na omšové oplátky je často strážený ako rodinné tajomstvo, základné ingrediencie a postup sú pomerne jednoduché.
Ingrediencie:
- Hladká múka
- Voda
- Mlieko (voliteľné, pre bohatšiu chuť)
- Cukor (voliteľné, pre sladšiu verziu)
- Škorica, orechy (voliteľné, na plnku)
Postup:
- Zmiešajte múku a vodu (prípadne mlieko a cukor) do hladkého cesta. Cesto by malo byť tekuté, aby sa dalo ľahko rozotrieť.
- Rozohrejte špeciálne kliešte na pečenie oblátok. Tieto kliešte majú zvyčajne zdobené platne, ktoré vtlačia do oblátky vzor.
- Na rozohriate kliešte nalejte tenkú vrstvu cesta a zatvorte ich.
- Pečte oblátku niekoľko sekúnd z každej strany, kým nie je zlatistá a chrumkavá.
- Ak chcete plnené oblátky, medzi dve upečené oblátky natrite zmes orechov, cukru a škorice.
Prečítajte si tiež: Kotlíkový Guláš