Tento článok sa zameriava na rebríček najväčších konzumentov mäsa na svete, pričom sa dotýka aj problematiky nekvalitného mäsa, vplyvu fast foodu a obľúbenosti rôznych kuchýň. Zároveň sa pozrieme na to, ako sa Slovenská republika stavia k dovozu mäsa a aké opatrenia prijíma na ochranu spotrebiteľov.
Kauza poľského mäsa a opatrenia SR
V nedávnej dobe otriasla Slovenskom kauza poľského mäsa, keď Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR zistil, že na bitúnkoch sa malo obchodovať s chorým hovädzím dobytkom. Mäso poľského pôvodu bolo dodané aj do jednej školskej jedálne. Hlavný hygienik SR Ján Mikas nariadil okamžité kontroly vysledovateľnosti hovädzieho mäsa z Poľska v zariadeniach spoločného stravovania.
Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR oznámila, že inkriminované poľské mäso bolo distribuované aj na Slovensko a dodané do slovenských predajní mäsa a skladov potravín. Išlo o približne 520 kilogramov chladeného hovädzieho mäsa, určeného na priamu spotrebu s krátkou dobou trvanlivosti, ktoré malo byť dodané do 15 reštaurácií, predškolských a školských zariadení.
Regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR vykonali spolu 1308 kontrol. Okrem ohlásených 15 zariadení bolo skontrolovaných ďalších desať. Poľské hovädzie mäso bolo dodané v celkovom množstve približne 226 kilogramov, ktoré bolo použité na prípravu hotových pokrmov. Neboli hlásené žiadne zdravotné ťažkosti zo strany konzumentov.
Podľa ÚVZ SR nemožno konštatovať, že nekvalitné mäso je možné ľahšie dodať do reštaurácií alebo školských jedální, pretože prevádzkovatelia odoberajú mäso od slovenských distribútorov, ktorí spadajú pod kontrolu ŠVPS SR.
Prečítajte si tiež: Rebríček obyčajný a jeho využitie
Slovenská republika prijala opatrenia a požiadala poľskú stranu, aby kauzu oznámila v európskom systéme varovania a aby prevádzky, kde sa mäso z inkriminovaného bitúnku dostalo, boli nahlásené. Veterinári uplatňujú zvýšenú kontrolu na poľské potraviny. Problémom je aj minimálne nahlasovanie ambulantných predajov potravín v obciach.
Podľa europoslanca Ladislava Miku, zastavenie pohybu všetkého mäsa z Poľska nie je možné kvôli pravidlám jednotného trhu EÚ.
Svetové kuchyne a obľúbenosť pizze
Chutná cesta okolo sveta nás zavedie do rôznych kútov planéty, kde každá krajina ponúka unikátne chute a jedlá. Medzi najobľúbenejšie kuchyne patria mexická, talianska a japonská. Pizza je dlhodobo obľúbeným jedlom na celom svete a naprieč všetkými generáciami. Podľa štatistík až 83 % svetovej populácie konzumuje pizzu aspoň raz za mesiac a až 40 % mileniálov si myslí, že pizza je „najlepšie jedlo na svete“.
Rebríček najlepších kuchýň sveta podľa portálu Taste Atlas:
- Talianska kuchyňa
- Japonská kuchyňa
- Grécka kuchyňa
- Portugalská kuchyňa
- Čínska kuchyňa
- Indonézska kuchyňa
- Mexická kuchyňa
- Francúzska kuchyňa
- Španielska kuchyňa
- Peruánska kuchyňa
Slovenská kuchyňa sa umiestnila na 42. mieste, medzi ruskou a kanadskou kuchyňou. Ako naše najlepšie jedlo zabodovali bryndzové halušky.
Prečítajte si tiež: Achillea millefolium: zdravie z prírody
Talianska kuchyňa a pizza
Pizza, ktorú dnes všetci poznáme, pochádza z Talianska. Obľúbená sa stala v Neapole v 18. storočí ako lacné a výživné jedlo, ktoré konzumovali najmä roľníci. Moderná pizza sa vyvinula z prvých neapolských placiek, ktoré sa poliali masťou, soľou a cesnakom.
Pravá neapolská pizza musí spĺňať prísne pravidlá, ktoré určuje Associazione Verace Pizza Napoletana (AVPN). Cesto sa pripravuje len zo štyroch surovín: múka typu 00, voda, soľ a droždie. Necháva sa kysnúť aspoň 8 - 24 hodín a nesmie sa vaľkať valčekom, tvaruje sa ručne. Na paradajkový základ sa používa len paradajková omáčka z paradajok San Marzano. Obloží sa mozzarellou di bufala alebo fior di latte. Bazalka jej dodáva tradičnú arómu.
Pravá neapolská pizza sa pečie v peci na drevo pri teplote okolo 450 °C len 60 - 90 sekúnd. To jej dáva typické vláčne cesto a chrumkavé okraje (cornicione), ktoré sa nepotierajú olejom.
Rozšírenie fast foodu vo svete
Všeobecnej popularite fast foodu nahráva uponáhľaná doba. Pobočky a predajne od McDonald's, Subway až po lokálne siete ázijských bistier, stánky s kebabom či gyrosom, bagetérie, vegetariánske „raw“ fast foody, hipsterské polievkárne, šalátové bary či reštaurácie typu „fast casual“ získali obľubu vďaka rýchlemu reakčnému času medzi objednávkou a samotným jedením.
Ak berieme do úvahy len prvých päť najväčších fastfoodových spoločností na svete (McDonald's, Subway, KFC, Burger King a Starbucks), súhrn všetkých ich pobočiek sa blíži k 150-tisícom.
Prečítajte si tiež: O bielej kvetene lúk
V súčasnosti najväčšiu sieť rýchleho občerstvenia má firma Subway s vyše 44-tisíc pobočkami na svete. Obdivuhodné tempo otvárania predvádza aj kaviarenský fast food Starbucks. Aj keď McDonald’s v porovnaní so Subwayom zaostáva, oznámil veľkú expanziu v Číne.
Osobitnou kapitolou je ázijský fast food. Záujem o tento globálny fenomén vzrástol od roku 1999 do 2015 o vyše 500 percent. Ázijský fast food sa rozšíril všade tam, kde krajina zaznamenala zvýšenú migráciu najmä čínskych prisťahovalcov.
Chuť po rýchlom jedle narastá aj v Afrike. Keňa, Nigéria, Maroko a Južná Afrika začínajú byť pre medzinárodné reťazce atraktívne, pretože sa v krajinách rozmáha stredná trieda s vyšším disponibilným príjmom. Najväčší podiel na čiernom kontinente má sieť KFC.
Výrazný nárast konzumentov fast foodu veštia aj v Indii. V krajine s vyše miliardovým obyvateľstvom sa v roku 2015 nachádzalo len okolo 2 700 reťazcov. V Indii sú kravy posvätné, a teda konzumácia hovädzieho mäsa je spoločensky neakceptovateľná. Reťazce sa vyrovnávajú ponúkaním rôznych mäsových alternatív či vegetariánskeho menu.
Počiatok fast foodu možno pripísať Spojeným štátom, no šírenie do iných kútov sveta je momentálne nezastaviteľné.
Podľa britského portálu The Independent si ľudia vo veku od 16 do 24 rokov radšej objednávajú pizzu, kupujú jedlo v reštauráciách, kaviarňach alebo na iných miestach, kde si ho môžu zobrať do ruky či so sebou. Je to pohodlné, praktické a rýchle.
Niektorí to dávajú za vinu silnému marketingu a reklame, iní poukazujú na to, že mladšie generácie jednoducho nevedia variť alebo nechcú varením strácať čas. Ďalšie teórie zdôrazňujú, že ženy a matky sa skôr venujú kariére a práci. Zarobené peniaze tak radšej v dôsledku zaneprázdnenosti investujú do nákupu jedla v zdravších fast foodoch (koncept „fast casual“ reštaurácií), ktoré považujú za rovnako kvalitné ako domácu stravu.
Z výpovedí respondentov tiež vyplýva, že im fast food či kupované hotové jedlo v konečnom dôsledku viac chutí, že je praktickejšie ho jesť počas sledovania televízie a že sú naň už nejako zvyknutí. Zákazníci sú niekoľkonásobne citlivejší na zmeny cien potravín v maloobchodoch než na ceny jedál v ponuke fast foodov.
Fastfoodové siete majú obvykle prepracovaný systém hromadného spracovania surovín do unifikovaných produktov, ktoré používa každá jedna pobočka. S tým súvisí vyššia efektivita práce a menšie náklady na vyrobenú jednotku.
Reťazce tiež využívajú správanie ľudí - keď sa nachádzajú v neznámom prostredí či krajine a prepadne ich hlad, nechcú často riskovať neznáme reštaurácie a pofidérne pôsobiace lokálne pobočky, ale zvyknú sa obracať práve na známe prevádzky, ktoré poznajú zo svojej domoviny a majú s nimi skúsenosti.
Pizza Ristorante ako príklad úspešného produktu
Spoločnosť Dr. Oetker, ktorá je lídrom na trhu hlbokozmrazených pízz, kráča po ceste rastu. Tá so sebou prináša aj potrebné zmeny reflektujúce nové trendy a novovzniknuté požiadavky spotrebiteľov, ktorí sa aktívne zaujímajú o svoje zdravie a udržateľnosť.
Nová receptúra cesta Pizza Ristorante obsahuje o 30 % viac vlákniny a 18 % menej rastlinného oleja. Pizza dostala nový mierne nepravidelný a lákavejší tvar cesta, ktorý podčiarkuje charakter pizze. Prvotriedne suroviny zostali, ale vylepšili a optimalizovali sa ingrediencie u niektorých druhov (napr. syr so znížením obsahom tuku, viac plátkov rajčín, pesto vyrobené z najkvalitnejšieho olivového oleja a pecorina, červené chilli papričky namiesto cibule a pod.).
Novinkou je Dr. Oetker Pizza Ristorante Salame Mozzarella Pesto, ktorá si okamžite získa vaše srdce! Nechajte sa rozmaznávať a roztancujte svoje chuťové poháriky vďaka dokonalému spojeniu tenkého chrumkavého cesta s jemne nepravidelnými okrajmi a prvotriednej salámy na štedrom paradajkovom základe. Je doplnená o jemnú mozzarellu a pesto, vyrobené z najlepšieho oleja a pecorina. Vylepšená receptúra so sebou prináša aj menej tuku, viac vlákniny a ideálne nutričné hodnoty.
Ak si vyberiete pizzu, ktorej nosnou prísadou je saláma, najlepšie si ju vychutnáte v kombinácii s červeným suchým odrodovým vínom - Frankovkou modrou.
Pri príprave hlbokozmrazenej pizze je potrebné dodržať pár kľúčových zásad. Aby vaša pizza Ristorante chutila tak vynikajúco, ako v pravej talianskej reštaurácii, odporúčame pizzu piecť horným a spodným ohrevom namiesto konvekcie. Takto získate mimoriadne chrumkavé cesto, zachováte šťavnatosť oblohy a syr sa roztopí rovnomerne po celom povrchu pizze. Zohrejte rúru z oboch strán pri elektrickej rúre na 220 °C a pri teplovzdušnej rúre na 200 °C. Odstráňte ochrannú fóliu a vložte zmrazenú pizzu do rozohriatej rúry.
Pivo ako súčasť gastronómie
Na svete je veľmi málo krajín, kde by sa pivo nedalo kúpiť. Vedeli ste, že výraz „tekutý chlieb“ vznikol, keď sa nemeckí mnísi počas 40 dní postili a nemohli jesť chlieb? Pivo je najpredávanejším alkoholickým nápojom na Slovensku vôbec. Podľa údajov Štatistického úradu SR je priemerná ročná spotreba zlatého moku necelých 70 litrov na jedného Slováka.
Pivovarníctvo na Slovensku dosiahlo najväčší rozmach v 16. storočí, keď sa pivo varilo takmer vo všetkých mestách. Dnes ovládajú 90 % trhu s pivom na Slovensku nadnárodné spoločnosti Heineken a Asahi. O zvyšných 10 % sa delia pivovar Steiger Vyhne a Urpiner z Banskej Bystrice. Práve spomínaný Steiger je najstarším pivovarom na Slovensku. Banskobystrický Urpiner je jediným pivovarom, ktorý neovláda zahraničný investor a môže sa pýšiť slovenským kapitálom.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Nemci radi pijú pivo. S viac ako 100 rôznymi druhmi chmeľu, viac ako 40 druhmi sladu a viac ako 200 kmeňmi kvasiniek sú možnosti výroby piva takmer nekonečné. Približne pätina pivovarov v Nemecku sa nachádza v južnom regióne Bavorska, ktorého hlavné mesto Mníchov je domovom svetoznámeho pivného festivalu Oktoberfest - najväčšieho svetového festivalu piva.
V Nemecku existuje Združenie proti podvodnému nalievaniu, Verein gegen betrügerisches Einschenken. V minulosti bola veda o pivovarníctve braná tak vážne, že viedla k vzniku pravdepodobne prvého európskeho zákona o čistote potravín, ktorý v roku 1516 prijal bavorský vojvoda Viliam IV. a ktorý platí dodnes.
Za belgické pivo naozaj vďačíme trapistickým mníchom, ktorým síce nie je dovolené zapojiť sa do sekulárneho života, môžu sa však živiť varením piva. Pivo musí byť varené medzi múrmi trapistického kláštora, buď samotnými mníchmi, alebo pod ich dohľadom. Pivovar nie je zamýšľaný ako ziskový podnik. Príjem pokrýva životné náklady mníchov a platia z neho údržbu budov a pozemkov. Všetko, čo im zostane, venujú na charitu a ľuďom v núdzi. Keďže existuje veľmi veľa belgických pivných štýlov, je pravdepodobné, že si jeden z nich obľúbite. Keď si vyberiete svoj obľúbený belgický štýl, musíte si vybrať pohár. Skoro každé pivo má svoj pohár.
Česko rovná sa pivo. Táto rovnica platí, platila a vždy platiť bude. Nie nadarmo vedú naši českí susedia rebríček najväčších konzumentov piva. Pivo sa tešilo veľkej obľube už v dávnej minulosti, ktorá často viedla až k nadmernému holdovaniu tomuto nápoju. O tom svedčia niektoré zákony vydané kniežaťom Břetislavom I. v roku 1039.
Česko je domov svetoznámeho unikátu z pivovaru Plzeňský Prazdroj. Prvá várka ležiaka, ktorý neskôr pod menom Pilsner Urquell dobyl celý svet, uzrela svetlo sveta 5. októbra 1842. Ležiak si pre svoju výraznú a lahodnú chuť rýchlo získal obľubu doma aj v zahraničí. Nesmieme zabudnúť ani na svetoznámy Budějovický Budvar, ktorý je doteraz štátnym pivovarníckym podnikom. Vyrába pivo pod značkami Budějovický Budvar, Budweiser Budvar a Czechvar. Kvôli niekoľko rokov trvajúcemu sporu s americkým Budweiserom sa pivo v niektorých krajinách predáva pod značkou Budějovický Budvar, v Spojených štátoch, Kanade a Juhoafrickej republike pod značkou Czechvar. Kdekoľvek na svete si toto pivo dáte, máte istou, že bolo vyrobené v pivovare v Českých Budějoviciach. Česi sú aj majstri v čapovaní piva.
V 19. storočí začal písať svoj príbeh aj pivovar Heineken. Novým majiteľom nefungujúceho pivovaru De Hooiberg sa stal mladý Gerard Heineken. Po tom, ako Gerard pomenoval pivovar po sebe a stavil na kvalitu, začalo sa podniku dariť. Všimli ste si niekedy usmievavé „e“, ktoré je v logu piva? Bolo nápadom Alfreda Heinekena (vnuk zakladateľa Gerarda) a bolo navrhnuté tak, aby v zákazníkoch vyvolalo pocit radosti. V hlavnom meste Holandska sa nachádza druhý najznámejší pivovar, Amstel, založený v 19. storočí. Pivovar pomenovali podľa rieky Amstel a dvojfarebný kruh v logu predstavuje biliardovú guľu.