Určite áno! Takto si zrejme odpovedala väčšina čitateľov vekovej kategórie 40+ už po prečítaní nadpisu článku. Tí mladší si zas spomenú na situáciu, s ktorou sa už pravdepodobne stretli, a síce, ako pri konzumácii mäsových výrobkov ľudia skôr narodení povedali: toto nie je tá pravá chuť salámy ako za našich čias, tá klobása už dnes nemá žiadnu vôňu, ako mávala za komunistov, tie párky sú samá múka, nedajú sa porovnať s tými socialistickými … a tak ďalej a tak podobne. Ale poďme sa pozrieť na niečo iné, na výrobu RAW torty. Aké povolenia a legislatíva sa na ňu vzťahujú?
Čo je RAW torta?
RAW torta je dezert, ktorý sa pripravuje bez tepelnej úpravy. To znamená, že všetky ingrediencie sú v surovom stave. Najčastejšie sa používajú orechy, semienka, datle, ovocie a zelenina. RAW torty sú obľúbené medzi ľuďmi, ktorí sa stravujú zdravo a vyhýbajú sa spracovaným potravinám.
Povolenie na výrobu RAW torty
Výroba RAW torty, podobne ako výroba iných potravín, podlieha hygienickým predpisom a legislatíve. Ak plánujete vyrábať RAW torty na komerčné účely, napríklad pre kaviarne, reštaurácie alebo na predaj, je potrebné získať určité povolenia a dodržiavať stanovené postupy.
Živnostenské oprávnenie: Na výrobu a predaj RAW torty potrebujete živnostenské oprávnenie. Najčastejšie sa jedná o živnosť "Výroba pekárskych a cukrárenských výrobkov".
Hygienické požiadavky: Priestory, kde sa RAW torty vyrábajú, musia spĺňať prísne hygienické požiadavky. To zahŕňa zabezpečenie čistoty, správne skladovanie surovín, ochranu pred škodcami a dodržiavanie osobnej hygieny zamestnancov. Je potrebné mať vypracovaný systém HACCP (Hazard Analysis and Critical Control Points), ktorý identifikuje možné riziká a stanovuje kontrolné body na zabezpečenie bezpečnosti potravín.
Prečítajte si tiež: Ozdoby na tortu: Prvé sväté prijímanie
Registrácia na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ): Pred začatím výroby je potrebné zaregistrovať sa na RÚVZ. Úrad vykoná kontrolu priestorov a schváli prevádzku, ak spĺňa všetky hygienické požiadavky.
Označovanie výrobkov: RAW torty musia byť správne označené. Etiketa musí obsahovať názov výrobku, zoznam zložiek, hmotnosť, dátum spotreby, meno a adresu výrobcu, a informácie o alergénoch.
Legislatíva týkajúca sa výroby RAW torty
Výroba RAW torty sa riadi viacerými zákonmi a nariadeniami, ktoré majú za cieľ zabezpečiť bezpečnosť potravín a ochranu spotrebiteľa.
Zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách: Tento zákon upravuje podmienky výroby, dovozu, predaja a označovania potravín. Stanovuje požiadavky na hygienu, kvalitu a bezpečnosť potravín.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín: Toto nariadenie stanovuje všeobecné pravidlá pre hygienu potravín vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie.
Prečítajte si tiež: Tipy a triky pre penovú tortu
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom: Toto nariadenie stanovuje požiadavky na označovanie potravín, vrátane zoznamu zložiek, informácií o alergénoch a výživových hodnôt.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 23/2006 Z.z. o požiadavkách na potravinárske prevádzkarne: Táto vyhláška stanovuje podrobné požiadavky na priestory, vybavenie a prevádzku potravinárskych prevádzkarní.
Alternatívy a iné uhly pohľadu
Naozaj boli za čias centrálneho plánovania a ústredných zjazdov Komunistickej strany Československa lepšie, chutnejšie či dokonca zdravšie mäsové výrobky ako tie súčasné? Mäsové výrobky tých čias obsahovali bezpochyby viac mäsa. Tento fakt bol daný viacerými faktormi. Samotná surovina bola relatívne lacná a nemalo žiadny ekonomický význam nahrádzať ju napríklad drahšou sójou z dovozu. Nezabudnime aj na fakt, že miera životnej úrovne sa v tých časoch merala napríklad aj spotrebou mäsa. Tá v tých časoch dosahovala úctyhodných 84 kg na obyvateľa a rok. Dnes je to podpriemerných (v rámci EU) 50,2 kg. S nižším priemerným obsahom mäsa v dnešných výrobkoch priamo úmerne súvisí vyšší obsah vody, tá je v mäse viazaná chemickými látkami. K lepšej chuti vtedajších výrobkov zrejme prispievalo aj používanie čistých, prírodných korenín. Tie sa síce používajú aj dnes, ale väčšie mäsospracujúce podniky ich nakupujú v tzv. kombi zmesiach, kde je už namiešané takpovediac všetko, vrátane emulgátorov. Samotná vstupná surovina, t.j. mäso, sa používala najmä v čerstvom stave, čo tak isto malo nepochybne svoj podiel na výslednej chuti výrobkov. Dnes sa nakupuje surovina takmer z celého sveta a z logistických dôvodov sa jej trvanlivosť rôzne predlžuje (balenie v ochrannej atmosfére, mrazenie). Samostatnou kapitolou dnešných mäsových výrobkov je “vynález” separátu. Separát je vlastne mäso mechanicky oddelené od kosti. Ak to veľmi zostručníme, kosti so zvyškami mäsa sa pomelú a následne sa na základe rôznych fyzikálnych vlastností mäsa a kosti od seba oddelia, pričom vzniká akási pasta obsahujúca aj mikroskopické čiastočky kostí. Prínos používania separátu do mäsových výrobkov si každý zhodnotí sám. Toto všetko spolu vytvára rozdiel v chutnosti medzi výrobkami dnešnými a socialistickými. Pamätníci z tých čias spomínajú na prípady keď hostili nejakého zahraničného hosťa a ten si nevedel vynachváliť plnú, poctivú chuť mäsových výrobkov. Technologický pokrok priniesol zmeny aj v oblasti potravinárstva a treba povedať, že nie všetko je iba negatívne. Pri spracovaní mäsa predstavuje technologické inovácie najmä aplikácia prídavných látok. Prídavné látky sa pridávajú do mäsových výrobkov s cieľom dosiahnuť typickú charakteristiku daného výrobku (farba, chuť, vôňa, vzhľad) a predlžujú jeho trvanlivosť. Pri výrobkoch, kde legislatíva stanovuje minimálne percento bielkovín, sa ich obsah často doháňa znova iba prídavnými látkami. Ak máme pod slovom zdravšie na mysli zdravotnú bezpečnosť potravín, tak potom sú v súčasnosti najzdravšie mäsové výrobky, aké kedy v histórii ľudstvo malo. V byrokratickej a úzkoprsej EÚ to platí dvojnásobne.
Lokálny pôvod? Ak by to náhodou niekto nevedel, tak za socializmu bolo, ako všetko, tak aj výroba, spracovanie a predaj mäsových výrobkov prísne riadené a naplánované. Takže, ak ste žili v okresnom meste XY, bol tam pravdepodobne menší alebo väčší mäsospracujúci závod, ktorý nakupoval živé zvieratá z Jednotných roľníckych družstiev najmä zo svojho okresu. Výrobky, ktoré tento závod vyrobil, skončili v úplnej väčšine zasa iba v danom okrese. Výnimkou boli iba podniky špecializované na výrobu trvanlivých salám alebo konzerv. A ako to je dnes? Z bývalých socialistických mäsozávodov ich prežilo iba zopár a tie nakupujú surovinu v rámci celej EU, svoje výrobky potom vozia často krížom-krážom cez celú republiku cez rôznych distribútorov a logistické centrá. Tých bolo viac než dosť a väčšinou sú dobre známe. Ak túto problematiku zúžime iba na oblasť výroby a predaja mäsových výrobkov, potom musíme konštatovať, že v tej to bolo najmä nepravidelné a nedostatočné zásobovanie. A tak ak ste chceli zabezpečiť pre svoju rodinu nejakú tu lepšiu suchú salámu alebo kvalitnú šunku, museli ste mať svojho známeho mäsiara. Do mäsiarstva sa tak chodilo nielen predným vchodom, ale aj zadným. Odtiaľ sa potom predávala sviečková, bravčová panenka, roštenka, ale aj saláma Nitran či Pražská šunka. Nedostatočné zásobenie obyvateľstva mäsom a výrobkami vygenerovalo celú generáciu drobných farmárov, mäsiarov a garážových výrobcov. Dnes už je to skôr rarita, ale za oných čias v čase zabíjačkovej sezóny sa zabíjali prasiatka, králiky, kačice, husi, morky možno v každom druhom dome. Všetkého bolo málo a to čo do množstva aj do šírky ponuky. Podobne ako topánky, ovocie a ďalšie veci, aj mäsové výrobky sa nekupovali, ale zháňali. Na druhej strane, ak ste už niečo kúpili, mali ste istotu , že či si kúpite malokarpatskú salámu v Košiciach alebo v Bratislave, bude jej zloženie rovnaké. Bolo to vďaka jednotným normám. Takzvané ČSN platili v celej republike a boli záväzné pre všetkých výrobcov. K pozitívam tých čias patrilo aj prehľadné pomenovanie výrobkov a určitá “poctivosť” v ponuke. Ak patrila saláma do kategórie lacných výrobkov, zodpovedal tomu aj jej názov a cena, inými slovami turistická saláma bola turistická saláma a nehrala sa na uherák. Dnes sa môže pod honosným názvom skrývať aj podradný výrobok. Na druhej strane nás jednotné unifikované normy oberali o pestrosť a rozmanitosť ponuky. K negatívam čias súdruhov treba tiež pričítať obmedzenú ponuku, úzky sortiment a takmer žiadne inovácie. Pred rokom 1989 ste si nekúpili talianske prošuto, salámu s provensálskym korením alebo schwarzwaldskú šunku. K notoricky známym neduhom plánovaného hospodárstva patrili aj priam katastrofálna úroveň služieb (z dnešného pohľadu), neochota (niekedy až arogancia) obsluhujúceho personálu, vzhľad a hygiena predajní, takmer nulový marketing, nepríťažlivé balenia a prezentácia tovaru. Paradoxne sa aj exportovalo a zrejme viac ako dnes. Komunisti totiž potrebovali devízy a mali snahu vyvážať aj mäso. Niektoré továrne mali tzv. exportné povolenie a vyvážali najmä konzervy- pražskú šunku, jazyky, vyvážala sa bravčovina v živom, najmä na Balkán. Naopak, dovoz mäsa bol značne obmedzený. S mäsovými výrobkami je to podobné ako napríklad s paradajkami. My, spotrebitelia, si svojím dopytom objednávame ”umelohmotné” paradajky, pretože ich chceme mať v januári a chceme, aby stáli 2 € za kilo. A predajcovia iba plnia naše želania a odpovedajú: nech sa Vám páči, tu máte januárové paradajky v cene 2 € za kilo. Podobne je to aj s mäsovými výrobkami, chceme, aby mali párky trvanlivosť 30 dní, aby šunka bola krásne ružová a nestála viac ako 4€. Výrobcovia splnia našu objednávku a odpovedajú: nech sa páči, tu sú párky v cene 2,5 € a šunka v cene 3,5 € za kilo, vydržia Vám zabalené celý mesiac a farbu majú krásnu ružovú.
Prečítajte si tiež: Zdravšia Tiramisu alternatíva