Édouard Manet, umelec z vyššej parížskej meštianskej vrstvy, žil v rokoch 1832 až 1883. Jeho tvorba, hoci realistická a klasická, priniesla myšlienkový a námetový posun, ktorý v umeleckom svete vyvolával rozruch. Bol považovaný za otca moderného maliarstva. V dielach je patrný myšlienkový a námetový posun - volil moderné dobové námety, zobrazujúce súčasný život veľkomesta, ulice, kaviarní, barov atď. Mnohé obrazy, v ktorých kládol napríklad ženské akty do súčastnosti, vzbudzovali veľké škandály. Mladým impresionistom imponovali na Manetových prácach moderné, v tej dobe aktuálne témy.
Manet a impresionizmus
Impresionizmus je umelecký smer, ktorý sa zrodil v roku 1874. Išlo o rozhodnutie niekoľko francúzskych umelcov, ktorých diela neboli prijaté na oficiálny pražský Salón, samostatne zorganizovať výstavu. Impresionizmus nadväzuje na realizmus, s ktorým má mnoho spoločných prvkov.
Manet je prechodom medzi realizmom a impresionizmom. Je považovaný za otca myšlienky impresionizmu. Zameriava sa hlavne na figurálne výjavy z bežného života, portréty akty a zátišia. Od 70. rokov 19. storočia začína pracovať v plenéry s Monetom a Renoirom.
Raňajky v tráve: Šokujúce dielo
Raňajky v tráve (1863) je olej na plátne a zároveň najznámejší Manetov obraz. Je to akt mladej krásnej ženy pri raňajkách v prírode s dvomi oblečenými pánmi. Plocha obrazu nie je myslená z pohľadu perspektívy, ale ako keby sa približovala k divákovi. V tomto diele spojil dôverne známu náladu nedeľných výletov a u mešťanov tak obľúbených piknikov s prostitúciou, ktorá sa usídlila v parížskom okolí. Obraz vyvolal u ľudí pobúrenie, výsmech a škandál. Bol odmietnutý tiež porotou oficiálnej umeleckej výstavy. To, že vedľa dvoch oblečených mužov sedí nahá žena, bolo brané ako pohoršujúce a umeniu nevhodné.
Manet vystavuje svoje Raňajky v tráve, v ňom komponuje nádherné akty žien k postavám mužov, oblečených v civilných odevoch.
Prečítajte si tiež: Edgar Degas a Ranajky v tráve
Kontroverzia a kritika
Manetovo dielo Raňajky v tráve bolo považované za provokačné a súvekou spoločnosťou ostalo nepochopené. Vyslúži si tvrdú kritiku a škandál spôsobila použitá technika a voľba námetu. Umelcovi vyčítali zanedbanie tradičných pravidiel objemu a perspektívy, čo ho doviedlo k vytvoreniu plochého obrazu bez hĺbky. Ak kritikov umelcova technika podráždila, tému obrazu pokladali za celkom neodpustiteľnú.
Symbolika a interpretácia
Obraz Raňajky v tráve zobrazuje nahú ženu sediacu v lese s dvoma oblečenými mužmi. Ak mal byť akt v tom čase prijateľný, musel mať navyše mytologické, kultúrne alebo didaktické pozadie. Obraz neprijali, získal však možnosť publicity na novozaloženom Salóne odmietnutých, kde sa vystavovali všetky tie diela, ktoré u poroty neuspeli. Manet sa tu ocitol v dôstojnej spoločnosti ako bol Cézanne či Whistler.
Ďalšie významné diela
Okrem Raňajok v tráve, Manet vytvoril aj ďalšie diela, ktoré vzbudili rozruch:
- Pijan absintu: Bol prvý obraz namaľovaný na plátne. Išlo na ňom o reálne zachytenie pijana a nie o alegorické ztvárnenie. Samotný námet ale pôsobil v tej dobe dosť neobvykle. Bola na ňom vidieť originálna technika i štýl. Farbu nanášal v širokých plochách. Predstavil ho na umeleckej výstave porote Salónu, kde mu bolo veľa vyčítané.
- Koncert v Tuileriách: Zobrazenie slavného miesta stretnutia elegantného Paríža, kde rád chodil i sám Manet. V tej dobe sa znázornenie publika a spoločnosti považovalo za druhoradé a vhodné iba ako ilustrácie do časopisov a reportáží. Tento obraz verejnosť veľmi pobúril. Je na ňom zaznamenaný nový spôsob maľby - neviditeľný ťah štetcom. Odmieta dokonalú akademickú maľbu, kde nie je dôležité, či pozeráte na obraz zblízka alebo z diaľky.
- Olympia: Je inšpirovaný Tizianovou Urbínskou venušou, bol ostro kritizovaný a kritici útočili na neslušnosť námetu pretože Manet si zobral za modelku prostitútku. Mnohých pohoršovala aj čierna slúžka.
- Bar vo Folies-Bergère: V tomto diele dosiahol svojho vrcholu jeho cit pre farebné harmónie a vylíčenie izolovanosti i neschopnosti kominikácie v modernej spoločnosti. Mladá barová čašníčka s nevýrazným, unaveným a neoprítomným pohľadom je opretá o pult a sleduje vír predajnej zábavy. Pred pultom stojí decentne oblečený pán.
Manetov odkaz
Edouard Manet patril k najoriginálnejším a najvplyvnejším maliarom 19. storočia. Je považovaný za „otca“ impresionizmu, ponúkol maliarom, ktorí ho nasledovali, svoj záujem o experimentovanie s tematikou i farbami spolu s nesmierne príťažlivým riešením, tak ako to videl na tlačiach japonských drevorezov. Odkloniac sa od tradície, vytvoril celkom moderné maliarstvo, zaujímavú alternatívu k oficiálnemu umeniu.
Jeho nekonvenčné výjavy zo života a jeho úchvatný temperamentný rukopis znamenal pre francúzske maliarstvo oživujúci podnet a pre impresionistov zdroj inšpirácie. Manet sa sám nepovažoval za priekopníka, ale skôr za umeleckého nasledovníka starých majstrov. Názor jeho učeníkov bol však celkom odlišný. Kritika zatracovala jeho dielo ako vulgárne a jeho akty považovala za obscénne. Toto zásadné nepochopenie umelca hlboko zasiahlo napriek tomu, že pochádzal z bohatej rodiny umenie nebolo pre neho zdrojom obživy.
Prečítajte si tiež: Inšpirujte sa na raňajky
Prečítajte si tiež: Piešťany raňajky donáška