Možno ste už videli rôzne videá na sociálnych sieťach, ktoré ukazujú pestovateľské triky. Tento článok sa zameriava na inovatívny a udržateľný spôsob pestovania rajčín pomocou plastových fliaš. Tento postup nielenže znižuje množstvo odpadu, ale tiež prináša skoršiu úrodu a šetrí vodu. Ukážeme si, ako efektívne využiť plastové fľaše pri pestovaní rajčín na záhone a v kvetináčoch.
Pestovanie rajčín z prezretých plodov
Trik s pestovaním rajčín vznikol náhodou, keď istý človek nevedel, čo má robiť s prezretými paradajkami. Namiesto toho, aby ich vyhodil, nakrájal ich na štyri plátky a poukladal na zeminu v kvetináči. Už o týždeň mu v kvetináči rástli malé rastlinky rajčín. Po ich presadení do samostatných kvetináčov a pravidelnom polievaní sa dočkal chutných plodov už za päť týždňov.
Ďalšou výhodou tohto spôsobu je, že si môžete vypestovať presne tú odrodu, ktorá vám najviac chutí. Pri kúpe semienok alebo priesad totiž neviete vopred presne chuť a vlastnosti plodov.
Využitie plastových fliaš v záhrade
Dvojlitrové plastové fľaše sa dajú šikovne využiť priamo na záhone. Pestovanie papriky, rajčiakov, machovky a ďalších druhov týmto spôsobom má niekoľko výhod. Najväčšiu najmä tam, kde je nedostatok vody na zalievanie, napríklad na miestach, kde je k dispozícii iba zachytená dažďová voda v nádržiach. Po zálievke totiž vydržia rastliny minimálne štyri dni aj v horúcich dňoch s teplotami nad 30 °C, pri teplotách do 25 °C až týždeň.
Návod, ako na to
- Spon: Papriku vysádzajte v spone 30 x 30 až 50 x 50 cm, rajčiaky v spone 80 x 80 cm. Dôležité je dodržať taký rozostup medzi fľašami, aby sa pomedzi ne dalo vstúpiť aj s obrábacím náradím.
- Príprava fľaše: Zaobstarajte si priehľadné plastové fľaše s objemom dva až dva a pol litra. Na fľaši treba odrezať časť hrdla a dno tak, aby z tela fľaše vznikla čo najdlhšia rúrka.
- Postup pri vysádzaní priesad: Urobte o niečo hlbšiu jamku. Do nej nasypte asi 250 g humózneho substrátu (kompost so zeminou na dobré zásobenie živinami) a zalejte asi tromi litrami vody. Po vsiaknutí vody do vzniknutého blata vysaďte po dve priesady. Je to pre prípad, že by niektorá „vypadla“. Ak zakorenia obe, môžete ich pokojne ponechať. Možete vysádzať aj po jednej priesade, mali by ste si však nechať v zálohe niekoľko rastlín na dosadenie.
- Umiestnenie priesady: Priesada musí byť v jamke vysadená pomerne hlboko, a to tak, že keď na ňu zhora navlečiete ochranný valec z fľaše, mal by vyčnievať nad urovnaný povrch pôdy len asi tri až päť centimetrov. Celý objem valca zostane prázdny, rastlinky už nezasýpajte. Priesada je v tomto štádiu v hĺbke asi 15 až 20 cm pod úrovňou pôdy a nemusí vyčnievať nad fľašu.
- Ochrana pred mrazom: Ak by hrozili neskoré jarné mrazíky, budú rastliny chránené ako v parenisku. Stačí celý záhon prikryť fóliou alebo netkanou textíliou a zaťažiť ju. V priebehu slnečného dňa sa v okolí rastliny naakumuluje dostatok tepla, ktoré v priebehu noci zabráni podchladeniu.
- Starostlivosť o záhon:
- Odburiňovanie: Záhony s paprikou postačí odburiňovať asi do polovice vegetačného obdobia, neskôr už dochádza k spojeniu vrchných častí rastlín do jedného celku a burina tak má menej možností na rast.
- Hnojenie: Raz za tri až štyri týždne pridajte ku koreňom do fliaš asi tretinu kávovej lyžičky granulovaného síranu draselného, ktorý sa zalievaním postupne rozpúšťa a prispieva k zdravému vývinu rastlín. Samozrejme, aplikovať možete aj tekuté hnojivá, či už ku koreňom, alebo na listy.
- Zálievka: Vodou zalievajte spočiatku opatrnejšie, nenalievajte do fliaš zbytočne veľa vody. Až keď rastliny vyrastú nad úroveň fľaše, môžete zalievať na jej plný objem. Vodu prilievajte pomaly, aby stihla do zaplnenia fľaše vsiaknuť ku koreňom. Koľko vody vsiakne do pôdy, toľko by malo ešte zostať vo fľaši. Ak sa do nej zmestí 1,5 l a toľko aj stihne vsiaknuť, tak rastlina dostane asi 3 l vody. Aj v najväčších horúčavách pri 35 °C to postačí na tri dni, pretože odparovacia plocha z pôdy je daná priemerom fľaše. Navyše je tienená listovou plochou rastlín. Aby ste sa v druhej polovici vegetačného obdobia ľahšie dostali s hadicou alebo krhlou k fľašiam, je potrebné stopky rastlín očistiť od listov asi päť centimetrov nad úroveň fľaše. Ku koncu vegetačného obdobia je prístup k nim už trochu sťažený, a tak pomôže na konci hadice nadstavec z rúrky dlhej aspoň 60 centimetrov vybavený ventilom ovládateľným jednou rukou na reguláciu vody.
Výhody pestovania v plastových fľašiach
- Ochrana mladých, čerstvo vysadených rastlín pred jarnými mrazíkmi a vetrom.
- Úsporné zalievanie (približne tri litre vody na dospelú rastlinu) s dlhým časovým odstupom medzi zálievkami.
- Veľmi nízky odpar vody.
- Aplikovanie hnojív je sústredené do oblasti koreňového systému bez významných strát.
- Využitím odpadových fliaš nevzniká požiadavka na investíciu.
Samozavlažovacie systémy z PET fliaš
Ak plánujete dovolenku a obávate sa, že vaše rastliny bez vašej starostlivosti uschnú, existujú riešenia. Samozavlažovacia debnička je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako zabezpečiť rastlinám dostatok vody aj bez vašej prítomnosti. Tieto kvetináče majú vo svojom spodnom diele rezervoár na vodu, ktorý postupne uvoľňuje vlhkosť do substrátu podľa potreby rastliny. Rezervoár stačí pred odchodom dostatočne naplniť vodou. Takúto samozavlažovaciu nádobu alebo debničku si môžete zhotoviť aj sami doma.
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
Ďalším jednoduchým a efektívnym spôsobom samozavlažovania je použitie kvapkového systému z PET fliaš. Kužeľ z poréznej hliny naskrutkovaný na fľašu s vodou zabezpečí závlahu rastlinám v črepníkoch na 8 až 25 dní. Fľaša s nadstavcom sa jednoducho vloží do kvetináča. Aby sa zabránilo vzniku podtlaku, musí byť na dne fľaše vytvorený malý otvor. Nadstavce sú k dispozícii pre rôzne veľkosti črepníkov, pričom dvojlitrová fľaša vystačí na približne desať dní zavlažovania v črepníku s priemerom do 40 centimetrov. Ako dlho tento prázdninový zavlažovací systém vydrží, závisí od toho, aká veľká je fľaša a aké veľké urobíte otvory na uzávere fľaše.
Pre mladé semenáčiky, ktoré sú náchylné na rýchle vysychanie, je ideálne vytvoriť si vlastné výsevníky so závlahovým systémom z PET fliaš. V klasických pestovateľských nádobách môže rýchlo dôjsť k odumretiu mladých rastlín, ak ich zabudnete poliať.
Pestovanie paradajok na balkóne
Krásne a chutné paradajky sa vám takto urodia aj na balkóne, či terase. Zabezpečíte si tak zeleň, chutné plody a využijete nepotrebné plastové fľaše a tégliky od jogurtov, či smotany. Paradajky z obchodu sú často predražené a bez chuti. Tento spôsob umožňuje vypestovať si vlastnú úrodu paradajok aj bez záhrady.
Ako si vypestovať priesady
Na dopestovanie priesad paradajok nepotrebujete ani semienka zo záhradkárstva. Stačí vám jedna kvalitná zrelá paradajka. Stačí len dodržať tento postup:
- Potrebujeme: Zrelú paradajku, výsevný substrát, vodu, črepník a plastové tégliky od jogurtov (do téglika je dobré urobiť pár otvorov na odtekanie vody).
- Postup: Do ½ črepníka navrstvíme substrát, zavlažíme a uložíme plátky paradajok (hrubé asi 1 cm). Zasypeme tenkou vrstvou zeminy a uložíme na slnečné miesto - napríklad na parapet. Semienka začali klíčiť asi po 6-tich dňoch. O 10 dní už mali priesady 2 lístky a stále rástli. Potom som ich jednoducho podelila do samostatných téglikov od jogurtov a pestovala ako zvyčajne - ako zo semienok.
Pestovanie paradajok v plastových fľašiach
- Pripravte si toľko plastových fliaš, koľko paradajkových priesad chcete zasadiť. Odrežte dno a vystrihnite tri úchyty s dierkou na zavesenie.
- Odšraubujte vrchnák a zoberte si malý kúsok rifloviny, alebo bavlnenej textílie. Preložte na dve časti a v rožku vystrihnite dierku, cez ktorú potom prestrčíte stonku rastlinky.
- Nastrihnite z jednej strany látku po dierku. Priesadu vyberte z téglika, odstráňte hlinu, do dierky vložte stonku a nastrihnutú tkaninu upevnite zošívačkou. Prestrčte rastlinku listnatou časťou cez hrdlo plastovej fľaše.
- Použite 40% zeminy + 40% kokosového substrátu + 20% vermikompostu.
Konzervovanie úrody
Počas leta sa mnoho domácností mení na konzervárne a zavára sa doslovne všetko. Prvým krokom pri varení marmelád a džemov je rozvarenie ovocia a jeho zahustenie normálnym alebo želírovacím cukrom. Táto fáza je veľmi dôležitá, lebo variaca sa masa nám nesmie prihorieť, čo od nás vyžaduje neustále státie pri sporáku a miešanie. Cukrom sa väčšinou konzervuje aj v prípade zavárania na sladko. Podporuje zachovávanie pôvodnej vône ovocia a podobne ako aj pri marmeláde, konzervuje na prírodnej báze.
Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou
Ak očakávame, že výsledky našej práce budú mať skutočne vynikajúcu chuť, musíme v prvom rade splniť požiadavku na kvalitu konzervovaného ovocia či zeleniny. Zabudnite na poškodené, poudierané či dokonca nahnité plody! Konzervujte vždy len čerstvé a zdravé ovocie a pred začiatkom spravovania ho vždy dôkladne umyte alebo inak očistite. Pred nakladaním ovocia alebo nalievaním marmelád do pohárov, nezabudnite tieto dokonale vyumývať (pokojne aj v myčke riadu) a zaváracie víčka poumývajte octovou vodou.
Princípom zavárania vodnou parou je vlastne vyvarenie uzavretých pohárov s kompótom, vo vodnom kúpeli. Ten sa ohreje cca. na 100°C, pri tejto teplote odomrú mikroorganizmy (pasterizácia), vplyvom teploty sa obsah v pohári roztiahne a chladnutím sa zase stiahne. Pri tomto procese vznikne v pohári podtlak a ten svojou silou pohár jednoducho uzavrie. Pri takejto konzervácii je teda dôležité, aby sme mali kvalitné víčka a poriadne ich na pohári dovreli. Mnoho gazdiniek preferuje postup otočenie pohárov „hore dnom“. Ak sa nám po nejako čase na zaváranine objavia drobné bublinky alebo na marmeláde plieseň, môžeme obsah pohárov zlikvidovať.
Ďalším druhom konzervovanie je tzv. nakladanie. Krátko opražené alebo povarené ovocie či zelenina sa naložia do alkoholu, olivového alebo repkového oleja. Tento spôsob konzervovanie je obzvlášť zdravý, pretože sa pri ňom vitamíny nezničia, práve naopak často sa napríklad obsah vitamínu C zvýši. Platí to o kyslej kapuste, uhorkách, fazuli alebo paprike. Tieto plody sa väčšinou zalievajú zvarenou a vzápätí vychladnutou slanou vodu, poháre sa zavrú a nechajú cca. 10 dní stáť na teplom mieste (20°C), potom sa na 4-6 týždňov odložia na chladnejšie miesto s teplotou do 10°C a nechajú sa „zrieť“.
Ďalšou metódou konzervovania ovocia a zeleniny je sušenie. Postup je jednoduchý. Ovocie, zeleninu, hríby alebo bylinky uložiť do rúry na pečenie a sušiť pri teplote cca. 50°C.
Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak