Chcete mať čo najdlhšie chutné, čerstvé a zdravé plody paradajok, pričom zeleninová záhrada by vám nemala zaberať veľkú časť plochy? Riešením môžu byť klimatizačné bunky, ktoré sa uplatnia aj v chladnejších oblastiach.
Čo je klimatizačná bunka?
Klimatizačná bunka je jednoduché zariadenie zostavené z kovovej konštrukcie a fólie. Ide o jednoduché zariadenie z fólie a kovu, ktoré priaznivo ovplyvňuje všetky rastové podmienky, teda tepelné, svetelné i vlahové. Bunka priaznivo ovplyvňuje všetky rastové podmienky, teda tepelné, svetelné i vlahové. Takýmto spôsobom pestovania možno docieliť skorú a vysokú úrodu pri pomerne nízkych nákladoch. Zároveň je to zariadenie, pomocou ktorého na ploche štvrť štvorcového metra dosiahnete maximálnu úrodu. Výhodou je, že týmto spôsobom pestovania šetríme nielen náklady, ale aj priestor a pritom získame veľkú a bohatú úrodu.
Plody sú pritom oveľa chutnejšie ako z fóliových krytov alebo skleníkov, ktoré majú problémy s vetraním. V klimatizačných bunkách nič podobné nehrozí. Sú dobre prevzdušnené, osvieži ich dážď, plody sú krajšie vyfarbené a chutnejšie. Prvé plody dozrejú skôr, čím sa predĺži obdobie rodivosti. Teplota nad 40 ºC už totiž rajčiakom škodí, opadávajú kvety a zastavuje sa ich rast.
História a súčasnosť klimatizačných buniek
Niekedy v šesťdesiatych rokoch bola na trh uvedená klimatizačná bunka, ktorá doteraz nenašla rovnocennú náhradu. Uvádzalo sa, že zo štyroch rastlín v jednej bunke možno získať úrodu až 32 kg rajčiakov, pričom vtedy aktuálne odrody prinášali nižšie úrody ako súčasné. Teraz je situácia úplne iná. Množstvo semenárskych firiem ponúka široký sortiment oveľa úrodnejších, kvalitných odrôd odolných proti chorobám a praskaniu, vhodných na pestovanie v klimatizačných bunkách. V súčasnosti nie je ani žiaden problém zakúpiť si semená, ktoré sú vhodné na pestovanie v klimatizačných bunkách.
Konštrukcia klimatizačnej bunky
Klimatizačná bunka sa skladá sa z troch častí:
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
- Spodná časť: je vyrobená zo štyroch kusov trištvrtecólových rúrok, dlhých 120 cm, vrecovej fólie širokej 1 m a dlhej 85 cm.
- Stredná časť: vytvára „strieška“ z kovovej tyčky s priemerom 6 mm, zohnutej do štvorca 50 x 50 cm. Je upravená tak, aby sa dala zasunúť do rúrok. Na štvorec je klincami pripevnená nenapnutá fólia, ktorá má v strede malý otvor v tvare kríža.
- Vrchná časť: tvorí konštrukcia, ktorá sa stane oporou dlhých stoniek rajčiakov. Sú to vlastne štyri kovové tyče, napríklad roxory, hrubé 6 mm a dlhé 1,5 m. Na jednom konci sú spojené zvarením či zviazaním, opačné konce sa zasunú do rúrok spodnej časti.
Postup pri sadení
- Na pripravenú, vyhnojenú hriadku zatlčte rúrky do tvaru štvorca 50 x 50 cm a do hĺbky 40 cm.
- Ak chcete použiť kvapkovú závlahu, pripevníte ju na zem medzi rúrky.
- Ku každej rúrke vysaďte jednu rastlinu kvalitnej odrody, ktorú k nej hneď priviažte.
- Navlečte fóliu, na spodných rohoch ju narežte do výšky asi 5 cm a prihrňte pôdou.
- Potom nasaďte strednú časť, štvorec s fóliou. Vtedy je bunka stabilizovaná.
- Podľa teploty môžete fóliu po obvode o niekoľko centimetrov zhrnúť, aby sa bunka mohla vetrať. Vzdialenosť medzi dvoma bunkami by mala byť minimálne 50 cm. Lepšie teplotné podmienky dosiahnete zakrytím bunky bielou netkanou textíliou.
- Keď rajčiaky začnú prerastať bunku, ešte raz ich uviažte o rúrku a opatrne ich prestrčte cez vetrací otvor fólie, ktorý zväčšite maximálne na 20 cm.
- V tomto období nasaďte vrchnú časť z kovových tyčí a rastliny k nim postupne priväzujte.
Správna starostlivosť o rajčiny v klimatizačných bunkách
- Hneď po zasadení odstráňte paradajkám listy, ktoré sa dotýkajú pôdy. Listovú plochu nezmenšujte! To znamená, že odstraňujte len listy poškodené a choré.
- Osvedčená je kvapková závlaha. Výhoda je, ak máte sud alebo veľkú nádobu umiestnenú 1 až 1,5 m nad zemou. Nádoba by mala byť tmavá, aby sa netvorili riasy, a mala by mať poklop. Takto možno polievať samospádom podľa potreby. Dôležitá je pravidelnosť. Jedna rastlina v plnej rodivosti v lete potrebuje asi 2,5 l vody za deň. Ak kvapkovú závlahu nemáte, stačí naliať na strednú časť fólie, kde sa nachádza malý otvor, asi 8 až 10 l vody alebo naliať za vedro vody priamo do bunky.
- Dobrý rast paradajok zabezpečíte používaním hnojív radu Ferticare alebo hnojivá plod - kvet. Odporúčanú koncentráciu rozdeľte tak, aby ste prihnojovali každý druhý deň v malých množstvách. Približne dvakrát za mesiac aplikujte vápnik. Pohodlne prihnojovať môžete prostredníctvom kvapkovej závlahy.
Ochrana rajčín pred chorobami
Najlepšia ochrana je prevencia. Paradajky pravidelne kontrolujte. Približne každé dva týždne odstráňte zálistky, vyviažte rastliny, ale pozornosť venujte hlavne zdravotnému stavu. Odstraňujte choré listy alebo ich časti. Proti hubovým chorobám používajte prípravky na báze medi a mancozebu, ktoré treba striedať.
Výber odrôd rajčín vhodných pre klimatizačné bunky
Musíme vybrať záhradnú plochu, ktorá je celý deň naplno oslnená. Pôdu odburiníme a dodáme jej živiny, ktoré si rajčiny vyžadujú. Priesady zásadne vysádzame len do teplej pôdy, ktorá má v hĺbke 10 cm aspoň 10 °C a neočakávajú sa žiadne silné mrazy (u nás v teplých oblastiach to môže byť už aj medzi 10. a 20. aprílom). Vysádzame kontajnerované sadenice vysokých rajčinových odrôd, ktoré dosiahli výšku 25 až 30 cm a majú už aspoň jeden kvetný vijan s rozkvitnutými kvetmi a druhý vijan s nakvitajúcimi kvetmi. Pred výsadbou vylomíme bočné zálistky na priesade a sadenice vysadíme do pôdy šikmo, hlbšie a „na vodu“ (do jamky pred vysadením nalejeme vodu a necháme ju vsiaknuť).
Osvedčené vysoké odrody rajčín pre klimatizačné bunky:
- so strednou veľkosťou plodov (okolo 100 g), červenoplodé: ’Start F1‘, ’Tipo F1‘, ’Torino F1‘, ’Toro F1‘,.’Parto F1‘, ’Domino F1‘
- veľkoplodé (500 g), mäsité, s menším obsahom semien (šalátové): ’Brutus‘, ’Beefmaster‘, ’VFN F1‘, ’Homestead‘
- väčšou odrodou (okolo 250 g) srdcovitého tvaru je ’Herodes‘
- drobnejšie, tzv.
Dôležité faktory pre úspešné pestovanie rajčín
- Svetlo: Musíme vybrať záhradnú plochu, ktorá je celý deň naplno oslnená. Rajčiny sú svetlomilné, teda dĺžka a intenzita osvetlenia silno ovplyvňuje nielen ich rast a plodnosť, ale i chuť.
- Teplota: Priestor klimatizačnej bunky sa počas slnečného žiarenia cez fóliu silne zahrieva a tak sa vytvára vhodná mikroklíma.
- Voda: Rajčiny sú najnáročnejšie na závlahu po výsadbe, v čase pred kvetom a počas narastania plodov, čo je vo vonkajších podmienkach od mája do augusta. V závislosti od počasia sa ich týždenná spotreba vody pohybuje okolo 25 až 30 mm (1 mm = 1 liter na m2), ale v horúcich a suchých obdobiach to môže byť aj dvakrát toľko. Rajčiny nesmieme šokovať závlahou studenou vodou, najlepšia je okysličená, slnkom prežiarená voda zo suda či nádrže s teplotou, akú má pôda.
- Pôda: Rajčinám vyhovujú prekyprené teplejšie pôdy bohaté na humus a živiny. V osevnom postupe ich zaraďujeme do druhej trati, teda po plodinách hnojených hnojom alebo bohato kompostom, ako sú kapustoviny, repa, uhorky, pór, ďatelina či skorý šalát. Nikdy ich nesadíme hneď po ľuľkovitých rastlinách (zemiaky, paprika, baklažán), hrozí totiž riziko prenosu chorôb a únava pôdy, ale až s odstupom 3 či 4 rokov.
- Výživa: Zaistenie dobrej výživy môžeme realizovať priemyselnými hnojivami alebo, čo je lepšie, nimi obohateným kompostom. Pomer živín by mal byť 1,2 N : 1,0 P2O5 : 1,4 K2O. Rajčiny sú náročnejšie na dusík v čase od začiatku rastu až do kvitnutia a nalievania plodov. Prehnojenie dusíkom má za následok bujný rast vegetatívnych orgánov na úkor kvitnutia a tvorby plodov. Fosfor je dôležitý, ale ani pri ňom by sme nemali prekročiť jeho optimálnu dávku, lebo jeho nadbytok zhoršuje chuť i šťavnatosť plodov. Na draslík sú ale rajčiny veľmi náročné a od jeho dobrých dávok závisí najmä chuť rajčín. Uprednostňujeme však síranové formy, lebo chlór rajčiny neznášajú.
Ďalšie tipy pre pestovanie rajčín v klimatizačných bunkách
- Fólia sa zvykne i zarosiť, toto zarosenie však nesmie trvať dlho, lebo sa tým podporuje rozvoj hubových chorôb.
- Keď rajčiny dorastú až k veku, tak ich vyvedieme „von“ cez otvory získané čiastočným zhrnutím fólie zvrchu bunky a výhony vyviažeme k oporným drôtom.
- Rajčiny prihnojujeme každé 2 týždne zriedeným roztokom rastlinného zákvasu alebo špeciálnym bezbalastným hnojivom rozpustným vo vode určeným na rajčiny.
- Pred príchodom jesenných mrazov vyberieme z pôdy celé rastliny aj s koreňmi, uložíme ich na suché a pred mrazmi chránené miesto.
Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou
Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak