Pstruh jazerný (Salmo trutta m. lacustris) je fascinujúca forma pstruha potočného (Salmo trutta m. fario), ktorá sa adaptovala na život v stojatých vodách, ako sú jazerá a vodné nádrže. V tomto článku sa ponoríme do charakteristík pstruha jazerného, jeho výskytu, spôsobu života, rozmnožovania a rozdielov oproti pstruhovi potočnému.
Charakteristika Pstruha Jazerného
Pstruh jazerný je forma pstruha potočného, ktorá sa vyskytuje v stojatých vodách, ako sú jazerá a vodné nádrže. Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára jazernú formu. Táto forma sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie.
Morfológia
Pstruh jazerný má vretenovité telo prispôsobené životu v prúdiacej vode. Papuľka s koncovým postavením je hlboko rozštiepená až po oko, u samcov často až po zadný okraj oka. Samce majú pretiahnutejšiu hlavu, širšie ústa a staršie jedince hákovito zahnutú spodnú čeľusť. V chrbtovej plutve sú dva až päť tvrdých a osem až jedenásť mäkkých lúčov, v análnej sú dva až štyri tvrdé a sedem až deväť mäkkých lúčov. V postrannej čiare narátate 115 - 132 šupín. Radličná kosť je mierne zahnutá, v prednej časti s priečnym radom zubov, v zadnej časti s pozdĺžnym dvojitým radom zubov. Žiabrových paličiek býva 13 až 20. Malá tuková plutvička je medzi chrbtovou a chvostovou plutvou. Chvostová plutva nemá výrazný stredný výrez, väčšinou je ukončená rovno alebo len mierne vykrojená.
Sfarbenie
Potočák zaujme sfarbením, ktoré je veľmi premenlivé a závislé od prostredia. Chrbát býva zelenohnedý, niekedy žlto-čierny, existujú však aj iné farebné odchýlky. Brušná časť je vždy svetlejšia, s odtieňom žltej až špinavo bielej. Na chrbte, bokoch a tiež na chrbtovej a tukovej plutvičke bývajú červené škvrny, ktoré sú na bokoch často svetlo lemované. Okrem toho na bokoch, chrbte, chrbtovej a tukovej plutvičke máva tmavé škvrny. Pri jazernej forme červené škvrny chýbajú najmä starším rybám, ak ich majú mladšie jedince, bez olemovania. Boky sú výrazne striebristé.
Výskyt a životné prostredie
Pstruh jazerný sa vyskytuje v jazerách a vodných nádržiach, kde nachádza vhodné podmienky pre život a rast. Ak sa do VN dostane jedinec žijúci na tečúcej vode, jeho rast sa obvykle zrýchli a prírastky sú enormné.
Prečítajte si tiež: Pstruh lososový: Recepty a príprava
Najznámejšie nádrže s výskytom “jazerákov” sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky. Veľké jazeráky sa však dajú nájsť aj v malých pstruhových jazerách.
Životné prostredie
Pstruh jazerný preferuje chladné a dobre prekysličené vody. Nádrže, kde sa udomácni jazerná forma pstruha, sú obvykle hlboké a živné, príjem potravy u rýb preto v zimnom období neustáva, na tečúcej vode je vtedy výrazne obmedzený.
Rast a potrava
Rast pstruha jazerného závisí od množstva a kvality potravy. Najrýchlejšie rastie vo vodných nádržiach prvé roky po ich napustení.
Potrava
Hlavnú časť prirodzenej potravy plôdika tvorí planktón, neskôr je to bentos (živočíchy dna - larvy chrostíkov, podeniek, pošvatiek, pakomárov, červov a podobne). Zbiera hmyz padnutý na hladinu. Väčšie jedince sa živia tiež rybami a žabami. Ekologicky je zaraďovaný medzi nešpecializované mäsožravce.
Rozmnožovanie
Pohlavne dospieva v 2. až 4. roku. Trie sa zvyčajne od októbra do decembra. Na trenie tiahnu pstruhy potočné do vyšších úsekov a užších prítokov. Samica vytĺka v štrkovom alebo pieskovom dne priehlbinu (hniezdo), kam kladie počas neresenia ikry, ktoré následne oplodňuje samec. Neresenie je jednorázové, počet ikier, ktoré samica zahrabáva do hniezda, sa pohybuje v závislosti od jej veľkosti v rozmedzí 150 až 5 000. Relatívna plodnosť je 2 500 ikier na kilogram hmotnosti samice. Ikry sa vyvíjajú šesť mesiacov (520 d°), potočáky sa neresia na jeseň a plôdik sa liahne až na jar, čo umožňuje chladná voda. Pre rozvoj prirodzených populácií lososovitých rýb je absolútne zásadná ich úspešná prirodzená reprodukcia, ktorá je za optimálnych podmienok zárukou zachovania genetickej variability a čistoty pôvodných populácií, a teda aj ich stability.
Prečítajte si tiež: Lahodné recepty na pstruha
Pstruh jazerný vs. Pstruh potočný
Hoci pstruh jazerný je forma pstruha potočného, existujú medzi nimi určité rozdiely:
- Prostredie: Pstruh potočný žije v riekach a potokoch, zatiaľ čo pstruh jazerný obýva jazerá a vodné nádrže.
- Sfarbenie: Pstruh jazerný má striebristé sfarbenie s tmavými škvrnami, zatiaľ čo pstruh potočný má červené škvrny na tele.
- Rast: Pstruh jazerný má rýchlejší rast ako pstruh potočný, najmä v prvých rokoch života.
Význam a ochrana
Pstruh jazerný je dôležitou súčasťou ekosystémov stojatých vôd a obľúbenou športovou rybou. Jeho stavy však môžu byť ohrozené znečistením vody, stratou biotopov a nadmerným rybolovom. Preto je dôležité prijímať opatrenia na jeho ochranu, ako sú:
- Zlepšovanie kvality vody
- Obnova biotopov
- Regulácia rybolovu
- Podpora prirodzeného rozmnožovania
Rybolov pstruha jazerného
Lov pstruha jazerného je populárny šport, ktorý si vyžaduje určité znalosti a zručnosti. Medzi obľúbené metódy patrí muškárenie a prívlač.
Revíry "Chyť a Pusť" (CHAP)
Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4), ktorá sa nachádza pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom. Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pstruha po mlynársky