Európska únia (EÚ) dlhodobo uplatňuje systém spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov, ktorý zastrešuje rôzne sektory, vrátane cukru a mlieka. Tento systém zahŕňa aj nástroje ako produkčné kvóty, ktoré priamo ovplyvňujú výrobu a ceny týchto komodít. Cieľom tohto článku je analyzovať dopady produkčných kvót na trh s cukrom a mliekom, s osobitným zameraním na situáciu na Slovensku.
Spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov v EÚ
EÚ zaviedla spoločné pravidlá v oblasti poľnohospodárskych trhov, pričom pre niektoré sektory určuje právny rámec spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov. Tento mechanizmus zohľadňuje špecifické potreby jednotlivých sektorov a ich vzájomnú závislosť. V prípade ohrozenia trhov môže EÚ prijať výnimočné opatrenia na podporu.
V minulosti sa na cukor a mlieko vzťahovali vnútroštátne výrobné kvóty, ktoré členské štáty rozdeľovali medzi výrobné podniky. Nariadenia upravovali prenos kvót medzi podnikmi a správu nadbytočnej výroby. Komisia môže ukladať obchodné normy na niektoré poľnohospodárske výrobky a dodatočné pravidlá pre sektor vín, týkajúce sa výroby a uvádzania výrobkov s chráneným označením na trh.
Medziodborové organizácie združujú zástupcov hospodárskych činností súvisiacich s výrobou, uvádzaním na trh alebo spracovaním poľnohospodárskych výrobkov. Na dovoz niektorých výrobkov sa vzťahujú clá podľa Spoločného colného sadzobníka a osobitné ustanovenia, napríklad pre zmesi obilnín alebo ryže. Komisia môže stanoviť dovozné colné kvóty, obmedzujúce množstvo tovaru, ktorý môže byť dovezený so zníženým clom. Vývoz niektorých výrobkov môže podliehať vývozným náhradám, ktoré kompenzujú rozdiel medzi svetovými a EÚ cenami.
V poľnohospodárskych sektoroch sa uplatňuje európske právo hospodárskej súťaže s určitými výnimkami, ktoré Komisia toleruje. Rovnako sa uplatňuje európsky režim štátnej pomoci. Pred prijatím súčasného nariadenia mal každý sektor vlastnú spoločnú organizáciu trhu.
Prečítajte si tiež: Domáci džem bez pridaného cukru
Dopady zrušenia cukrových kvót
Európska únia zrušila výrobné kvóty na cukor 30. septembra 2017. Toto rozhodnutie malo zásadný vplyv na trh s cukrom, keďže krajiny EÚ mohli od tohto dátumu produkovať toľko cukru, koľko potrebovali. Analytici očakávali zvýšenie konkurencie medzi producentmi cukru a pestovateľmi cukrovej repy, ako aj zvýšenie výroby cukru v krajinách EÚ, vrátane Slovenska. Zrušenie kvót tiež znamenalo zníženie administratívnej záťaže pre producentov.
Podľa Jarmily Halgašovej z Potravinárskej komory Slovenska, predpovedať cenu cukru je ťažké a závisí od vývoja na svetových trhoch. Hoci zrušenie kvót viedlo k poklesu cien cukru, nevylučuje sa opakovanie situácie s mliekom, kde po zrušení kvót a následnom znížení výrobných kapacít došlo k nedostatku a rastu cien.
Scenáre vývoja po zrušení kvót
Štúdia vypracovaná pre Európsky parlament analyzovala možnosti budúcej politiky EÚ v oblasti cukru po zrušení kvót. Štúdia obsahuje prehľad súčasnej situácie na trhu s cukrom, scenáre vývoja po roku 2017 a návrhy pre budúce regulácie.
Odvetvie výroby cukru je strategickou súčasťou potravinárskeho sektora EÚ s ekonomickým, environmentálnym a sociálnym významom. Trh s cukrom bol jedným z najregulovanejších trhov v EÚ a trhové obmedzenia silne ovplyvňovali trhové sily. Zrušenie kvót na výrobu cukru a izoglukózy a minimálnej nákupnej ceny cukrovej repy spôsobilo významné zmeny v podmienkach na trhu, ovplyvnilo výrobu, distribúciu, konkurenciu medzi výrobcami, riziko konkurencie náhradných produktov, vstup nových hráčov a vyjednávaciu silu pestovateľov.
Silnejšie prepojenie so svetovým trhom
Odstránenie kvót na výrobu cukru znamená väčšie možnosti pre zásobovanie vnútorného trhu. Ostatné nástroje regulácie trhu, hlavne v oblasti medzinárodného obchodu, zostali nezmenené. Na základe súčasných obchodných dohôd môžu rozvojové krajiny vyvážať cukor do EÚ za zvýhodnených podmienok. Odstránenie výrobných kvót a nezmenené obmedzenie zahraničného obchodu znamená, že zahraničný obchod bude mať významnejšiu úlohu pri udržiavaní rovnováhy na trhu EÚ. Liberalizácia podmienok pre výrobu zabezpečila užšie prepojenie vnútorného trhu EÚ so svetovým trhom.
Prečítajte si tiež: Marhuľový džem bez želírovacieho cukru
Svetový trh s cukrom v dlhodobom horizonte vykazuje stredný rast, určený rastúcim dopytom. Svetový dopyt bude rásť približne o 2 percentá ročne, ovplyvnený rastúcou populáciou a zmenenými spotrebiteľskými návykmi v rozvojových krajinách. Rastúci dopyt bude stimulátorom produkcie surového trstinového cukru v mnohých regiónoch, hlavne v Južnej Amerike. Rastúci svetový dopyt vytvára príležitosť pre sektor cukru v Európe.
Svetové ceny cukru sú veľmi kolísavé a cyklus obchodu trvá približne 5 rokov. Ceny cukru sú určované situáciou v zásobách a dopyte a korelujú s cenami ropy. Monitorovanie týchto trendov a schopnosť interpretovať a využiť tieto informácie je dôležitým prvkom regulácie trhu.
Štúdia prezentuje tri scenáre vývoja situácie v zásobovaní a dopyte v EÚ v závislosti na ekonomickej situácii a úrovne cien na svetovom trhu s cukrom. Zahŕňa to tiež úroveň cien palív, ktoré určia spotrebu cukrovej repy na výrobu bioetanolu.
- Prvý scenár predpokladá, že sa svetové ceny bieleho cukru v dlhodobom výhľade udržia na súčasnej úrovni (350 Eur/t). V podmienkach relatívne nízkych cien bude vyžadovaná reštrukturalizácia európskeho sektoru cukru. Zníži sa plocha pestovania cukrovej repy a tento pokles bude kompenzovaný zvýšením hektárových úrod. Znížená spotreba cukrovej repy na výrobu bioetanolu spôsobí mierne zvýšenie výroby cukru (do 17 miliónov ton). Vzhľadom k poklesu dopytu na vnútornom trhu (na 17,1 milióna ton) by nastalo zníženie dovozu a zvýšenie vývozu. Sebestačnosť na trhu EÚ by sa zlepšila. Ceny cukru by sa pohybovali okolo 400 € za tonu.
- Druhý scenár predpokladá väčší dlhodobý pokles cien na medzinárodnom trhu (250 Eur/t), čo by tlačilo na ceny v EÚ. V takýchto trhových podmienkach by bola potrebná hlboká reštrukturalizácia sektoru cukru v EÚ. Pestovanie cukrovej repy a výroba cukru by zostali len v najkonkurenčnejších regiónoch, hlavne v starých členských krajinách EÚ (EÚ- 15). Výroba cukru by klesla (na 16 mil. ton).
Mliečne kvóty a ich dopady
Podobne ako v prípade cukru, aj v sektore mlieka EÚ v minulosti uplatňovala systém produkčných kvót. Cieľom bolo obmedziť nadprodukciu a stabilizovať ceny. Zrušenie mliečnych kvót v roku 2015 malo za následok zvýšenie produkcie mlieka v niektorých krajinách, čo viedlo k poklesu cien.
Mliečna kríza a reakcia Slovenska
Slovensko, podobne ako iné krajiny EÚ, zaznamenalo po zrušení mliečnych kvót mliečnu krízu. Pokles cien mlieka ohrozil rentabilitu chovu dojníc a viedol k znižovaniu stavov dobytka. Slovenskí producenti mlieka čelili silnej konkurencii zo strany lacnejších dovozov.
Prečítajte si tiež: Jednoduchá príprava torty z páleného cukru
Rast cien potravín na Slovensku
V prvom polroku 2018 zaznamenalo Slovensko najrýchlejší rast cien potravín v rámci EÚ, konkrétne o 5,4 %. Podľa Evy Sadovskej, analytičky Slovenského farmárskeho družstva, Slovensko dopláca na vysoký podiel dovozu potravín. Akékoľvek zmeny na zahraničných trhoch sa tak rýchlo premietajú do rastu alebo poklesu cien na Slovensku. Príkladom sú vyššie ceny vajec v dôsledku fipronilovej krízy a vyššie ceny masla a mliečnych výrobkov v dôsledku mliečnej krízy. Naopak, cukor je komoditou, pri ktorej cena klesla po zrušení kvót.
Sadovská však pripúšťa, že napriek prebytku cukru na trhu, v budúcnosti môže byť opäť drahší, podobne ako to bolo pri mlieku. Zrušenie kvót na cukor v EÚ potiahlo cenu nadol, ale do budúcna sa nedá vylúčiť opäť rast cien, podobne ako to bolo pri mlieku a následnom rušení výrobných kapacít. To spôsobilo neskôr nedostatok ponuky mlieka a tým aj jeho rast cien.
Situácia v chove ošípaných na Slovensku
Okrem trhu s cukrom a mliekom, je dôležité spomenúť aj situáciu v chove ošípaných na Slovensku. Tento sektor čelí dlhodobým problémom, ktoré sa ešte prehĺbili v dôsledku embarga na dovoz potravín zo strany Ruska v roku 2014. Embargo spôsobilo pokles cien jatočných ošípaných, čo malo likvidačné dôsledky pre chovateľov.
Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku - družstvo (ZCHOS-D) dlhodobo upozorňuje na problémy v sektore a navrhuje riešenia. V roku 2016 bola chovateľom poskytnutá finančná kompenzácia za prepad cien v dôsledku embarga, a to vo výške 1,5 milióna eur. EÚ tiež vyčlenila 450 miliónov eur pre celú EÚ na riešenie dopadu embarga na pokles cien mlieka a bravčového mäsa. Z toho bolo pre ošípané na Slovensku vyčlenených 600 tisíc eur.
Napriek snahám o zlepšenie situácie, kríza v chove ošípaných pretrváva. Chovatelia čelia problémom so zadĺženosťou, nevyplatenými mzdami a ťažšími podmienkami na podnikanie. Andrej Imrich, predseda ZCHOS-D, poukazuje na rozdiely v kvalite slovenského bravčového mäsa oproti dovážanému mäsu z iných krajín. Slovenskí chovatelia spotrebujú menej antibiotík a používajú suroviny známeho slovenského pôvodu. Slovenské mäso je tiež pod neustálou veterinárnou kontrolou a rýchlejšie sa dostane na pulty obchodov.
Slovensko je v súčasnosti sebestačné vo výrobe bravčového mäsa len na 36 %. Predchádzajúca vláda deklarovala záujem zvýšiť sebestačnosť minimálne na 80 %, ale kríza v sektore tento vývoj pozastavila.