Produkcia mlieka, jeho kvalita a hygienická bezpečnosť, spolu s investíciami do vhodných chovateľských systémov, sú kľúčové faktory ovplyvňujúce ekonomiku fariem dojníc. Z ekonomického pohľadu prvovýrobcu mlieka je množstvo vyprodukovaného mlieka najdôležitejším ekonomickým ukazovateľom. Príjmy z produkcie mlieka sú spojené s jeho množstvom, zložením a zdravím vemena. Preto je pre efektívnu ekonomiku výroby mlieka potrebné brať do úvahy komplexné faktory manažmentu chovu dojníc.
Vplyv podmienok chovu na produkciu mlieka
Jedným z chovateľských faktorov, ktoré významne ovplyvňujú budúcu produkciu mlieka, sú podmienky chovu zasušených dojníc a jalovíc v poslednom mesiaci gravidity. Tento vplyv je vysvetliteľný vďaka poznatkom epigenetiky, ktorá sa zaoberá vplyvmi prostredia na fenotypové prejavy génov zvieraťa. Pri rovnakej genetickej výbave zvierat sa vplyvom prostredia aktivujú alebo inhibujú aktivity génov, čo sa prejavuje na vonkajších znakoch.
Klimatické zmeny a produkcia mlieka
Klimatická zmena znižuje produkciu mlieka, aj keď farmári chladia svoje kravy. Mliečni farmári vedia, že ich kravy sú citlivé na teplo. Štúdia publikovaná v časopise Science Advances zistila, že už jeden deň extrémnych horúčav môže znížiť produkciu mlieka až o 10 percent.
Výskumníci analyzovali detailné lokálne údaje o počasí, aby zmerali vplyv vlhkého tepla na viac ako 130 000 dojníc v Izraeli počas 12 rokov. Zistili, že produkcia mlieka počas horúcich a vlhkých dní významne klesá - až o 10 percent, keď vlhkostný index presiahne 26 °C. Návrat produkcie mlieka na normálnu úroveň môže trvať viac ako 10 dní. Chladiace technológie dokázali na 20 °C kompenzovať len asi polovicu strát, a pri 24 °C už len 40 percent.
Tri z piatich najväčších producentov - India, Pakistan a Brazília - by stratili 3,5 až 4 percentá mlieka na kravu denne. Práve tieto krajiny však najviac profitujú z chladenia.
Prečítajte si tiež: India: Produkcia zemiakov
Prechodné obdobie a jeho vplyv na produkciu mlieka
Prechodné obdobie je jedným z najdôležitejších časových úsekov v rámci produkčného cyklu kravy. Príprava dojnice na úspešnú laktáciu si vyžaduje pozornosť už niekoľko týždňov pred otelením aj po otelení. Celkové produkčné problémy kráv sa zvyčajne dajú spätne sledovať až do obdobia státia na sucho / prechodného obdobia.
Ak v stáde sledujete nízku produkciu mlieka a nízky obsah mliečneho tuku alebo nízku produkciu mlieka a normálny mliečny tuk, vinníkom môže byť prechodné obdobie.
Rizikové faktory produkčných problémov vzťahujúce sa k prechodnému obdobiu:
- Nízke riziko:
- Mlieko kg, prvých 40 dní, všetky laktácie > 40
- Tuk %, prvých 40 dní, všetky laktácie 3.8-4.2
- Vysoké riziko:
- Mlieko kg, prvých 40 dní, všetky laktácie < 36
- Tuk %, prvých 40 dní, všetky laktácie > 4.6 alebo < 3.4
Produkcia mlieka na prvých 40 a 100 dní laktácie môže poskytnúť hĺbkový pohľad na výkonnosť zvierat po otelení. Kravy na prvej laktácii by mali produkovať 27-30kg mlieka počas prvých 40 dní. Ak táto skupina nespĺňa stanovený cieľ, potom treba prehodnotiť program odchovu jalovíc.
Zložky mlieka môžu poskytnúť dodatočné informácie o tom, prečo kravy neprodukujú dostatočne. Ak obsah tuku v mlieku v prvých 40 dňoch prekročí 4,6% a medzi 41 až 100 dňom nastane pokles produkcie, naznačuje to že kravy strácajú telesnú kondíciu a príjem sušiny a energie nie je adekvátny. Vinníkom tohto stavu môžu byť kravy s nadmernou telesnou kondíciou pri otelení a ketózy.
V situáciách, keď kravy začínajú laktáciu s obsahom tuku nižším ako 3,4% a počas 41-100 dní laktácie dochádza k následnému znižovaniu, kravy sa pravdepodobne otelili s príliš nízkou telesnou kondíciou. Ak je obmedzený príjem sušiny a energie, bude tým negatívne ovplyvnený aj objem aj zložky produkovaného mlieka. Monitorovanie týchto údajov pravidelne každý mesiac pomôže včas objaviť problémy, takže riešenie nepriaznivého javu môžete zaviesť rýchlo.
Prečítajte si tiež: Analógový zvuk: Návrat LP platní
Príklad z praxe: Akciová spoločnosť Pivkovice
Veľkou inšpiráciou pri budovaní tamojšej farmy boli návštevy fariem dojníc v amerických štátoch Iowa a najmä Wisconsin. Jednou z takýchto fariem bol napr. DAIRY DREAMS s 3 000 dojnicami - kríženkami holštajnského plemena s plemenom jersey, ktoré sú ustajnené v maštali s nútenou ventiláciou podstielanej separátom. Ich denná „priemerka“ je 50 l mlieka. Druhou farmou, ktorú spomenul pán Kamarýt, bol rodinný podnik WAGNER FARM s 940 dojnicami a 600 ha pôdy, ktoré doja denne v priemere 54 l mlieka. Produkčná maštaľ na tejto farme mala hybridnú ventiláciu. Jej používanie bolo inšpirované výsledkami najnovších štúdií tamojších amerických výskumníkov.
Dôležitým medzníkom tvorby kolektívu v živočíšnej výrobe bol príchod Zdenky Chyczyiovej v roku 2017. V tom istom roku nadviazali spoluprácu s nezávislými poradcami: Ing. Petrom Brabencom (výživa) a Ing. Jaroslavom Nedvědom (reprodukcia a pracovné protokoly). Pri spolupráci s akýmkoľvek poradcom je dôležité akceptovať pohľad zvonka, ktorý často odhaľuje profesionálnu „slepotu“ manažérov. Tí tiež musia byť schopní prijať kritiku a napravovať chyby, na ktoré sú upozornení.
Prvým veľkým zásahom do fungovania stáda bola brakácia neefektívnych dojníc, ktorej úroveň vzrástla v roku 2018 medziročne zo 42 na 54 % (v roku 2024 bola 35 %, udržateľným cieľom je 30 %). Ďalším krokom bolo nastavenie pracovných protokolov, náplní práce zamestnancov a stanovenie reprodukčných cieľov.
Výsledky za roky 2016 až 2024 ukazujú, že naplnenie cieľovej hodnoty dennej produkcie mlieka na všetky plemennice (40 l) by mohlo byť reálne v roku 2025, najneskôr v roku 2026. Najväčší skok v tomto parametri bol zaznamenaný medzi rokmi 2022 a 2023, resp. 2023 a 2024 (z 31,0 na 34,5 a 38,7 l). Podľa pani Chyczyiovej to bolo najmä vďaka vysokej kvalite objemových krmív a tomu, že v stáde sa prejavil vplyv nového genofondu, ktorý sa začal používať pred 6 rokmi.
Manažéri pivkovickej akciovej spoločnosti sa pri zmenách inšpirovali aj skúsenosťami fínskych farmárov, konkrétne pri nastavovaní efektivity jednotlivých činností na farme. Spočítali si, koľko potrebujú hodín na všetky pravidelné pracovné operácie a tomu prispôsobili počet zamestnancov. Tiež zladili sled pracovných operácií tak, aby na seba logicky nadväzovali (napr. kŕmenie na dojenie).
Prečítajte si tiež: Od bôbov po čokoládu
Prehľad štruktúry stáda podľa mliekovej úžitkovosti ukazuje, že za posledných 6 rokov klesol počet dojníc s úžitkovosťou pod 9 000 l na nulu, ešte v roku 2019 ich bolo 33 %. Až 73 % dojníc malo vlani úžitkovosť nad 12 000 l mlieka. V roku 2019 to boli len 3 %.
Teplota prostredia a tepelný stres
Teplota prostredia je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich intenzitu rastu a vývoja, reprodukčnú a produkčnú výkonnosť hospodárskych zvierat. Teplota, vlhkosť, vetranie, dráždivosť a svetlo súvisia s reguláciou metabolických procesov zvierat, čo ovplyvňuje schopnosť jednotlivca prispôsobiť sa jeho prostrediu. Týmto spôsobom môže byť ohrozených mnoho produkčných a reprodukčných parametrov, ako je príjem živín, zvyšovanie hmotnosti, produkcia mlieka a plodnosť.
K reakciám na zmeny prostredia patria zmeny správania, zmeny imunitného systému a aktivácia neuroendokrinného systému (os hypotalamus-hypofýza-nadobličky - HPA) a autonómneho nervového systému. Takéto mechanizmy sa prejavujú aj pri vzniku a priebehu tepelného stresu (TS), ktorý vzniká ako reakcia na zmeny vonkajšej teploty, slnečného žiarenia, vlhkosti a prúdenia vzduchu, ako krátkodobá alebo dlhodobá zmena.
Negatívny vplyv tepla na úžitkovosť kráv sa v posledných desaťročiach zhoršuje na celom svete. Je to dôsledok globálneho otepľovania a rastu produkčného potenciálu kráv. Významné straty v produkcii mlieka v poslednom čase hlásia z krajín mierneho pásma, napríklad zo strednej a východnej Európy.
Kravy sú „stresované teplom“, ak teplota vzduchu prekročí 25°C. Ak je vlhkosť vyššia než 50 % a nočné teploty sú tiež vysoké, čo je bežné v tropickom a subtropickom pásme. Vlny horúčav môžu spôsobiť väčšie ekonomické straty pri kravách v miernych pásmach, keďže nie sú aklimatizované, ako pri kravách aklimatizovaných na horúce podnebie, aké je napr. v trópoch alebo subtrópoch.
Tepelný stres má za následok zníženie aktivity a spotreby krmiva a zvyšuje spotrebu vody. Tepelný stres negatívne ovplyvňuje kravy na všetkých stupňoch laktácie, vrátane obdobia státia na sucho, ale mechanizmus pôsobenia je na každom stupni iný. Na začiatku laktácie redukuje tepelný stres produkciu mlieka predovšetkým kvôli zníženému vrcholu laktácie, spôsobenému redukciou príjmu sušiny. Tepelný stres znižuje produkciu v strede laktácie predovšetkým tým, že ovplyvňuje trvanie laktácie. Tepelný stres ovplyvňuje negatívne aj kravy ku koncu laktácie a v období státia na sucho, predovšetkým tým, že limituje tvorbu rezerv v tele a správny vývoj plodu, vývoj tkaniva mliečnej žľazy a následnú laktáciu.
Výživové hodnoty mlieka a spokojnosť kráv
Zloženie mlieka závisí od fyzického i psychického stavu dojnice. Najvyššiu kvalitu dosiahneme len v spolupráci s farmármi, ktorí z chovu vylúčili všetky stresové faktory. Kvalita mlieka závisí od fyzického i psychického stavu každej dojnice.
Voľný výbeh poskytuje svojim kravám väčšina dodávateľov mlieka. Ustajnenie s podstielkou zodpovedá prísnym hygienickým pravidlám, ktoré zamedzujú výskytu patogénnych organizmov. Počet zvierat nikdy neprevyšuje kapacitu kotercov, každá dojnica má dostatok vlastného priestoru i krmiva. Pravidelné merania počtu baktérií a somatických buniek v surovom mlieku odhalia prípadnú nepohodu kráv.
Zásadnou podmienkou prežitia teľaťa po narodení je jeho nakŕmenie do dvoch hodín. Samé sa dokáže prisať k matke len každé druhé teľa. V polovici prípadov musí pomôcť ošetrovateľ, ktorý podojí kravu a teľa napojí. Najneskôr do ôsmich hodín sa potom teľa od kravy oddelí. Pri rozdelení v ranom štádiu po pôrode, kedy ešte nevznikla citová väzba, sú zvieratá uchránené od akýchkoľvek tráum.
Pre ideálne zdravie a úžitkovosť potrebuje dojnica pravidelný prísun vyváženej energie a proteínov, minerálnych látok i vitamínov. V žiadnom prípade sa do krmiva nepridávajú hormóny ani antibiotiká. Denný jedálny lístok kravičky zahŕňa kukuričnú siláž, ďatelinotrávnu senáž, seno, slamu, obilný a sójový šrot, melasu, mláto, cukrovarské rezky a ďalšie. Ak je krava antibiotikami liečená, jej mlieko sa vylieva. Všetko prijaté mlieko sa testuje na obsah antibiotík a k spracovaniu dochádza len pri negatívnom výsledku.
Význam mlieka pre človeka
Pri správnom spracovaní patrí mlieko a jeho výživové hodnoty k nezastupiteľným potravinám. Pôsobí blahodarne na kardiovaskulárny a nervový systém, tráviace ústrojenstvo a celkovú obranyschopnosť ľudského organizmu. Nie je lepší zdroj vápnika než kravské mlieko. Najmä tehotné a dojčiace ženy, deti, teenageri a seniori by mali prijať 1200 - 1500 mg vápnika denne.
Vápnik, horčík, selén, zinok a ďalšie minerály sú v mlieku rozpustené vo vode alebo sa viažu na iné zložky mlieka, ako sú bielkoviny alebo mliečny cukor (laktóza). Práve skladba živín a ich rozpustná forma tvorí ideálnu konšteláciu na vstrebávanie. Jeden liter mlieka človeku pokryje 100 % dennej potreby vápnika. Z ďalších živín zaistí 67 % fosforu, 66 % vitamínu B12, 49 % bielkovín, 30 % vitamínu A, 27 % vitamínu B1, 19 % vitamínu C a 3 % železa.
Rastlinné náhrady mlieka
Z rastlinných zdrojov sa výživovým hodnotám mlieka približuje mak (vysokým zdrojom vápnika) a ružičkový kel (výbornou vstrebateľnosťou vápnika). Mak ale obsahuje tiež kyselinu šťaveľovú, ktorá drží vápnik v nerozpustnej podobe, a ľudským tráviacim traktom tak väčšina cenného minerálu prejde bez využitia. Vstrebateľnosť vápnika z maku zlepšuje až tepelné spracovanie. Naopak kel disponuje výbornou využiteľnosťou vápnika, nanešťastie ho ale nemá toľko.
Podobne kravskému mlieku nedostačujú ani rastlinné ekvivalenty mliečnych nápojov. Či už podielom bielkovín (ryžové mlieka), alebo vápnika (sójové mlieka). Na dobré vstrebanie vápnika telo potrebuje vitamín D, kyselinu mliečnu alebo laktózu, čo spĺňa len kravské mlieko.
Intolerancia laktózy
Ak po konzumácii mlieka alebo mliečnych výrobkov cítite zdravotné problémy - nafukovanie, škvŕkanie, hnačky, zvracanie alebo iné bolenie žalúdka, asi patríte k skupine ľudí s neznášanlivosťou laktózy (nezamieňať s alergiou na mliečnu bielkovinu, ktorou môžu trpieť novorodenci a batoľatá).
Laktózu (mliečny cukor) si zdravé telo štiepi pomocou enzýmu laktáza na dva jednoduché cukry - glukózu a galaktózu. Keď sa produkcia enzýmu laktázy v tenkom čreve zníži alebo zastaví, nepríjemné príznaky intolerancie laktózy sa objavia obvykle do 30 minút po jedle. Organizmus nie je schopný nerozštiepený mliečny cukor stráviť.
Ľuďom s intoleranciou laktózy vadí kozie mlieko oveľa menej než kravské. Nielenže je kozie mlieko veľmi zdravé a plné živín, ale má tiež menej laktózy (cca o 10 % v porovnaní s kravským mliekom), preto často vyhovuje aj tým, ktorí sa mliečnym výrobkom kvôli intolerancii laktózy vyhýbajú.