Slovenské poľnohospodárstvo prešlo v posledných desaťročiach výraznými zmenami. Kedysi sebestačná krajina v produkcii potravín, v časoch socializmu s uzatvorenými hranicami, sa dnes stretáva s realitou, kde potravinová sebestačnosť dosahuje len približne 40 percent. Tento stav je ovplyvnený rôznymi faktormi, vrátane klesajúceho počtu dojníc, znižovania výmery pestovaných zemiakov, zatvárania fariem ošípaných v dôsledku afrického moru ošípaných a preferovania zahraničných produktov spracovateľmi.
Úbytok dojníc a produkcia mlieka
V mliečnom sektore je situácia zmiešaná. Počet dojníc na Slovensku klesá. Vlani ich počet klesol o 4-tisíc kusov a produkcia sa znížila o viac ako 5-tisíc ton mlieka. Počet dojníc je približne 113-tisíc. Tento úbytok má priamy dopad na produkciu mlieka, ktorá by inak mohla pokryť spotrebu pre približne 170-tisíc obyvateľov. Na druhej strane, slovenskí chovatelia dosahujú pokrok v priemernej úžitkovosti dojníc, čo znamená, že z jedného zvieraťa získavajú viac mlieka. Okrem toho rastie produkcia mliečnych výrobkov a objavuje sa trend salašov a chovu oviec.
Rok 2001: Pohľad do minulosti
Pre lepšie pochopenie súčasnej situácie je užitočné pozrieť sa na štatistiky z minulosti. V roku 2001 sa na Slovensku chovalo 131-tisíc kusov ošípaných. Hoci nemáme presné údaje o počte dojníc a produkcii mlieka za rok 2001, môžeme predpokladať, že situácia bola priaznivejšia ako v súčasnosti.
Kvalita mlieka a vstupu do EÚ
Produkcia mlieka je vysoko náročná na hygienu. V minulosti to bolo aj vďaka požiadavkám EÚ. Vstup Slovenska do Európskej únie znamenal prispôsobenie sa prísnym normám a kritériám kvality. V tomto období zohrávali kľúčovú úlohu centrálne laboratóriá, ktoré zabezpečovali objektívne hodnotenie mlieka. Vďaka tomu sa kvalita mlieka výrazne zlepšila.
Vstup Slovenska do únie nútil dodržiavať normy platné v EÚ. Slovensko, ako vstupujúca krajina, sa malo preukázať vykonanou kontrolou vybraných mliekarní, že spĺňajú podmienky vstupu do EÚ. Jedným z hlavných bodov kontroly bola vstupná surovina, všetky systémy kontroly výpočtov, evidencia, nadväzné hlásenia, potom výrobné procesy.
Prečítajte si tiež: India: Produkcia zemiakov
Pestovanie zemiakov: Klesajúca tendencia
Podobne ako v mliečnom sektore, aj pestovanie zemiakov zaznamenáva na Slovensku pokles. Kým v roku 1986 sa zemiaky pestovali na výmere 60 tis. ha, v roku 2012 to bolo len 8,9 tis. ha. Tento pokles sa odráža aj v spotrebe zemiakov na obyvateľa, ktorá klesla o 47,2 % na 47 kg ročne. Znižuje sa aj spotreba chleba. Naopak, spotreba trvanlivého pečiva a cestovín rastie.
Produkcia a ponuka zemiakov v rokoch 2014-2015
Pre úrodu v roku 2014 sa zasadili zemiaky spolu na výmere väčšej ako v predchádzajúcom roku o 2 % (181 ha) na 9,3 tis. ha, ale z toho výmera skorých zemiakov poklesla o 11,9 % (122,9 ha) na 910 ha. V roku 2014 sa celkovo zemiaky pozberali z výmery 9105,1 ha, čo znamenalo medziročné zvýšenie o 1,4 % (128,6 ha). Na výške produkcie sa podieľalo jednak zvýšenie zberových plôch, ale i úrodnosti zemiakov, ktorá sa napriek výkyvom počasia medziročne zvýšila o 7,2 % (1,32 t/ha) na 19,64 t/ha pri zemiakoch spolu a o 1,5 % na 19,53 t/ha pri skorých zemiakoch. Produkcia zemiakov spolu sa zvýšila o 8,7 % (14 358,8 t) na 178,8 tis. ton, pričom produkcia skorých zemiakov poklesla o 33,4% na 18 088,6 ton v dôsledku poklesu zberových plôch o 34,3%.
V hospodárskom roku 2014-15 sa celková ponuka zemiakov pre domáci agropotravinársky trh a vývoz (vrátane dovozu výrobkov a polotovarov po konverznom prepočte) medziročne zvýšila o 3,6 % (11,4 tis. t) na 328,4 tis. ton. Podiel dovezených zemiakov (vrátane dovozu výrobkov a polotovarov po konverznom prepočte na surové zemiaky) na celkovej ponuke poklesol zo 48,1 % na 45,6 %, t.j. o 2,5 p.b. Produkcia pokryla domácu potravinársku spotrebu zemiakov na 70,2 %, čo je zvýšenie medziročne o 6,1 p. b.
V hospodárskom roku 2015 - 16 sa odhaduje pokles produkcie zemiakov na výmere evidovanej k 20. 5. 2015 (8 109 ha), medziročne o 8,9 % na 162,8 tis. ton. Domáca produkcia zemiakov by pokryla domácu spotrebu na 58,6 %.
Zahraničný obchod so zemiakmi
So zemiakmi dosahujeme záporné saldo zahraničného obchodu. V hospodárskom roku 2014 - 15 v porovnaní s rokom 2013 - 14 pokleslo záporné saldo so surovými zemiakmi o cca 12 % ( o 1909,5 tis. €) na 14 061,5 tis. €. Z celkového objemu sa najviac surových zemiakov doviezlo z Českej republiky 32,1 % (21152,4 ton), z Francúzska 27,4 % (18 093,8 ton) a z Nemecka 19,4 % (12 830,4 ton).
Prečítajte si tiež: Analógový zvuk: Návrat LP platní
Ceny zemiakov
Vývoj cien zemiakov na Slovensku na úrovni producentov a spotrebiteľov charakterizuje dlhodobo veľká kolísavosť. Priemerná cena producentov skorých konzumných zemiakov v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013 poklesla o 19,4 % na 71,47 €/t. Priemerná spotrebiteľská cena za rok 2014 bola nižšia oproti predchádzajúcemu roku o 21,7 % (150 €/t), a v roku 2015 poklesla medziročne o 5,6 %.
Situácia v EÚ
Podľa údajov FAO sa svetová produkcia zemiakov zvyšuje, no podieľa sa na nej najmä Ázia (Čína, India), kde sa urodí takmer polovica produkcie zemiakov na svete. Štatistika uvádzaná na Eurostat-e deklaruje údaje, podľa ktorých pestovateľské plochy zemiakov v priemere za celú EÚ klesajú. V roku 2014 poklesla produkčná plocha zemiakov v EÚ o 5,7 % na 1 641,7 tis. ha.
Perspektíva odvetvia
Zmeny v agropotravinárskom sektore sa na Slovensku prejavili i v pestovaní zemiakov. Po zmene trhových podmienok sa zemiaky stali málo atraktívnou plodinou nielen pre poľnohospodárske subjekty, ale i pre samozásobiteľov. Nízke ceny a ponuka z dovozu v supermarketech a predajcov priamo z auta na vidieku spôsobili nezáujem o pestovanie zemiakov. Pokles pestovateľských plôch a domácej produkcie sa odzrkadľuje na rastúcom dovoze zemiakov a hotových výrobkov.
Poľnohospodárska politika EÚ a mliečne kvóty
V minulosti, pred zavedením mliečnych kvót, mali európski mliečni farmári garantované ceny svojho mlieka, ktoré boli výrazne vyššie ako na svetovom trhu. To viedlo k nadprodukcii mlieka a mliečnych výrobkov. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ zaviedla 2. apríla 1984 systém mliečnych kvót, ktorý mal obmedziť produkciu a stabilizovať trh. Kvóty určovali maximálne množstvo dodávok mlieka do mliekarní a množstvo priameho predaja na farme. Ak boli tieto stanovené množstvá prekročené, farmári museli zaplatiť pokutu.
Mliečne kvóty, spolu s ďalšími reformami SPP, prispeli k stabilizácii príjmov poľnohospodárov v mliečnom sektore. Na základe „zdravotnej prehliadky“ SPP v roku 2009 sa EÚ rozhodla pripraviť ukončenie mliečnych kvót a s cieľom dosiahnuť takzvané „mäkké pristátie.“ Preto sa od 1. apríla 2009 kvóty počas piatich po sebe nasledujúcich rokov zvyšovali o jedno percento. 1. apríla 2015, 31 rokov po ich zavedení boli mliečne kvóty zrušené. Táto zmena v mliečnom sektore má umožniť farmárom, aby mohli rozširovať svoju produkciu a profitovať zo zvýšeného dopytu po mliečnych produktov v krajinách mimo EÚ.
Prečítajte si tiež: Od bôbov po čokoládu
Historické údaje o sektore mlieka
V roku 1983 mala EÚ 10 členských štátov (Belgicko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Grécko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Spojené kráľovstvo), ktoré tvoria pre potreby hodnotenia sektoru mlieka skupinu EÚ-10. Od roku 1973 do roku 1983 vzrástla produkcia kravského mlieka na farmách v EÚ-10 z 92,3 milióna ton na 111,8 milióna ton.
Počet dojníc sa počas posledných 30 rokov výrazne znížil. Údaj za všetkých 28 štátov EÚ v roku 2014 (24 miliónov kusov) je nižší ako údaj za 10 štátov EÚ v roku 1983 (25,7 miliónov kusov). Pokles počtu dojníc a zároveň stabilná produkcia mlieka poukazujú na zlepšenie dojivosti počas posledných troch dekád.