Slovenské poľnohospodárstvo, hoci s bohatou tradíciou, čelí v produkcii hovädzieho mäsa mnohým výzvam. Stavy hovädzieho dobytka rapídne klesajú a spotreba hovädzieho mäsa naďalej vykazuje pokles. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na súčasnú situáciu, trendy vo výrobe a spotrebe hovädzieho mäsa na Slovensku, a tiež sa zaoberá faktormi, ktoré ovplyvňujú tento sektor.
Alarmujúca situácia v chove hovädzieho dobytka
"Situácia v stavoch hovädzieho dobytka a spotrebe hovädzieho mäsa je alarmujúca. Konzumácia hovädzieho mäsa nie je u Slovákov v móde," povedal István Pomichal, podpredseda Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku na konferencii Spoločná poľnohospodárska politika a jej dopady na slovenské poľnohospodárstvo. Slovensko, podobne ako Fínsko, patrí medzi najvidieckejšie krajiny v Európe, pričom až pätinu územia tvoria lúky, trávne porasty a pasienky. Podľa podpredsedu by sa tieto plochy mali efektívne využívať.
Chovatelia hovädzieho dobytka na Slovensku podnikajú v podmienkach, ktoré neprispievajú k rozvoju vidieka. V minulosti bol systém podpory chovu hovädzieho dobytka dobre zabehnutý a fungujúci, ale v súčasnosti predstavuje pre agrosektor obrovský problém. Namiesto využívania slnečnej energie kumulovanej v zelených porastoch na produkciu mäsa, chovatelia hovädzieho dobytka tak nerobia, čo je na ich škodu. Predchádzajúca poľnohospodárska politika, ktorá sa zameriavala aj na rozvoj vidieka, spôsobila v konečnom dôsledku nepriaznivú situáciu.
Štatistický pohľad na vývoj chovu hovädzieho dobytka
Štatistiky ukazujú výrazný pokles stavov hovädzieho dobytka na Slovensku. V roku 1989 sa v maštaliach nachádzalo 1 632 000 kusov hovädzieho dobytka, z toho 642 000 kráv. V roku 2023 sa celkový stav znížil na 502 000 kusov, pričom na mlieko a mäso sa chovalo iba 216 000 kráv. Tento pokles poukazuje na vážne problémy v sektore chovu hovädzieho dobytka.
Globálne trendy v produkcii a spotrebe mäsa
Podľa prognóz FAO a OECD sa do roku 2034 zvýši celosvetová produkcia mäsa pravdepodobne o 13 % na odhadovaných 406 miliónov ton ročne. Očakáva sa aj nárast spotreby jednotlivých druhov mäsa:
Prečítajte si tiež: India: Produkcia zemiakov
- Hydina: +21 %
- Jahňacie mäso: +16 %
- Hovädzie mäso: +13 %
- Bravčové mäso: +5 %
Najväčší nárast spotreby mäsa sa očakáva v Brazílii, Indonézii, na Filipínach, v Spojených štátoch a vo Vietname. V Afrike sa spotreba mäsa zvýši až o 33 %, pričom najvyšší podiel na tomto raste bude mať hydinové mäso. Až 62 % dodatočnej celosvetovej spotreby mäsa pokryje hydinové mäso, a to najmä vďaka dostupnej cene a priaznivým nutričným vlastnostiam kuracieho mäsa. Spotreba bravčoviny porastie len mierne, ale aj tak zostane jednou zo základných zložiek globálnej stravy a bude predstavovať 13 % celkovej spotreby mäsa na celom svete.
Vývoj spotreby hovädzieho mäsa zostáva neistý. Celosvetová spotreba hovädzieho mäsa zostane pravdepodobne stabilná, s priemernou spotrebou na osobu okolo 6 kg ročne, keďže dopyt po tomto druhu mäsa v mnohých regiónoch klesá. Tento trend je spôsobený hlavne vyššími cenami a obavami o životné prostredie. Najväčší pokles spotreby hovädzieho mäsa sa očakáva v Európe, Severnej Amerike a Oceánii.
Emisie skleníkových plynov
Odhaduje sa, že do roku 2034 sa celkové emisie skleníkových plynov z produkcie mäsa zvýšia o 6 % na približne 3,5 gigatony ekvivalentu CO2. Najväčší podiel na tomto zvýšení bude mať rastúca produkcia mäsa v Afrike. V porovnaní s tým sa očakáva, že emisie v Európe klesnú o 7 %. Národné iniciatívy na podporu nízkouhlíkovej živočíšnej výroby by mohli pomôcť tento trend zmierniť.
Vývoj produkcie mäsa na Slovensku v roku 2021
Podľa Zelenej správy za rok 2021, pri klesajúcej úrovni nákupných cien, zaznamenávame na Slovensku aj pokles zvierat, konkrétne v chove ošípaných. Celkový počet ošípaných (bez chovov v domácnostiach) dosiahol úroveň 432 800 ks a medziročne sa znížil o 88 900 ks (17 %). Počet prasníc (bez chovov v domácnostiach) klesol až o 5 600 ks (- 17,1 %) a dosiahol úroveň 27 200 ks. Vo výkrme hovädzieho dobytka bolo v roku 2021 50 100 ks dobytka, čo bolo až o 5 400 menej ako rok predtým.
Medzi rokmi 2020 a 2021 došlo k poklesu ošípaných porazených na slovenských bitúnkoch o 3,8 % (cca 26 000 ks). Predpokladá sa, že pokles počtu porazených zvierat pri porovnaní rokov 2021 a 2022 dosiahne napokon úroveň vyše 6 %. Ešte výraznejší trend poklesu porážok zaznamenávame pri hovädzom dobytku, kde sa predpokladá medziročný (2021/2022) pokles porážok o viac ako 10 %. Z pohľadu zníženej konkurencieschopnosti slovenských bitúnkov je obrovským problémom nielen nevyvážená a znižujúca sa produkcia, ale aj zvyšujúce sa fixné náklady prevádzok, ktoré nepriaznivo vplývajú na ďalšiu cenotvorbu.
Prečítajte si tiež: Analógový zvuk: Návrat LP platní
Za rok 2021 bol zaznamenaný medziročný pokles produkcie v chove hydiny o 5,1 % (o 5 389 t) živej jatočnej hmotnosti. Produkcia živej jatočnej hydiny v roku 2021 bola konkrétne na úrovni 100 581 t. V roku 2021 sa však z vyprodukovanej živej jatočnej hydiny vyviezlo na zahraničné bitúnky 23 594 t, čo predstavovalo 23,5 % produkcie v SR. Priamy predaj hydiny z dvora bol na úrovni 1 683 t, išlo o 1,7 % z produkcie živej hydiny v SR.
V roku 2021 sa na Slovensku vychovalo 91 311 t kurčiat (medziročný pokles o 5,3 %/ 5 124 t), 5 767 t sliepok (medziročný pokles o 7,1 % /o 440 t), 3 291 t moriek (medziročný nárast o 9,6 %/o 287 t), 209 t kačíc (medziročný pokles o 18,4 %/o 47 t) a 3 t husí (medziročný pokles o 95,6 %/ o 65 t). Na slovenských hydinových bitúnkoch sa v roku 2021 vyprodukovalo 77 322 ton hydinového mäsa.
Zahraničný obchod s mäsom
V roku 2021 sa na Slovensko doviezlo hydinové mäso v celkovej hodnote 124,8 mil. €, vývoz hydinového mäsa dosiahol hodnotu 46,9 mil. €. Vysoké záporné saldo zahraničného obchodu pretrvalo aj v minulom roku a dosiahlo hodnotu mínus 77,9 mil. €. Najvyššie dovozy zahraničného hydinového mäsa prebehli v druhej polovici roka 2021, kedy bola mesačná hodnota dovozov tohto mäsa vyššia ako 12 mil. €.
Pokiaľ ide o hydinové mäso, za rok 2021 sa k nám doviezlo 58 434 t. Najvyšší objem k nám prišiel z Poľska (42,7 %), nasledovali Maďarsko (18,8 %), Česká republika (8,7 %) a Ukrajina (2,7 %). Medziročne sa však dovoz hydinového mäsa znížil o 18 tis. t. Prispel k tomu mierny pokles spotreby hydinového mäsa a zároveň mierny nárast produkcie hydinového mäsa na slovenských bitúnkoch. Počet chovateľov hydiny na území Slovenska je stále približne rovnaký ako v minulých obdobiach. U niektorých chovateľov však dochádza k poklesu objemu produkcie z dôvodu rastúcich výrobných nákladov a výrazne nižšej miery finančnej podpory chovu hydiny v SR oproti okolitým krajinám.
V prípade čerstvého a chladeného mäsa bol medziročne zaznamenaný 0,4 % pokles dovozu bravčového mäsa. Opačná situácia však nastala pri hovädzom mäse, kde bol nárast hodnoty dovozov o 23,05 %.
Prečítajte si tiež: Od bôbov po čokoládu
Spotreba mäsa na Slovensku
Spotrebiteľsky najobľúbenejším je už niekoľko rokov bravčové mäso. Podľa Zelenej správy 2022 vzrástla spotreba bravčového mäsa v roku 2021, v porovnaní s rokom 2020, o ďalších 1,5 kg na úroveň 39 kg osoba/rok, čo predstavuje medziročný nárast spotreby o 4 %. Nárast spotreby, konkrétne o 0,4 kg osoba/rok bol však zaznamenaný aj u hovädzieho mäsa, kde sa súčasná spotreba pohybuje na úrovni 5,7 kg ročne. V porovnané s odporúčanou dennou dávkou je však táto spotreba naďalej nedostatočná (nižšia o 67,2 % oproti odporúčaniam). V roku 2023 sa odhaduje spotreba na obyvateľa v EÚ 9,4 kg.
V roku 2021 bola spotreba hydinového mäsa na Slovensku na úrovni 23,6 kg osoba/rok. Roky 2020 a 2021 sa však niesli v znamení poklesu spotreby hydinového mäsa, ktorý bol spôsobený najmä obmedzením prevádzky stravovacích zariadení počas pandémie koronavírusu. V roku 2021 prispel k poklesu spotreby hydinového mäsa aj výrazný pokles predajných cien bravčového mäsa.
Čerstvé mäso alebo mäsové výrobky nakúpi podľa prieskumov aspoň raz ročne každá slovenská domácnosť. Typická domácnosť nakupuje čerstvé mäso a mäsové výrobky spravidla raz za 3 dni a ročne na tento sortiment minie približne 600 €. Najviac minú ročne na kúpu mäsa a mäsových výrobkov domácnosti zo Západného Slovenska, najmenej, naopak, domácnosti z Bratislavy.
Podľa zistenia GfK si niektorý z druhov čerstvého mäsa aspoň raz v období od augusta 2021 do júla 2022 zakúpili v podstate všetky domácnosti. Typická slovenská domácnosť si čerstvé mäso z obchodu domov prinesie približne raz za 9 dní a minie naň celkovo 260 €. Výdavky na mäso pritom predstavujú o niečo viac ako dve pätiny z celkových výdavkov na mäso a mäsové výrobky.
Čerstvé hydinové mäso oslovuje k nákupu 9 z 10 slovenských domácností. Najviac domácností sa za jeho kúpou vyberá do diskontných predajní. Podľa prieskumov si jedna slovenská domácnosť za sledovaných 12 mesiacov (od augusta 2021 do júla 2022) do svojho nákupného košíka vložila 35 kg hydinového mäsa a celkovo naň minula takmer 120 €. Nákupy hydiny v akciovej cene využilo v tomto období 8 z 10 domácností, pričom nákupy v akcii tvorili v sledovanom období približne 1/2 výdavkov na nákupy hydiny.
Tesne za hydinovým mäsom nasleduje, podľa zistení GfK, čerstvé bravčové mäso. Priemerná domácnosť kúpi bravčové mäso 19-krát za rok a z jedného nákupu si odnáša v priemere 1,7 kg mäsa. Hovädzie mäso si aspoň raz v sledovanom období kúpilo 6 z 10 domácností.
Okrem mäsa vyhľadávajú slovenskí nakupujúci aj rôzne mäsové výrobky, a to balené či nebalené, ponúkané v chladiacich a obslužných pultoch. Tieto tovary sú dôležitou a stabilnou súčasťou potravinových nákupov. Celkovo za rok si mäsové produkty prinesú z obchodu domov takmer všetky domácnosti a to v priemere raz za štyri dni, pričom v rámci jedného nákupu minú takmer 4 €. Nákupy za zvýhodnenú cenu tvoria v rámci týchto výrobkov menší podiel ako je to pri mäse, nedosahujú ani tretinu z výdavkov na mäsové produkty. Najviac sa mäsové výrobky nakupujú v supermarketoch a diskontoch.
Zo sortimentu mäsových výrobkov sú momentálne najobľúbenejšie šunky. Aspoň raz za posledných 12 mesiacov si šunku kúpila takmer každá slovenská domácnosť, no a z jedného nákupu si odniesli balenie s gramážou 260 g. Takmer 2/5 z výdavkov na balené šunky pritom smerovali na produkty v akcii. Obľúbené medzi Slovákmi sú aj párky, balené alebo aj nebalené. Tieto výrobky si nakúpilo v rámci sledovaného obdobia až 93 % kupujúcich. Domácnosti ich nakupujú v priemere raz za tri týždne a uprednostňujú balenia po 540 g. Akciové nákupy predstavujú v tomto prípade 30 % z výdavkov na tento typ mäsových výrobkov. Párky si do svojich nákupných košíkov vkladajú vo väčšej miere domácnosti s dospelými členmi a minú za ne ročne 75 €.
Rastúce náklady a ich dopad na ceny
Diskutovanou problematikou sú v posledných obdobiach rastúce náklady potravinárov, čo sa týka aj producentov mäsa a mäsových výrobkov. Chovateľom hydiny napríklad medziročne výrazným spôsobom vzrástli náklady na elektrickú energiu a plyn, ale výrazný vplyv majú predovšetkým náklady na krmivá. Už počas roka 2021 narástli vo výkrme kurčiat a chove nosníc náklady na krmivá o 25 %, počas roku 2022 sme zaznamenali nárast o ďalších 38 %. Dôvodmi tohto rastu je rast cien obilnín, ktoré tvoria základnú zložku kŕmnych zmesí, ale aj rast cien elektrickej energie a plynu u výrobcov kŕmnych zmesí. To sa negatívne prejavilo na hospodárskom výsledku, pretože každé zvýšenie cien kŕmnych zmesí má zásadný vplyv na rast výrobných nákladov v chove hydine. Dôvodom je skutočnosť, že náklady na krmivá predstavujú 60 % všetkých nákladov spojených s výkrmom hydiny a 50 % všetkých nákladov pri produkcii vajec.
Na chov hydiny vplývajú predovšetkým ceny elektrickej energie, pretože počas celého roku musia zabezpečiť ventiláciu a vetranie chovných priestorov. Medziročne vzrástli chovateľom priemerne ceny elektrickej energie 4-násobne a ceny plynu 3-násobne. Rovnako zvýšené náklady zasiahli aj spracovateľov hydiny - cez výrazný nárast cien vstupnej suroviny - živej jatočnej hydiny ako aj ceny elektrickej energie, plynu a pohonných hmôt. Preto je nevyhnutné zvýšenie odbytových cien živej jatočnej hydiny, hydinového mäsa a konzumných slepačích vajec tak, aby pokrývali výrobné náklady chovateľov a spracovateľov hydiny.
Rok 2022 sa niesol v znamení niekoľko násobného zvyšovania cien mäsa a mäsových výrobkov. Zásadným vplyvom, ktorý vstupuje do cenotvorby mäsa a mäsových výrobkov sú neúmerne sa zvyšujúce jednotkové ceny energií, ktoré súvisia s vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine, pričom od 01.01.2023 až 95 % mäsospracujúceho odvetvia bude nakupovať energie za spotové ceny, ktoré sú ale násobne vyššie ako v období pred jeho začatím. Situáciu na trhu s mäsom možno v súčasnej dobe pokladať za ťažko predvídateľnú a z pohľadu konkurencieschopnosti slovenských výrobcov v oblasti spracovania mäsa za veľmi nepriaznivú, preto ďalšie zvyšovanie cien mäsa a mäsových výrobkov bude zo strany výrobcov nevyhnutné.
V nasledujúcom období bude preto zásadné, aby si slovenskí výrobcovia obhájili svoju pozíciu na slovenskom trhu a boli schopní dodávať svoje produkty v porovnateľných cenách ako výrobcovia zahraniční. To však bez dostatočnej podpory štátu a to hlavne v oblasti energií v súčasnej dobe nebude možné. Otázne preto je, ako sa v danej situácii zachová štát a to aj vo vzťahu k vlastnej potravinovej bezpečnosti.
Produkcia mäsa v Českej republike
Pre porovnanie, produkcia mäsa v Českej republike sa v 2. štvrťroku medziročne zvýšila o 2,2 percenta na 114-tisíc ton. Vzrástla výroba hovädzieho, bravčového aj hydinového mäsa. Nákup mlieka od producentov dosiahol takmer 768,4 milióna litrov, čo bolo medziročne o 0,2 percenta viac. Najväčší podiel v produkcii malo tradične bravčové mäso, a to 47 percent. Produkcia bravčového stúpla medziročne o percento na 53 607 ton. Porážky ošípaných sa zvýšili o 1,3 percenta na 587 700 kusov. Ceny jatočných ošípaných sa medziročne zvýšili o 13,6 percenta. Výroba hydinového mäsa dosiahla v 2. štvrťroku 42 534 ton a bola medziročne vyššia o 2,8 percenta. Hovädzieho mäsa bolo vyrobeného 17 788 ton, medziročne o štyri percentá viac. Porážky hovädzieho dobytka na bitúnkoch stúpli v 2. štvrťroku o 3,1 percenta na 57 800 kusov. Podľa štatistikov medziročne vyšší počet zabitých zvierat a vyššia výroba hovädzieho mäsa súvisela s nižším vývozom, predovšetkým býkov určených na porážku.
Slovenskí výrobcovia mäsa a mäsových výrobkov
Slovensko má bohatú tradíciu v oblasti mäsovýroby. Množstvo spoločností, od malých rodinných firiem až po väčšie podniky, ponúka široký sortiment mäsových výrobkov, ktoré uspokoja aj náročných zákazníkov. Dôraz na kvalitu surovín, tradičné receptúry a lokálnu produkciu sú charakteristické pre mnohé slovenské značky.
Medzi známych slovenských výrobcov mäsa a mäsových výrobkov patria napríklad spoločnosti ako MÁNYA, spol. s r.o., Mecom Group, Tauris, Hyza a mnohé ďalšie. Tieto spoločnosti ponúkajú široký sortiment produktov, od čerstvého mäsa po spracované mäsové výrobky, ako sú klobásy, salámy, šunky, párky a konzervy.
Lokálna produkcia a farmárske výrobky
V posledných rokoch sa čoraz viac zákazníkov zaujíma o pôvod mäsa a uprednostňuje lokálne a farmárske výrobky. Mnohé slovenské farmy sa preto zameriavajú na chov dobytka v súlade s princípmi welfare a ekologického poľnohospodárstva. Spoločnosti ako AGRO HN, s.r.o. a Krava&Company sú príkladmi firiem, ktoré sa snažia o produkciu kvalitných a zdravých mäsových výrobkov z vlastnej produkcie, s dôrazom na welfare zvierat a ekologické postupy.
Kauza s poľským mäsom a reakcia Slovenska
Kauza s rizikovým hovädzím mäsom z údajne chorého dobytka zabíjaného ilegálne na poľskom bitúnku otriasla Poľskom a zasiahla aj ďalšie krajiny. Na škandál s bitúnkami upozornili médiá. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky dostala oznámenie cez systém rýchleho varovania od poľských kontrolných orgánov, že bitúnok zodpovedný za nedodržanie predpisov ohľadne veterinárnych kontrol bol uzavretý.
Podľa aktuálnych informácií nevyhovujúce hovädzie mäso z Poľska bolo rozvezené do 14 európskych krajín. Na Slovensko sa dostalo 580 kg a až 90 % z neho skončili vo verejných stravovacích zariadeniach - aj v školských jedálňach. Slovenský agrorezort hneď po zverejnení škandalóznych informácií o poľskej hovädzine spustil cielené kontroly spracovateľských prevádzok a vyslal na cesty potravinových a veterinárnych inšpektorov. Veterinári tiež pozastavili dovoz ďalšieho hovädzieho mäsa z troch bitúnkov z Poľska.
Jelenie mäso ako alternatíva
Jelenie mäso, tak ako aj mäso ďalších druhov raticovej zveri si postupne našlo cestu do moderných slovenských kuchýň. Po prepočítaní údajov z poľovníckej štatistiky o love môžeme konštatovať, že v poľovníckej sezóne 2024/2025 bolo vyprodukovaných 4 772 ton jeleniny v koži, čo je približne 58 percent z celkovej ročnej produkcie zveriny na Slovensku (cca 8,2-tisíca ton).
Obsah tuku v jelenine je nižší ako v kuracom mäse, a preto sa jelenina odporúča aj pacientom s kardiovaskulárnymi chorobami. Obsah železa v jelenine je, naopak, vyšší ako pri bravčovom alebo kuracom mäse, pričom železo je minerálna látka, ktorej nedostatok býva problematický u európskych žien. Pri porovnaní jeleniny z revírov a fariem sa nepreukázali významné rozdiely v obsahu tuku, cholesterolu a senzorických charakteristikách. Obsah cholesterolu sme stanovili vo vzorkách jeleniny priemerne na úrovni 39,2 (poľovné revíry) a 37,95 mg/100 g (farmy). Obsah tuku sme stanovili v jelenine na úrovni 0,725 (poľovné revíry) a 0,715 g/100 g (farmy). Obsah železa sme stanovili v jelenine na úrovni 2,47 (poľovné revíry) a 2,63 mg/100 g (farmy).
Vplyv poľnohospodárstva na emisie skleníkových plynov
Poľnohospodárstvo na Slovensku reprezentuje 7 percent emisií skleníkových plynov (rok 2020). Hovädzí dobytok je kľúčová kategória zvierat produkujúca prevažné množstvo emisií metánu a oxidu dusného. V rámci sektora poľnohospodárstva je to: 37 % dojnice a 43 % ostatný hovädzí dobytok (HD). Podľa novej štúdie by náhrada 20 percent globálnej spotreby hovädzieho mäsa za mikrobiálne proteíny (Quorn a iné) do roku 2050 znížila odlesňovanie na polovicu.
Spotreba mäsa na Slovensku a v Európe
Slovák zje za rok 70 kilogramov (kg) mäsa. Jeho spotreba vzrástla za ostatných päť rokov o takmer 37 %. Pandémia nového koronavírusu to výrazne neovplyvnila. V konzumácii mäsa sa už SR dostáva nad priemer 27 krajín EÚ, pričom spotreba na hlavu je na Slovensku asi dvakrát vyššia než celosvetový priemer. V jedálničku dlhodobo dominuje bravčové, nasledované hydinou.