Úvod
Právo variť pivo, známe ako privilegium de non evocando, bolo v stredoveku významným ekonomickým a sociálnym faktorom. Tento článok sa zameriava na históriu a vývoj tohto privilégia, s dôrazom na jeho dopad na spoločnosť a ekonomiku. Preskúmame, ako sa varenie piva vyvíjalo od domácej činnosti po komerčný podnik, a aké regulácie a obmedzenia boli s tým spojené.
Charakteristika Doby
Stredovek bol obdobím významných spoločenských a politických zmien. Normanská invázia do Anglicka v roku 1066 znamenala prechod k feudálnemu systému, ktorý ovplyvnil postavenie rôznych spoločenských vrstiev. V tomto období sa tiež zdvojnásobila populácia Anglicka, čo podporilo rozvoj miest a obchodu.
Náboženstvo a právo boli úzko prepojené, a cirkev mala silný vplyv na spoločnosť. Magna Carta z roku 1215, hoci sa zaoberala špecifickými stredovekými právami a zvykmi, položila základy pre anglické právo. Článok 35 Magna Charty stanovil štandardné miery pre víno, pivo a obilie.
Pivo v Stredoveku
Varenie piva bolo v stredoveku rozšírenou činnosťou, často vykonávanou ženami. Pivo, známe ako "ALE", bolo obľúbeným nápojom v Anglicku a konzumovali ho dospelí aj deti. Pivo slúžilo nielen ako zdroj hydratácie, ale aj ako dôležitá súčasť výživy.
Prvá zmienka o exporte anglického piva pochádza z roku 1158, keď Thomas Becket, kancelár kráľa Henricha II., poslal do Francúzska dva vozy sudov piva ako dar pre francúzskeho kráľa. Tento dar mal zapôsobiť na francúzskeho kráľa bohatstvom Anglicka.
Prečítajte si tiež: Perfektná sviečková omáčka: Sprievodca
Ku koncu vlády Henricha II. (1188) bola uvalená prvá národná daň na pivovarnícky priemysel v Británii, známa ako "saladinský desiatok", na financovanie križiackej výpravy.
Regulácia Pivovarníctva
V Londýne boli zavedené prísne podmienky týkajúce sa pivovarníckych priestorov už v roku 1189. Pivárne museli mať licenciu a protipožiarne opatrenia. Varenie v noci bolo povolené len s drevom ako palivom, aby sa predišlo požiarom.
Postupom času sa v mestách vyvinuli pravidlá pre prevádzku zariadení na pitie, vrátane určovania otváracích hodín a vyžadovania jasných označení, že piváreň je pivnica.
Pivovarníctvo a Kláštory
Duchovenstvo konzumovalo pivo vo veľkom množstve. Normálny kláštorný prídel bol jeden galón dobrého piva na osobu a deň. Vzťah medzi pivovarníctvom a kláštorným životom pretrváva dodnes.
V roku 1224 prišli do Anglicka bratia Františkáni, ktorí boli mimoriadne šetrní a pili zriedené usadeniny po dovarení hlavného piva.
Prečítajte si tiež: Sprievodca varením ryže
Komercializácia Pivovarníctva
V 13. storočí profesionálni pivovarníci profitovali z ich úsilia a poskytovali pivo na miestny a medzinárodný trh. S prechodom od domácej výroby k veľkej komerčnej činnosti sa zmenilo vnímanie piva a piva v spoločnosti.
Aby sa zabránilo falšovaniu piva, boli zriadené regulačné orgány na ochranu verejnosti. S rastúcou ziskovosťou sa pivovarníctvo stalo žiadanejším povolaním a muži nahradili ženy, ktoré boli pôvodnými inovátorkami.
Privilegium na Varenie Piva v Trenčíne
V roku 1238 udelil anglický kráľ Henry III. mestu … (nedokončené v pôvodnom texte). V uhorskom právnom poriadku do konca 16. storočia nebolo potrebné osobitné povolenie na varenie piva. V stredoveku mal v mestách právo variť pivo každý mešťan.
Výnimkou bol Trenčín, kde žili chudobnejší remeselníci na predmestí, ktorí sa zaoberali čapovaním piva a konkurovali vnútornému mestu. Listina z roku 1318 (falzum z 15. storočia) obmedzovala čapovanie piva želiarom.
V Trenčíne mali dvaja prísažní dohliadať na bezpečnosť ohňa v pivovaroch a sladovniach, a ďalší dvaja mali dozerať na správnosť mier vo výčapoch. Mesto si vyhradilo čapovanie piva na večné časy a predpokladalo z neho najväčší zisk.
Prečítajte si tiež: Recepty s bielou čokoládou
Mestská rada regulovala aj množstvo vyrábaného piva a podmienila ho veľkosťou pozemku mešťanov. Napriek zákazom a pokutám, mešťania prekračovali zákony a varili pivo aj vo sviatočné dni.
Prvé zmienky o pivovarníkoch v Trenčíne pochádzajú z roku 1529. V 18. a 19. storočí sa príjmy z piva zaznamenávali ojedinele, ale dali sa doplniť z registrov správcov pivovaru. Privilégium Ferdinanda I. z roku 1546 povoľovalo variť trenčianskym mešťanom pšeničné (svetlé) pivo.
Pivovarská Reštaurácia na Dunajskej Ulici v Bratislave
Varenie piva v Bratislave má stáročnú tradíciu. V polovici 15. storočia získalo jedenásť pivovarníkov na Zuckermandli "várečné právo". V roku 1477 vznikol Prvý bratislavský pivovar, ktorý stál na rohu dnešnej Laurinskej ulice a Rybnej brány.
V roku 1752 sa začalo so stavbou druhého pivovaru s názvom "Die Bürgerliche Brauerei". Mestský pivovar a reštaurácia sa nachádzali na Rybnom námestí a boli obľúbené pre vynikajúce pivo a kvalitnú kuchyňu. Pivovar bol zlikvidovaný v roku 1968 kvôli stavbe mosta SNP. V roku 2010 vznikol nový Meštiansky pivovar na Dunajskej ulici.
Pôda a Poľnohospodárstvo v Stredoveku
Pôda a poľnohospodárstvo boli základom každodenného života v stredoveku. Na území dnešného Slovenska prevládalo orné poľnohospodárstvo a v severných oblastiach sa obyvateľstvo zaoberalo prevažne chovom dobytka.
Počas rokov 1315-17 Európu sužoval veľký hladomor, ktorému Uhorsko uniklo. V roku 1301 zomrel uhorský kráľ Ondrej III. a na uvoľnený trón si začali robiť chúťky rôzne rody.
Matúš Čák Trenčiansky
Matúš Čák Trenčiansky bol uhorský šľachtic a vojvodca, ktorý ovládal západné a stredné Slovensko. Podporoval českého kráľoviča Václava a neskôr Karola Róberta z Anjou. Na vrchole svojej moci ovládal 14 žúp a vlastnil vyše 50 hradných panstiev.
Karol I. Róbert z Anjou
Karol I. Róbert z Anjou bol uhorský kráľ, ktorý zaviedol peňažnú reformu a nariadil razbu zlatého florénu. Zaviedol v Uhorsku zemepanskú banskú slobodu a založil mincovňu v Kremnici.
Privilegium pro Slavis
Privilégium pro Slavis z roku 1381 zrovnoprávnilo slovanské meštianstvo s nemeckým v slovanských krajinách strednej Európy.
Čierna Smrť
Čierna smrť v rokoch 1347-1350 postihla Európu, ale územie Uhorska viac-menej obišla.
Žigmund Luxemburský
Žigmund Luxemburský bol uhorský, český a rímsky kráľ, ktorý sa zaslúžil o reformu cirkvi a ríše. Bol prvým, kto vytvoril podunajské súštátie. Počas svojej vlády bojoval proti rôznym nepriateľom, vrátane Turkov a husitov.
Matej Korvín
Matej Korvín bol uhorský kráľ, za ktorého vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu krajiny. Založil v Bratislave Universitu Istropolitanu a bojoval proti bratríckym skupinám na Slovensku.
Stredoveké Mestá
Stredoveké mestá vznikali rôznymi spôsobmi a charakterizovalo ich osobité právne postavenie. Mestám udeľoval panovník mestské privilégiá, čím si u… (nedokončené v pôvodnom texte).
Franská Ríša
Včasný stredovek bol obdobím veľkého sťahovania národov a vzniku Franskej ríše. Zakladateľom Franskej ríše bol Chlodovik I., ktorý ovládol celú Gáliu. Karolovci boli panovnícka dynastia vo Franskej ríši, ktorej najvýznamnejší predstaviteľ Karol Veľký prijal titul rímskeho cisára.
Pivo v Rannom Stredoveku
V ranostredovekej Európe bolo pivovarníctvo do veľkej miery rodinný podnik. Pivo malo nízky obsah alkoholu a bolo ťažko nabité kalóriami. Pivovary dochucovali pivo rôznymi kombináciami bylín.
Svätý Patrik mal v domácnosti údajne "pivovar". Svätý Benedikt Nursijský stanovil pravidlá pre mníšsky život, ktoré zahŕňali manuálnu prácu a výrobu predajného tovaru, vrátane piva.
Svätý Kolumbánus reguloval používanie piva v kláštoroch a dbal na čistotu. Chrodegang, franský biskup v Metz, venoval časť svojho pravidla "miernemu pitiu".
Pálffyovský Dvor v Svätom Jure
Pivo sa na Pálffyovskom dvore v Svätom Jure varilo od nepamäti. Pivovarnícke remeslo sa udomácnilo najmä v stredovekých kláštoroch. V 15. až 17. storočí bolo v mestách varenie piva rozšírené.