Domáca Bryndza: Tradičný Slovenský Syr s Bylinkami – Recepty a Tipy

sabor peruano
Rate this post

Bryndza je mäkký, slaný syr, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne. Hoci sa dá bežne kúpiť v obchodoch, domáca výroba ponúka jedinečnú možnosť prispôsobiť si chuť a zloženie presne podľa vlastných preferencií. Tento článok vás prevedie procesom domácej výroby bryndze krok za krokom, od získania kvalitných surovín až po finálny produkt.

Čo je bryndza a prečo si ju vyrobiť doma?

Bryndza je tradičný slovenský ovčí syr, ktorý sa vyrába z hrudkového ovčieho syra. Vyznačuje sa jemnou, roztierateľnou konzistenciou a charakteristickou slanou chuťou. Existujú aj varianty z kravského mlieka, alebo ich kombinácie, ale pravá bryndza je výlučne z ovčieho mlieka.

Dôvodov, prečo sa pustiť do domácej výroby, je viacero:

  • Kontrola kvality: Sami si vyberáte suroviny a máte prehľad o celom procese, čo zaručuje, že bryndza bude vyrobená z kvalitného mlieka bez pridaných konzervantov a umelých látok.
  • Prispôsobenie chuti: Domáca výroba umožňuje experimentovať s množstvom soli a stupňom zrenia syra, čím si môžete vytvoriť bryndzu presne podľa vašej chuti.
  • Zábava a uspokojenie: Výroba vlastnej bryndze môže byť zaujímavý a obohacujúci zážitok. Pocit, keď si vychutnáte vlastnoručne vyrobený syr, je na nezaplatenie.
  • Podpora lokálnych farmárov: Ak máte možnosť nakupovať ovčie mlieko priamo od lokálnych farmárov, podporíte tým regionálnu ekonomiku a zabezpečíte čerstvé a kvalitné suroviny.

Tradičná vs. priemyselná výroba

Tradičná výroba bryndze sa líši od priemyselnej predovšetkým v používaných surovinách a postupoch. Tradičná bryndza sa vyrába výlučne z ovčieho mlieka, pričom sa dbá na sezónnosť a kvalitu mlieka od oviec pasúcich sa na horských pasienkoch. Priemyselná výroba často využíva aj kravské mlieko, čo ovplyvňuje chuť a textúru výsledného produktu. Ďalším rozdielom je použitie tradičných metód zrenia a spracovania, ktoré prispievajú k jedinečnej chuti a aróme bryndze.

Suroviny a pomôcky potrebné na výrobu bryndze

Na výrobu domácej bryndze budete potrebovať:

Prečítajte si tiež: Bylinná podpora pečene

  • Ovčí hrudkový syr: Základná surovina na výrobu bryndze. Kvalita syra priamo ovplyvňuje výslednú chuť a textúru. Ak nemáte prístup k ovčiemu syru, môžete použiť aj kravský hrudkový syr, ale výsledok bude chuťovo odlišný. Je možné použiť syr feta, alebo syr balkánsky. Feta je rozšírená takmer celosvetovo.
  • Soľ: Na dochutenie bryndze. Používajte kvalitnú morskú soľ alebo kamennú soľ bez pridaných jódu.
  • Voda (voliteľné): Na úpravu konzistencie bryndze. Používajte prevarenú a vychladenú vodu.
  • Nádoba na miešanie: Dostatočne veľká misa na zmiešanie syra a soli.
  • Lyžica alebo vareška: Na miešanie ingrediencií.
  • Mlynček na mäso alebo robot s nožmi: Na rozomletie hrudkového syra. (Alternatívne, syr môžete aj ručne rozdrobiť.)
  • Sitko alebo plátno (voliteľné): Na odkvapkanie prebytočnej srvátky (ak je syr príliš vlhký).
  • Uzavárateľná nádoba: Na uskladnenie hotovej bryndze.
  • Chladnička: Na uskladnenie syra a bryndze počas zrenia.

Tradičný recept na domácu výrobu bryndze krok za krokom

Výroba domácej bryndze je proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť a dodržiavanie správnych postupov. Tu je podrobný návod:

1. Príprava hrudkového syra (ak nemáte hotový)

Ak nemáte k dispozícii hotový hrudkový ovčí syr, musíte si ho najprv pripraviť. Tento proces je síce časovo náročnejší, ale zaručí vám maximálnu kontrolu nad kvalitou vstupnej suroviny. Postup je nasledovný:

  1. Získanie ovčieho mlieka: Použite čerstvé, nepasterizované ovčie mlieko od dôveryhodného zdroja. Pasterizované mlieko nie je ideálne, ale v núdzi sa dá použiť.
  2. Zohriatie mlieka: Mlieko zohrejte na teplotu približne 32-35°C. Použite hrniec s hrubým dnom, aby sa mlieko nepripálilo.
  3. Pridanie syridla: Pridajte syridlo (enzým, ktorý spôsobuje zrážanie mlieka). Dávkovanie sa riadi podľa inštrukcií na obale syridla. Syridlo môžete zakúpiť v špecializovaných predajniach alebo online. Dôležité je použiť správne množstvo syridla, aby sa syr správne zrazil.
  4. Zrážanie mlieka: Nechajte mlieko stáť pri izbovej teplote, až kým sa nezrazí a nevytvorí sa tuhá hmota - syrenina. Tento proces trvá približne 30-60 minút.
  5. Krájanie syreniny: Syreninu nakrájajte na malé kocky (cca 2-3 cm). Tým sa uvoľní srvátka.
  6. Zohrievanie syreniny: Jemne zohrievajte syreninu na teplotu 38-40°C. Pomaly miešajte, aby sa kocky syreniny nezlepili.
  7. Odkvapkanie srvátky: Syreninu preložte do plátna alebo sitka a nechajte odkvapkať srvátku. Tento proces môže trvať niekoľko hodín, alebo aj cez noc.
  8. Tvarovanie hrudky: Odkvapkanú syreninu zviažte v plátne a zaveste, aby sa úplne zbavila srvátky a vytvorila sa tuhá hrudka.

2. Zrenie hrudkového syra (dôležitý krok pre chuť)

Čerstvo vyrobený hrudkový syr je potrebné nechať dozrieť. Doba zrenia ovplyvňuje chuť a textúru bryndze. Čím dlhšie syr zreje, tým bude chuť výraznejšia a pikantnejšia.

  1. Skladovanie: Hrudkový syr uložte do chladničky. Ideálne je umiestniť ho na misku a prikryť čistou utierkou alebo papierovou servítkou. Dbajte na to, aby syr nebol uzavretý v nepriedušnej nádobe, pretože by sa mohol zapariť a skaziť. Ak je úplne čerstvý, môžeme no nechať dozrieť v chlade a suchu (pri uskladnení v chladničke položiť do misky a 1-2 x denne vyliať prípadne uvoľnenú vodu).
  2. Doba zrenia: Syr nechajte zrieť v chladničke minimálne 2-3 dni, ideálne však 5-7 dní. Počas zrenia syr pravidelne kontrolujte a odstraňujte prípadnú uvoľnenú srvátku.
  3. Kontrola zrelosti: Zrelý syr by mal byť na dotyk pružný a mal by mať jemne kyslastú vôňu. Ak sa na syre objavia plesne, odstráňte ich. Keď sa ho rozreže na polovicu, má diery ako ementál.

3. Spracovanie hrudkového syra na bryndzu

Po dozretí hrudkového syra nasleduje samotné spracovanie na bryndzu. Existuje niekoľko spôsobov, ako to dosiahnuť:

  • Mletie: Najbežnejší spôsob je pomletie syra na mlynčeku na mäso. Použite stredne hrubú dosku na mletie.
  • Sekanie v robote: Alternatívou je použitie robota s nožmi, ktorý syr naseká na jemnejšiu konzistenciu.
  • Ručné drobenie: Ak nemáte k dispozícii mlynček ani robot, môžete syr ručne rozdrobiť vidličkou alebo prstami. Tento spôsob je síce prácnejší, ale výsledok je rovnako dobrý.

4. Solenie a miešanie

Rozomletý alebo rozdrobený syr preložte do misy a pridajte soľ. Množstvo soli závisí od vašej chuti a od slanosti samotného syra. Začnite s menším množstvom (napríklad 20 g soli na 1 kg syra) a postupne pridávajte, kým nedosiahnete požadovanú slanosť. Dôkladne premiešajte, aby sa soľ rovnomerne rozložila. Dôležité je soľ rozložiť rovnomerne. Príliš veľa soli môže prebiť chuť syra, zatiaľ čo príliš málo soli môže spôsobiť, že bryndza sa rýchlejšie pokazí.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca nákupom semien byliniek

  • Podľa hmotnosti syra pridáme soľ, základná dávka je 2 %; teda na 1 kg syru 20 g soli. Vyššou dávkou sa zlepší trvanlivosť. Chuťovo sa dá ísť do 4 - 5 % soli, ale osobne doporučujem dodržať najviac 4 % (= 40 g soli na 1 kg syra).
  • DÔLEŽITÉ! Ak pracujeme s fetou, balkánskym syrom, prípadne už aj čerstvý syr ktorý používame je nasolený, dávku soli primerane znížime!

5. Úprava konzistencie (voliteľné)

Ak je bryndza príliš hustá, môžete ju zriediť prevarenou a vychladenou vodou. Pridávajte vodu po malých dávkach a neustále miešajte, kým nedosiahnete požadovanú konzistenciu. Niektorí výrobcovia pridávajú aj trochu čerstvej srvátky, aby bryndza získala jemnejšiu chuť.

6. Uskladnenie a zrenie bryndze

Hotovú bryndzu preložte do uzatvárateľnej nádoby a uložte do chladničky. Bryndza zreje aj po vyrobení, takže jej chuť sa bude postupne meniť. Optimálna doba zrenia je 1-2 týždne. Počas zrenia bryndzu pravidelne kontrolujte a premiešajte.

Tipy a triky pre dokonalú domácu bryndzu

  • Kvalita mlieka je kľúčová: Používajte len čerstvé a kvalitné ovčie mlieko od dôveryhodného zdroja. Jarná paša pôsobí na ovce priam zázračne vďaka živému krmivu spásanému priamo na sviežich jarných pasienkoch, ktoré je plné životodarných enzýmov, vitamínov a liečivých substancií.
  • Dbajte na hygienu: Pri výrobe bryndze dbajte na maximálnu hygienu, aby ste predišli kontaminácii syra.
  • Experimentujte s chuťou: Nebojte sa experimentovať s množstvom soli a dobou zrenia, aby ste si vytvorili bryndzu presne podľa vašej chuti.
  • Využite bryndzu v kuchyni: Domáca bryndza je skvelá nielen samotná, ale aj ako prísada do rôznych jedál, ako sú halušky, pirohy, nátierky a šaláty.
  • Skladujte správne: Bryndzu skladujte v chladničke v uzatvárateľnej nádobe.
  • Bryndza sa kazí: Dbajte na hygienu pri výrobe a skladujte bryndzu v chladničke v uzatvárateľnej nádobe.

Časté omyly a mýty o bryndzi

Existuje niekoľko omylov a mýtov o bryndzi, ktoré je dôležité uviesť na pravú mieru:

  • Bryndza je vždy z ovčieho mlieka: Hoci tradičná bryndza je z ovčieho mlieka, v priemyselnej výrobe sa často používa aj kravské mlieko.
  • Bryndza je nezdravá: Bryndza je zdravá, ak sa konzumuje s mierou. Obsahuje množstvo živín, ktoré sú prospešné pre zdravie.
  • Bryndza sa nedá vyrobiť doma: Bryndzu sa dá vyrobiť doma, ak máte prístup k čerstvému mlieku a dodržiavate správne postupy.

Bryndza a regionálne rozdiely

Chuť a kvalita bryndze sa môžu líšiť v závislosti od regiónu, kde sa vyrába. Na Slovensku sú známe rôzne druhy bryndze, ako napríklad:

  • Slovenská bryndza: Tradičná bryndza z ovčieho mlieka.
  • Letná bryndza: Vyrába sa z mlieka oviec pasúcich sa na horských pasienkoch v lete. Má najväčšiu silu, najviac živín. Plnotučná letná bryndza sa vyrába z čerstvého ovčieho hrudkového syra a čerstvého mliekarenského hrudkového syra vyrobeného z kravského mlieka. Obsahuje 46 % sušiny, obsah tuku v sušine je 50 %, obsah soli 1 - 2 %.
  • Zimná bryndza: Vyrába sa zo zmiešaného ovčieho a kravského mlieka. Plnotučná zimná bryndza sa vyrába zo zmesi skladovaného (sudového) ovčieho syra a čerstvého mliekarenského hrudkového syra z kravského mlieka. Pri zmesovej bryndzi je väčšinou obsah ovčieho hrudkového syra aspoň 50 %.

Bryndza v slovenskej kuchyni

Bryndza má v slovenskej kuchyni nezastupiteľné miesto. Používa sa v mnohých tradičných jedlách, ako sú:

Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre syrové jedlá

  • Bryndzové halušky: Najznámejšie slovenské jedlo, halušky s bryndzou a slaninou.
  • Bryndzové pirohy: Pirohy plnené bryndzou.
  • Bryndzová nátierka: Nátierka z bryndze, cibule a korenia.
  • Šúľance s bryndzou: Šúľance posypané bryndzou a poliate rozpusteným maslom.
  • Bryndzové pagáče: Slané pečivo s bryndzou.

Okrem tradičných jedál sa bryndza dá použiť aj v modernej kuchyni, napríklad do šalátov, polievok a omáčok. Dá sa zároveň použiť aj ako plnka, napríklad do rozpolených uhoriek, paprík, jabĺčok, ale i do leča či rizota. Bryndza je výborná v kombinácii s novými zemiakmi, šalátom a žinčicou. Nesmieme zabudnúť ani na typicky slovenské jedlo, teda bryndzové halušky.

Recepty s bryndzou

  • Bryndzou plnený srnčí chrbát: 1 balenie (500 g) lístkového cesta rozvaľkáme na 3 - 4 mm hrubý plát a vyložíme ním formu na srnčí chrbát tak, aby cesto presahovalo cez okraj formy natoľko, aby sa po jeho naplnení dala plnka do neho zabaliť. 5 očistených reďkoviek najemno nastrúhame, zväzok vňaťovej cibule nakrájame na kolieska a všetko v mise zmiešame s 250 g bryndze a 2 vajcami. Polovicu plnky rozložíme na cesto vo forme a naň položíme dve štipľavé (podľa chuti) klobásy, ktoré pokryjeme 50 g špenátových listov a na ne dáme druhú polovicu bryndzovej plnky. Formu presahujúce cesto preložíme cez náplň a prstami ho k sebe pritlačíme, aby sa spojilo. Naplnenú formu vložíme do rúry predhriatej na 200 °C a pečieme 25 - 30 minút.
  • Demikát: 200 g bryndze rozmiešame s postrúhanou cibuľou, rozomletou rascou a mletou červenou paprikou, pridáme lyžicu masla a zalejeme 1,25 l vriacej vody, v ktorej sa varili zemiaky, alebo zeleninovým vývarom, dobre rozmiešame a pridáme nasekané vňatky.
  • Zemiaky s bryndzou: Menšie zemiaky umyjeme, osušíme a dáme piecť do rúry. Upečené na tanieri rozkrojíme, polejeme rozpusteným maslom alebo poškvarenou nakrájanou slaninou, osolíme, posypeme mletou rascou, rozmrvenou bryndzou a vňatkami.
  • Cukety plnené bryndzou: 4 umyté cukety pozdĺžne rozrežeme na polovice, časť dužiny vydlabeme a odložíme. Na panvici roztopíme maslo, na ktorom posmažíme cibuľu nakrájanú na kocky, pridáme k nej cuketovú dužinu, 1 roztlačený strúčik cesnaku, osolíme a dusíme asi 20 minút. Zmes necháme trochu vychladnúť, pridáme k nej 250 g rozmrvenej bryndze, 2 vajcia, všetko dobre premiešame, prisypeme posekanú pažítku a jemne premiešame. Plnkou naplníme cukety, posypeme ich postrúhaným polotvrdým syrom a vo vymastenej zapekacej mise ich pokvapkáme rozpusteným maslom.

Alternatívne postupy a variácie

Existujú rôzne variácie postupu pri výrobe bryndze. Niektorí výrobcovia uprednostňujú použitie sušeného syridla, iní používajú tekuté syridlo. Niektorí nechávajú mlieko zraziť pri nižšej teplote, iní pri vyššej. Niektorí používajú mlynček na mäso, iní robot. Hlavné je nájsť si postup, ktorý vám najviac vyhovuje a s ktorým dosiahnete najlepšie výsledky.

Medzi variácie patrí aj pridávanie rôznych prísad do bryndze, ako napríklad:

  • Bylinky: Pažítka, petržlen, kôpor.
  • Korenie: Čierne korenie, červená paprika.
  • Cibuľa: Jemne nakrájaná cibuľa alebo cesnak.
  • Smotana: Pridanie smotany zjemní chuť bryndze.

Bryndza a zdravie

Bryndza je bohatá na bielkoviny, vápnik a vitamíny skupiny B. Obsahuje aj probiotiká, ktoré sú prospešné pre trávenie. Avšak, kvôli vysokému obsahu soli by ju mali konzumovať s mierou ľudia s vysokým krvným tlakom. Tradičná tepelne neupravovaná bryndza obsahuje látky, ktoré podporujú trávenie, posilňujú imunitný systém a pôsobia preventívne proti rôznym alergiám, astme, cukrovke, obezite, infarktu, rakovine a ďalším chorobám. Pasterizáciou, čiže tepelným spracovaním, sa mnohé užitočné baktérie a vitamíny zničia. Bryndza z pasterizovaného mlieka teda už nie je aj liekom, ale iba potravou. Neobsahuje žiadne živé mliečne baktérie. Je iba obyčajným syrom, chuťovo imitujúcim slovenskú bryndzu.

Jarná paša pôsobí na ovce priam zázračne. Môže za to doslova živé krmivo spásané priamo na sviežich jarných pasienkoch, ktoré je plné životodarných enzýmov, vitamínov a liečivých substancií. Všetky tieto pozitíva sa odzrkadľujú aj na zvýšenej liečivosti ovčích produktov, najmä však bryndze. Prechod z náhradného zimného krmiva na živé jarné sa okrem vyššieho obsahu vitamínov a biologicky aktívnych látok odzrkadľuje najmä na podstatne zvýšenom obsahu najdôležitejších tukových látok - omega-3 mastných kyselín, ako aj konjugovanej linolovej mastnej kyseliny (CLA), ktorá sa tiež nazýva „odtučňovacia“ a má aj protirakovinové účinky. Na druhej strane sa zmenou krmiva zníži obsah nasýtených mastných kyselín - kyseliny myristovej a palmitovej, čím sa zníži aj riziko aterosklerózy.

Postup pri výrobe hrudkového syra v domácich podmienkach

1. Náradie a pomôcky

Pri výrobe syrov v domácich podmienkach je nevyhnutné dodržiavať základné hygienické pravidlá. Všetko náradie je najlepšie pred použitím sterilizovať tým, že ho prevaríme. Potrebné vybavenie:

  • Nerezová alebo smaltovaná nádoba
  • Teplomer
  • Smotanová kultúra /na zaočkovanie mlieka/
  • Chlorid vápenatý /zvyšuje kvalitu syreniny/
  • Syridlo
  • Injekčná striekačka na presné dávkovanie
  • Pohárik na rozmiešanie syridla
  • Metlička na miešanie
  • Sitko
  • Nôž na krájanie syreniny
  • Syrárska plachta alebo forma

2. Príprava mlieka na syrenie

Pri práci s mliekom použijeme antikorovú alebo smaltovanú nádobu, do ktorej najskôr dáme malé množstvo vody a necháme ho prejsť varom, čím zabezpečíme potrebnú sterilitu nádoby.

  • Množstvo mlieka: Na výrobu 1 kg čerstvého hrudkového syra je potrebné 5-7 litrov kravského mlieka alebo 4-6 litrov ovčieho mlieka, alebo 8-10 litrov kozieho mlieka. Na výrobu polotvrdého syra 10-11 litrov kravského mlieka Na výrobu tvrdého syra 11-13 litrov kravského mliekaPre začínajúcich syrárov na vyskúšanie si postupu výroby doporučujeme použiť 5 litrov čerstvého kravského mlieka z mliekomatu alebo priamo z farmy, z ktorého by sme mali získať približne 700 g čerstvého hrudkového syra. Ak nemáme poruke čerstvé mlieko a pracujeme s menej kvalitným mliekom z obchodu, do mlieka je potrebné pridať smotanu na šľahanie (na päť litrov mlieka 5 dcl smotany), čím sa priblížime k pôvodným vlastnostiam mlieka.
  • Pasterizácia: Aby sme docielili zdravotnú bezpečnosť mlieka, je potrebné, aby mlieko najskôr prešlo pasterizáciou. Platí to len pre čerstvé mlieko z mliekomatov a fariem. Mlieko z obchodu už nepasterizujeme, lebo je dostatočne tepelne ošetrené. Poznáme viaceré druhy pasterizácie:
    • Dlhodobá - mlieko zohrejeme na 62 - 65°C po dobu 20-30 minút
    • Krátkodobá /šetrná/ - mlieko zohrejeme na 71 - 72°C po dobu 30 sekúnd
    • Vysoká - mlieko zohrejeme na 85 - 95°C po dobu pár sekúndPre výrobu syrov v domácich podmienkach je vhodná dlhodobá alebo krátkodobá pasterizácia, pri ktorej si mlieko zachová svoju typickú chuť, obsah vitamínov a minerálov. Mlieko zohrejeme na požadovanú teplotu podľa druhu pasterizácie. Po určenej dobe ho ochladíme v nádobe so studenou vodou na teplotu 30-35°C. Po pasterizácii je mlieko mikrobiologicky nezávadné a pripravené na syrenie.
  • Zaočkovanie mlieka: Mlieko je potrebné ešte pred syrením upraviť. Na získanie vyššej výťažnosti a skvalitnenie syreniny doporučujeme do mlieka pridať chlorid vápenatý CaCl2 v množstve 2 ml na 5 litrov mlieka. Chlorid pridávame do mlieka ihneď po pasterizácii a schladení na teplotu 30-35°C. Mlieko dobre premiešame. Aby syr dobre kysol a vytvorila sa kvalitná syrenina, pridáme do tepelne ošetreného mlieka tekutý zákvas smotanovej kultúry Laktoflora (na päť litrov mlieka postačí 1 dcl smotanového zákvasu ). Pripravíme si ho podľa nasledujúceho postupu. Do 1 litra pasterizovaného mlieka zohriateho na teplotu 23°C pridáme obsah vrecka smotanovej kultúry a riadne premiešame. Nádobu s mliekom umiestnime na teplé miesto 23-25°C a necháme odstáť 16-20 hodín . Po tejto dobe uložíme zákvas na niekoľko hodín do chladničky, čím dosiahneme kultivovanú kultúru s optimálnou konzistenciou a chuťou. Ak nemáme smotanovú kultúru, môžeme na zaočkovanie mlieka použiť 1 dcl kyslého mlieka alebo čistú kyslú smotanu v množstve 1% zo spracovávaného mlieka (na 5 litrov mlieka pridáme 50 ml kyslej smotany). Po zaočkovaní kultúrou necháme mlieko postáť 30 až 40 minút pri teplote max. 35°C.

3. Syrenie mlieka

Pri výrobe syrov je veľmi dôležitý výber syridla. Druh syridla si zvolíme podľa toho , aký syr ideme vyrábať. Ako dobrá pomôcka pri výbere nám poslúži stránka so špecifikáciami syridiel. V našom prípade použijeme na výrobu čerstvého hrudkového syra tekuté mikrobiálne syridlo Fromase 220 TL . Syridlo rozriedime v 1/2 dcl prevarenej vlažnej vody. Na 5 litrov mlieka ho budeme potrebovať 1,5 ml. Mlieko postupne zohrejeme na teplotu 30-35°C.

Syridlo po dosiahnutí tejto teploty za stáleho miešania rozlejeme na povrch mlieka a premiešavame ho ešte 3 minúty. Potom nádobu prikryjeme. Mlieko by malo začať asi po 20-tich minútach tuhnúť. Po 30-tich minútach skontrolujeme, či mlieko tuhne, naklonením nádoby. Ak sa syrenina od stien ľahko oddelí, skúšame jej pevnosť vpichnutím noža, ak je lom už tvrdý a lesklý, necháme ešte syreninu 10 minút postáť, a potom môžeme pristúpiť k spracovaniu syreniny. Počas syrenia dbáme na to, aby teplota mlieka neklesla pod 30°C. Celková doba syrenia by nemala presiahnuť 45 minút.

4. Spracovanie syreniny

Po uplynutí približne 40-tich minút by mala byť syrenina pripravená na ďalšie spracovanie. Teplotu syreniny udržiavame stále na 30-35°C. Povrch syreniny po celej ploche pokrájame nožom na kocky 2x2cm. Po 10 minútach odpočinku, keď z rezov vystúpi srvátka, syreninu harfujeme /premiešavame/. Ak nemáme syrársku harfu, použijeme metličku na šľahanie.

Pri výrobe lisovaných polotvrdých a tvrdých syrov syreninu prihrejeme na 40-42°C, aby bolo syrové zrno tvrdšie a mierne gumové. Harfovaním vytvoríme hrudky veľkosti 1x1x1 cm (veľkosti fazule). Po preharfovaní ešte zmes syreniny a srvátky premiešavame /dosúšame/ ďalších 15-20 minút, pokiaľ sa syrové zrno neuzavrie . Po dosušení a usadení syreniny na dno zlejeme uvoľnenú srvátku do pripravenej nádoby. Srvátka je veľmi výživná a poslúži po ochladení ako osviežujúci nápoj alebo si z nej vyrobíme žinčicu.

Usadenú syrenimu precedíme cez sitko a zo syreniny ešte vystláčame zbytok srvátky. Vznikne syrový základ, do ktorého môžeme primiešať trochu soli a zmes byliniek podľa chuti. Premiešanú syreninu vložíme do syrárskej plachty, kde ju postláčame, aby sa oddelilo čo najviac srvátky, pokiaľ srvátka zo zavesenej plachty len nekvapká, najviac však 10 minút. Hrudku v plachte ponecháme na formovanie a odkvapkanie 12-24 hodín pri teplote 18-22°C. Ak chceme pekne vytvarovanú hrudku, tak ju počas odkvapkávania 2-3- krát v plachte obrátime. Syreninu môžeme natlačiť aj do syrárskych foriem (na získanie požadovaného tvaru a veľkosti syra), po vybratí z formy ju necháme ešte dosušiť na podložke, aby mala prístup vzduchu aj zospodu. Po odkvapkaní povrch hrudky poutierame handričkou namočenou v slanej vode a uložíme do chladničky. Výsledkom je kvalitný syr vhodný na priamy konzum.

Vodu do syreniny pridávame len pri výrobe dohrievaných syrov holandského typu. Pri výrobe čerstvej hrudky môžeme syrenimu spracovať bez pridania vody pri teplote 30-35°C.

5. Solenie syra v slanom náleve

Ak syr nemienime ihneď skonzumovať, je potrebné ošetriť ho ešte pred uskladnením do chladničky, ponorením do slaného nálevu. Príprava nálevu - do jedného litra prevarenej vody pridáme 180 - 200 g kuchynskej soli a dobre premiešame až do úplného rozpustenia. Na 1 kg syra budeme potrebovať približne 4 - 5 litrov nálevu. Syr necháme ponorený v náleve 10 - 20 minút podľa jeho veľkosti. Syry je najlepšie konzumovať v čerstvom stave. Skladovať sa môžu pri teplote do 8°C maximálne 3 dni.