Kniha "Priateľky" od Táne Keleovej-Vasilkovej je viac než len román. Je to ponor do životov troch žien - Hany, Marty a Táni - ktoré sú rozdielne, no spája ich priateľstvo a túžba po naplnení. Kniha sa dotýka radostí, starostí, smútkov a hľadaní, ktoré sprevádzajú každú ženu na jej ceste životom. Ako bonus autorka pridala kuchársky zápisník "Moje recepty", ktorý ponúka 30 overených rodinných receptov a stáva sa tak sprievodcom nielen v živote, ale aj v kuchyni.
Tri Priateľky, Tri Osudy
Hana, Marta a Táňa sú priateľky, ktoré prežívajú rôzne životné etapy. Jedna je slobodná, druhá má bábätko a tretia je vydatá už dlhé roky. Každá z nich má svoje sny, túžby a predstavy, s ktorými vstupovala do manželstva, alebo do života ako takého. Hoci ich cesty sa líšia, spája ich vzájomné priateľstvo a podpora.
Hana: Hľadanie Stratenej Radosti
Hana je žena, ktorá sa ocitla v bode, kedy spochybňuje svoj doterajší život. Kedysi bola šťastná ako mama a manželka na plný úväzok, no teraz cíti smútok a nenaplnenosť. Jej život sa jej zdá fádny a sivý. Túži po zmene, no bráni jej v tom zvyk a strach. Hana sa snaží nájsť stratenú radosť a zmysel života prostredníctvom pilatesu a premýšľania o návrate do práce.
Hana zatvorí knihu a zahľadí sa do diaľky. Pred očami sa jej rozvíja fascinujúci farebný svet, svet plný dúh, košatých starých stromov, ktorých mohutné kmene skrývajú tajomstvá, svet motýlích krídiel a víl… svet, o ktorom tak rada číta, pretože je lákavý a zároveň neuveriteľne vzdialený od skutočného života. Cez riadky vníma všetky opisované farby, vône… a možnosti. V jej obľúbených príbehoch je možné všetko, nič neohraničuje čas, dobro víťazí nad zlom a láska je tou najmocnejšou čarodejníčkou. Jej skutočný život je oproti nim fádny a sivý. Stenčil sa na minimum. Kedysi bola svojou rolou nádherne naplnená… šťastná. Bola mamou a manželkou na plný úväzok, vychutnávala si každý deň, každý okamih, aj tie horšie, lebo mali svoj koniec a zasa sa vyčasilo, a dnes… dnes akoby neplatilo nič z toho. Iste, stále je mama aj manželka, ale… ALE. To večné ale, čo šepká o trvalom smútku a trpkej nenaplnenosti. Stálej tichej bolesti, ktorá zaplnila všetky kúty jej samej. Prevalcovala ju a občas jej nedovoľuje ani dýchať. Nevie, kedy sa jej život zmenil na bezfarebný, nespomína si presne na ten moment, tuší však, že to prichádzalo postupne a nenápadne, preto nezachytila varovné signály… a nič nezmenila. Ešte nie je neskoro, šepká hlas v jej hlave, tíško a nesmelo, no ozýva sa… aspoň sa ozýva. Naozaj nie je neskoro? spýta sa neveriacky. Naozaj, odvetí hlas pevne, bez zaváhania, hoci Hana o tom nie je presvedčená. Rozhliadne sa po vzorne upratanom byte, pôsobí až sterilne, pohľadom pohladí obľúbené maličkosti, z ktorých sa už zabudla tešiť: knihy, zbierku slonov, má ich takmer stovku, malých, veľkých, z rozličných materiálov a rôzne vypracovaných, kvety v kvetináčoch na parapete. Asi… naozaj, prisvedčí sama sebe nečakane, až ju to vyľaká. Mám štyridsaťpäť, pripomína sebe i hlasu, ktorý jej zrazu nedá pokoj a dobiedza… nečakane čosi prebúdza. Už je neskoro na zmenu. Vážne? Hlas znie tentoraz výsmešne. Si predsa v najlepších rokoch. Ešte je čas… ešte máš mnohé pred sebou. Mala by si niečo urobiť. Musíš niečo urobiť! Mýliš sa, hlesne Hana nemo. Ja už pred sebou nemám nič… vôbec nič. Len dni ubiehajúce v jednotvárnosti a osamelosti, hoci mám svoju rodinu. Povzdychne si a vstáva. Jej kroky nemajú jasný cieľ, no náhle nevie nečinne sedieť, musí cítiť pohyb v sebe… v srdci. Je už príliš dlho naplnené smútkom a bolesťou, až má pocit, že umrelo. Ona umrela… Mala by som niečo urobiť. Možno si hľadať prácu. Len čo si to pomyslí, srdce sa jej prudko rozbúši a dlane má mokré, akoby jej ich niekto oblial vodou. Nie… nie. Ja nemôžem. Musíš prekonať ten strach v sebe, nalieha hlas v jej vnútri, a hoci vie, že má pravdu, bráni sa, nechce ho počuť. Musíš to urobiť kvôli sebe! Keď ja neviem, vydýchne a podvedome skontroluje zeminu v kvetináči. Je vlhká, o kvety sa stará príkladne. Rovnako ako o ich štvorizbový byt, Richarda a ich dvoch synov.
Marta: Medzi Rodinou a Sebaúctou
Marta je zrejme slobodná a možno rieši rodinné vzťahy, konkrétne s matkou, ktorá sa ju snaží presvedčiť o svojich predstavách o jej živote. Marta sa snaží odstrihnúť od týchto tlakov a žiť podľa vlastných predstáv.
Prečítajte si tiež: Naštartujte svoj deň s bohatými raňajkami
Táňa: Materstvo Ako Zázrak
Táňa prežíva obdobie materstva. Na dieťa s Petrom čakali dlhých sedem rokov. Každý deň s dcérkou Terezou je pre ňu zázrak. Táňa sa snaží skĺbiť materstvo s partnerským životom a s vlastnými záujmami. S manželom Petrom si nájdu čas na tenis a stretnutia s priateľmi. Peter raz do týždňa hráva s priateľmi tenis. Táňa má zasa pravidelné stretnutie s priateľkami. Aj napriek radosti z materstva, Táňa prežíva aj únavu a občasné obavy.
Táňa sa skloní nad detskú postieľku a dáva dcérke bozk na líčko. Terezka na ňu hľadí okrúhlymi modrými očkami, tváričku má skrášlenú úsmevom. Táňa pokrúti hlavou. „Nie, moja milá. Toto na mňa neskúšaj. Dcérka sa zasmeje, akoby mame rozumela, akoby sa jej to zdalo nesmierne smiešne… a v tom momente vyzerá tak čarovne, že Táňa má problém na vyslovenej vete trvať. Najradšej by dcérku zobrala do náručia a ešte sa s ňou pomaznala. Tak je to už deväť mesiacov, od chvíle, keď sa malá narodila. Nevie sa jej nabažiť… nevie sa od nej odlúčiť. Peter vždy len krúti hlavou, priateľky jej dohovárajú, že to nemôže robiť, pretože malá bude čoraz viac vymýšľať a nikdy jej nedá pokoj… ale ako to má urobiť, keď každý deň s ňou je ako zázrak? Každá minúta, každý okamih… Na dieťa s Petrom čakali presne sedem rokov. Už si mysleli, že sa ani nedočkajú… a ako sa blížil termín pôrodu, bola si viac než istá, že naozaj praskne. Počas tehotenstva pribrala dvanásť kíl, no s tým jej pocity nesúviseli. Jednoducho si pripadala ako balón. Balón plný radosti, snov, predstáv… aj obáv. Čo ak sa niečo prihodí? Čo ak malé nebude v poriadku? Čo ak pri pôrode zomriem? Tieto otázky ju posledné týždne tehotenstva doslova prevalcovali a nedovoľovali jej spávať. Nechcela ich… no napriek tomu jej prenikli do srdca, hlavy. Peter z nej bol už chorý, a ako sa neskôr priznal, nevedel sa dočkať, kedy príde deň D, deň, ktorý to všetko zlomí a ona prestane so všetkými tými hroznými a mučivými obavami. Pôrod prebehol dobre, bez komplikácií, a po štyroch hodinách na pôrodnej sále uzrelo ich vytúžené a vymodlené dievčatko maminu a ockovu tvár… Dali mu meno Terezka.
Moje Recepty: Kuchársky Zápisník Ako Súčasť Príbehu
Kniha "Priateľky" je obohatená o kuchársky zápisník "Moje recepty", ktorý ponúka 30 overených rodinných receptov z kuchyne Táne Keleovej-Vasilkovej. Recepty sú doplnené citátmi z jej 30 románov, čím sa spája príbeh s praktickým využitím v kuchyni. Zápisník slúži aj ako priestor pre vlastné recepty a poznámky.
Tento kuchársky zápisník je viac než len zbierka receptov. Je to symbol domova, rodiny a priateľstva. Recepty, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu, sú spomienky, ktoré sa spájajú s chuťou a vôňou jedla. Kuchársky zápisník "Moje recepty" je tak súčasťou príbehu o priateľstve a živote.
Téma Priateľstva a Ženského Sveta v Literatúre
Kniha "Priateľky" sa zaoberá témou priateľstva a ženského sveta. Autorka zobrazuje rôzne aspekty ženského života, ako sú materstvo, manželstvo, kariéra a hľadanie vlastnej identity. Kniha sa snaží ukázať, že každá žena je jedinečná a má právo na šťastie a naplnenie.
Prečítajte si tiež: Raňajkové recepty s kakaom
Autorka prostredníctvom svojich postáv ukazuje, že život je plný výziev a prekážok, no s pomocou priateľov a rodiny sa dajú prekonať. Kniha "Priateľky" je tak oslavou priateľstva a ženskej sily.
Zmysluplný Život a Sebarealizácia
Ústrednou témou knihy je hľadanie zmysluplného života a sebarealizácie. Hana, Marta a Táňa sa snažia nájsť svoje miesto v živote a naplniť svoje sny a túžby. Kniha ukazuje, že cesta k sebarealizácii je často náročná a plná prekážok, no stojí za to.
Autorka prostredníctvom svojich postáv povzbudzuje čitateľov, aby sa nebáli ísť za svojimi snami a aby sa nevzdávali, aj keď sa im nedarí. Kniha "Priateľky" je tak inšpiráciou pre každého, kto hľadá zmysel života a túži po sebarealizácii.
Prečítajte si tiež: Kristína Brestenská: "V očiach pomstiteľa" - recenzia