Zrážanie krvi je zložitý proces nevyhnutný pre zachovanie života, ktorý zabezpečuje, že pri poranení nevykrvácate. Na tomto procese sa podieľajú špeciálne bielkoviny, známe ako zrážacie faktory, ktoré kaskádovito reagujú a vedú k vytvoreniu fibrínovej siete. Ak dôjde k narušeniu tohto procesu, napríklad v dôsledku genetickej mutácie alebo iných ochorení, môže dôjsť k poruchám zrážania krvi. Tento článok sa zameriava na teplotu zrážania krvi a súvisiace aspekty, ako sú hemofília, diagnostika a liečba porúch zrážanlivosti krvi.
Hemofília: Porucha zrážania krvi
Hemofília je vzácne dedičné ochorenie, ktoré sa prejavuje krvácaním. Súvisí s poklesom koncentrácie niektorých zrážacích faktorov v krvnej plazme. Pacienti s hemofíliou trpia nadmernou tvorbou modrín a otvorenými poraneniami, ktoré môžu spôsobiť masívne krvácanie. V niektorých prípadoch dochádza k zakrvácaniu do kĺbov, svalov a mäkkých tkanív, čo môže zanechať trvalé následky na zdraví.
Typy hemofílie
Existuje niekoľko typov hemofílie, ktoré sa delia podľa zrážacieho faktora, ktorý chýba alebo je znížený:
- Hemofília A: Genetické ochorenie viazané na chromozóm X, pri ktorom sú ženy prenášačky a muži ochorejú. Je spojená s nedostatkom koagulačného faktora VIII.
- Hemofília B: Spojená so znížením koagulačného faktora IX. Dedičnosť je podobná ako pri hemofílii A, ale vyskytuje sa 5-10 krát menej často.
- Hemofília C: Charakteristická nedostatkom faktora XI v plazme.
Dedičnosť a vznik hemofílie
Hemofília je zvyčajne dedičné ochorenie spôsobené nedostatkom faktorov zrážania krvi. Takmer vždy ide o poruchu alebo mutáciu v géne kódujúcom faktor zrážanlivosti. Hemofília A aj B sa dedia recesívnym vzorom viazaným na chromozóm X, čo znamená, že sa takmer vždy vyskytuje u chlapcov a prenáša sa z matky na syna.
U niektorých ľudí sa hemofília vyvinie bez rodinného súvisu, čo sa nazýva získaná hemofília. Deje sa to vtedy, keď imunitný systém napadne faktory XIII alebo IX.
Prečítajte si tiež: Teplota varu mlieka a príprava nápojov
Prejavy hemofílie
Ťažká forma hemofílie sa zvyčajne prejaví v prvých mesiacoch života, zatiaľ čo miernejšia forma sa zvykne prejaviť v detstve alebo dospievaní.
Komplikácie hemofílie
K najvážnejším komplikáciám patrí tvorba cýst, ktoré môžu narastať a utláčať okolité tkanivá. Tieto útvary sú vyplnené krvou a niekedy sa popisujú ako pseudotumory. Vznik protilátok proti faktoru VIII postihuje až 5-15% pacientov liečených koncentrátmi tohto faktora. Krvácanie do mozgu, brucha, hrudníka a hrdla môže byť život ohrozujúce. Veľké straty krvi môžu viesť k vzniku šokového stavu, ktorý si vyžaduje neodkladnú lekársku pomoc.
Diagnostika hemofílie
Diagnóza hemofílie sa stanovuje na základe koagulačného rozboru, ktorý sleduje, ako dobre sa zráža krv. Laboratórny nález môže byť pri rôznych typoch hemofílie podobný, preto sa sleduje predovšetkým koncentrácia faktora VIII a IX. V prípade krvácania sú pozorovateľné odchýlky v krvnom obraze. Röntgenové vyšetrenie kĺbov nemusí spočiatku odhaliť nič nezvyčajné, neskôr sa však môže ukázať poškodenie kĺbnych štruktúr s postupným zánikom chrupavky a patologické zmeny na okolitej kosti. Ak dôjde u pacienta s hemofíliou k psychickým zmenám, zhoršeniu pamäte či koncentrácie alebo viacnásobným pádom, je indikované CT, respektíve MRI vyšetrenie mozgu.
V súčasnosti je možné prenos hemofílie v rodine lepšie predvídať vďaka prenatálnej diagnostike a analýze DNA, ktorá identifikuje génové mutácie u prevažnej väčšiny pacientov s hemofíliou.
Liečba hemofílie
Základom terapie je substitúcia, čiže náhrada faktora VIII alebo IX. V prípade akútneho krvácania je nevyhnutné rýchle rozpoznanie miesta a závažnosti krvácania, po ktorom nasleduje okamžitá substitučná liečba koncentrátom koagulačného faktora. Je tiež nevyhnutné zamedziť ďalšiu liečbu liekmi, ktoré by mohli zvyšovať riziko krvácania, ako sú antitrombotiká a protizrážanlivé lieky.
Prečítajte si tiež: Tipy na varenie polievky
Preventívna liečba má niekoľko výhod, vrátane znižovania epizód krvácania do kĺbov, ich následného poškodenia, potreby korekčných operácií kĺbov, rizika krvácania do mozgu a svalov, ako aj potreby hospitalizácie. Génová terapia alebo liečba cestou monoklonálnych protilátok predstavujú víziu, ako možno už v blízkej budúcnosti zlepšiť kvalitu života pacientov s hemofíliou.
Telesná teplota a jej vplyv na organizmus
Za normálnu telesnú teplotu sa považujú hodnoty v intervale 36 - 37 °C, ak sa meria axilárne (v podpazuší). Telesná teplota sa mení počas dňa a závisí od veku a pohlavia. Zvýšená teplota (subfebrília) je telesná teplota od 37,2 °C do 37,9 °C. Za horúčku sa považuje zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C (pri meraní axilárne).
Zvýšená telesná teplota je spôsob, ktorým telo bojuje proti mikroorganizmom - vírusom a baktériám spôsobujúcim infekciu. Horúčka je častým príznakom ochorení, najčastejšie sa vyskytuje pri vírusových a bakteriálnych infekciách, prechladnutí alebo zápale močových ciest.
Čo robiť pri zvýšenej teplote?
- Pite veľa tekutín - najlepšia je čistá voda alebo nesladený bylinkový čaj, vyhýbajte sa alkoholu a nápojom s obsahom kofeínu.
- Doprajte si oddych - nevykonávajte náročnú fyzickú aktivitu a vyhýbajte sa stresu.
- Vlažná sprcha môže pomôcť pri znižovaní horúčky - voda by však nemala byť studená.
- Ak horúčka pretrváva dlhšie, dbajte na to, aby ste pri užívaní liekov na zníženie telesnej teploty neprekročili povolenú dennú dávku.
Ak vám stúpla telesná teplota na hodnotu 39,4 °C a vyššie, kontaktujte lekára - takéto hodnoty telesnej teploty začínajú byť pre dospelého človeka nebezpečné. Lekára navštívte aj v prípade, ak horúčka pretrváva viac ako 3 dni.
Hemokoagulačné vyšetrenie: Posúdenie zrážanlivosti krvi
Hemokoagulačné vyšetrenie je laboratórne vyšetrenie, ktoré umožňuje posúdiť zrážanlivosť krvi. Odhaľuje abnormality kardiovaskulárneho systému a pomáha predchádzať komplikáciám. Vyšetrenie zrážanlivosti krvi odhalí prítomnosť závažných abnormalít v krvnom systéme a riziko trombózy v počiatočnom štádiu. Hemokoagulačné vyšetrenie sa predpisuje pred operáciou, aby sa vylúčilo riziko závažnej straty krvi alebo nadmernej zrážanlivosti (hyperkoagulácia).
Prečítajte si tiež: Sprievodca sadením zemiakov
Čo môžeme odhaliť hemokoagulačným vyšetrením?
- Tromboembólia
- Trombóza
- Hemofília (porucha zrážania krvi)
- DIC (syndróm diseminovanej intravaskulárnej koagulácie)
- Anémia
- Diabetes mellitus
- Imunologické ochorenia (skleróza multiplex, sklerodermia)
- Leukémia (rakovina krvi)
- Ochorenia pečene (hepatitída, cirhóza)
- Kardiovaskulárne ochorenia (kŕčové žily, ischemická choroba srdca)
Vyšetrením zrážanlivosti krvi je možné odhaliť predispozíciu k mozgovej príhode, ak je zvýšená hladina bielkoviny v krvi zodpovednej za jej zrážanie.
Ukazovatele hemokoagulačného vyšetrenia
Komplexnejšie hemokoagulačné vyšetrenie zahŕňa hodnoty zrážania a antikoagulačného systému krvi. Vyhodnocuje nasledujúce ukazovatele:
- Fibrinogén - bielkovina, ktorá sa nachádza v krvných bunkách nazývaných krvné doštičky
- Protrombín - bielkovina v krvi, ktorá je zodpovedná za zrážanie
- Trombínový čas - ukazovateľ narušenia záverečnej fázy zrážania krvi
- Protrombínový index INR (medzinárodný normalizovaný pomer) - ukazovateľ vypočítaný na základe trombínového času s prihliadnutím na vlastnosti činidiel používaných v laboratóriu
- Protrombínový index (PTI) - pomer času zrážania plazmy krvi k norme
- APTT (aktivovaný parciálny tromboplastínový čas) - miera času, za ktorý sa vytvorí krvná zrazenina
- D-dimér - produkt vznikajúci pri rozpade krvných zrazenín
Hodnoty hemokoagulačného vyšetrenia môže ovplyvniť užívanie liekov (hormonálne, kardiologické lieky). Hemokoagulačné vyšetrenie zobrazuje odchýlku od normálneho času zrážania krvi. Zvýšený trombínový čas možno pozorovať pri tromboflebitíde a trombóze. Znížený čas zrážania krvi môže byť spôsobený vnútorným krvácaním.
Tabuľka noriem hemokoagulačného vyšetrenia:
| Parametre hemokoagulačného vyšetrenia | Norma u dospelých | Norma u detí |
|---|---|---|
| Protrombínový index (PTI) | 12,2-17,8 s | 12-19 s |
| ACTV | 25,1 - 35,3 s | 24-35 s |
| Fibrinogén | 2-4 g/l | 2-3,5 g/l |
| Trombínový čas | do 30 s | 13-15 s |
| Index INR | 0,93-1,14 | 0,85-1,35 |
Trombínový čas u dospelých by mal byť 14-18 sekúnd. U detí mladších ako 10 rokov by mal byť trombínový čas 13-15 sekúnd. Norma zrážania krvi sa môže líšiť v závislosti od veku. Čím je človek starší, tým je rýchlosť zrážania krvi vyššia.
Počas tehotenstva sa robí hemokoagulačné vyšetrenie raz za trimester, v prípade odchýlok v homeostáze - každý mesiac. Trombínový čas u tehotných žien je zvyčajne 11-18 sekúnd.
Príprava na hemokoagulačné vyšetrenie
Vyšetrenie zrážanlivosti krvi si vyžaduje jednodňovú prípravu, ktorá zahŕňa:
- Vyhýbanie sa konzumácii pikantných, vyprážaných a mastných jedál
- Vyhýbanie sa namáhavej fyzickej aktivite
- Vyhýbanie sa stresu
- Vyhýbanie sa konzumácii alkoholu
- Dodržiavanie pitného režimu (aspoň jeden a pol litra čistej vody denne)
- Informovanie lekára o užívaných liekoch na srdce alebo steroidoch
Hemokoagulačné vyšetrenie sa vykonáva ráno na lačný žalúdok. Osem hodín pred hemokoagulačným vyšetrením by ste nemali piť čaj a kávu, pretože kofeín môže zmeniť výsledky vyšetrenia. Pri hemokoagulačnom vyšetrení sa krv odoberá zo žily. Krv sa následne vloží do skúmavky spolu s činidlom, ktoré zabráni jej zrážaniu a odošle sa na analýzu.
U žien by sa hemokoagulačné vyšetrenie malo vykonávať na piaty až desiaty deň menštruačného cyklu. Počas menštruácie sa neodporúča absolvovať hemokoagulačné vyšetrenie, pretože v tomto období sa znižuje úroveň zrážanlivosti krvi.
Zložky zrážania krvi a ich funkcie
Organizmus chráni pred stratami krvi zložitý proces, ktorý zabezpečuje zastavenie krvácania. Ide o systém mechanizmov normálneho zrážania krvi, ktoré vedú k zastaveniu krvácania, ale zároveň bránia nadmernej tvorbe zrazenín (trombov). Svoju úlohu tu okrem cievnej steny a tkanivovej zložky zohrávajú:
- Krvné doštičky (trombocyty): Ide o krvné bunky, ktoré sa podieľajú na zrážaní krvi. Ich nedostatok môže spôsobiť zvýšené riziko krvácania v rôznych častiach tela.
- Systém faktorov zrážanlivosti (koagulačných faktorov): Ide o bielkoviny, ktoré podporujú buď zrážanie (prokoagulačné faktory) alebo krvácanie (antikoagulačné faktory).
V prípade nerovnováhy medzi týmito zložkami a faktormi v krvi, dochádza k poruchám zrážanlivosti krvi, a to buď ku:
- Zvýšenej zrážanlivosti a tvorbe zrazenín (trombofilné stavy)
- Zníženej zrážanlivosti a vzniku krvácavosti (hemoragické stavy)
Zjednodušene povedané, v prípade poranenia cievy, krvné doštičky priľnú na miesto poranenia, kde sa zhlukujú, až nakoniec poškodenie zacelia. Na mieste poranenia sa vytvorí takzvaná hemostatická zátka, ktorá sa po zahojení cievy rozpustí.
Príčiny porúch zrážanlivosti krvi
Príčiny a rizikové faktory vzniku porúch zrážanlivosti krvi sú rôzne. Jedným z nich je samotné onkologické ochorenie a jeho liečba. Spolu s poruchami krvotvorby (hematopoézy) tak ide o jeden z ďalších možných dôsledkov ochorenia a jeho liečby na krvný systém. V rámci trombofilných stavov je najčastejším rizikom u onkologických pacientov hlboká žilová trombóza (HŽT) a pľúcna embólia (PE), teda žilový (venózny) tromboembolizmus (VTE). Onkologických pacientov v rámci krvácavých stavov ohrozuje napríklad nízky počet krvných doštičiek, tzv. trombocytopénia.
Kedy informovať lekára?
Informujte lekára o nasledujúcich prejavoch:
- Zvýšená tvorba modrín, podliatin bez udrenia
- Zvýšená krvácavosť z ďasien, z nosa, pri drobných poraneniach
- Červený alebo ružový moč, čierna alebo krvavá stolica
- Silná menštruácia alebo spontánne vaginálne krvácanie
Kontaktujte lekára aj pri prejavoch krvnej zrazeniny:
- Opuch, bolesť končatiny alebo hrudníka
- Začervenanie
- Ťažkosti s dýchaním
- Zrýchlený tep
- Závrat
Čo robiť?
- Vylúčte alkohol
- Neužívajte niektoré voľnopredajné lieky (napríklad proti bolesti, acylpyrín) bez konzultácie s lekárom - niektoré sa nesmú užívať pri zvýšenom riziku krvácavosti.
Faktory ovplyvňujúce spoľahlivosť laboratórnych vyšetrení
Cieľom každého vyšetrenia je získať spoľahlivý výsledok. Spoľahlivosť laboratórnych vyšetrení nezávisí len od kvality analýzy samotnej vzorky. V záujme objektívnych výsledkov vyšetrení je dôležité dodržať zásady správnej prípravy, respektíve režimu pred odberom, ako aj samotného odberu, aby nedošlo ku kontaminácii vzorky. V prípade odberu v ambulancii by mal lekár, respektíve sestra pacienta upozorniť na dôležité skutočnosti, ktoré vplývajú na hodnoty jednotlivých vyšetrení pri laboratórnej diagnostike. Niektoré vyšetrenia si dokonca vyžadujú špecifickú prípravu pacienta, respektíve vždy sa treba informovať o liekových interakciách a prípadne sa dohodnúť na dočasnom vysadení liekov. Rozhodnutie o vhodnom postupe je výlučne v kompetencii ošetrujúceho lekára. Zároveň treba použiť aj vhodný odberový materiál, ktorý by vám v prípade odberu moču a stolice mala dať sestra v ambulancii, respektíve vám ho v prípade samoplatcovských odberov poskytneme priamo v laboratóriu.
Odber krvi
- Miesto odberu: Podľa typu a počtu potrebných vyšetrení sa volí miesto odberu krvi, ktorým býva najmä žila na predlaktí (venózny odber) alebo vlásočnice žilného systému. Krv na laboratórne vyšetrenie sa nesmie odoberať z končatiny, ktorá sa používa na transfúziu krvi alebo na intravenóznu aplikáciu liekov a infúzií.
- Čas odberu: Pokiaľ nie je špecificky určené inak, najlepšie je robiť odber medzi 7. a 9. hodinou ráno.
- Poloha pri odbere: Odber sa vykonáva obvykle v sede alebo v ľahu.
- Minimálny objem vzorky: Pri odbere treba odobrať dostatočné množstvo krvi podľa počtu vyšetrení, ako aj podľa typu požadovaných vyšetrení (minimálne 3 ml, optimálne 7 - 10 ml).
- Použitie škrtidla a priebeh odberu: Ak je žilný systém dostatočne viditeľný a hmatateľný, netreba používať škrtidlo. V opačnom prípade treba stiahnuť rameno na čo najkratšiu dobu, pričom by sa s končatinou nemalo cvičiť, aby nedošlo k zvýšeniu koncentrácie vysokomolekulových látok. Miesto vpichu sa pred odberom vydezinfikuje. Škrtidlo treba odstrániť bezprostredne po tom, ako začne krv vtekať do skúmavky. Po ukončení odberu je ihla vytiahnutá a miesto vpichu by malo byť zatlačené tampónom po dobu 2 - 5 minút, aby nedošlo k vzniku podliatiny.
- Režim pacienta pred odberom krvi: Obvykle je odporúčaný odber krvi nalačno. Odber nalačno sa nevyžaduje iba na vyšetrenie lipidov. Na odber má prísť pacient dostatočne hydratovaný - 24 hodín pred odberom treba vypiť aspoň 2 l tekutín, najmä vodu, minerálku, čaje, ovocné šťavy. Ráno pred odberom treba vypiť 500 ml tekutín. 12 hodín pred odberom nejesť a nepiť sladké nápoje. Večer pred odberom nejesť tučné jedlá ako syry, maslo, smotanu, mäsové jedlá a výrobky, údeniny. Treba dať prednosť ovociu, zelenine, suchárom, netukovému pečivu. 24 hodín pred odberom nekonzumovať alkoholické nápoje. Pacient by nemal pred odberom fajčiť. Odporúča sa dodržať obdobia redukovanej telesnej aktivity. Pacient by nemal prísť na odber pod psychickým stresom. Odber by sa mal robiť pred ďalšími plánovanými diagnostickými postupmi. Podľa možností treba odber urobiť pred plánovaným užitím liekov, respektíve podľa odporúčania lekára vo vzťahu k indikovaným vyšetreniam a k cieľu, aký vyšetrenie sleduje.
Odber moču
- Kvalitatívne vyšetrenie moču z prvého ranného moču: Vyšetrenie sa robí z prvej rannej vzorky zo stredného prúdu moču. Pred samotným odberom treba pacienta poučiť o dodržaní rannej hygieny. Genitálie treba umyť mydlom a opláchnuť teplou vodou. Prvá dávka moču sa vymočí do toalety, stredný prúd moču sa zachytí do odberovej nádobky (skúmavky). Odber by mal byť vykonaný v období mimo menštruácie.
- Režim pacienta: Odporúča sa aspoň 8 hodinový pokoj na lôžku bez nadmerného príjmu tekutín, aby moč nebol príliš zriedený.
- Objem vzorky moču: 10 ml (minimálne 5 ml)
- Transport: Moč sa odporúča vyšetriť do 1 hodiny od odberu, maximálne do 2 hodín.
- Odber moču na bakteriologické vyšetrenie: Dôležitá je hygiena pacienta pred samotným odberom moču. Moč musí byť odobratý sterilne.
Odber stolice
- Na okultné (skryté) krvácanie: Stačí jeden odber z troch rôznych častí stolice. Množstvo stolice je 1 - 2 g (veľkosť hrachu až čerešne). Najlepšie výsledky sa dosiahnu, keď je vzorka stolice vyšetrená do 6 hodín od odberu.
- Mikrobiologické vyšetrenie stolice: Odoberá sa čerstvá vzorka stolice z podložnej alebo záchodovej misy vo veľkosti hrášku lopatkou ukotvenou vo vrchnáku odberovej nádobky. Stolica sa transportuje do laboratória do 2 hodín.
- Parazitologické vyšetrenie stolice: Stolica na parazitologické vyšetrenie sa odoberá 3× za sebou, optimálne každý druhý deň z dôvodu vylúčenia mylnej diagnózy vplyvom tzv. negatívnej fázy pri cyklickom výskyte parazitov.