Pestovanie paradajok a papriky patrí medzi najobľúbenejšie záľuby záhradkárov. Niet divu, veď vypestovanie vlastných, voňavých, chutných a zdravých plodov prináša nielen radosť, ale aj istotu kvalitných surovín. Úspech v pestovaní však závisí od mnohých faktorov, pričom jedným z kľúčových je správne predpestovanie priesad. Vďaka predpestovaniu získate náskok pred vegetačným obdobím. Dočkáte sa úrody skôr a s vysokou pravdepodobnosťou i jej väčšieho množstva.
Výhody predpestovania priesad
- Skoršia úroda: Predpestovaním získate niekoľko vzácnych týždňov pestovateľského času. Teplomilné rastliny i tie s dlhou dobou rastu, ako paradajky, paprika, uhorky, melón či baklažán, ale i niektoré druhy letničiek, by v našich klimatických podmienkach nemali dostatok teplých pestovateľkých dní na to, aby bez predpestovania dozreli.
- Záruka kvality: Pri vlastných priesadách máte záruku kvality. Niektoré predpestované sadenice možno kúpiť pestované kvalitne, no iné môžu byť nekvalitné, vypestované s nedostatočnou výživou, nevhodne chemicky ošetrované, napadnuté, či inak neprospievajúce. Keď si zo semien predpestujete vlastné sadenice, je predpoklad, že ich budete mať zdravšie, kvalitnejšie, odolnejšie, pretože im venujete starostlivosť od prvého dňa a viete, čo záhŕňa starostlivosť o ne.
- Výber odrôd: Pri predpestovaní si vyberáte semená podľa odrôd, ktoré vy sami chcete. Nemusíte sa výberom prispôsobovať len tým odrodám sadeníc, ktoré sú dostupné v predaji.
- Plánovanie výsadby: Predpestovaním si sami môžete naplánovať výsadbu do záhrady. Nemusíte sa sprispôsobovať druhovej a časovej dostupnosti kupovaných sadeníc.
- Ekonomická výhodnosť: Predpestovanie zo semien vás cenovo výjde oveľa lacnejšie. Nákup už vypestovaných priesad rastlín je finančne náročnejší ako cena osiva.
Kedy začať s predpestovaním?
Správny termín výsevu je kľúčový pre úspech. Obvykle je to zrozumiteľnou formou uvedené na zadnej strane vrecúšok s osivami. Termín výsevu semien na priesady je potrebné naplánovať podľa plánovaného času výsadby do pôdy. Netreba začať príliš skoro, no je vhodné počítať aspoň s pár dňovou rezervou v prípade nepriaznivého počasia v termíne plánovanej výsadby.
- Paradajky: Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Paradajky stačí vysiať začiatkom alebo v polovici marca.
- Paprika: Semená papriky majú dlhšie dobu klíčenia, preto ju môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca.
- Zeler: Zeler by sme mali vysievať vo februári.
Čo budete potrebovať?
- Semená: Vyberte si kvalitné osivo od overených predajcov. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.
- Výsevný substrát: Použite kvalitný substrát určený špeciálne na výsevy a množenie rastlín. Trendom sú supresívne substráty, ktoré môžu pomôcť zamedziť padaniu klíčnych rastlín. Substrát na predpestovanie zeleniny a letničiek by mal mať neutrálne pH, je lepšie, ak má jemnejšiu štruktúru a nižší obsah živín. Nikdy nepoužívajme zeminu zo záhrady alebo z kompostu, nie je na predpestovanie priesad vhodná, pretože určite obsahuje organizmy nežiaduce pre klíčiace rastliny. Dokonca by sme nemali používať ani substrát z minulého roka. Môžete použiť substrát Forestina Profík pre výsev a množenie, ktorý je obohatený hnojivom s mikroživinami, čo má priaznivý vplyv na bezproblémové zakoreňovanie odrezkov a klíčenie výsevov.
- Nádoby na výsev: Vhodné sú malé kvetináče, plastové poháre s otvormi na dne, tégliky od jogurtov alebo obaly od vajíčok. Každá nádoba, v ktorej plánujeme predpestovať priesady, musí mať na dne otvory na odtok prebytočnej zálievkovej vody.
- Rozprašovač alebo krhla s jemným kropidlom: Na jemné zavlažovanie výsevov.
- Menovky: Na označenie odrôd a dátumu výsevu.
- Teplomer: Na kontrolu teploty prostredia.
- Mini skleník alebo fólia: Na udržanie vlhkosti a teploty.
- Pikírovacia kolík: Na opatrne podberanie priesad pri pikírovaní.
Postup predpestovania priesad
- Príprava substrátu a nádob:
- Kvetináče s priemerom 9 - 10 cm naplníme takmer až po okraj výsevným substrátom.
- Jemne utlačíme a poriadne zalejeme.
- Výsev semien:
- Semená rovnomerne rozložíme na povrch tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm.
- Na povrch nasypeme cca 5 mm vrstvu substrátu alebo vermikulitu a jemne utlačíme.
- Každý kvetináč označíme názvom odrody a dátumom výsevu.
- Zabezpečenie optimálnych podmienok:
- Výsevy dáme na miesto, kde je vyrovnaná teplota 15 - 20 °C (cez deň pre paradajky 25 °C, v noci 15 °C). Vhodný je vykurovaný skleník, ako aj svetlý okenný parapet.
- Substrát udržiavame vlhký, ale nie premočený.
- Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti.
- Starostlivosť o klíčiace rastlinky:
- Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní.
- Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky.
- Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi.
- Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách.
- Semená klíčia pri teplote 18 °C no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci.
- Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien.
- Pikírovanie:
- Keď budú ich klíčne listy dostatočne veľké a začnú sa objavovať pravé, môžeme pikírovať.
- Sadenice podoberieme napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme.
- Chytáme ich skôr za lístky a nie stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké.
- Každú z rastlín vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm.
- Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami.
- Papriky a rajčiaky sadíme hlbšie, iné takisto, ako boli vo výsevnej debničke.
- Starostlivosť o priesady:
- Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast.
- Rastúce priesady zavlažujeme, môžeme ich dokonca aj prihnojiť slabšou dávkou hnojiva určeného na predpestovanie priesad.
- Pred výsadbou na hriadky môžeme rastliny začať otužovať. Priestor, kde ich máme sústredené, pravidelne vetráme.
- Výsadba priesad:
- Najlepší čas na sadenie papriky závisí najmä od počasia. Sadenice presadíme z nádobiek do skleníka týždeň alebo dva po poslednom mraze, keď sa počasie ustáli na vyššej teplote.
- Priesada je vhodná na vysádzanie keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu.
- Priesady papriky vysádzame podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 30 až 60 cm od seba.
- Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete.
- Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).
- Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom.
- Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Starostlivosť po výsadbe
- Zálievka: Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.
- Hnojenie: Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Paprika vyžaduje kvalitné pôdy s vysokým obsahom humusu a lokalitu chránenú pred vetrami. Darí najmä na ľahších hlinitopiesčitých pôdach s neutrálnou reakciou. Rastlina má pomerne veľké nároky na živiny.
- Opora: Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete.
- Vylamovanie zálistkov: Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov.
- Ukončenie rastu: Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.
- Odstraňovanie listov: Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
- Zalamovanie paprík: Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší.
Choroby a škodcovia
- Paradajky: Pleseň zemiaková, Bakteriálna bodkovitosť, Septóriová škvrnitosť paradajok, Kladospóriová škvrnitosť, Hniloba špičiek plodov, Slnečný úpal, Strapka západná, Pásavka zemiaková, Molica skleníková, Vošky
- Papriky: Ružicovitosť, Tabaková mozaika, Pestrolistosť, Fytoftórová hniloba, Vošky, Molice
Odrody paradajok
- Vysoké odrody: Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
- Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
- Kríčkové odrody (nízke): Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Autor.
Odrody paprík
K obľúbeným odrodám patrí napríklad odroda PCR, ktorá má žltozelené, mierne pálivé a šťavnaté plody. V našich záhradách by nemala chýbať ani skorá odroda Slovakia. Odroda Rafaela F1 prináša veľmi chutné plody v krásnej tmavočervenej farbe. Veľmi prispôsobivá odroda je Slovana F1. Rastliny sú vyššie, plody sú pevné a majú zelenú farbu.
Prečítajte si tiež: Kedy začať s predpestovaním rajčín?
Prečítajte si tiež: Zimný poklad pre záhradu
Prečítajte si tiež: Pestovanie tekvicových priesad: urob si sám