Slovensko má vďaka svojej polohe a klíme výborné predpoklady pre pestovanie ovocia. Nížinné oblasti sú ideálne, no pri správnom výbere odrôd sa dá ovocie pestovať až do nadmorskej výšky 600 metrov. Nevhodné sú len horské a podhorské oblasti, severné svahy a mrazové kotliny. Výkyvy teplôt medzi dňom a nocou, letom a zimou, nútia stromy bojovať o prežitie, čo zvyšuje ich odolnosť a predovšetkým kvalitu plodov. Ovocie pestované v týchto podmienkach má výraznejší pomer medzi sladkosťou a kyslosťou, čo je na trhu veľmi žiadané.
Prečo pestovať drobné ovocie?
Drobné ovocie, ako sú jahody, čučoriedky a maliny, je čoraz obľúbenejšie pre svoju chuť a osviežujúce vlastnosti. Tieto plody sú vitamínovou bombou. Pestovanie drobného ovocia prináša radosť a úžitok. Pre úspešné pestovanie je dôležité zabezpečiť úrodnú pôdu, vhodné hnojenie, dostatočné zavlažovanie a ochranu pred škodcami.
Základné podmienky pre pestovanie drobného ovocia
Pred výsadbou je dôležité overiť si, či má záhrada vhodné podmienky pre rast a úrodu drobného ovocia.
Slnečná poloha
Drobné ovocie potrebuje slnečné miesto. Nikdy ho nesadíme na tienisté miesta, ako sú podrasty alebo za budovami.
Kvalitná pôda
Pôda pre drobné ovocie musí byť ľahká, mierne kyslá a humusovitá. Nikdy nevysádzame do ťažkej, hlinitej pôdy.
Prečítajte si tiež: Možnosti nákupu bravčových polovičiek
Výber miesta a pôdy
Pri výsadbe venujeme pozornosť pôde. Zemina by mala byť ľahká, mierne kyslá a humusovitá. Drobné ovocie sadíme na väčšie plochy alebo hriadky zeleninovej záhrady, na samostatnú hriadku, ale aj do črepníkov, košov alebo nádob medzi balkónové rastliny.
Životnosť rastlín
Pri výsadbe si treba uvedomiť, že ide o trvácne rastliny s odlišnou životnosťou. Jahody by sme mali mať na jednom mieste dva až tri roky, maliny, černice, ríbezle a egreše maximálne 12 rokov, americké čučoriedky aj viac než tridsať rokov. Po tomto čase treba rastliny presadiť na iné miesto.
Zavlažovanie
Rastlinám drobného ovocia treba zabezpečiť dostatok vody, nie však priveľa. V horúcich letných dňoch, keď väčšina začína dozrievať, by rastliny bez zavlažovania neprežili. Kvôli nevhodným rastovým podmienkam rastliny najskôr zle rastú, majú málo základných a bočných plodových výhonkov. V nasledujúcom roku rastliny bohato kvitnú, vytvoria veľa plodov a listov, a v treťom roku vyschnú.
Výsadba do radov a hnojenie
Najlepšie je, ak sa drobné ovocie sadí do radov. To uľahčí udržiavanie priestoru pod kríkmi, do ktorého sa neustále tlačí burina. Kríky môžeme sadiť aj na fóliu proti burine, ktorá nám značne uľahčí prácu. Výsadba do radu umožní aj prietok vzduchu medzi kríkmi, čo značne prispieva k údržbe suchých a vzdušných kríkov. Tým zaistíme súčasné obnovovanie, ktoré je u drobného ovocia dôležité. Spoločne vysádzame aj ovocné druhy, ktoré treba kvôli vtáctvu, ktoré odnáša plody, zakrývať, resp. Drobné ovocie môžeme sadiť aj ako živý plot. Jahody a iné drobné ovocie sú náročné na výživu. Na hnojenie je najlepšie používať špeciálne organické hnojivo Plantella Nutrivit na jahody. Ide o úplne prírodné hnojivo, ktoré je dovolené aj v ekologickom poľnohospodárstve. Obsahuje veľa organickej látky, humínovej a fulvovej kyseliny, čím urýchľuje vznik humusu.
Dozrievanie ovocia
Ovocie z domácej záhrady nás môže zásobovať od jari do jesene. V máji dozrievajú prvé jahody, koncom júna začnú dozrievať americké čučoriedky a v júli černice. Posledné zbery sa prelínajú s oberaním viackrát rodiacich jahôd a dvakrát rodiacich malín. Produkty Plantella a Bio Plantella sú výsledkom dlhoročných znalostí, overeného výskumu a technologických inovácií renomovaného slovinského výrobcu Unichem.
Prečítajte si tiež: Užitočné informácie o zemiakoch
Rozšírenie sortimentu a správne pestovanie
Rozšírte si sortiment drobného ovocia a naučte sa ho pestovať správne. Zvýšite tým množstvo úrody a hlavne jeho chuť. Ak sa naučíte drobné ovocie pestovať správne, zvýšite si množstvo úrody.
Menej tradičné druhy drobného ovocia
Drobné ovocie neznamená len ríbezle alebo maliny, ale zahŕňa aj menej tradičné druhy, ako napríklad mučenka, hlošina okolíkatá, plodový hloh a podobne. Všetko bobuľové, respektíve drobné ovocie spája to, že má plytší koreňový systém, vyžaduje pravidelný rez, pretože väčšina plodí len na mladom dreve - buď na letorastoch, alebo častejšie na jednoročnom dreve.
Mučenka
Niektoré odrody sa u nás na juhu pestovať dajú, napríklad mučenka opletavá (Passiflora incarnata) či mučenka belasá (Passiflora caerulea). Posunulo sa to v tom smere, že máme čoraz viac odrôd, ktoré sú pomerne dobre dostupné aj vďaka e-shopom. Veľa semenáčov, ktoré sa prirodzene skrížia z bielej a červenej ríbezle, má ružové plody. V minulosti sa však menej pestovali. Nájdeme ich aj medzi starými odrodami, čiže nie je to vyslovene novinka.
Egreše
Egreše sú úplne odolné proti americkej múčnatke. Platí to pre všetky dnes pestované odrody. Je to najvážnejšia choroba egrešov, ktorá limituje ich pestovanie, keďže ich môže úplne zlikvidovať. V súčasnosti ľudia málo pestujú egreše a začínajú sa vytrácať zo záhrad aj z kuchyne. Pritom egreš je starosvetský ovocný druh, ktorý mnohí mladí už vôbec nepoznajú. Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi. Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu. Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´. Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou. Stále väčšej popularite sa ďalej teší variant 'Niesluchowski' s veľkými červenými plodmi veľmi dobrej chuti. Medzi veľkoplodé druhy egrešov sa radí napríklad egreš 'Invicta' so žltozelenou šupkou so stredným žilkovaním. Ak sa chcete pustiť do pestovania egrešov bez tŕňov, môžete staviť na odrodu 'Spinefree'. Ide o stredne neskorú odrodu bez tŕnia, ktorá zároveň ponúkne pomerne veľkú výnosnosť. Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť. Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu. Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev. V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde. Ak vás táto plodina zaujala, určite budete riešiť, kedy zasadiť egreše. Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar. Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. A kedy sa strihajú egreše? U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere. Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek. Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťe o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte.
Rakytník a arónia
Počas covidu sa začal veľmi predávať rakytník rešetliakový. Propagovali sa jeho výrobky, ktoré majú priaznivý vplyv na imunitu vďaka vysokému obsahu antioxidantov a vitamínu E, čo je tiež veľmi silný antioxidant. Používajú sa rakytníkový čaj, šťava, sušené plody. Posledné desaťročie sa na výslnie dostala aj arónia, keď sa zistili jej protirakovinové látky a vysoký obsah vitamínov a minerálov. Čo sa pestovania týka, arónia a rakytník sú menej náročné v porovnaní s malinou, jahodou, schizandrou alebo egrešom. Maliny a černice zápasia s množstvom chorôb a škodcov, najmä z radu roztočov a hmyzu.
Prečítajte si tiež: Plemená býčkov na mäso
Keď aróniu, rakytník alebo muchovník nerežete, plodia len po obvode kríka, vnútro sa začne vyprázdňovať. Už po 2 až 3 rokoch je vnútri kríka prázdno, chýba tam rodivý obrast. Kto ich nereže, prichádza o značnú časť úrody, ktorá bude len po obvode, teda tam, kde dreviny vyženú mladé výhonky za svetlom. Muchovník a arónia dokonca plodia len v hornej tretine jednoročných výhonkov. Pestrosť chutí je veľká, i keď podľa mňa sa nič nevyrovná dobrej maline, egrešu, ríbezli či černici.
Ďalšie menej tradičné druhy
V sortimente pribúdajú sladké veľkoplodé hlohy pôvodom z Číny, ktoré majú aj výrazné liečivé účinky na srdce. Ich chuť nie je taká lahodná ako napríklad malín, ale po všetkých stránkach sú zase odolnejšie. Objavili sa hlošiny alebo adaptogény, napríklad popínavá schizandra, ktorá je trochu náročnejšia na pestovanie.
Minikivi
Čo sa už na Slovensku celkom udomácnilo, je minikivi, ktoré u nás nemá žiadne výrazné choroby ani škodce. Akurát mráz ho na jar môže potrápiť, keďže mladé výhonky majú veľmi jemné pletivá. Vyžaduje viac vody, nevydrží dlhodobé sucho. Konkrétne druhy aktinídia význačná (Actinidia arguta) a pestrolistá (A. kolomikta) sú veľmi chutné, určite by som ich dal na prvé miesta spolu s jahodami a malinami.
Samoopelivosť a cudzoopelivosť
Nie je dobré spoliehať sa na samoopelivosť. Napríklad muchovník je samoopelivý, ale viac úrody bude, keď je vysadených viac odrôd. Taký zemolez kamčatský je zase vyslovene cudzoopelivý a treba trafiť odrody, aby sa navzájom prepelili. Týka sa to aj ríbezlí, je dobre, keď ich je v záhradke viacero odrôd. Nájdeme medzi nimi aj samoopelivé, ale ich plodnosť stúpne, keď ich je viac.
Sezónnosť dozrievania
Z rakytníka si môžete pripraviť čaj, šťavu alebo plody usušiť. Začíname májom, keď dozrieva zemolez kamčatský, hovorí sa mu aj kamčatská čučoriedka. Odporúčam jeho novšie odrody, poľské, pobaltské alebo americké, chuťovo sú vynikajúce. Jeseň je typická pre driene, hlošiny. Sezónu ukončujú až v zime plodové hlohy, niektoré druhy jarabín, ktoré sú dokonca lepšie až po omrznutí. Chlpaté kivi, konkrétne aktinídia čínska (A. chinensis) a čínska lahodná (A. chinensis var. deliciosa) môžu na liane ostať aj počas zimy. Síce vnútri trochu skvasia, ale to nič, jedávali sme ich ešte vo februári.
Odolnosť a chuť
Je to nielen odolnosť proti nepriaznivému počasiu, jarnému mrazu, chorobám a škodcom, ale aj zlepšenie chuti. Pri niektorých kyslých druhoch, ako sú rakytníky alebo zemolez kamčatský, ide o zvyšovanie sladkosti. Pri rakytníku už existuje aj vyslovene sladká odroda.
Ako ovplyvniť sladkosť a zvýšiť úrodu
Ľudia podceňujú pestovanie drobného ovocia v zmysle, že ho pestujú extenzívnym spôsobom, čiže nie intenzívne. A to sa pre drobné ovocie vôbec nehodí. Keďže má plytší koreňový systém, má vyššie nároky na závlahu a výživu z pôdy. Drobné ovocie nesadíme do koreňového systému existujúcich drevín, potrebuje panenskú pôdu plnú živín.
Aby mali egreše, maliny alebo ríbezle kvalitnú chuť a dostatočnú sladkosť, musia mať veľa slnka, dostatok vody a dostatočnú listovú plochu. Vysvetlím to na príklade muchovníka, ktorý má pri extenzívnom pestovaní plody skôr podradnej chuti. Chýba mu šťava a chuť čučoriedky. Tú dosiahneme, keď má v období dozrievania dostatok mikroelementov a vlahy. Pred dozrievaním ho prihnojíme, najlepšie kompostovým výluhom alebo zákvasmi zo žihľavy a iných silných rastlín, okopeme, prípadne namulčujeme.
Drieň
Jednou z výnimiek je drieň, je to úplný opak všetkých ostatných spomínaných druhov, lebo je absolútne nenáročný a dá sa pestovať aj extenzívne. Môžeme ho dokonca tvarovať na živý plot tzv. kontúrovacím rezom, čo je prísny rez napríklad do obdĺžnika či kvádra. Je to jediné drobné ovocie, ktoré bohato plodí aj na starom dreve. Keď chceme mať v záhradke kvalitné veľkoplodé driene, zakúpime si štepené odrody, do krajiny, na lúky, na pastviny zvolíme iba semenáče, pretože dorastú do požadovaných rozmerov a žijú až 150 rokov.
Černice a josta
Napríklad černice vyžadujú veľa slnka a treba zvoliť správnu odrodu, aby bohato plodili. Černica nič neodpustí. Keď si do chladnej oblasti zasadíte odrodu určenú do tepla, tak nebude dobrá, bude kyslá. Černice sú na pestovanie náročné. Nenáročná je josta, z ktorej sa vyrábajú vynikajúce fermentované neperlivé nápoje. Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Josta patrí do čeľade egrešovitých. Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád. Josta obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy. Zaobstarajte si sadenice josty a vyskúšajte toto zaujímavé ovocie aj vy. Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepdoobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni. Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. V jarných mesiacoch sa pritom môžete tešiť na pekné kvety. Neskôr sa objavujú bobule, ktoré rastú v krátkom strapci. K ich dozrievaniu dochádza zhruba v druhej polovici júla. Plody josty môžu mať rôznu veľkosť, farbu aj chuť. Vždy záleží na pôvodnom kultivare. Vzhľadovo pripomínajú plody čiernych ríbezlí, ale sú väčšie. Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom. Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov. Čo sa týka strihania josty, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez josty vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve.
Starostlivosť o koreňový systém
Bobuľové ovocie typu maliny, ríbezle, egreše, josty si vyžaduje celoživotné okopávanie alebo mulčovanie. Ich koreňový systém je plytký a ker začne veľmi chradnúť a starnúť, ak ho máme vo vysokej tráve.
Príprava pôdy pred výsadbou
Keď si robíme porast z drobného bobuľového ovocia, mali by sme zlikvidovať trávnobylinnú mačinu, ale nie herbicídom, my sme jeho odporcovia. Robíme to tak, že asi pol roka pred výsadbou dáme na plochu nový maliarsky kartón a naň navozíme v kombinácii slamu, seno a hnoj, môžeme ešte zasypať veľkou vrstvou štiepky. Urobíme to v pásoch širokých aspoň jeden meter. Kartón a organický materiál zadusia porast a rozložia sa, obohatia pôdu. Funguje. Aby pýr zanikol, musí mať úplnú tmu. V jeho prípade by som dal dve vrstvy maliarskeho kartónu.
Jedlé živé ploty
Trendom v prírodne ladených záhradách sú jedlé živé ploty. Záleží na tom, čo požadujeme od živého plota. Ak chceme, aby bol masívny a prakticky nedobytný, tak je vhodný citrónovník trojlístkový (Citrus trifoliata syn. Poncirus trifoliata). Nejeme, ale používa sa na okyslenie čaju namiesto citróna, stačí ho nakrájať. Rovnako tak dulovec japonský (Chaenomeles japonica) s obdobným využitím je pomerne nedobytný. Viac priepustné sú živé ploty z plodového hlohu, drieňa a, samozrejme, liesky. Liesky rýchlo rastú, sú z nich široké živé ploty, sú dlhoveké a dajú sa rezať aj zmladzovať. Rez dobre znášajú aj hlošina okolíkatá a mnohokvetá.
Veľmi krásna kombinácia, ktorá však nemá takú dobrú ochrannú funkciu, je muchovník s aróniou. Arónia má na jar pekné krémové kvety a na jeseň sa krásne sfarbuje dočervena, muchovník na jar krásne jemne kvitne. Tiež ružu šípovú plodovú - jabĺčkovú (Rosa villosa), ružu vráskavú (R. rugosa) si viem predstaviť aj kombinácii s kalinami a bazou. To by bolo esteticky nádherné. Baza je inak nesmierne silná drevina, práve pod ňou sedím, pod veľkým, asi 8-metrovým krom. Nádherne vonia, je veľmi liečivá. Baza začína byť celkom populárna, zistilo sa, že má veľký farmaceutický potenciál. Okrem zdravých plodov má arónia pekné krémové kvety a na jeseň sa sfarbuje dočervena.
Do živých plotov sú úplne nevhodné jabloň, slivka, hruška, marhuľa. Je to nepraktické, zle sa tvarujú, pri takomto použití sa u nich vyskytuje hniloba, trpia rakovinou. Áno, plody sú o málinko väčšie, ale sú šľachtené najmä pre nižší obsah sambucínu, čo je toxická a termolabilná látka, ktorú obsahujú. Pri konzumácii surových plodov hrozia najmä hnačky. Napríklad plody odrody ‘Haschberg’ dozrievajú naraz, čo je praktické, keď ich chce niekto spracovávať.
Lieska dobre znáša polotieň, drieň tiež veľmi dobre znáša, ale vtedy neplodí alebo len málo. Rastie aj v lese, storočné dreviny sa v ňom dajú nájsť. Kedysi boli na svetle, ale časom okolo nich vyrástli stromy a sú v tieni. Fungujú, ale neplodia. Všetko ostatné potrebuje plné slnko. Ešte čierna ríbezľa zvláda polotieň. Avšak rakytníky či muchovníky z polotieňa nebudú vôbec dobré na konzumáciu, pretože budú veľmi kyslé. Hlošina okolíkatá, liesky, drieň. Dobre zakorenený drieň rastie v prírode aj na vápencových skalách.
Čučoriedky
Nie som ich zástanca, pretože ich nevieme pestovať vo voľnej pôde. Sú síce veľmi chutné, ale asi ako najlepšie muchovníky. Väčšina muchovníkov sa im síce v chuti nevyrovná, ale keď je veľmi dobrá odroda v dobrých podmienkach, tak chutia veľmi podobne. Ak by sme nádoby chceli zakopať do pôdy, tak aj s dnom, aby korienky neprerástli do okolitej pôdy. Inak vzniknú chlórozy na listoch, pretože pre čučoriedku vysoký obsah vápnika blokuje príjem železa a horčíka.
Konkrétne odrody drobného ovocia
| Druh ovocia | Odroda | Charakteristika |
|---|---|---|
| Egreš | Skorá tŕňová dezertná odroda | Červený, dozrieva na prelome júna a júla |
| Malina | Rubus 'Héritage' | Remontantná odroda žltej maliny, rodí v 2 vlnách - prvý zber je v júli a druhý v septembri. Veľmi dobrej chuti a kvality. Rastie vzpriamene a stredne silno. |
| Brusnica | Koralle | Veľmi úrodná a dekoratívna odroda brusnice, pôvodom z Nemecka. Má veľmi atraktívne, jasne červené lesklé plody. Táto vynikajúca odroda je rezistentná voči chorobám a škodcom. Veľmi nenáročná na pestovanie. |
| Stolový vinič | - | Obľúbená odroda, ktorá dozrieva začiatkom augusta. Má silný rast, veľké, zvláštne listy. Na pôdu a stanovište nie je náročná. |
| Stolový vinič | - | Stredne skorá odroda stolového viniča, dozrieva koncom augusta. Plody dozrievajú v júli. |
| Čierna malina | - | Veľmi úrodná odroda čiernej maliny, pochádza zo Severnej Ameriky. Ovocie dozrieva od konca júla do polovice augusta. |
| Čierna ríbezľa | - | Črepníková odroda čiernej ríbezle. Dozrieva skoro, od polovice júna do konca júna. |
| Lieska obyčajná | - | Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov. |
| Malinojahoda | - | Kríženec jahody a maliny pochádzajúceho z Japonska. Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. |