Úvod:Vo svete plnom rodových stereotypov, sa často stretávame s presvedčením, že ženy patria do kuchyne a muži by mali zabezpečovať rodinu. Tento článok sa zameriava na preskúmanie mýtov a faktov o varení a stravovaní, pričom sa dotýka aj širších spoločenských vplyvov a rodových stereotypov, ktoré ovplyvňujú naše vnímanie jedla a rolí v spoločnosti.
Varenie a rodové stereotypy: Prežité mýty
Stará známa fráza, že žena musí stáť v kuchyni a muž nosiť domov peniaze, je stále prítomná v našej spoločnosti. Deti do detailu nevedia, ako by sa mali správať náležite svojmu pohlaviu, no dospelí im tieto veci odmalička vštepujú. Chlapci sa učia, že sa musia hanbiť, keď plačú, pretože to robia iba baby. A naopak, malé dievčatká vychovávajú v tom, že by sa nemali biť, pretože nie sú chlapci. To všetko sú rodové stereotypy, s ktorými sa stretávame už odjakživa a väčšine z nás lezú na nervy.
Psychologička Christia Spears Brown, ktorá sa touto témou už istý čas zaoberá, vo svojej knihe rodičom radí, že by mali nechať chlapcov hrať sa s bábikami a dievčatá s autíčkami. Takisto odporúča chlapcov naučiť variť a dievčatá napr. niečo opraviť, používať kladivo a skrutkovač. Vysvetľuje, že potom to budú mať obe pohlavia v živote ľahšie. Muži sa nebudú hanbiť za využívanie rodičovskej dovolenky a ženy budú mať širší záber aj pri výbere povolania a budú celkovo sebestačnejšie.
Stravovacie návyky Slovákov: Pohľad odborníčky
Karolína Fourová, odborníčka na výživu a kvalitu potravín, autorka knihy o zdravom stravovaní "Nejez blbě", zdieľa svoje postrehy o stravovacích návykoch Slovákov. Fourová vyštudovala odbor výživa a kvalita potravín. Najprv začala o jedle blogovať, neskôr o ňom pravidelne písala na Instagrame. Keď už nemohla reagovať na všetky otázky sledovateľov, napísala o jedle knihu. Tvrdí, že existujú určité nedostatky, ktoré sa týkajú zloženia jedálneho lístka. Fourová poukazuje na nadbytok soli, čo je celosvetový problém, a nedostatok vlákniny, pretože jeme málo celozrnných výrobkov. Mnoho z nás robí aj ďalšie veľké chyby - konzumuje málo zeleniny a málo mliečnych výrobkov. Podľa prieskumov jeme veľmi veľa mäsa. Jeme veľa mäsa aj masla. Nedávno ma prekvapilo porovnanie, podľa ktorého jeme oveľa viac masla ako napríklad Nóri, ktorí uprednostňujú margarín alebo maslo, ktoré je spolovice maslo a spolovice margarín, teda kombinácia mliečneho produktu a rastlinného oleja.
Mýty o potravinách a stravovaní
Medzi najčastejšie mýty patrí presvedčenie, že lepok je škodlivý. Fourová zdôrazňuje, že to už bolo tisíckrát vyvrátené, ale stále sa to objavuje a ľudia stále veria, že lepok lepí črevá. To je úplný nezmysel. Keby to tak bolo, človek by z neho nepriberal, ale chudol, pretože črevo by nemohlo vstrebávať živiny.
Prečítajte si tiež: Ako správne zavárať džem: Trik s prevrátením
Ďalším mýtom je nahradzanie kravského mlieka ryžovým alebo kokosovým, ktoré sú v skutočnosti menej zdravé. Kokosové mlieko je zdravé asi ako šľahačka, ale to mnohí tiež nevedia.
Extrémy v stravovaní a ich riziká
Karolína Fourová vo svojej knihe naznačuje, že nemá rada stravovacie extrémy. Keď chcel niekto vážiť menej, odstránil z jedálneho lístka pečivo, pretože tak sa to vtedy hovorilo, radili to mnohé celebrity alebo o tom písali časopisy, ktoré razili aj teóriu, že pre chudnutie je dobré nejesť po piatej večer. Keď ho však niekto prestane konzumovať, na jeho chudnutie to nemá veľký vplyv. Skôr schudne tým, že prestane jesť koláčiky, rožky, sladké pečivo, ktoré predtým pravdepodobne jedol vo veľkom množstve. Takisto mu klesne energetický príjem. Stačilo by pritom obmedziť sladké pečivo a nahradiť ho napríklad celozrnným. Človek potom zje menej a upraví sa mu jedálniček. Ideálne je jesť všetko s mierou a nemať žiadne zakázané potraviny a potraviny, ktoré musím jesť. Naopak, vedieť, ktoré potraviny sú menej vhodné a jesť ich menej často. Keby som mala odporučiť jednu diétu, bola by to stredomorská, ktorá sa často spomína, ale mnohí ju stále nepoznajú.
Ako sa vyhnúť stravovacím chybám?
Fourová odporúča jesť vyvážene a s mierou. Dôležité je vedieť, ktoré potraviny sú menej vhodné a jesť ich menej často. Odporúča stredomorskú diétu, ktorá sa často spomína, ale mnohí ju stále nepoznajú.
Je dôležité premýšľať o tom, čo jeme, ale netreba zachádzať do extrémov. Niektorí na sociálnych sieťach prezentujú ako zdravú stravu napríklad avokádo alebo tuniakový steak. Pre mnohých je však takéto stravovanie finančne nedostupné, takže môžu mať dojem, že ak každý deň nejedia avokádo posypané granátovým jablkom, tak to nie sú vhodné raňajky. Samozrejme, aj ja mám takéto raňajky rada, ale nekupujem si avokádo každý deň, ani ho každý deň nejem.
Vplyv vzdelania na stravovacie návyky
Vzdelanie v oblasti výživy má zásadný vplyv na to, ako sa stravujeme. Fourová spomína, že nastupovala do školy v čase, keď mala mentálnu anorexiu a škola mi v tom veľmi pomohla. Tam som zistila, aké sú vhodné jedálne lístky a prečo je dôležité jesť. Uvedomila som si, že telo jedlo potrebuje, aby vôbec fungovalo. Zistila som, že strava nie je len o kalóriách a o tom, či budem tučná alebo chudá.
Prečítajte si tiež: Benefity cestovín z červenej šošovice
Anorexia ako extrém a cesta k uzdraveniu
Karolína Fourová sa otvorene delí o svoju skúsenosť s mentálnou anorexiou. V detstve som bola pomerne guľatá a mala som nadváhu. Veľmi mi to prekážalo hlavne v puberte. Ale napriek tomu, že som športovala, nestačilo to. V puberte som navyše začala piť alkohol, každý piatok a sobotu som chodila so spolužiakmi do krčmy a cestou domov som si v niektorom otvorenom bufete dala hranolčeky. Moja váha išla veľmi rýchlo hore. Nerozumela som, prečo priberám. Tak som začala veľa cvičiť a skoro nič som nejedla. Na internete som si pozerala výživových poradcov a zistila som, že mnohí nemajú adekvátne vzdelanie, majú vyštudovanú napríklad dopravnú školu. Doma som vravela, že k hocikomu teda nepôjdem, pretože mi nemôže radiť s takým vzdelaním. Nakoniec som si však vybrala odborníčku, ktorá mi počas sedenia povedala, že nikdy nebudem chudá, že sa mám na seba pozrieť a začať jesť. Dodnes si pamätám, ako mi povedala, že som ako buldog, ktorý chce byť ratlík. Ale že vždy budem len chorý, vychudnutý buldog. Jej prístup nebol najvhodnejší, to som vedela.
Môj prístup k jedlu sa začal postupne meniť asi po roku, keď som bola úplne vyhladovaná a váhu som mala na 40 kilogramoch. Vtedy som sa nemohla učiť. Bola som unavená, mozog mi nefungoval, bola som zmätená a spomalená, pretože som nemala cukor, keďže som sa ho v jedle snažila veľmi eliminovať. A veľmi zle som spala, čo pozná veľa ľudí, ktorí skúsili napríklad ketodiétu. Tá je založená na extrémne nízkom príjme sacharidov a mnoho ľudí počas nej zistí, že nemôže spať. Telo totiž potrebuje energiu na to, aby sa dobre vyspalo a zregenerovalo.
Po tom roku som začala byť hladná. Moje telo si povedalo, že takto to ďalej nejde a sama som začala jesť. Telo nie je hlúpe a samo si o to povie. Obdobie hladu sa pri takýchto poruchách často strieda s obdobím prejedania sa. Človek je vtedy schopný zjesť obrovské množstvo jedla aj nad rámec toho, čo zvládne, pretože mozog si pamätá, že telo dlho hladovalo. To som prežívala aj ja. Na internete som si potom hľadala informácie, čo s tým mám robiť. Ale pred desiatimi rokmi sa o tom nikde nepísalo. Dnes ľuďom, s ktorými pracujeme, hovorím, že môže trvať veľmi dlho, kým si telo uvedomí, že človek mu dá najesť a nemusí sa teda prejedať.
Rodičovská podpora a psychologická pomoc
Rodičia sa skôr zamerali na to, že chceli, aby mi bolo dobre, aby som bola zdravá a začala jesť. Nič iné neriešili. A možno si úplne nechceli priznať, že je to až také zlé. Psychologická pomoc bola postupná a pomalá. Pre mňa bol najhorší prvý rok, keď som sa prejedala, pretože som mala obrovský hlad. Nasledujúce dva dni som sa snažila jesť máličko, a takto to išlo hrozne dlho vo vlnách. Už takmer desať rokov.
Dôsledky diét a metabolizmus
Existuje, ale nie je spôsobený tým, že človek raz drží diétu a telo si povie, že od tejto chvíle nebudem chudý, ale všetko si budem ukladať do tukov. Väčšinou to funguje tak, že človek sa vyhladuje, drží nejakú drastickú diétu, a potom si povie, že v poriadku, schudol som desať kíl, idem jesť normálne. Ale napokon sa stále vráti len k tomu, ako jedol predtým. To, samozrejme, nie je vhodné. Problém je, že ľudia sa nenaučia zdravo stravovať a radšej sa vrátia k predošlým nevhodným stravovacím návykom. Metabolizmus sa spomaliť, samozrejme, môže, a to dlhodobým nedostatočným energetickým príjmom, nie však jednou diétou.
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie zeleného hovädzieho mäsa
Oleje a ich vplyv na zdravie
Repkový olej je už viac ako 20 rokov vyšľachtený a kyselinu erukovú neobsahuje.
Rodové stereotypy vo vzťahoch
Často sa stretávame s hlúpymi narážkami od nášho okolia. Pokiaľ nie je niekto napríklad spokojný s naším partnerom, mal by si to nechať pre seba a nie strkať nos do vecí, do ktorých ho nič. Priam až trápna veta, ktorá však dokáže nechať poriadne veľkého chrobáka v hlave. Nevnímajte preto tieto životné múdrosti svojho okolia a sústreďte sa na to, čo chcete vy a nie na to, čo chcú iní.
Každý vzťah si prejde zložitejším obdobím a vtedy je najdôležitejšia komunikácia medzi partnermi. Ak dostanete úžasnú radu, aby ste problém nechali iba tak "vyšumieť", ihneď ju zo svojej hlavy vytesnite. Je to asi to najhoršie, čo v takom prípade môžete urobiť. Ak máte teda nezhody s manželom, milencom, druhom, nenechajte si radiť od nikoho iného. Porovnávanie partnerov nikdy nerobilo dobrotu.
Rodové stereotypy a práca
Výskumy ukazujú, že ženy sa dostávajú do riadiacich pozícií počas krízy, zatiaľ čo muži v období, keď firma prosperuje. Mnoho zamestnávateľov totiž verí, že ženy sú horšie manažérky a majú väčší sklon k iracionálnemu správaniu, dajú sa ľahko rozrušiť a ovplyvniť. Taktiež veria, že si ťažšie vybudujú rešpekt, a preto mnohí uprednostňujú na obsadenie riadiacich pozícií práve mužov. Táto myšlienka ale vytvára efekt skleneného stropu, čiže neviditeľnú rodovú bariéru, ktorá oddeľuje nežnejšie pohlavie od vyšších pozícií.
Platenie v podniku a partnerské vzťahy
Psychológovia sa zhodujú, že ak chce byť žena rešpektovaná, mala by raz za čas zaplatiť aj ona. Ak ide o vyvážený vzťah, ideálne je, keď muž ponúkne zaplatenie a žena, hoci to prijme, zaplatí nabudúce. A ak dostane od muža darček, mala by mu taktiež nejaký dať. Keď skutočne potrebuje pomoc, mala by o ňu požiadať a muž by mal byť pripravený pomôcť.