Pestovanie hrachu je obľúbená činnosť záhradkárov všetkých úrovní, od začiatočníkov po skúsených pestovateľov. Hrach je zelenina, ktorú obľubujú deti aj dospelí, a jeho čerstvá chuť je nenahraditeľná. Môžeme si ho vychutnať čerstvý priamo zo záhrady, ale aj uchovať mrazením alebo sterilizovaním na neskoršie použitie. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty pestovania hrachu, od prípravy pôdy až po ochranu pred škodcami a chorobami.
Príprava Pôdy a Výsev
Pestovanie hrachu nie je zložité, zvládnete to aj vtedy, ak ste začínajúci pestovateľ. V nižších polohách môžete vysievať hneď ako to umožní počasie a trochu obschne pôda. Býva to niekedy už aj koncom februára. Pozornosť by ste však mali venovať aj príprave pôdy. Hrachu vyhovuje najmä stredne ťažká, mierne zásaditá, priepustná, humózna pôda s drobnohrudkovitou štruktúrou a bez koreňov trvácich burín. Hrachu sa príliš nedarí na stanovištiach s ílovitou a veľmi kamenistou, zmáčanou alebo kyslejšou pôdou. Túto zeleninu tiež nepestujte opakovane na tých istých miestach.
Pôda by pred výsevom mala byť pripravená. Dbajte na to, aby bola kyprá a mala drobnohrudkovitú štruktúru. Už počas jesene do nej môžete zapracovať maštaľný hnoj, a to aj v granulovanej podobe. Osivo by malo byť morené. Je totiž lepšie chránené pred chorobami a škodcami. Druh a odrodu hrachu vyberajte podľa účelu využitia. Používajte čerstvé osivo, nie staršie ako štyri roky.
Zrnká hrachu, ktoré ste vopred namočili na aspoň dve hodiny do vody kvôli rýchlejšiemu vyklíčeniu, vysievajte do riadkov na vzdialenosť cca 3 až 5 cm od seba, riadky medzi sebou 30 cm. Výsev ukončite tým, že hriadku urovnáte a napokon ju dôkladne utlačíte drevenou doskou, označíte menovkou a zavlažíte. V nasledujúcich dňoch sa snažte pôdu udržiavať stále mierne vlhkú, no nie dlhšie zmáčanú. V teplejších oblastiach je možné vysievať hrach už koncom februára. Ideálny je však marcový výsev, príp.
Starostlivosť o Hrach počas Rastu
Hrach siaty (Pisum sativum) je síce zo strukovín najmenej náročný, patrí však medzi zeleniny stredne náročné na živiny. Na to sa často zabúda, pretože je všeobecne známe, že symbiózou s hrčkotvornými (rhizogénnymi) baktériami si dokáže zabezpečiť potrebnú dávku dusíka. Nesmiete však zabudnúť na fosfor, ktorý podmieňuje kvitnutie, a draslík podporujúci odolnosť proti nepriaznivým vplyvom.
Prečítajte si tiež: Ako správne zavárať džem: Trik s prevrátením
Vzídené rastlinky znášajú aj nízke teploty do -4 °C. Na vlahu sú náročné najmä v čase kvitnutia a tvorby zŕn. Hrášku vyhovuje stredne ťažká pôda, piesočnatohlinitá až hlinitá, dostatočne vzdušná, neutrálna až slabo zásaditá. Zamokrenú pôdu neznáša.
Vysievať môžete veľmi skoro na jar. V južných oblastiach počas marca, ak je vhodné počasie, aj koncom februára. Klíčiť začína pri teplote 1 až 2 °C a rásť pri 5 °C. Sejbu môžete opakovať každé 2 týždne pre postupný zber až do augusta.
Vysievajte do jedného radu alebo na hriadku, na záhone do 3 až 4 riadkov vzdialených od seba 30 až 40 cm. Medzi semienkami v riadku dodržujte vzdialenosť 5 cm a hĺbku 5 cm.
Môžete vysievať aj „pod motyčku“, t. j. v riadku motyčkou vyhĺbte plytkú jamku - asi 5 cm, do nej vhoďte 10 až 12 zŕn hráškov, zasypte pôdou, jemne utlačte a čakajte na úrodu. Jamky by mali byť od seba vzdialené 40 až 50 cm.
K rastlinám môžete dať ako oporu suché konáriky, aby neležali na pôde. Vysoké odrody je vhodnejšie pestovať na sieti. Poliehavé hrachy dotýkajúce sa pôdy trpia antraknózou, múčnatkou. Počas vegetácie nezaškodí pôdu občas prekypriť. Zo škodcov sa vyskytuje listárik čiarkovaný, zrniarka hrachová, vošky.
Prečítajte si tiež: Benefity cestovín z červenej šošovice
Odrody Hrachu
Existuje mnoho odrôd hrachu, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami a využitím. Medzi najpopulárnejšie patria:
Odrody hrachu dreňového
- Veľmi skoré: obdobie vegetácie do 70 dní: ‘Avola’, ‘Junos’, ‘Oskar’.
- Skoré: ‘David’, ‘Rondo’, ‘Radovan’.
- Neskoré : obdobie vegetácie minimálne 90 dní: ‘Alderman’, ‘Ambassador’, ‘Cetris’, ‘Dalila’, ‘Lancet’, ‘Blauwschokker’ s fialovými strukmi.
Odrody hrachu cukrového
Sú vhodné najmä do záhradiek, struky sa konzumujú celé aj s chlopňami. Zberajú sa skôr, ako sú semená v nich zrelé. Hrášok zo záhrady je sviežejší a sladší ako akýkoľvek z obchodu. Ľahko sa pestuje a vďaka tomu, že bežne rastie vertikálne, nezaberá veľa miesta. Samozrejme, budete potrebovať oporu. Vertikálne pestovanie znižuje riziko ochorení a prináša veľkú úrodu na malej pestovateľskej ploche.
Prvou kategóriou hrach určený na vylúskavanie. Je to zároveň hrach vhodný na konzervovanie mrazom alebo v náleve. Struk sa nekonzumuje. Druhú kategóriu tvoria stržňové hrachy, ktoré sa pestujú na spotrebu celých čerstvých strukov alebo na konzervárenské účely. Sú citlivé na chlad, preto sa vysievajú neskôr. Stržňové hrachy sa neodporúčajú na varenie, pretože sú aj po dlhom varení tvrdé. Do tretej kategórie patria odrody hrášku cukrového. Pestujú sa pre jedlý struk s plnohodnotným jedlým hráškom.
Pred vysadením hrachu zvážte naočkovanie semien mykohrízou. Dodá rastlinám vzpruhu, zabezpečí väčšiu úrodu a tiež pomáha koreňom fixovať dusík v pôde. Správne vysiatie hrachu má niekoľko pravidiel. Myslite na to, že hrach najlepšie rastie pri teplotách okolo 21 °C. Hrášok vysadený v chladnejšej pôde (s teplotou medzi 4 - 13 °C) bude rásť pomalšie ako hrášok vysadený v pôde, ktorá má aspoň 15 °C. Hrachu sa najlepšie darí, keď ho pestujete z priamej výsadby vonku v pôde. Má krehký koreňový systém, preto je lepšie nepresádzať sadenice.
Aby ste sa vyhli škodcom, každý rok striedajte miesto, kde pestujete hrášok. Potrebuje voľnú pôdu, ktorá nie je príliš bohatá na dusík. Ak chcete mať skutočne lahodný hrášok, je preň dôležitá zálievka. Rastliny hrachu neznášajú premočenie, ale ani suchá pôda nie je dobrým znamením. Pravidelné zavlažovanie je najdôležitejšie najmä v čase kvitnutia a tvorby strukov. Priveľa dusíka má síce za následok svieže zelené rastliny, ale taktiež málo hrášku. Kvôli krehkosti koreňov sa vyhýbajte okopávaniu okolo rastlín. Ak chcete regulovať burinu a zachovať vlhkosť, rastliny hrachu mulčujte, keď sú vysoké asi 5 centimetrov.
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie zeleného hovädzieho mäsa
Dôležitou súčasťou pestovania hrachu je pridanie opory. Zaobstarajte si mriežku, po ktorej sa budú môcť výhonky ťahať. Hrášok, ktorý rastie na mriežke, je produktívnejší a menej náchylný na hnilobu koreňov a ďalšie choroby. Úponky hrachu sa naťahujú a radi šplhajú.
Choroby a Škodcovia
Hrach často trápi múčnatka, ktorá vyzerá ako biely poprašok na listoch a úponkoch. Múčnatka sa veľmi ľahko šíri, preto ju treba mať pod kontrolou a včas riešiť. Hrášok zbierajte skoro ráno, kým sú teploty nižšie, tak spomalíte šírenie chorôb. Infikované rastliny a nečistoty zničte. Predísť chorobám môžete aj výberom odolných odrôd. Nikdy neuchovávajte osivo na opätovnú výsadbu.
Zber a Skladovanie
Nebojte sa hrach zberať už vtedy, keď uvidíte prvé plnšie struky. Častým zberaním zvýšite produktivitu rastu. Naopak, ak necháte na rastline prezretý struk, rastlina nebude mať „chuť“ ďalej rodiť. Ak chcete semená na ďalší rok, na konci sezóny nechajte struky na rastline zoschnúť.
Hrášok na vylúpanie zberajte, keď sú struky okrúhle, plné, jasne zelené a lesklé. Hrach zberajte dvoma rukami: jednou rukou držte pevne výhonok a druhou rukou odtrhnite struk. Keď rastliny hrachu prestanú tvoriť plody, odrežte ich na úrovni zeme a ak sú bez chorôb a škodcov, pridajte stonky a listy do kompostu.
Hrášok je najsladší, keď sa konzumuje čerstvý; cukor v hrášku sa už v priebehu niekoľkých hodín po zbere zmení na škrob. Hrach vydrží až 5 dní v chladničke v papierovom vrecku umiestnenom vo vnútri vrecka na zips.
Druhy Hrachu a Ich Využitie
Hrach siaty (hrášok) je rozporuplná zelenina. Buď ho milujete, alebo nedáte ani do úst. Môžete ho mať vyše hlavy a na rozdávanie, alebo takmer žiaden. Kľúčom k úspechu pestovania hrachu je výber tej správnej odrody, ktorá prinesie úrodu presne tej chuti, na ktorú čakáte celý rok.
Hrášok jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá sa pestuje ako zelenina, obilnina alebo krmovina. Nazýva sa rôzne, ale ide o tú istú strukovinu. Rozdiel je v stupni zrelosti a druhu, aký hrášok pestujete a na aký účel - na využitie v kuchyni, v poľnohospodárstve (kŕmenie) alebo na zlepšenie pôdy. Hrach siaty totiž fixuje dusík v pôde vďaka symbióze s baktériami. Je to jedna z jeho veľkých predností, pretože viac živín do pôdy odovzdáva, ako z nej berie. Hrášok sa po obratí plodov odporúča od zeme len odstrihnúť a koreňový systém v zemi ponechať, aby pôdu vyživoval aj naďalej.
Zelený mladý hrášok sa zbiera v nezrelom stave, keď sú semená ešte šťavnaté a sladké. Je bohatý na vitamíny (napr. vitamín C a K, kyselinu listovú), minerály a má nižší obsah kalórií. Tento typ hrášku je ideálny na konzumáciu v čerstvom surovom stave alebo v jedlách, kde vynikne jeho jemná chuť, napríklad v polievkach či rizote. Suchý hrach sa nechá dozrieť na rastline a následne sa vysuší. Obsahuje viac bielkovín a vlákniny, ale menej vitamínov ako mladý hrášok. Je výborným zdrojom energie a často sa používa na prípravu polievok, kaší či pyré.
- Dreňový hrášok: má pevnejšie struky, ktoré sa nekonzumujú, pretože sú tvrdé a vláknité. Pestuje sa hlavne na zber zrelých semien, ktoré sú sladké, mäkké a ideálne na čerstvú konzumáciu, konzervovanie alebo mrazenie.
- Cukrový hrášok: Má jedlé, mäkké a sladké struky, ktoré sa konzumujú celé, bez vylupovania semien. Tento hrášok je ideálny na konzumáciu surový, do šalátov alebo na rýchle restovanie.
- Krmný hrášok: Hrášok pestovaný na krmné účely je špecifickou kategóriou. Poľnohospodári na tento účel zvyčajne používajú odrody hrachu, ktoré sú prispôsobené na vysoký výnos biomasy a semien.
Podmienky Pestovania a Výsev
Najlepšie sa hrášku darí v stredne teplých oblastiach, kde dosahuje najlepšie výnosy. Hrášok nepotrebuje hnojenie maštaľným hnojom, preto sa zaraďuje do tretej až štvrtej trate. Za prihnojenie kompostom sa vám však odvďačí. Počas rastu potrebuje slnečné stanovisko a teplotu oko 15 °C. Hrach neznáša horúčavy a teplotu nad 25 °C netoleruje dobre, čo sa odráža na slabšom výnose. Preto ho v teplejších oblastiach Slovenska treba pestovať čím skôr, aby mu horúčavy v júni a júli neublížili.
Sadenie hrachu na jar je obľúbenou činnosťou netrpezlivých záhradkárov, ktorí sa prác v záhrade po zime nevedia dočkať. Hrášok môže byť prvou zeleninou, ktorú po roztopení snehu do hriadok vysejeme. Ani dodatočná nádielka snehu či mráz mu neprekáža. Vzhľadom na rozdielne klimatické podmienky na juhu a severe Slovenska, sa čas výsadby hrášku môže líšiť aj o mesiac. Výsadba hrachu je veľmi jednoduchá a hravo to zvládnu aj deti. Pestujeme ho zásadne z priamej sejby. Treba však myslieť na to, že rastlina hrachu je veľmi krehká, hrášok sa potrebuje o niečo opierať a uchytávať sa pritom svojimi úponkami (fúzami).
Namočiť hrach pred sadením? Môžete, ale nemusíte. Ak chcete urýchliť proces klíčenia, tak môžete nechať hrášok namočený vo vode počas noci pred výsadbou. Ak ho nenamočíte, dbajte na to, aby ste po vysadení hrášok primerane zavlažili. So závlahou to však nepreháňajte.
Spôsob výsadby hrachu závisí od druhu opornej konštrukcie, ktorú mu dáte. Semená hrachu môžete vysádzať v počte 4 - 5 ks do hniezd vzdialených od seba 30 cm. Pri použití siete ako opory sa hrach vysádza v jednej línii v rozostupe 5 cm. Riadky by mali byť od seba vzdialené aspon 25 cm. Sieť poriadne upevnite po celej jej dĺžke, rastliny hrášku sú na vrchole vegetačnej zrelosti ťažké a mohli by sa so sieťou vyvracať.
Ako konštrukciu na hrach môžete používať aj pevný špagát, ktorý postupne, ako rastlina rastie, budete obmotávať okolo rastlín po celej dĺžke riadka. Dbajte na to, aby bol špagát dostatočne pevný a rastlinu obopínal z oboch strán. Hlavne vysoké odrody hrachu potrebujú naozaj kvalitnú oporu.
Skúsenosti s Pestovaním a Výber Odrody
U nás doma hrášok zbožňujeme, preto ho sadíme každý rok a vyčleňujeme mu v záhrade dostatok miesta. Deti ho majú radi len čerstvý, preto ho na suchý hrach nenechávame dozrievať. Najskoršie odrody hrášku sme vysádzali 1. marca. Poloskorú 16. marca a neskoré odrody 28. apríla. Naposledy sme si povedali, že odrody Oskar a Gloriosa máme dostatočne vyskúšame, preto skúsime pestovať iné odrody, ktoré sme v záhradkárskych komunitách vyčítali, že môžu byť zaujímavé.
Hrach Norli - mala byť najskoršia odroda hrachu, aká existuje. BIO Hrach Blauwschokker - odroda nás zaujala svojou dekoratívnosťou, sľubovala fialové kvety a struky na 180 cm vysokých rastlinách. Kým fialový zázrak Blauwschokker rástol a rástol do výšin (a neplodil skoro ako mal), no naozaj krásne kvitol a nahadzoval tmavo fialové lusky, dozreli Norli a odroda nízkeho hrachu bez opory Malý Rheinland. Jeho výhoda, že nepotrebuje oporu, sa ukázala ako nevýhoda, pretože tú oporu potreboval ako každý iný hrach, inak sa váľal po susednej zelenine. Inštalácia dodatočnej opory k hrachu nie je úplne jednoduchá záležitosť, väčšina rastlín sa polámala.
Ako prvý začal dozrievať naozaj hrach Norli, v tesnom závese s malým Rheinlandom. Presne 3 mesiace od vysadenia, no nemal sľubovaných 60 cm, ale viac. Lusky mal však veľmi tenké, ba až priesvitné, každé semienko bolo cez ne vidieť. Chuťou nebol výnimočný, ale nebol vyslovene zlý. Výnos zeleného hrášku vo fialovom lusku bol naozaj veľký, ale čas dozrievania sa predĺžil minimálne o mesiac. Nevýhodou bolo, že dozrel všetok naraz. Čo ale v tomto prípade nevadilo, pretože vôbec nebol sladký, nedal sa teda čerstvý jesť a skončil v mrazničke. Vysadenie poloskorej a neskorej odrody na juhozápade Slovenska sa ukázal ako veľký omyl. Hrášok sa v horúčavách trápil, živoril a kde-tu plod sa nedal jesť, pretože bol kompletne napadnutý škodcami. Starý dobrý Oskar a Gloriosa! Nové odrody, ktoré sme zasadili, boli totálnym prepadákom a naše testovanie zaujímavých odrôd hrachu dopadlo tak, že sme nevypestovali dokopy nič a hrášok sme si museli kúpiť. Pod neúspech sa mohlo podpísať aj extrémne teplé počasie, ktoré by hrachu neprialo všeobecne, ale BIO odrodám hrachu pripisujem to, že takmer v každom lusku bola húsenica obaľovača hrachového. Takže budúcu sezónu ostávam verná Oskarovi, no budem musieť bojovať so škodcom, ktorého som predtým nemala, pretože obaľovač hrachový prezimuje v pôde.
Hrach v Osevnom Postupe
Hrach, typická jarná zelenina, má vegetačné obdobie 65 - 90 dní. Patrí do čeľade bôbovitých, pre ktorú je typické, že na korienkoch sa nachádzajú malé hrčky, v ktorých sú sústredené baktérie schopné pútať vzdušný dusík. Hrach zaraďujeme do tretej pestovateľskej trate a na rovnakom mieste ho nepestujeme minimálne 4 roky. S výsevmi skorých odrôd začíname v marci, podľa lokality a počasia.
Dreňový hrach (Pisum sativum convar. medullare) pestujeme pre semená, ktoré v mladom čerstvom stave konzumujem priamo, vtedy sú krehké, chutné a sladkasté. Neskôr tvrdnú a strácajú sladkosť. Ak hrach necháme celkom dozrieť, semená v strukoch stvrdnú. Struky potom oberáme suché, semená vylúpeme. Po vyčistení, vysušení a približne 24 až 48 hodinách strávených v mrazničke ho skladujeme vo vreckách alebo v sklenených pohároch v tmavej špajze. Hrach cukrový (Pisum sativum var. saccharatum) vytvára široké dužinaté struky, ktoré neobsahujú tvrdú vrstvu šupky. Zberajú sa celé struky, kým sú semená vnútri ešte malé.
Praktické Rady pre Úspešné Pestovanie
Pôda hrachu vyhovuje mierne zásaditá, priepustná, humózna, s drobnohrudkovitou štruktúrou a bez koreňov trvácich burín. Príliš sa mu nedarí v ílovitých a veľmi kamenistých či zmáčaných pôdach. Pred výsevom pôdu dobre a do hĺbky prekypríme, môžeme pridať preosiaty kompost a hrabličkami povrch dobre spracujeme.
Väčšina odrôd hrachu vyžaduje pri pestovaní oporu vysokú približne necelý meter, ktorú stačí pripraviť, až keď hrášok vzíde. Možné je použiť siete, drevené či kovové latky so špagátmi, ale i odrezky z husto rozvetvených stromov. Semená vysievame jednotlivo približne 3 cm od seba a do hĺbky približne 4 - 6 cm, možný je výsev i do dvojradu (vzdialenosť medzi dvomi radmi je cca 15 cm). Medzi radmi (dvojradmi) necháme medzeru cca 50 cm.
Pred samotným výsevom je vhodné semená namáčať asi 24 hodín v čistej vode, prípadne v roztoku s prípravkom na morenie. Semená vo vode napučia a to urýchli klíčenie. Hrach klíči už pri teplote 1 °C, ideálna je však teplota okolo 15 až 18 °C.
Osivo hrachu je dostupné nenamorené, ale aj namorené, ošetrené fungicídom. Vtedy býva sfarbené napríklad naružovo. Takéto osivo nikdy nekonzumujeme. Ak vysievame vlastné osivo, môžeme ho moriť aj doma mikrobiálnym prípravkom Polyversum s obsahom užitočnej huby. Semená hrachu vložíme na niekoľko hodín do nádobky s roztokom prípravku.
Vybrané Odrody Hrachu a Ich Charakteristika
- Veľmi skorá dreňová odroda ‘Avola’ dorastá do 60 - 65 cm. Tupo zakončené struky s dĺžkou 8 cm obsahujú 8 - 10 veľkých tmavozelených semien. Vegetačné obdobie 60 - 65 dní.
- Fialové struky odrody ‘Désirée’ schovávajú stredne veľké zelené a sladké semená. Rastliny dorastajú do výšky cca 80 cm.
- Odroda dreňového hrachu ‘Kudrnáč’ má časť listov premenenú na úponky. Rastlina dorastá do výšky 60 - 70 cm. Struk je dlhý a prehnutý s 8 - 9 stredne veľkými semenami.
- Struky cukrovej odrody ‘Jessy’ neobsahujú pevnú pergamenovú vrstvu, konzumujú sa celé. Sú dlhé 7 - 8 cm a obsahujú 7 - 9 semien. Vegetačné obdobie 60 - 65 dní.
Zabudnite na Mrazený Hrášok: Pestujte si Vlastný
Zabudnite na mrazený hrášok, nič sa nevyrovná super-sladkej chuti čerstvo zozbieraného, jemného, domáceho hrášku. Okrem chuti je atraktívnou plodinou na pestovanie a nezaberie vám príliš veľa miesta. Hrach je jednou z prvých plodín sezóny, ktorá sa vysádza hneď, ako sa dá obrábať pôda, aj keď ešte môže napadnúť sneh.
Hrach (Pisum sativum) je zelený semenný struk s malými guľôčkami vo vnútri. Hrach v skutočnosti nie je zelenina, ale strukovina a patrí do rovnakej čeľade ako šošovica, cícer, fazuľa a arašidy. Výskumníci sa domnievajú, že hrach prvýkrát rástol divoko v oblasti Stredozemného mora pred neolitickou (alebo poľnohospodárskou) revolúciou okolo roku 10 000 pred Kristom. V tom čase sa často nechával na viniči, kým nestvrdol ako poľný hrach. V Anglicku sa v 17. storočí stal populárnym čerstvý záhradný hrášok. Nakoniec sa zelený hrášok stal populárnym v Spojených štátoch a slávne ho pestoval Thomas Jefferson - presnejšie 30 kultivarov. S vynálezom konzervovania a mrazenia sa konzumácia čerstvého a mladého hrášku stala tak jednoduchou, že väčšina ľudí si neuvedomuje, že nekonzumujú zrelú rastlinu.
Zelený hrášok má vysoký obsah živín, vlákniny a antioxidantov a má vlastnosti, ktoré môžu znížiť riziko viacerých ochorení. Hrach siaty je letnička so stovkami odrôd. Je rozdelený do niekoľkých kategórií vrátane typov rastliny.
- Snežný hrášok (mangetout) - sa pestuje pre nezrelé struky. Tie sú ploché a zbierajú sa, keď má malé hrášky. Lusky sú jemné, sladké a vynikajúce surové alebo varené.
- Hrášok cukrový - je na polceste medzi hráškom záhradným a hrachom snežným. Hrášok má pri zbere hrubší, okrúhlejší jedlí struk a vyvinutejšie semená.
- Záhradný hrášok - je tradičný hrášok určený na lúskanie, mrazenie alebo konzervovanie.
Ako Pestovať Hrach Krok za Krokom
Hrach vysádzajte skoro na jar, hneď ako sa dá pôda spracovať - zhruba od marca, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 10 °C. Vysievajte malé dávky každých pár týždňov od skorej jari na zber cez leto až do jesene a pravidelne zbierajte struky, aby ste podporili tvorbu ďalších. Vyberte si teplé, slnečné, chránené miesto s dobre odvodnou pôdou. Pred výsevom si nakopte veľa záhradného kompostu, dobre prehnitého hnoja alebo hubového kompostu, aby ste zlepšili kvalitu pôdy. Ideálne niekoľko týždňov pred sejbou, aby sa pôda usadila. Ak jar prichádza pomaly, pôdu pred výsevom zahrejte a potom sadenice chráňte clonou alebo rúnom. Hrach však vo všeobecnosti uprednostňuje chladnejšie počasie a dobre rastie počas chladnej jari.
Pomocou motyky alebo rýľa si vytvorte plytkú priekopu, približne 22 cm širokú a 3 cm hlbokú. Hrášok zasejte do jedného alebo dvoch riadkov s 30 cm rozostupom, pričom semená rozmiestnite asi 10 cm od seba. Veľkorysé rozostupy medzi radmi zlepšujú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinkami, čo zabraňuje vzniku múčnatky. Semená prikryte zeminou, zľahka spevnite a dobre zalejte. Sadenice by sa mali objaviť do jedného alebo dvoch týždňov.
Naplňte hlboké modulárne podnosy, malé kvetináče alebo kartónové toaletné tuby viacúčelovým kompostom bez rašeliny. Zasejte až tri semená do kvetináča alebo jedno na modul a vložte ich do hĺbky asi 5 cm. Alternatívne môžete zasiať hrach pozdĺž odkvapového kanála naplneného viacúčelovým kompostom bez rašeliny, pričom semená umiestnite vo vzdialenosti asi 7,5 cm od seba na striedačku. Sadenice hrachu udržujte na dobrom svetle a pravidelne zalievajte.
Hrachu sa najlepšie darí v zemi, ale menšie odrody môžete pestovať vo veľkých nádobách. Obmedzený počet rastlín v nádobe znamená, že získate len pomerne malú, ale stále veľmi chutnú úrodu. Použite viacúčelový kompost bez rašeliny a nádobu so šírkou aspoň 45 cm a semená zasejte 7,5 cm od seba a 5 cm hlboko.
Semená hrachu tiež môžete zasiať na zber jemných klíčkov, ktoré si môžete vychutnať v surovom stave v šalátoch. Vhodná je akákoľvek odroda hrachu, aj keď niekoľko odrôd sa predáva špeciálne na tento účel. Semená zasejte kedykoľvek v interiéri, do výsevných misiek naplnených viacúčelovým kompostom bez rašeliny, vložte semená do hĺbky 2,5 cm a rozmiestnite ich vo vzdialenosti 2,5 cm od seba. Sadenice dobre zalievajte a udržujte ich na jasnom svetle. Zbierať ich môžete o tri až štyri týždne, keď budú vysoké 10-15 cm.
Starostlivosť počas Rastu
Keď sa mladé rastliny hrachu usadili a silne rastú, nemali by potrebovať zalievanie, s výnimkou obzvlášť suchých období. Zálievku im doprajte vtedy, keď začnú kvitnúť, a znova o dva týždne neskôr, aby sa struky napučali. Počas zberu pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy na úrovni koreňov a v prípade potreby zalievajte. Hrach zvyčajne dobre rastie vo väčšine pôd bez potreby hnojenia. Väčšina hrachu, okrem trpasličích odrôd, potrebuje podpery, aby sa mohol šplhať a ťahať do hora. U vyšších odrôd použite sieťovinu alebo drôt pripevnený na stĺpiky alebo bambusové palice.
Ochrana pred Škodcami a Chorobami
Hrášok je vo všeobecnosti zdravá a robustná rastlina, ale často potrebuje ochranu pred rôznymi formami záhradnej zveri, ktorá ho rada konzumuje. Myši žerú čerstvo zasiate semená hrachu, takže siatie v interiéri je často bezpečnejšie. Mimo toho pestovanie v interiéri chráni sadenice pred slimákmi a slizniakmi. Pokiaľ pestujete hrášok v záhone, pred slimákmi ho chráňte medenými krúžkami, vysokými bariérami či biologickou ochranou.
- Múčnatka - v počiatočných štádiách sa prejavuje ako biely prach na listoch. Nakoniec preniká do rastlinných tkanív a odčerpáva jej živiny.
- Pleseň hrachová (Peronospora viciae) - huba, ktorá spôsobuje infekciu sadeníc, listov aj strukov.
- Koreňová hniloba - spôsobuje vädnutie, žltnutie a zakrpatený rast hrachu.