Prídavné mená sú neoddeliteľnou súčasťou slovenského jazyka. Spresňujú a konkretizujú význam podstatných mien, čím obohacujú a zároveň zužujú ich významový rozsah. V tomto článku sa zameriame na ich komplexnú charakteristiku, od lexikálneho významu, cez morfologické a syntaktické vlastnosti, až po skloňovanie a stupňovanie.
Všeobecná charakteristika prídavných mien
Z hľadiska lexikálneho významu patria prídavné mená (adjektíva) do roviny základných kvalitatívnych pomenovaní spolu s podstatnými menami, slovesami a príslovkami. Sú najužšie späté so substantívami (podstatnými menami) a spresňujú a zároveň konkretizujú ich význam. Prídavné mená pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, predmetov a javov. Vyskytujú sa vo všetkých jazykových štýloch.
Na základe sémantického významu patria medzi autosémantické (plnovýznamové) slová, majú teda aj lexikálny, aj gramatický význam. Podľa morfologických vlastností sú adjektíva ohybný slovný druh, ohýbajú sa skloňovaním. Na základe syntaktického kritéria patria adj. medzi autosyntaktické slovné druhy (vo vete fungujú ako vetné členy).
Významová charakteristika
Prídavné mená pomenúvajú statické príznaky substancií. Pod statickým príznakom sa rozumejú:
- Priame vlastnosti substantív (dobrý človek, vysoký dom).
- Vlastnosti vyplývajúce zo vzťahu k iným substanciám, dejom alebo okolnostiam (drevený stôl - stôl z dreva, srdcová cieva - cieva srdca).
- Vlastnícky vzťah (otcov kabát - kabát otca, sestrina kamarátka - kamarátka sestry).
Pri významovej odkázanosti prídavné meno obohacuje významový obsah, ale zároveň zužuje významový rozsah podstatného mena (škola - vysoká škola - vysoká škola pedagogická). Významová zladenosť príd. a pod. má dve roviny: spojenie subst. a adj. a proces prechodu adj. k substantívam bez derivácie a bez zmeny formy - substantivizácia. Pri morfologickom tvare triedny (učiteľ), hlavná (stanica), tokajské (víno) namiesto kategórie zhody pri adj. nastúpili morfologické kategórie menného rodu, čísla a pádu. Spodstatnené adj.
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalý guláš
Podstatne menej je prípadov prechodu opačným smerom od subst. k adj., t.j. adjektivizácie subst., pričom niektoré subst. nadobúdajú charakter adj., niekedy až nesklonných. Dochádza tu k oslabenému chápaniu samostatnosti označeného javu - jav sa začína chápať ako vlastnosť (chudák chlap, potvora žena, mrcha deň). Tieto subst. majú v týchto spojeniach funkciu nezhodného prívlastku, nenadobúdajú kategórie adj., a sú expresívnejšie. Okrem toho je medzi nimi aj ten rozdiel, že pri neživotných subst. sa zvyčajne používajú len ohybné podoby, napr. Vzájomná tvarová odkázanosť adjektíva na subst. sa vyjadruje morfologickou kategóriou zhody (kongruencie). Základným konštituentom zhody je práve morfologická kategória rodu. Kongruentné tvary adjektíva niekedy môžu náhradne rozhodovať o zaradení trvale nesklon-ných substantív do príslušného menného rodu (francúzsk-y chargé d`afaires, vážen-á madam, bravčov-é karé, prázdn-e kupé). Kategóriu zhody nemajú len prídavné mená, ale aj adjektívne zámená (môj, aký, žiadny), radové a druhové číslovky (prvý, dvojaký, mnohoraký), a časť násobných čísloviek typu trojnásobný, viacnásobný a slovesné príčastia (hučiaci, volajúci; vyskočivší, naliavší; spadnutý, vyvolaný).
Klasifikácia prídavných mien
Za základné klasifikačné kritérium pri triedení adj. sa považuje kombinované sémanticko-slovotvorné kritérium. Na základe významu a vonkajšej formy sa adj. delia na:
I. Vlastnostné prídavné mená (proprietatívne)
Ich zámenným korelátom je zámeno aký, taký. Označujú vonkajšie a vnútorné vlastnosti. Sú to sekundárne, vždy odvodené vlastnostné prídavné mená. Označujú statické príznaky substancií. Patria sem:
- Kvalifikačné adjektíva: Pomenúvajú také vlastnosti, ktoré buď bezprostredne vyplývajú z empirického poznania a opísania skutočnosti (ostrý, kyslý, žltý), alebo zo subjektívneho hodnotenia (pekný, veselý, pomalý). Podľa miery vzájomného zastúpenia kvalitatívnosti, aprécie a intenzitnosti rozlišujeme dve skupiny kvalifikačných adjektív: kvalitatívne (nestupňujú sa, lebo vyjadrujú krajnú vlastnosť: bosý, holý, slepý. Tvoria rovinu vlastnosti nižšej abstrakcie. Patria sem predovšetkým adj. Akostno-vzťahové adj. sú odvodené. Patria sem hlavne desubstantíva (daždivý, zúbkatý) a deverbatíva (skúšobný, volebný). Možno sem zaradiť aj adjektivizované činné príčastia slovies (rozhodujúci, osviežujúci).Všetky akostné adj. majú v súčasnosti už len tzv. dlhú podobu. Krátke čiže menné tvary majú iba adj. dlžen, vinen, hoden. Krátke tvary môžu stáť len v prísudku (Nie som nikomu nič dlžen.) alebo doplnku (Necítil sa vinen.). Osobitné postavenie má adj. rád - nerád. Nemá paralelnú podobu a nikdy sa nepoužíva ako prívlastok.
- Vzťahové adjektíva: Vzťahové adj. sa tvoria aj deriváciou (predovšetkým príponami - vyše 90%), aj kompozíciou. Väčšou produktivitou sa vyznačuj tvorenie adj. skladaním. Zložené adj. Najrozšírenejšie sú také určovacie zložené adj., ktoré vyjadrujú v prvej časti bližšie určenie, vlastnosť druhého prvku, napr. Okrem zlučovacieho a určovacieho typu rozlišujeme ešte zrazeniny (tie si v prvej časti zacho-vávajú relačnú morfému a majú obrátený slovosled, napr. schopný života - životaschopný, hodný úcty - úctyhodný) a posesívne adj. (niekto alebo niečo má vlastnosť vyjadrenú zlože-ným základovým slovom, ide zväčša o adjektívno-substantívny základ, napr. Vzťahové adj. sa vnútorne členia na dve samostatné skupiny, a to na klasifikačné (vyj. číry vzťah, často len veľmi všeobecnej súvislosti s javom, ktorý pomenúva fundujúce slovo odvo-deného adj., napr. krupicový, vajcový, strelný. Nedajú sa stupňovať.) a vzťahovo-akostné (primárne vyj. vzťah a v tomto pôvodnom význame sa nestupňujú, sekundárne však aj vlast-nosť a vtedy pri posunutí významu nadobúdajú lexikálno-gramatickú kategóriu stupňovania: raketový (motor) - raketový (= prudký) štart, drevený (stôl) - drevený (=meravý) tanečník.
- Druhové adjektíva: Tvoria významnú a pomerne početnú skupinu vzťahových adj. Tvoria sa od všeobecných subst. po-menúvajúcich prevažne zvieratá alebo osoby (skutočné i fiktívne), preto sa nazývajú aj zviera-cími alebo živočíšnymi adjektívami. Tvoria sa predovšetkým príponou -í, -ia, -ie, a to vtedy, keď sa má vyjadriť vzťah k celému rodu, nie k jednotlivcovi, napr. lev - leví, -ia, -ie; netopier - netopierí, -ia, -ie. Čiastočne závislým variantom konverzného slovotvorného formantu -í, -ia, -ie je príponový slovotvorný formant -ací. Tvoria sa ním druhové adj. k názvom zvierat stredného rodu zakon-čených na -a (jahňa - jahň-ací, kozľa - kozľ-ací). Podobne je to i pri slove knieža - kniež-ací. Pred variantnou príponou -ací v subst. Pri odvodzovaní druhových adj. sa v slovotvornom základe realizuje alternácia vokál/nula, a to e/0 (pes - psí, srnec - srnčí) alebo o/0 (orol - orlí, voš - vší). Pri tvorení druhových adj. sa niekedy vedľa seba vyskytujú slovotvorné varianty tvorené od toho istého základu aj konverzným formantom -í, aj príponovým formantom -ací(rybí/rybací)V niektorých prípadoch sa druhové adjektívum netvorí formantom -í/-ací, ale formami vzťa-hových adj. -ský, -ový (kôň - konský), resp. adj. tvorené obidvoma typmi formantov jestvujú popri sebe v rovnakej platnosti (vôl - volí/volský, pstruh - pstruží/pstruhový).
II. Privlastňovacie prídavné mená
Ich zámenným korelátom je opytovacie zámeno čí, čia, čie. Označujú príslušnosť, vyjadrujú, komu alebo čomu určitá vec patrí. Pýtame sa na ne otázkou Čí? Čia? Privlastňovacie adj. sú desubstantíva, tvoria sa len od názvov substancií chápaných ako živé bytosti (osoby a zvieratá). Od maskulín sa tvoria príponou -ov/-a, -o (bratov, Jurajov, psov), od feminín sa tvoria príponou -in/-a, -o (susedkin, Aničkin, veveričkin). Privlastňovacie adj. sa tvoria len k menám mužských a ženských osôb a zvierat. Od neutier je tvorenie vylúčené. Netvoria sa ani od všeobecných a vlastných subst., ktoré majú podobu adj. Pomerne zriedka sa privlastňovacími príponami -ov/-in tvoria adj. k názvom zvierat (ak ide o jednotlivé zviera alebo o personifikáciu: psova (Dunčova) búda, medveďov brloh). Ak je majiteľ veci bližšie určený privlastňovacím zámenom, existujú dve možnosti vyjadrenia: môjho otcova roľa - roľa môjho otca, tvojej matkina záhrada - záhrada tvojej matky. Druhý spôsob vyjadrenia má knižnejší, oficiálnejší ráz.
Stupňovanie prídavných mien
Stupňovanie je lexikálno-gramatická kategória adj. Stupňujú sa len akostné adj., aj to nie všetky. Formy jednotlivých stupňov možno pokladať za súčasť lexémy príslušného adjektíva, nie za osobitné lexikálne jednotky.
Prečítajte si tiež: Druhy rýb
Možnosť stupňovania ako kritérium klasifikácie adj.:
- Stupňované - majú stálu kategóriu stupňovania.
- Stupňovateľné - nadobúdajú kategóriu stupňovania pri posunutí významu. Ich základný význam je síce vzťahový a v takomto význame sa preto nedajú stupňovať: drevený (stôl) = stôl z dreva, detské (šaty) = šaty pre deti, živý (tvor) = tvor, ktorý žije. V prenesenom význame môžeme vzťahové prídavné mená stupňovať. Peter s tými jeho krokmi je drevenejší ako Milan.
- Nestupňovateľné - nemôžu mať kategóriu stupňovania, nikdy sa nestupňujú. Stupňovanie je vylúčené pri privlastňovacích a druhových adj. Z akostných adj. sa nestupňujú tie, čo vyjadrujú krajný príznak, ktorý je kvalitatívne nepremenný, absolútny (živý, mŕtvy, nebohý, nemý, slepý, bosý, holý, nahý, zdravý, chorý, cudzí, číry, prázdny), sekundárne adj. (tehlový, gaštanový, oceľový), adj., ktoré sú súčasťou odborného termínu alebo vlastného subst.
Stupne prídavných mien:
- Pozitív (1. stupeň): Je to stupeň základný, významovo i formálne bezpríznakový.
- Komparatív (2. stupeň): Vyjadruje väčšiu mieru vlastnosti substancie ako iná, ku ktorej sa prirovnáva. Tvorí sa pridaním formantu -ší alebo -ejší k tvarotvornému základu adj. Formant -ší je dvojmorfémový, skladá sa z modifikačnej morfémy -š a z relačnej morfémy skloňovacieho typu cudzí: -í, -ia, -ie. Tento format sa používa pri adj. neodvodených a pri ktorých tvarotvorný základ sa končí:-len na jednu spoluhlásku (okrem sykaviek a v niektorých prípadoch aj na p, m, t), napr. mladý, chudý, suchý, divý, starý, tupý, strmý, bohatý;-na dnes už neživé derivačné morfémy -k-, -ok-, -ek- a ktoré pri tvorení komparatívu vypadá-vajú, napr. Pri niektorých adj. sa dlhá samohláska alebo dvojhláska v tvarotvornom základe adj. skracuje (úzky, blízky, biely)- vokalická kvantitatívna alternácia typu dlhý vokál/krátky vokál. Formant -ejší je trojmorfémový, pôvodný formant -ší je rozšírený o interfigovanú morfému -ej-. Pri takýchto adj. Alternácia typu dlhý vokál/krátky vokál je tu obmedzená len na jediné pomenovanie (čierny - černejší; ie/e). Táto alternácia sa postupne likviduje a dvojhláska -ie- sa ponecháva (čiernejší). Takisto sa realizujú konsonantické alternácie typu: d/ď, t/ť, n/ň, l/ľ (dutý, krásny, rýchly). Pri niektorých neodvodených adj. sa komparatív tvorí nepravidelne. Ide o tzv. nepravidelné stupňovanie. Majú ho tieto adj.: dobrý - lepší, zlý - horší, malý - menší, veľký - väčší, pekný - krajší. Komparatívny tvar sa tvorí zo supletívneho základu. Supletivizmus je pri adj. častejší ako pri subst. (človek - ľudia). Tvar krajší s neuvedomuje ako komparatív k adj. krásny, ale (nepravidelný) tvar adj.
- Superlatív (3. stupeň): Vždy sa tvorí úplne pravidelne pomocou predpony naj-, ktorá sa pridáva ku komparatívu (najmilší, najhrubší). Mechanické tvorenie tretieho stupňa adj.
Stupňovanie môže byť:
- Syntetické: 2. a 3. stupeň sa tvoria pomocou prípon. Základným a bezpríznakovým typom skloňovania je vzostupné relatívne syntetické stupňo-vanie.
- Analytické (opisné, viacslovné): 2. a 3. stupeň sa tvorí spojením základnej podoby adj. s 2. a 3. stupňom prísloviek veľa (mnoho) a málo: viac, najviac - menej, najmenej.
Ostatné typy (zostupné,absolútne,analytické) sú príznakové, resp. sa vôbec nerealizujú. Kategória stupňovania je vždy trojčlenná, ma tri gramémy: pozitív, komparatív, superlatív.
Skloňovanie prídavných mien
Skloňovanie prídavných mien je sústava relačných morfém na realizáciu zhody adj. s nadradeným subst. Pre skloňovanie adj. a adjektiválií sa používa termín kongruentné skloňovanie,ktoré sa vyznačuje tým,že podoba tvaru je určovaná tvarom toho slova, ktoré je bližšie určované (vysoký strom - rod,číslo, pád adj. vysoký je určovaný tvarom subst. strom, ktoré je zasa determinované adj. V súčasnej slovenčine jestvuje len tzv. zložené skloňovanie adj. s charakteristickými dlhými relačnými morfémami, ktoré sú výsledkom stiahnutia (kontrakcie) koncovej samohlásky menného základu adj. a prvej slabiky zámena (dobra jeho → dobrého). Adj. má osobitné tvary pre všetky pádové formy všetkých troch rodov v obidvoch číslach, aj keď niektoré z týchto tvarov sú synkretické (tvarovo totožné). Celkove je v slovenčine možných 23 modifikácii zhody adj. s nadradeným subst., a to 15 v singulári a 8 v pluráli.
Prečítajte si tiež: Kultúrne vykorenenie Inuitov prostredníctvom tetovania
Podľa zakončenia adj. v N sg. sa rozlišujú tieto skloňovacie vzory:
- Pekný: Tvrdé zakončenie. Je to tvrdý vzor a je spomedzi všetkých vzorov adj. najrozšírenejší. Skloňujú sa podľa neho: subst., ktoré vznikli substantivizáciou adj., adjektiváliá, ktoré majú v N sg. relačnú morfému -ý, -á, -é/-y, -a, -e (aký, ktorý, každý, iný, taký, samý, prvý, piaty, vyvolaný, schválený, ustatý, zaplatený). Skloňovanie adj. vzoru pekný je v súčasnej spisovnej slovenčine ustálené. Pádové prípony sa skracujú pod vplyvom rytmického krátenia. Konsonanty d, t, n, l sa pre vokálmi -í, -i -e vy-slovujú tvrdo. Vlastné mená inoslovenského pôvodu sa v spisovnej slovenčine skloňujú ako adj. Niektoré vlastné mená sa neskloňujú ako adj. ale ako subst. (Tolstoj - Tolstoja namiesto Tolstého, Trubeckoj - Trubeckoja namiesto Trubeckého). Gramatická prípona s-ý sa nachádza len vo vzore pekný: vysoký strom, s múdrym chlapcom, o dobrých ľuďoch.
- Cudzí: Mäkké zakončenie. Je to mäkký vzor a zahŕňa svojím skloňovaním primárne i sekundárne vlastnostné adj., subst. vzniknuté ich substantivizáciou, komparatívy i superlatívy adj. a adjektiváliá, ktoré majú v N sg. subst., ktoré vznikli substantivizáciou adj. Vzory pekný a cudzí sú vlastne variantmi toho istého typu. Rozdiel je len v pravopise a v tom, kde je v prípade tvrdého vzoru pekný dlhý vokál é, á, ú (pekného, - á, -ú) je v mäkkom vzore cudzí dvojhláska ie, ia, iu. V podstate nastáva priblíženie mäkkého vzoru cudzí k tvrdému vzoru pekný (o peknom, o cudzom; s peknou, s cudzou; o peknej, o cudzej - G, D, L). Skloňujú sa podľa neho prídavné mená, ktoré majú v N sg. pred pádovou príponou -í, -ia, -ie mäkkú spoluhlásku c, dz, č, dž, š, ž (patria sem aj tvary druhého a tretieho stupňa príd. mien).
- Páví: Druhové vlastnostné adj. Je to mäkký vzor, teoreticky je neuzavretý a produktívny. K druhovým adj. s príponou -í, -ia, -ie patria adj. utvorené od názvov zvierat a iných živočíchov alebo bytostí zakončené na -ík, (brhlík, červík, kamzík, kolibrík). Nastáva tu striedanie í/i v koreňovej slabike pred slovotvornou príponou (brhličí, červičí). Zároveň sa tu realizuje aj konsonantická alternácia k/č pred slovotvornou príponou -í. Rovnako treba uplatňovať obidva druhy alternácie aj pri tvorení živočíšnych adj. Zákonitosť striedania á/a sa rozširuje i na ďalšie prípady uvádzaním dvojtvarov (vták - vtáčí/vtačí), ako i na striedanie ú/u (kohút - kohútí/ kohutí). Podľa vzoru páví sa skloňujú druhové (živočíšne) adj. utvorené príponou -í, -ia, -ie od zvieracích subst. (lev - leví), od niekoľkých osobných (skutočných aj fiktívnych) subst. (človek - človečí, baba - babí, striga - stridží, obor - obrí) a výnimočne aj od subst. označujúcich veci (v umeleckom a hovorovom štýle), napr. socha -soší, smrek - smrečí. V skupine adj. vzoru páví sa vyskytujú aj adj. odvodené od subst. Pretože po spoluhláske j nemôže byť z foneticko-fonologických príčin dvojhlásky ia, ie, iu pádové prípony obsahujúce vokály sa skracujú: papagájeho, papagájemu, papagája (N sg. feminína), papagáju. Adj., ktorých tvarotvorný základ sa končí na ď, ť, ň, ľ, napr. hadí, kohútí/kohutí, vraní, včelí zachovávajú mäkkosť spoluhlásky vo všetkých pádoch.
- Otcov: Podľa vzoru otcov sa skloňujú privlastňovacie prídavné mená odvodené príponou -ov, -ova, -ovo od podstatných mien mužského rodu: otcov, bratov, strýkov, ujov, chlapov, susedov, Martinov, Igorova, Zdenovo. V nominatíve a akuzatíve singuláru stredného rodu má vždy zakončenie -o: otcovo auto, strýkovo pero. Pozor! N pl. muž. r. živ. Vzor otcov, matkin: otcovi kamaráti, matkini priatelia (N pl.). Ale! I pl. Podstatné mená mužského rodu skloňujúce sa ako životné majú v N pl.
Tabuľka skloňovania vzoru otcov a matkin
| Pád | sg.m. r. živ. | sg.m. r. neživ. | sg.ž. r. | sg.str. r. |
|---|---|---|---|---|
| N | otcov | otcov | otcova | otcovo |
| G | otcovho | otcovho | otcovej | otcovho |
| D | otcovmu | otcovmu | otcovej | otcovmu |
| A | otcovho | otcov | otcovu | otcovo |
| L | otcovom | otcovom | otcovej | otcovom |
| I | otcovým | otcovým | otcovou | otcovým |
| pl.m. r. | otcovi |
| Pád | sg.m. r. živ. | sg.m. r. neživ. | sg.ž. r. | sg.str. r. |
|---|---|---|---|---|
| N | matkin | matkin | matkina | matkino |
| G | matkinho | matkinho | matkinej | matkinho |
| D | matkinmu | matkinmu | matkinej | matkinmu |
| A | matkinho | matkin | matkinu | matkino |
| L | matkinom | matkinom | matkinej | matkinom |
| I | matkiným | matkiným | matkinou | matkiným |
| pl.m. r. | matkini |
Použitie prídavných mien v jazykových štýloch
Prídavné mená sa vyskytujú vo všetkých jazykových štýloch. Často tvoria pestré synonymické rady, ktoré nájdeme v umeleckých, odborných, ale aj publicistických textoch (napr. Dôraznou, nebojácnou a tvrdou hrou sa im podarilo vyhrať.). Stupňovanie prídavných mien sa využíva v nepriamom opise, napr.: Videl som už aj krajšiu kresbu. - Toto nebol najlepší výkon.
Špeciálne prípady
- Zložené prídavné mená: V prípade, že chceme vyjadriť jednotnosť, celistvosť dvoch prídavných mien (napr. farby čierno-žlto-červená - napr. zástava s jasne oddelenými jednotlivými farebnými plochami), národy (slovenský a anglický = slovensko-anglický, francúzsky a slovenský = francúzsko-slovenský).
- Pozor na N pl. muž. r. živ. pri vzore otcov a matkin: otcovi kamaráti, matkini priatelia (N pl.). Ale! I pl. Podstatné mená mužského rodu skloňujúce sa ako životné majú v N pl.
Záver
Prídavné mená sú rozsiahla a komplexná kategória slovenského jazyka. Ich správne používanie a skloňovanie je kľúčové pre jasné a presné vyjadrovanie. Tento článok poskytol ucelený pohľad na túto problematiku, od ich významu a klasifikácie, cez stupňovanie a skloňovanie, až po ich použitie v rôznych jazykových štýloch. Dúfame, že vám tento článok pomohol lepšie pochopiť prídavné mená a ich úlohu v slovenskom jazyku.