Grónsko, najväčší ostrov sveta, ktorý nie je kontinentom, láka svojou rozmanitosťou a rozsiahlymi možnosťami pre objavovanie. Cesta do tohto odľahlého kúta sveta si vyžaduje značné úsilie, no odmenou sú nezabudnuteľné zážitky a spoznávanie unikátnej kultúry. Avšak, za krásami grónskej prírody sa skrýva aj problematická história, ktorá ovplyvnila život Inuitov a ich tradície, vrátane tetovania.
História Grónska v skratke
Príchod prvých obyvateľov do Grónska sa datuje do obdobia pred 4 500 rokmi, keď sem z Ázie cez Beringov prieliv dorazili ľudia Saqqaq. Títo však podľa vedcov neboli priamymi predchodcami dnešných Inuitov. Okolo roku 800 n. l. prišla Dorsetská kultúra a až v 15. storočí sa objavili múmie, ktoré sú považované za predkov súčasných Inuitov.
Grónsko, v preklade Zelená krajina, pomenoval Erik Červený, ktorého rodina bola vyhostená z Islandu za vraždu. Vikingovia tu žili približne 500 rokov a ich zánik je dodnes záhadou.
Po 300 rokoch bez prítomnosti Európanov prišiel v roku 1721 nórsky luteránsky farár Hans Egede, ktorý v Godthaabe postavil drevenicu. Jeho príchod znamenal začiatok novej éry pre Grónsko, no zároveň aj zásah do tradičného života Inuitov.
Hans Egede a kultúrne vykorenenie Inuitov
Hans Egede je v očiach mnohých belochov vnímaný ako človek, ktorý priniesol nevzdelaným domorodcom poznanie Boha a dal im zmysel života. Avšak, táto zmena mala aj negatívne dôsledky. Egede je zodpovedný za to, že pre Inuitky bolo tetovanie posledných 100 rokov stigmou a čímsi zlým, diabolským. Šamanizmus a mnoho tradičných vecí sa stalo obsolentnými a započalo sa kultúrne vykoreňovanie Inuitov. Bol zodpovedný za epidémiu kiahní v roku 1730.
Prečítajte si tiež: Rezeň z Azkabanu: recenzia
Egede a jeho rodina založili školy a priniesli do Grónska západnú vzdelanosť a základy modernej medicíny. Celkovo prispel k formovaniu modernej grónskej spoločnosti.
Tetovanie ako stigma
Pred príchodom Egedea bolo tetovanie pre Inuitov dôležitou súčasťou kultúry. Slúžilo ako symbol identity, príslušnosti k určitej skupine, ale aj ako ochrana pred zlými silami. Ženy si tetovaním zdobili tvár, ruky a telo, pričom každý vzor mal svoj vlastný význam. S príchodom kresťanstva a pôsobením misionárov sa však tetovanie začalo vnímať ako pohanský zvyk a stigma. Inuitky, ktoré si tetovanie nechali, boli spoločnosťou odsudzované a považované za menejcenné.
Súčasnosť a budúcnosť Grónska
V roku 2008 Grónčania hlasovali za väčšie práva pre svoju vládu Naalakkersuisut. Na obrovskom ostrove sa našlo zlato, ropa a je jasné, že je tu mnoho iných nerastných surovín. Dáni tvrdia, že sa ich neoplatí ťažiť, že ťažba je drahá. A tak je dnes chabá grónska ekonomika postavená na rybolove, a teraz (najnovšie) sa snaží o rozvoj turizmu. Pri ploche 2,1 milióna km2 a 57 000 obyvateľoch ide o najredšie osídlenú oblasť Zeme.
Grónsky premiér Múte Egede stojí na čele ľudovej strany Inuit Ataqatigiit, ktorá dlhodobo presadzuje predstavu grónskej nezávislosti a v roku 2021 vyhrala parlamentné voľby. Vo svojom novoročnom prejave na rok 2025 vyjadril opätovne silnú podporu myšlienke nezávislosti Grónska, vyzval na „pretvorenie našej budúcnosti“ a oslobodenie sa z „okov kolonializmu“. Grónčania nevedia Dánom zabudnúť ich koloniálne praktiky. Hoci je dnes dánsky prístup iný než v minulosti, od obdobia násilných sterilizácií, unášania detí do Dánska a podánšťovania grónskeho obyvateľstva ubehlo len pár desaťročí. Pre predstavu Slovákov poviem, že v čase, keď do Československa v roku 1968 vstúpili sovietski vojaci, Dáni násilne sterilizovali 4500 žien, teda polovicu žien v plodnom veku, s cieľom znížiť pôrodnosť a zvýšiť dánsky vplyv na ostrove. Sila emócií je však aktuálne v Grónsku silnejšia.
Už v roku 2017 oznámila Čína svoju Arktickú stratégiu s cieľom vybudovať Polárnu Hodvábnu cestu a odvtedy systematicky pracuje na zachytení sa na strategicky ohromne dôležitom ostrove. Už v roku 2017 tvorili čínske investície asi 12 % grónskeho štátneho rozpočtu. Možnosti Kodane reagovať na to sú obmedzené, keďže právomoci odovzdala do rúk Grónčanom. V roku 2022 začali prichádzať do rybárskeho priemyslu prví čínski robotníci. Na západnom pobreží ich bývalo asi 50. Čína sa aktívne zapája do projektov ťažby uránu v Kuannersuite aj železnej rudy v Isua. V jej snahe ju brzdia len USA. Bez USA by zrejme už dnes mala monopol na ťažbu vzácnych kovov v Grónsku - podobne ako sa to stalo v mnohých krajinách Afriky či Južnej Ameriky. Snahu Číny o kúpu starej námornej základne, ktorú Dáni opustili, vetoval Washington a v roku 2019 len silný americký tlak vytlačil Čínu z projektu výstavby dvoch nových letísk v Grónsku. V prípade nezávislosti Grónska existuje odôvodnená obava, že Grónsko otvorí prístup k ťažobným projektom a svojej infraštruktúre Číne, pripravenej investovať milióny eur s cieľom získať prístup k obrovskému nerastnému bohatstvu a námorným cestám otvárajúcim sa v dôsledku globálneho otepľovania. Európa sa tvári, že sa jej to netýka. Aj z tohto pohľadu treba vidieť na prvý pohľad šialený Trumpov nápad.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o rímskych kostoloch
USA majú s Grónskom dlhodobý vzťah a snaha Trumpa o kúpu Grónska nie je nová. Od roku 1840 sa na Dánsko obracali americkí prezidenti opakovane. Aj známy prezident Harry Truman ponúkol Dánsku za ostrov 100 miliónov dolárov v zlate. Dáni odmietli. Na začiatku druhej svetovej vojny postavili doteraz najpoužívanejšie letisko v mestečku Kangerlussuaq a dlhodobo prevádzkujú strategickú vojenskú základňu Thule na severozápade Grónska, do ktorej plánujú investovať 4 miliardy dolárov. Grónsko je pre USA extrémne dôležité pre ich systém včasného varovania proti balistickým strelám. Dánsko je, samozrejme, v panike.
Donald Trump jr. Do tejto debaty sa zapojil aj mladý Donald Trump. V čase horlivých debát o americkej budúcnosti Grónska sa vydal na výlet do Nuuku. A potom vytiahol telefón, aby zavolal tatovi. Zaujímavosťou je, že Donald Trump junior pristál na novotvorenom letisku, ktoré sa oficiálne otvorilo až koncom roka 2024.
Ak sa aprílové referendum skončí víťazstvom zotrvania Grónska v Dánsku, nič sa meniť nebude. Ak však Grónsko vyhlási nezávislosť, bude mať na výber dve cesty - čínsku alebo americkú. Keďže o obranu ostrova sa starajú americké vojská, treba veriť, že si vyberie túto cestu. Alebo… a tu sa dostávame k Trumpovmu snu, udeje sa nepredstaviteľné a Grónsko sa naozaj stane 51.
Záver
Grónsko prechádza zložitým obdobím, v ktorom sa stretávajú historické vplyvy s modernými výzvami. Kultúrna identita Inuitov bola v minulosti potláčaná, no dnes sa Grónsko snaží nájsť svoju vlastnú cestu a definovať svoju budúcnosť. Či už sa stane nezávislým štátom alebo zostane súčasťou Dánskeho kráľovstva, je dôležité, aby si zachovalo svoju jedinečnosť a rešpektovalo tradície svojich pôvodných obyvateľov.
Prečítajte si tiež: Delikátny recept s rybou svätého Petra