Pôst, vnímaný mnohými len ako obmedzenie jedla, má oveľa hlbší význam, ktorý presahuje len diétne obmedzenia. V kontexte liturgického kalendára, ale aj v širšom ponímaní, predstavuje pôst obdobie sebareflexie, duchovnej obnovy a zamerania sa na podstatné hodnoty. Hoci má pôst hlboké korene v náboženských tradíciách, jeho prínosy pre zdravie a celkovú pohodu sú čoraz viac uznávané aj v modernej spoločnosti.
Pôst v liturgickom kontexte
Podľa liturgického kalendára začína pôstne obdobie v roku 2023 v stredu 22. februára a končí sa 6. apríla. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôst vníma ako časové obdobie štyridsiatich dní pred Veľkou nocou. Začína sa na Popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, keď Cirkev slávením večernej svätej omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti začína sláviť Veľkonočné triduum, teda trojdnie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána. V tom čase veriaci má prejaviť svoju vieru: intenzívnou modlitbou napríklad liturgie hodín, svätého ruženca, krížovou cestou alebo čítaním Svätého písma.
Historický a kultúrny význam pôstu
Z historického hľadiska mal však pôst celkom iný význam, keďže išlo o prirodzený kolobeh prírody. Po zimnom období ľuďom dochádzali zásoby, pričom v komorách im zväčša zostali len zemiaky, obilniny a rôzne semená. Prirodzene sa teda uskromňovali, nejedli mäso, či mastné jedlá. Veľkonočný pôst má výrazné liturgické korene. Potrebu postiť sa mali aj oveľa staršie národy a pohania, ktorí cítili nutnosť odľahčiť jedálničku po zime, kde nebola núdza o mastné a ťažké pokrmy. S pôstom sa ale stretneme aj v mnohých iných učeniach, zaoberajúcich sa telom a mysľou. Obdobie po zime sa nazývalo predjarí a boli pre neho typické najrôznejšie rituály spojené s posilnením zdravia, tela i ducha. V rade miest, dedín i mestysov je Veľká noc významnou spoločenskou a kultúrnou udalosťou spojenou práve s miestnymi obyčajmi.
Pôstne nedele a ich význam
Pôstne nedele majú väčšinou názvy odkazujúce na to, čo sa daný deň konzumuje, alebo robí:
- Líščia nedeľa (26. február): Na líščiu nedeľu mamičky napiekli praclíky v rôznych tvaroch a vešali ich vonku na vetvičky. Deti potom poslali hľadať niečo, čo im líšky vonku zanechali.
- Pražná nedeľa (5. marec): Má názov odvodený od klasického pokrmu, ktorý sa tento deň tradične pripravoval.
- Kýchavá/kýchavičná nedeľa (12. marec): Korene môžeme nájsť už v ranom stredoveku, keď vo veľkom vyčíňal mor a cholera.
- Družobná nedeľa (19. marec): Spája sa so zvykom, keď dievčatá dávali najavo priazeň chlapcom.
- Smrtná nedeľa (26. marec): Patrí zrejme k najznámejším dňom pôstu a je spojená s prastarým pohanským zvykom „Vynášanie Morany“. Tá tradične symbolizovala zimu, ktorá teraz odchádza a k moci sa dostáva bohyňa jari Vesna.
- Kvetná nedeľa (2. apríl): Po kvetnej nedeli tradične nastával Svätý alebo Pašijový týždeň. V tento deň sa pozornosť upína k výzdobe domácnosti - chodilo sa na bahniatka, ktoré sa dávali napríklad do drevenej vázy a maľovali sa vajíčka. Medzi najtradičnejšie techniky patrí maľovanie voskom, farbenie v cibuli aj dúhová batika.
Svätý týždeň a jeho dni
- Modrý pondelok (3. apríl): Názov je odvodený od zdobenia kostolov modrým, či fialovým suknom. O tomto dni sa všeobecne traduje, že by sa nemalo pracovať. Je tomu ale práve naopak. Modrým pondelkom sa začína jarné upratovanie, ktorým ľudia pomyselne vyháňajú zimu zo všetkých kútov príbytku. Nebolo nezvyčajné využívať aj niektoré pohanské zvyklosti, ako zapaľovanie sviece a pod.
- Šedivý utorok (4. apríl): Šedivý utorok sa stále nesie v duchu jarného upratovania.
- Škaredá streda (5. apríl): Na škaredú stredu si pripomíname zradcu Judáša Iškariotského, ktorý sa v tento deň údajne mračil. A samozrejme pokračuje veľké jarné upratovanie.
- Zelený štvrtok (6. apríl): Zelený štvrtok je piatym dňom Svätého týždňa, piekli sa sladké Judáše s medom a zabúdať by sa nemalo ani na prácu na záhrade. Rastliny zasadené v tento deň vraj nenapadnú žiadni škodcovia. Prípravy na Veľkú noc na Zelený štvrtok vrcholia a pohostiť rodinu by sme mali pokrmom zelenej farby. Odporúča sa špenát, žihľavová plnka, hrášok, či hrach.
- Veľký piatok (7. apríl): Na Veľký piatok chlapci obchádzali stavenia s rapkáčmi a nahrádzali tak zvonenie zvonov (tie v tento deň na žiadnom kostole zvoniť nebudete počuť). Voda má tiež v tento deň magickú moc. Mali by sme preto skočiť do potoka a otužiť sa. Podľa povestí sa otvára zem a odkrývajú poklady. Nie je od veci pripraviť pre deti napríklad honbu za pokladom.
- Biela sobota (8. apríl): Vrcholia prípravy na Veľkonočnú nedeľu a pondelok.
- Boží hod veľkonočný (9. apríl): Ľudia do kostola nosia v prútenom koši baránka, mazance, domáce maslo (to sa vtĺkalo do drevených foriem na maslo), aj najrôznejšie mäsové pokrmy. Pri drevenom stole sa schádzala aj širšia rodina pri tradičných pokrmoch, ktoré sa líšia kraj od kraja.
- Veľkonočný pondelok (10. apríl): Za vrchol osláv sa považuje Veľkonočný pondelok, kedy sa tradične chodí s korbáčom spleteným z vŕbových prútikov.
Pôst a zdravie
Vedeli ste však, že pôst a zdravie spolu navzájom súvisia? Pôst dokáže očistiť telo od škodlivín, uľahčiť a urýchliť trávenie a takisto pomôcť pri redukcii hmotnosti. Nutriční špecialisti pôst vrelo odporúčajú a každoročne nájdete na jar množstvo rád, ako postupovať pri jarnej detoxikácii organizmu. Zamerať by sme sa mali predovšetkým na detoxikáciu pečene (tá údajne cez zimu dostáva najviac zabrať), čo urobíme najlepšie vynechaním mäsa, alkoholu, kofeínu, cukru, ale aj čierneho čaju. Naši predkovia si prevažne pochutnávali na naklíčenom obilí, pokrmoch zo strukovín a kyslej kapusty.
Prečítajte si tiež: Tradičné pôstne jedlá
Ako držať pôst?
Pôst môžete dodržiavať viacerými spôsobmi. Môžete sa rozhodnúť pre dlhodobé liečebné hladovanie, pre prerušované hladovanie, či jednodňový pôst. Všetko závisí od vašich fyzických (ale aj psychických) možností, ale tiež od toho, čo chcete pôstom docieliť.
- Jednodňový pôst: Ak sa vám to zdá veľmi náročné, môžete si dopriať zeleninové šaláty. Nutná je však dostatočná hydratácia! Cieľom tohto pôstu je uľahčiť tráveniu.
- Dlhodobý pôst: Nebojte sa, nejde o týždne bez jedla. Dlhodobý pôst je skôr obdobie, počas ktorého vynecháte mäso a mäsové výrobky. Na takýto pôst je ideálne práve obdobie pred Veľkou nocou, kedy počas liturgického kalendára začína pôst, a ktoré trvá 40 dní. Ide o veľkú očistu tela po zimnom období.
- Prerušovaný pôst: V rámci neho jete počas menšej časti dňa prakticky bez obmedzení a počas väčšej časti dňa (12-16 hodín) dodržiavate pôst.
Odborníci varujú, že pôst nemá zmysel, ak ho držíte jeden alebo dva dni a ostatné dni v týždni sa prejedáte. Je potrebné stravovať sa rozumne neustále, bez ohľadu na pôst. Vhodné je dopĺňať vitamíny (vitamín C, vitamín A, vitamíny skupiny B) a minerály (magnézium, zinok, draslík, vápnik). A čo by ste mali obmedziť? Určite uznáte, že tí, čo sa stravujú striedmo, sú omnoho zdravší ako ľudia, ktorí sa prejedajú. POZOR! Pôst však nie je pre každého.
Prerušovaný pôst (Intermittent Fasting - IF)
V súčasnosti zažíva prerušovaný pôst, známy tiež ako intervalový pôst, skutočný rozmach. Ak je telo nepretržite zásobované jedlom, nie je potrebné, aby siahalo na zásoby a odbúrava tuk. Naopak, prebytočné kalórie sa v tele ukladajú, čo môže viesť k prírastku hmotnosti v závislosti od individuálneho denného režimu (sedavé zamestnanie verzus zamestnanie náročné na energiu).
Prerušovaný pôst (anglicky intermittent fasting) nie je diéta v tradičnom zmysle. Skôr než obmedzovanie konkrétnych potravín sa zameriava na to, kedy jete. V podstate ide o striedanie období, kedy prijímate jedlo, s obdobiami, kedy nejete, teda držíte pôst. Už z jeho názvu sa dá veľmi jasne odvodiť, že v čase jeho dodržiavania človek neprijíma žiadnu potravu. Od 40-dňového veľkonočného pôstneho obdobia sa „IF“ odlišuje tým, že sa zameriava na čas (v priebehu dňa), keď je možné jesť a na čas, kedy už alebo ešte nie. Konkrétne potraviny a jedlo však nezakazuje. Ide o veľmi populárny stravovací trend súčasnosti, ktorému prepadli aj mnohé hollywoodske hviezdy, medzi nimi napríklad herecké esá ako Jennifer Aniston, Halle Berry či Cameron Diaz.
Rôzne metódy prerušovaného pôstu
Prerušovaný pôst sa dá realizovať v rôznych obmenách. Najčastejší a „najobľúbenejší“ je pomer 16 (hodín „hladovania“) a 8 (hodín konzumácie). Po uplynutí 8-hodinového limitu je dovolené už len piť, a to predovšetkým vodu, ale aj nesladený čaj či kávu (rovnako) bez cukru. Rozmedzie držanie pôstu je možné meniť. Často sa však v tejto súvislosti spomína aj „diéta“ 5:2, keď človek päť dni v týždni jedáva „normálne“ a dva dni takmer alebo vôbec nič, respektíve denný príjem kalórií obmedzí na 500, maximálne 600. Navyše, ako sme sa dozvedeli v príslušnom podcaste s gastroenterológom - pánom doktorom Petrom Minárikom, tento druh postenia (sa), sa neodporúča.
Prečítajte si tiež: Praktizovanie riadeného pôstu
- 16/8 metóda: Jedná sa o najbežnejšiu variantu, kedy pôst trvá 16 hodín denne a jedlo je konzumované v 8-hodinovom okne.
- Eat-Stop-Eat: Tento prístup zahŕňa pôst po dobu 24 hodín raz alebo dvakrát týždenne.
Výhody a riziká prerušovaného pôstu
Prerušovaný pôst môže prinášať niekoľko významných výhod pre zdravie z hľadiska metabolických faktorov. Jedna štúdia skúmala vplyv prerušovaného pôstu v porovnaní s klasickou diétou s obmedzeným príjmom kalórií (Antoni 2018a). Vedci pozorovali významne väčšie zlepšenie krvného tlaku, ako aj metabolizmu glukózy a lipidov po jedle (C-peptidová a triacylglycerolová odpoveď) v skupine, ktorá držala pôst dva zo siedmich dní v týždni. V malej pilotnej štúdii navyše preukázali, že časovo obmedzený príjem stravy môže významne znížiť príjem energie u ľudí s nadváhou, ktorí prijímali potravu podľa ľubovôle (bez obmedzenia jej množstva) (Antoni 2018b).
Výskumy naznačujú, že prerušovaný pôst môže zlepšiť citlivosť na inzulín a znížiť hladiny inzulínu v krvi, čo môže znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu a podporovať zdravie mozgu a dlhodobej kognitívnej funkcie. Niektoré štúdie na zvieratách ukazujú, že prerušovaný pôst môže podporovať neurogénne procesy, čo znamená rast nových neurónov. Výskumy na zvieratách naznačujú, že prerušovaný pôst môže predĺžiť životnosť a zlepšiť kvalitu života.
Vysoko variabilné koncepcie štúdií však veľmi sťažujú pripísanie jednoznačných výhod prerušovanému pôstu a nie diéte formou obmedzenia kalorického príjmu. Aj keď sa zmena stravovania formou metódy 16: 8 zdá jednoduchá, môže mať významný vplyv na spoločenský život a nemusí byť ľahké jej dodržiavanie z dlhodobého hľadiska. Vždy je najlepšia taká forma diéty, ktorú je možné čo najviac dodržiavať, takže je pre každého človeka individuálna. Či už je to pôst dva alebo tri dni v týždni, iné formy prerušovaného pôstu alebo nepretržitá nízkokalorická strava, vždy to závisí predovšetkým od osobných preferencií a obmedzení v rámci dennej rutiny.
Prerušovaný pôst môže byť obzvlášť problematický, ak existuje riziko, že po dňoch, počas ktorých je príjem energie znížený o 75 %, nastúpi nadmerná kompenzácia počas dní, keď sa „smie jesť, koľko sa chce“. Tento spôsob stravovania je vhodný pre každého, komu neprekáža jesť každý druhý deň a darí sa mu udržiavať rovnomerný mierny energetický deficit prostredníctvom úpravy metabolizmu a správania. Na druhej strane, ak niekomu nerobí problém vynechanie raňajok a zníži tým bez námahy príjem energie o 500 kcal / deň - je to tiež dobrá cesta.
Zníženie počtu jedál môže viesť k nižšiemu príjmu živín. Ak nie je správne naplánovaná, môže diéta viesť k deficitu vitamínov a minerálov, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie. Pre niektorých ľudí môže byť prerušovaný pôst ťažko udržateľný z psychologického hľadiska. Pravidelné obmedzovanie jedla môže viesť k pocitom stresu, úzkosti alebo prejedaniu sa počas povoleného okna. Prerušovaný pôst môže ovplyvniť hladinu hormónov, a to najmä u žien. Niektoré štúdie naznačujú, že dlhodobé pôsty môžu narušiť menštruačný cyklus a ovplyvniť plodnosť. Ľudia s určitými zdravotnými problémami, ako sú poruchy príjmu potravy, cukrovka 1. typu alebo chronické ochorenia, by sa mali pred začatím prerušovaného pôstu poradiť so svojím lekárom.
Prečítajte si tiež: Úvahy o 5-dňovom suchom pôste
Kalorický deficit a makroživiny
Hlavným motorom úspešného chudnutia je deficit kalórií, ktorý sa dá dosiahnuť metódou prerušovaného pôstu, alebo klasickou diétou. Okrem toho je potrebné zahrnúť silový tréning (ak je to možné), a konzumovať dostatok bielkovín (2,0-2,7 g na kg telesnej hmotnosti denne). Je tiež potrebné poznamenať, že zníženie kalórií a chudnutie sprevádzajú hormonálne zmeny a zmeny v energetickom metabolizme: V prípade nízkeho príjmu energie sa telo snaží minimalizovať tento energetický deficit úsporou energie.
Zástancovia „IF“ argumentujú tým, že hladovať je pre človeka (predsa) prirodzené, keďže v minulosti si ľudia museli jedlo uloviť a v čase, keď tak robili, prísun potravy nemali. Zároveň sú presvedčení, že čím častejšie prerušovanú hladovku praktizujeme, tým efektívnejšia bude. Inak povedané, respektíve napísané, prejaví sa väčším úbytkom hmotnosti. Jeho odporcovia, naopak, upozorňujú na fakt, že ak počas prerušovaného pôstu nedôjde k zníženiu (bežne) prijatých kalórií, na telesnej váhe sa tento typ hladovania rozhodne neprejaví. Zároveň platí, že v čase jedenia nie je „dovolené“ konzumovať všetko, bez rozmyslu a vo veľkých porciách. V takom prípade bude „IF“ zbytočný a želaný výsledok sa nedostaví.
Dôležitosť vyváženej stravy počas prerušovaného pôstu
Aby bol prerušovaný pôst efektívny a udržateľný, je kľúčové, aby jedálniček počas jedla bol vyvážený, plný živín a dostatočne sýty. Ranná časť dňa začína obdobím pôstu. Počas tejto doby sa vyhýbate konzumácii jedla a zameriavate sa na hydratáciu tela. Voda je základ, ale môžete si dopriať aj nesladený čaj alebo kávu. Ak je pre vás vynechanie raňajok obtiažne, skúste postupne predlžovať obdobie pôstu o hodinu každý deň, kým si vaše telo na nový režim nezvykne. Keď nastane čas na prvé jedlo, je dôležité, aby bolo výživné a vyvážené.
Príklady jedál počas prerušovaného pôstu
- Vaječná omeleta s avokádom a celozrnným chlebom: Vajcia sú bohaté na bielkoviny a zdravé tuky, ktoré vám dodajú energiu na celý deň.
- Quinoa šalát s grilovaným kuracím mäsom, avokádom a špenátom: Tento šalát je bohatý na bielkoviny z kuracieho mäsa, komplexné sacharidy z quinoi a zdravé tuky z avokáda.
- Smoothie bowl: Ak preferujete ľahšie jedlo, skúste smoothie bowl pripravenú z mixu bobúľ, banánu, chia semienok a gréckeho jogurtu.
- Jogurt s orechmi a semienkami: Nízkotučný grécky jogurt je bohatý na bielkoviny a vápnik.
- Pečený lososový filet s quinou a zeleninou: Losos je vynikajúcim zdrojom omega-3 mastných kyselín, ktoré podporujú zdravie srdca a mozgu.
- Grilovaná zelenina s cícerom a fetou: Ak máte chuť na vegetariánske jedlo, grilovaná zelenina ako baklažán, cuketa a paprika s pridaným cícerom a rozdrobenou fetou je skvelou voľbou.
Pôst v rôznom veku
Podľa odborníkov na výživu je dôležité zohľadniť aj vekovú kategóriu. Ako by mal teda pôst vyzerať, keď máte po tridsiatke či po päťdesiatke?
- 25 - 35 rokov: 14:10 - Vyrovnaný pomer medzi oknom, kedy jete, a etapou bez stravy. Telo potrebuje dostatok energie na prácu, šport a starostlivosť o deti.
- 35 - 45 rokov: 18:6 - Väčšiu časť dňa nejesť absolútne nič (18 hodín pôstu a 6 hodín stravy).
- 45 - 55 rokov: 20:4 - Vysvetliť sa dá tak, že neraňajkujete a nevečeriate. Deň začnete desiatou, potom si doprajete výživný obed a napokon skorú večeru, alebo teda skôr olovrant.
- +55 rokov: 16:8 - Opäť sa pracuje s vynechaním raňajok a nastavením celodenného jedálneho lístka tak, aby dosahoval len 8 hodín.
Pôst pred Veľkou nocou a jeho benefity
Pôst pred Veľkou nocou je silnou tradíciou, ktorá má hlboké korene v kresťanskej viere. Ponúka príležitosť na duchovnú obnovu a sebareflexiu a prípravu na najväčší kresťanský sviatok. Slovo „pôst“ v sebe nesie nielen fyzické, ale aj duchovné dimenzie. V kresťanskom kontexte ide o obdobie, kedy sa veriaci snažia priblížiť k Bohu prostredníctvom modlitby, odriekania, dobrých skutkov a solidarity s ľuďmi, ktorí trpia nedostatkom.
Pôst nie je len o odriekaní sa, ale predovšetkým o duchovnej obnove. Postiaci sa si majú uvedomiť svoje slabosti, prehĺbiť svoju pokoru, posilniť svoju vieru a tiež silnú vôľu. Dôležitou súčasťou pôstu je aj konanie dobrých skutkov, ako pomoc blížnym, prispievanie na charitatívne účely alebo venovanie času modlitbám.
Moderné formy pôstu
Moderný človek si môže pôst prispôsobiť podmienkam dnešnej doby. Okrem tradičného zriekania sa jedla je možné obmedziť používanie technológií, ako je mobil, internet alebo televízia. Pôst môže byť aj príležitosťou na prehodnotenie životných priorít, zlepšenie vzťahov s rodinou a priateľmi alebo zameranie sa na duchovný rast prostredníctvom meditácie a čítania.
Benefity pôstu pre telo a myseľ
Pôst pred Veľkou nocou nám pripomína, že v časoch odriekania nachádzame životnú silu, ktorá nám pomáha stať sa lepšími. Toto obdobie je pozvaním k prehĺbeniu viery, ale aj ľuďom nepraktizujúcim vieru má čo ponúknuť. Napríklad prehodnotenie životných priorít, spomalenie života, vyjadrenie vďačnosti za to, čo nám bolo dopriate a zameranie sa na to, čo je v živote skutočne dôležité. Ak vám tradičný pôst nič nehovorí, nevedie vás k nemu viera alebo sa naň necítite zo zdravotných či iných dôvodov, pokojne si vyskúšajte nejakú jeho obmenu, ktorá bude vyhovovať vášmu životnému štýlu. Ponúknuť vám aj v takejto forme môže viacero prínosov pre fyzické a duševné zdravie.
Tieto benefity vám môže pôst priniesť, aj keď nepatríte medzi veriacich:
- Odľahčenie organizmu po období hojnosti, úľava od nadmerného prísunu jedla, cukru, azda aj alkoholu. Do jarného ročného obdobia vykročíte ľahkí a štíhli, cítiaci sa nabití pozitívnou energiou.
- Zlepšenie trávenia, čo pozitívne vplýva na organizmus, dáva mu priestor na regeneráciu a prináša aj benefity v oblasti duševného zdravia, ako sú pocit ľahkosti, kvalitnejší spánok či vyššia radosť zo života.
- Posilnenie imunity, ktorá súvisí s lepším trávením, vyššie stimulovaným imunitným systémom a posilnenou tvorbou nových buniek.
- Zlepšenie inzulínovej citlivosti - pôst pomáha regulovať hladinu cukru v krvi, čo môže byť prospešné pre prevenciu cukrovky.
- Zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia vďaka zníženiu krvného tlaku a hladiny cholesterolu.
- Zmiernenie chronických zápalov či zníženie a podorenie hojenia zápalových procesov v tele.
- Naštartovanie látkovej výmeny a zlepšené vylučovanie.
- Podpora sebadisciplíny - odriekanie posilňuje vôľu a zvyšuje schopnosť odolávať pokušeniam. Ovocie tohto mentálneho cvičenia potom môžete potom zožať kedykoľvek neskôr v pracovnom, ale aj súkromnom živote.
- Zlepšenie nálady s vedomím, že robíme pre seba niečo dobré.
- Zlepšenie kvality pleti, vlasov a nechtov vďaka kvalitnej strave a dostatku odpočinku.
Ako na zdravý pôst
Okrem duchovného a spirituálne rozmeru pôstu vskutku netreba opomenúť ani jeho priaznivé účinky na telo - odľahčenie a prečistenie organizmu, zhodenie prebytočných kilogramov po sviatkoch, návrat k zdravším, ľahším jedlám a zbavenie sa nadmerne zadržiavanej vody. Pôst nám rozhodne pomáha v boji proti civilizačným ochoreniam a priaznivo vplýva na duševné zdravie. Prečo ho teda nerobíme všetci a často? Mnoho ľudí má obavy, že ho nevydržia, že sa nedokážu týrať alebo že skrátka nebudú schopní v takom to obmedzenom režime fungovať. Pritom však treba len nájsť spôsob, ktorý je udržateľný a dokonca príjemný.
Keď sa povie pôst, ľudia si predstavia hladovku a hneď vedia, že to nie je nič pre nich. Pritom pôst nie je o hladovaní, ale o zvolení menšieho počtu jedál za deň a preferencia ľahkých, vegetariánskych jedál. Strava pritom môže ostať pravidelná a pestrá, no ľahko stráviteľná a bohatá na živiny a vitamíny. Prežitie pôstu výrazne uľahčuje zvýšený pocit tekutín vo forme vody a bylinných čajov, ktorý vám nielen dá príležitosť nepociťovať najmä v prvých dňoch návaly hladu, ale tiež podporí pečeň pri jej prirodzenej funkcii detoxu organizmu. Počas obdobia pôstu je vhodné zvoliť voľnejší pracovný režim, a ako formu pohybu miesto ambicióznych športových výkonov voliť skôr prechádzky na čerstvom vzduchu, strečing alebo jogu či pilates.
#