Vianočná atmosféra a duchovné tradície hlboko prenikajú do severovýchodnej časti Slovenska, najmä do regiónu Medzilaboriec. Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, prežívajú svoje sviatky v súlade s posunom o trinásť dní oproti gregoriánskemu kalendáru. Tento článok sa zameriava na vianočné a veľkonočné zvyky a tradície, ktoré sú charakteristické pre pravoslávnych veriacich v okolí Medzilaboriec a blízkych regiónoch.
Vianočné sviatky v pravoslávnej cirkvi
Pravoslávne Vianoce sú obdobím hlbokého duchovného prežívania. Podľa Milana Gerku, druhého tajomníka Presvätej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, predchádza Vianociam 40-dňový pôst. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mastných jedál, mäsa, mlieka a iných živočíšnych produktov. Štedrý deň je stále pôstny, a preto sa veriaci zdržiavajú konzumácie jedál až do štedrovečernej večere.
Štedrovečerná večera a tradície
Štedrovečerná večera u pravoslávnych veriacich je jednoduchá a skromná. Jedlá sa tradične pripravujú z vlastnej úrody. Na rozdiel od niektorých iných kresťanských tradícií, pravoslávni veriaci zvyčajne nechodia na polnočnú bohoslužbu. Namiesto toho je najväčším sviatkom po štedrovečernej večeri návšteva chrámu, kde sa koná Veľké povečerie. Tieto obrady sú rozsiahle a môžu trvať až tri hodiny.
Jeho blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska, tradične slúži archijerejskú liturgiu svätého Jána Zlatoústeho na sviatok Roždestva Isusa Christa v Katedrálnom chráme svätého kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove.
Vianočné zvyky v obciach regiónu Medzilaboriec
V regióne Medzilaboriec sú Vianoce popretkávané špecifickými zvykmi a tradíciami, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. V niektorých obciach sa zachovali jedinečné obyčaje, ktoré sa v iných regiónoch už neudržiavajú.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Medzi tradičné postavy patria "dido" a "žid", ktorí majú oblečené kožuchy, baranice a v rukách palice. Ich príchod z domu do domu sprevádza zvuk zvoncov, čo vytvára neopakovateľnú atmosféru. Pastieri, dido a žid rozprávajú o udalostiach v Betleheme a spievajú koledy, ktoré sú súčasťou byzantského obradu východných cirkvi.
Na Silvestra sa obyvatelia zhromažďujú pri Kultúrnom dome, kde sa podáva varené víno, pálenka a koná sa ohňostroj. Ľudia si navzájom vinšujú a spoločne spievajú koledy.
Veľkonočné sviatky v pravoslávnej cirkvi
Pravoslávna cirkev na Slovensku slávi Vzkriesenie Isusa Christa (Ježiša Krista) počas víkendu. Sviatku predchádza Strastný týždeň, ktorý končí Bielou sobotou.
Paschálne bohoslužby a posvätenie jedál
V nedeľu, veriaci sa zúčastňujú paschálnych bohoslužieb v chrámoch ešte pred svitaním. Po bohoslužbách kňazi posväcujú jedlá, ktoré si ľudia prinášajú v košíkoch. Nasleduje Svetlý týždeň, počas ktorého sa v chrámoch konajú sväté liturgie.
V Prešove sa v Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského začínajú nedeľňajšie obrady Paschy ešte pred svitaním Polnočnicou, po ktorej nasleduje Utreňa Vzkriesenia. Po jej skončení arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav posväcuje jedlá.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Pôst a príprava na Veľkú noc
Dátum Veľkej noci v Pravoslávnej cirkvi závisí od toho, či už je po jarnej rovnodennosti a či sa už konala židovská Pascha. Preto je termín veľkonočných sviatkov pohyblivý a niekedy vychádza až na máj. Pred veľkonočnými sviatkami pravoslávni veriaci dodržiavajú prísny pôst, ktorý sa začína 14. marca.
Počas pôstu sa veriaci zdržiavajú konzumácie mäsitých a mliečnych výrobkov a jedál. Na sviatok Zvestovania a Kvetnú nedeľu je odporučená ryba.
Tradičné veľkonočné jedlá a zvyky
Ľudia prinášajú v košíkoch do chrámu jedlá ako šunka, klobása, syr, varené vajíčka, maslo, soľ, cvikla, chren a dve národné jedlá rusínov: "hrudka" a "pascha". Hrudka je vyrobená z vajec a sladkého mlieka. Pascha je druh pečeného koláča z kysnutého cesta. Košík je ozdobený kraslicami a prikrytý výšivkou.
Na Veľkonočný pondelok sa koná tradičná oblievačka dievčat, ktorú na Veľkonočný utorok opätujú dievčatá chlapcom.
Ďalšie zvyky a tradície v regióne Medzilaboriec
Okrem vianočných a veľkonočných sviatkov sa v regióne Medzilaboriec zachovávajú aj ďalšie tradičné zvyky a obyčaje.
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb
Stavanie májov a Ondrej
Na 1. mája slobodným dievčatám chlapci stavajú máje z mladej briezky. Na Ondreja 30. novembra sa dodnes zachovala tradícia schovávania bránok po celej dedine.
Folklórna skupina Záruba
Mužská folklórna skupina Záruba vznikla v roku 1986 podľa hory Záruba. V roku 1993 bola rozšírená o ženy a stala sa národnou inštitúciou v rusínskej kultúre. Skupina vznikla ako amatérska folklórna skupina zo spontánnej túžby po zveľaďovaní bohatých tradícií rusínskeho umenia. V roku 1989 sa stala laureátom celoslovenskej súťaže folklórnych skupín v speve rusínskych piesni. Členovia súboru pochádzajú z dedinky Ňagov, ktorá sa nachádza v okrese Medzilaborce.
Geografické charakteristiky regiónu
Chotár Ňagova je mierne členitý s hlbokými dolinami a strmými svahmi. Zloženie pôdy tvoria pieskovec, zlepenec, ilovec, štvrtohorné svahové hliny, štrky a piesky. Z východnej strany údolia Ňagova sa nachádza vrchol Záruba.
Pravoslávna cirkev na Slovensku v súčasnosti
Podľa posledného sčítania ľudu je na Slovensku približne 50 000 pravoslávnych veriacich. Takmer všetci slávia sviatky Veľkej noci v rovnakom termíne. Na svete je podľa odhadu 350 miliónov pravoslávnych veriacich, ktorí žijú v rôznych krajinách, vrátane Ruska, Ukrajiny, Bieloruska, Rumunska, Grécka, Cypru a niektorých arabských štátov, ako aj v USA. Vplyvom migrácie ľudí sa Pravoslávna cirkev šíri aj do ďalších krajín.
Veriaci si chcú veľkonočné sviatky užiť naplno a tak si berú v práci na pondelok, prípadne aj utorok dovolenky. V niektorých školách v regióne Medzilaboriec a Sniny bolo udelené riaditeľské voľno na pondelok.