V posledných rokoch sa Slovensko opakovane stretáva s problémom kontaminovaného mäsa dovážaného z Poľska. Tieto prípady, ktoré zahŕňajú prítomnosť nebezpečných baktérií ako E. coli a Salmonella, vyvolávajú vážne obavy o bezpečnosť potravín a ochranu zdravia spotrebiteľov. Viaceré európske krajiny zaznamenali prípady nebezpečného kuracieho mäsa z Poľska, ktoré obsahovalo baktérie spôsobujúce salmonelózu. V Rakúsku dokonca jeden človek na toto ochorenie zomrel. Tento článok sa zameriava na zmapovanie týchto incidentov, identifikáciu rizík a navrhnutie možných riešení na zlepšenie situácie.
Prípady kontaminovaného mäsa z Poľska na Slovensku
Baktéria E. coli v tatárskom bifteku
V apríli 2019 slovenskí hygienici objavili nebezpečné baktérie E. coli v tatárskom bifteku dovezenom z Poľska. Tento produkt, ktorý sa konzumuje surový, predstavoval zvýšené riziko, pretože baktérie neboli zničené tepelnou úpravou. Kontrola v obľúbenom reťazci potravín Lidl SR v.o.s., Veľkosklad potravín, Púchovska 12, 914 41 Nemšová, odhalila prítomnosť baktérie E. coli vo vzorke „Tatársky biftek - mäsový prípravok, vákuovo balený, á 200g“ (výrobná dávka: 00949519, DS: 3.4.2019, výrobca: Zakład Przemyslu Miesnego Biernacki Sp. z o.o., Golina ul. Dworcowa 47, D 63-200 Jarocin, schvaľovacie vet.
E. coli môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, vrátane smrti. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) okamžite zakázala predaj poľského tatárskeho bifteku a nariadila jeho stiahnutie z trhu. Povinne sa zatiaľ nekontrolujú polotovary z hovädzieho mäsa, ako je napríklad tatársky biftek.
Salmonela v kuracom mäse
Okrem E. coli sa na Slovensku objavili aj prípady kuracieho mäsa z Poľska kontaminovaného salmonelou. V jednom prípade sa nakazené mäso dostalo do piatich zariadení, pričom išlo o viac ako sto kilogramov. Našťastie, jedlo sa nepripravovalo v predškolských a školských jedálňach. Kuracie mäso z Poľska nakazené salmonelou sa k zákazníkom dostalo v piatich zariadeniach. Šlo o viac ako sto kilogramov, jedlo sa nepripravovalo v predškolských a školských jedálňach.
Hlavný hygienik SR Ivan Rovný informoval, že „nevyhovujúci výrobok bol skonzumovaný vo forme pripravených hotových pokrmov. Spoločnosť Sniežik doviezla na Slovensko 1200 kilogramov kuracieho mäsa, z ktorého 360 kilogramov bolo rozvezených do reštaurácií a školských jedální.
Prečítajte si tiež: Realita a humor v poľskom mäse
Ďalší prípad sa týkal kuracích pŕs chladených, ktoré boli dodané z Poľska v množstve 150 kg a objavené v prevádzke Údeniny RAGON v Námestove. Výrobca: F.H.U.
Salmonella Typhimurium je baktéria, ktorá spôsobuje salmonelózu. Príznaky zahŕňajú nevoľnosť, zvracanie, vysokú horúčku, kŕčovité bolesti brucha a prudké vodnaté stolice. U detí a starších pacientov môže byť priebeh ochorenia vážny, najmä v súvislosti s veľkou stratou tekutín. Úrad verejného zdravotníctva informuje o tom, že salmonelóza patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia tráviaceho systému. „Ochorenie začína vysokou teplotou okolo 39 °C, celkovou nevoľnosťou, kŕčmi brucha, ku ktorým sa pridružia vodnaté nazelenalé hnačkovité stolice. Chorí často potrebujú infúznu liečbu na infekčnom oddelení, pretože organizmus sa pri salmonelóze rýchlo dehydratuje. Pre starých, oslabených ľudí a malé deti môže byť ochorenie až smrteľné,“ varuje ÚVZ.
Hovädzie mäso a salmonela v Českej republike
České úrady v stredu oznámili, že budú testovať všetko hovädzie mäso dovezené z Poľska, pretože veterinári našli v 700-kilogramovej zásielke poľského mäsa nebezpečnú baktériu salmonelu. Na slovenský trh sa tento mesiac dostalo viac ako 40 kilogramov zdraviu škodlivého hovädzieho mäsa, ktoré pochádzalo z Poľska. Informáciu o množstve potenciálne nebezpečného mäsa potvrdil Denníku N riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš s tým, že mäso sa momentálne preveruje.
Minister poľnohospodárstva Miroslav Toman informoval, že testy dokázali v hovädzine, dovezenej z Poľska 13. februára a doručenej do skladu v obci Dolní Jirčany v Stredočeskom kraji, prítomnosť druhu salmonella enteritidis. České veterinárne úrady varovali Európsku komisiu a poľské dozorujúce orgány prostredníctvom systému rýchleho varovania.
Z Poľska bolo do Česka dovezených ďalších 1164 kilogramov hovädzieho mäsa, ktoré pochádza z rovnakej šarže ako 7 ton mäsa so salmonelou z minulého týždňa. Mäso z problematickej šarže sa dostalo do skladu spoločnosti Alda Foods, s. r. Zhruba 560 kilogramov hovädzieho mäsa sa potom predalo v mäsiarstve v Lomnici nad Lužnicí. Ďalších 550 kilogramov smerovalo do skladu v Zlínskom kraji. V ňom zostalo 180 kilogramov podozrivého mäsa a bude zlikvidované. Česko zaviedlo mimoriadne veterinárne opatrenia. Od minulého piatka (22. 2.) musia všetci, ktorí prijmú mäso na sklad, zabezpečiť laboratórne vyšetrenia a ďalej ho nemôžu distribuovať. Okrem toho na mäso dohliada veterinárna správa, ktorá berie vzorky na monitoring cudzorodých látok, to znamená na antibiotiká.
Prečítajte si tiež: Recept na poľské rezne
Zásielka mala takmer 700 kilogramov a obsahovala zvlášť zabalené spodné hovädzie šály približne z 50 kusov dobytka. Z pôvodnej 700-kilogramovej zásielky putovalo 40 kg mäsa na Slovensko. Dodávateľom mäsa so salmonelou bola poľská firma Zaklad Przemyslu Miesnego Biernacki. Poľská strana sa však ohradila proti zavádzaniu mimoriadnych opatrení.
Minulý týždeň v stredu (20. 2.) bola v približne 700 kilogramoch poľského hovädzieho mäsa zistená salmonela. Mäso bolo doručené do skladu spoločnosti Frost Logistics v stredných Čechách. Na základe toho Česko prijalo 21. februára mimoriadne opatrenia a posilnilo policajné kontroly dovozu mäsa na celom území republiky.
Škandál s chorými kravami a riziká spojené s konzumáciou nakazeného mäsa
Obrovský potravinový škandál postavil do pozoru celú Európu! Poľská televízia TVN24 odhalila, že na bitúnku v meste Lodž porážali choré kravy. Nakazené mäso mohli z Poľska vyviezť aj k nám! Na Slovensku spustili cielené kontroly. Reportéri poľskej televízie sa tajne dostali do jedného z bitúnkov v Lodži a zistili, že odtiaľto bežne exportujú aj mäso z vážne chorých kráv. Väčšina nedokázala stáť na nohách, mnohé mali zranené nohy či chrbtice, výnimkou neboli ani zvieratá s nádormi a vážnymi infekciami. Najhoršie vyzerajúce časti mäsa vyrezali a zvyšok ďalej predávali.
Podľa poľských novinárov je pre bitúnky prvoradý zisk. Praktiky, aké odhalili v Lodži, vraj nie sú ojedinelé. Údajne to robia na bitúnkoch po celom Poľsku. Predaj chorých kráv inzerujú na internete aj v miestnych novinách. Situáciou sa okamžite začali zaoberať agroministri ostatných štátov.
„Nevieme vylúčiť, že takéto mäso na Slovensku nie je,“ povedala agroministerka Gabriela Matečná. Naši inšpektori sú od prevalenia prípadu na nohách. „Od rána sa začali cielené kontroly po celom Slovensku. Sú do nich zapojené všetky regionálne a potravinové správy,“ informoval včera ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Kontrolujú celý výrobný reťazec, od prepravcov až po obchody. V laboratóriách testujú bezpečnosť a zdravotnú neškodlivosť mäsa. A nielen teraz, po prevalení škandálu.„Kontrolujeme dovoz tovaru, prepravcov, sklady, obchodnú sieť a ambulantný predaj, teda to, čo predávajú po dedinách. Kontrolujeme aj výrobne, ktoré používajú mäso z Poľska,“ vysvetlil šéf veterinárov. „V laboratóriách kontrolujeme pôvod mäsa, zdravotnú bezpečnosť, biologickú kontamináciu, cudzorodé látky,“ dodal.
Prečítajte si tiež: Porovnanie kvality mäsa
„Každá krajina zodpovedá za kvalitu a bezpečnosť potravín, to znamená, že úradné kontroly opäť v Poľsku zlyhali. Spotrebitelia na Slovensku by teraz vôbec nemali kupovať poľské mäso, ale slovenské,“ odporučil Bíreš.
Konzumácia takéhoto mäsa môže spôsobiť zdravotné problémy. „Závisí od toho, na čo bolo zviera choré. Môže to byť niečo infekčné, to znamená baktérie a vírusy, ktoré sú väčšinou prenosné aj na človeka, ako salmonela, E.coli,“ upozorňuje Jozef Bíreš. Mäso môže byť znehodnotené aj tým, že zvieratá boli dlhodobo neúspešne liečené, dostávali hormóny, antibiotiká. „Tieto látky ostali v mäse a keď ho skonzumejete, látky prechádzajú do vášho organizmu. Hrozia alergie, zápaly, pokles imunity a podobne.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva je veľmi ťažké odhadnúť zdravotné riziká. To, ako sa náš organizmus s potenciálnym škodcom vyrovná, záleží aj od samotného človeka, ktorý mäso skonzumuje. V prípade, že by šlo napríklad o mikroorganizmy, ktoré sú prenosné aj potravinami, napíklad salmonela, enterobaktérie, listéria a ďalšie a mäso nebolo dôkladne spracované, môže dôjsť ku vzniku ochorenia s postihnutím tráviaceho systému. Dôsledkom môžu byť hnačky, nevoľnosť a teplota. Netreba sa však zbytočne obávať, najväčšie riziko hrozí, pokiaľ mäso tepelne neupravíte.
Inšpekcie a zistenia pokazeného mäsa
Inšpekcia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) objavila pokazené mäso z Poľska aj na Slovensku. Konkrétne na východe krajiny, a to v Bardejove, Gaboltove a v Bidovciach a podľa najnovších informácií aj v ďalších prevádzkach.
Podľa veterinárov ide o prevádzky: Marta Ivanová, Čečejovce, ul. Košická 2 sklad potravín, Zahorecz Jozef, Levice, ul. Ľudovíta Štúra 10 - predajňa, Robert Csatari Mäso-Údeniny, Jelšava, ul. Štefánikova 359 - predajňa, Eva Odreašova Kysucké Nové Mesto ul. Hviezdoslavova 60 - predajňa, Mäsiarstvo u Urbánka, Trenčín Nám. Sv. Anny 15 a Bistiak Vladimír, Varín ul. Martinčeka 62 predajňa. Medzi príjemcami poľského mäsa boli traja odberatelia z východného Slovenska.
Premiér Peter Pellegrini (Smer) vyzval zriaďovateľov materských škôl, základných a stredných škôl, aby nakupovali pre stravovanie detí len mäso, ktoré má pôvod v kontrolovaných slovenských chovoch.„Na základe zverejnených informácií, podľa ktorých sa na slovenský trh, dokonca do našich škôl, mohlo dostať mäso zo zahraničia pochybnej kvality, chcem vyzvať všetkých zriaďovateľov našich škôlok, základných a stredných škôl, aby od dnešného dňa pre naše deti nakupovali mäso výhradne pochádzajúce zo slovenského chovu, o ktorom máme presnú evidenciu, odkiaľ pochádza a akej je kvality.
Reakcie a vyjadrenia
Poľský minister poľnohospodárstva Krzysztof Ardanowski považuje najnovší prípad zabitia chorých kráv a obchodovanie s ich mäsom za „náhodný incident“, ktorý však kazí povesť poľských potravín. Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave vyjadruje poľutovanie nad tým, že na jednom z poľských bitúnkov dochádzalo k nelegálnej porážke chorých zvierat.
Vzhľadom na to, že sa mäso z tohto podniku dostalo na Slovensko, poľský minister poľnohospodárstva Jan Krzysztof Ardanowski odoslal slovenskej ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej list, v ktorom vysvetlil celú situáciu.„Poľské veterinárne orgány prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie tomu, aby sa choré mäso dostalo do obehu. Poľsko do krajín Európskej únie vyviezlo 2700 ton podozrivého hovädzieho. Podľa agentúry Reuters to dnes povedal hlavný poľský veterinár Pawel Niemczuk.
Matečná tiež skonštatovala, že avizované zavedenie kamerového systému nestačí, pretože fyzická prítomnosť veterinárneho lekára je to najdôležitejšie, čo by pri každom bitúnku malo byť. Bratislava 1. februára (TASR) - Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS) sa v piatok na stretnutí s poľským veľvyslancom na Slovensku Krzysztofom Strzalkom dohodla, že v prípade zistenia ďalších pochybení ju bude okamžite informovať. Zároveň požiadala poľského veľvyslanca, aby preverili aj ďalšie bitúnky, o ktorých hovoria poľskí novinári. Matečná tiež skonštatovala, že avizované zavedenie kamerového systému nestačí, pretože fyzická prítomnosť veterinárneho lekára je to najdôležitejšie, čo by pri každom bitúnku malo byť. "A to je to, čo na Slovensku stále vykonávame. Poľský veľvyslanec v piatok na stretnutí odovzdal Matečnej list od poľského ministra poľnohospodárstva Jana Krzysztofa Ardanowského, v ktorom vysvetľuje celú situáciu.
Európskej komisii sa nepáčia mimoriadne kontroly, ktoré Česko zaviedlo pre poľské hovädzie mäso, povedal minister poľnohospodárstva Miroslav Toman (za ČSSD). Komisia podľa neho usiluje aj o zrušenie povinnosti nahlasovať dovoz mäsa 24 hodín vopred. „Problém neriešime iba my, závadné mäso z Poľska sa podľa všetkého dostalo aj na Slovensko a do ďalších krajín. Preto budem chcieť situáciu riešiť na celoeurópskej úrovni s eurokomisárom pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenisom Andriukaitisom,“ povedal europoslanec Pavel Poc (ČSSD). Poľsko sľúbilo, že preskúma pravidlá veterinárneho dozoru.
Príčiny a dôsledky
Tieto opakované prípady kontaminovaného mäsa z Poľska poukazujú na potenciálne problémy v poľskom potravinárskom systéme, vrátane nedostatočnej kontroly kvality, hygienických noriem a veterinárneho dohľadu. Matečná tiež skonštatovala, že avizované zavedenie kamerového systému nestačí, pretože fyzická prítomnosť veterinárneho lekára je to najdôležitejšie, čo by pri každom bitúnku malo byť.
Dôsledky pre slovenské zdravie sú vážne, pretože baktérie ako E. coli a Salmonella môžu spôsobiť vážne ochorenia, najmä u detí, starších ľudí a osôb s oslabenou imunitou.
Prípady BSE (choroby šialených kráv) na Slovensku
V posledných rokoch sa na Slovensku objavili prípady pokazeného mäsa z Poľska, ako aj ochorenie šialených kráv (BSE). Tieto udalosti vyvolali obavy o bezpečnosť potravín a kvalitu mäsa na našich stoloch.
Po dvoch rokoch sa u nás znova vyskytlo zviera nakazené chorobou šialených kráv. Veterinári tvrdia, že ojedinelý prípad nedáva dôvod na obavy a problém je pod kontrolou. Šesťročná krava z farmy Nižná Šuňava v Popradskom okrese nemala žiadne príznaky, ktoré by dávali dôvod na obavy. Až v maďarskom bitúnku objavili v septembri vo vzorke z jej mäsa prítomnosť BSE.
Predtým sme posledný pozitívny nález na Slovensku mali pred takmer dvoma rokmi na južnom Slovensku v okrese Kolárovo. Aby sa zabránilo nebezpečenstvu šírenia nákazy medzi zvieratami, musí sa v takomto prípade okamžite utratiť časť chovu. Aj keď pre viaceré bezpečnostné opatrenia v súvislosti s ochranou prenos ochorenia na človeka nehrozí. "Týka sa to kusov rovnako starých, ktoré boli pravdepodobne kŕmené tým istým krmivom ako nakazené zviera, a tiež priamych potomkov pozitívnej kravy," povedal Martin Chudý, hovorca a vedúci kancelárie riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v Bratislave.
"Nechať utratiť celý chov je nezmysel. Z väčšej časti ho totiž tvoria zvieratá rôzneho veku a mladé jalovice zakúpené z iných chovov, ktoré neboli s chorým zvieraťom chované v predpokladanom čase nákazy. Likvidácia sa preto týka pár zvierat, výnimočne niekoľkých desiatok kusov." Tieto nevyhnutné opatrenia by nemali byť pre chovateľov likvidačnými, pretože podľa zákona sa na BSE vzťahuje úhrada škôd a nákladov.
História choroby BSE
Prvé prípady BSE sa objavili v polovici osemdesiatych rokov. Najviac postihnutá bola chorobou Veľká Británia, kde až dodnes zaznamenali 200-tisíc pozitívnych nálezov. O desať rokov neskôr spôsobovali informácie o výskyte choroby medzi obyvateľstvom paniku, ktorá zničila mnohých chovateľov. Ľudia v obchodoch hovädzinu ignorovali a prestali ju konzumovať. Trvalo niekoľko rokov, kým sa ľudia opäť odvážili položiť si na tanier poriadny biftek.
Choroba šialených kráv nie je klasické vírusové alebo bakteriálne ochorenie. Zdrojom sú prióny, pôvodne proteíny vyskytujúce sa v mozgových bunkách cicavcov, ktoré sa vplyvom infekcie v organizme správajú patologicky. "V podstate k nej došlo aj preto, že sme z bylinožravca a prežúvavca urobili mäsožravca. V niektorých krajinách západnej Európy sa do krmiva pre hovädzí dobytok začala pridávať mäsovo-kŕmna múčka, v ktorej sa škodlivý prión nachádzal. Múčka bola totiž produktom z kafilérie, kde sa pri spracovaní živočíšneho materiálu nedodržali potrebné parametre. A pretože tu likvidovali aj uhynuté ovce choré na klusavku, nákaza sa po určitom čase začala prejavovať o postihnutého hovädzieho dobytka klinickými prejavmi," hovorí veterinár Chudý.
"Ide o komplikovaný proces, a navyše v súvislosti s niektorými prípadmi sa živočíšne proteíny vo výžive prežúvavcov nepoužívali. Ale vďaka dlhodobému pozorovaniu, analýze a systematickému vylučovaniu iných možných pôvodcov sa táto teória považuje za najviac pravdepodobnú." Patologické prióny zasahujú celú nervovú sústavu zvieraťa a neliečiteľné ochorenie končí smrťou. Časom sa prejaví poruchami koordinácie a problémami pohybového aparátu, takže zviera sa motá a často padá, a končí úplnou demenciou. Mozog uhynutých alebo utratených zvierat má štruktúru špongie, tkanivo je úplne znehodnotené.
Choroba je o to nebezpečnejšia, že inkubačná doba trvá 4 až 6 rokov, počas ktorých môže v chove dôjsť k prenosom nákazy v dôsledku rozmnožovania.
Nebezpečenstvo pre človeka
Ľudský variant BSE je Creutzfeldtova-Jakobova choroba, ktorá tiež zasahuje nervový systém a prejavuje sa poruchami chodenia i demenciou. Je to klasická forma, ktorá postihuje najmä starých ľudí, ale objavuje sa už aj u mladších vekových kategórií. Začína nenápadne poruchami spánku a pamäti, neskôr dochádza okrem problémov s koordináciou aj k zmene osobnosti, výskytu halucinácií i epileptických záchvatov a do dvoch rokov toto ochorenie končí smrťou. Postihuje približne jedného človeka z milióna.
Podľa veterinára: "Zatiaľ sa síce nepotvrdil prenos tejto nákazy z mäsa na človeka, ale podobné degeneratívne zmeny v ľudskom tele spôsobuje rovnaký nosič nákazy. A dokonca sa v odbornej literatúre uvádza príklad trochu extrémnej formy tejto choroby v Papue-Novej Guinei známej ako kuru-kuru, ktorá sa týkala asi jedného percenta obyvateľstva. V súvislosti s kanibalským rituálom sa nakazili najmä deti menšie ako 5 rokov a ženy nad štyridsať, ktoré hostinu pripravovali. Choroba sa prejavovala neistou chôdzou, stratou svalstva, postupujúcim ochrnutím a typickým trasením a po troch až deviatich mesiacoch končila smrťou."
Slovensko sa pred BSE vie chrániť. Z každého zvieraťa, ktoré sa odváža na bitúnok, sa v rámci prevencie a ochrany odoberú všetky rizikové časti, ktoré sa likvidujú a nikdy sa k zákazníkovi nedostanú. Sú to črevá, miecha, hlava i mozog, mandle, týmus a slezina. Navyše od 1. júla 2001 sa na Slovensku vykonáva celoplošné testovanie hovädzieho dobytka staršieho ako 30 mesiacov, takže mäso, v ktorom by bol pôvodca BSE, nemá v obchodnej sieti nikto šancu kúpiť. Ročne sa tak testuje 70 až 80-tisíc kusov hovädzieho dobytka. Čo sa týka mlieka, neexistuje dôkaz o prítomnosti nákazy BSE v týchto výrobkoch.
"Práve v týchto dňoch sme boli Medzinárodným úradom pre nákazy so sídlom v Paríži zaradení do kategórie krajín s kontrolovaným rizikom BSE, čo znamená, že napriek občasnému výskytu máme situáciu pod kontrolou a vo vzťahu ku konzumentom hovädzích produktov sme bezpečná krajina," povedal Martin Chudý zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. "Tento status sme získali vďaka komplexnému a prepracovanému systému ochrany. Patrí doň jednak označovanie a tým stopercentná identifikácia zvierat, systém kontrol, pravidelné testovanie a dôsledné odstraňovanie rizikového materiálu."
Možné riešenia
Na zlepšenie situácie a ochranu slovenských spotrebiteľov je potrebné prijať niekoľko opatrení:
- Zvýšená kontrola dovážaného mäsa: Slovenská veterinárna a potravinová správa by mala posilniť kontroly dovážaného mäsa z Poľska, vrátane pravidelných laboratórnych testov na prítomnosť nebezpečných baktérií. Bratislava v minulom týždni tiež zaviedla opatrenia a vzorky z každej zásielky mäsa budú až do odvolania pred uvedením na trh kontrolovať veterinári.
- Sprísnenie hygienických noriem: Je potrebné zabezpečiť, aby poľskí výrobcovia mäsa dodržiavali prísne hygienické normy a postupy, ktoré minimalizujú riziko kontaminácie.
- Transparentnosť a informovanosť: Spotrebitelia by mali byť informovaní o pôvode mäsa a potenciálnych rizikách. Podľa nich by sa mali rodičia v školách pýtať, odkiaľ pochádza mäso, ktoré sa u nich servíruje. Poľský prípad by mal Slovákom ukázať, čoho sa v budúcnosti vyvarovať. Ohrozené pritom boli najmä pohraničné oblasti.
- Podpora slovenských výrobcov: Spotrebitelia by mali uprednostňovať mäso zo slovenského chovu, o ktorom máme presnú evidenciu, odkiaľ pochádza a akej je kvality. Pokiaľ by však štát vytvoril dostatočné podmienky, sú schopní vyrobiť zdravé potraviny primeranej ceny. Podľa Emila Machu z potravinárskej komory je možné, že po pomoci štátu by sme boli oveľa sebestačnejší ako dnes. Už teraz by poľnohospodári dokázali takmer úplne pokryť spotrebu kuracieho a bravčového mäsa. Práve s hovädzím je však problém. Prevažná väčšina hovädzieho mäsa sa zo Slovenska vyváža. Toto mäso smeruje najmä do Turecka.
Aktuálne varovanie pred hovädzím tatarákom z Poľska
Hlavný hygienický inšpektorát v Poľsku vydal mimoriadne varovanie pred hovädzím tatarákom, ktorý sa predával v obchodoch po celej krajine. Dátum minimálnej trvanlivosti: 24. 10. Výrobca a distribútor: spoločnosť Sokołów S.A. Úrady nariadili okamžité stiahnutie celej šarže z predaja v rámci celej krajiny.
Laboratórne testy odhalili prítomnosť baktérie Escherichia coli produkujúcej toxín typu STEC (Shiga toxin-producing E. coli). Ide o patogénny druh E. coli. Hygienici upozornili: „U takto kontaminovaného produktu hrozí otrava jedlom.“ Infekcia týmto kmeňom baktérie môže spôsobiť: silné bolesti brucha, krvavé hnačky, vracanie, nevoľnosť, horúčku a v extrémnych prípadoch až zlyhanie obličiek (hemolyticko-uremický syndróm).
Spoločnosť Sokołów S.A., ktorá patrí medzi najväčších producentov mäsových výrobkov v Poľsku, už potvrdila, že začala proces stiahnutia výrobku. Portál Polsat News uviedol, že firma spolupracuje s úradmi a v súčasnosti prebieha vyšetrovanie, ktoré má zistiť, ako sa baktéria dostala do mäsa. Úrady preverujú pôvod suroviny, hygienické podmienky výroby, spôsob balenia a distribúcie a možné porušenie bezpečnostných štandardov.
Aj keď problém zatiaľ ohlásili len poľské úrady, záležitosť sa týka aj Slovenska. Poľské obchody sú pre mnohých Slovákov obľúbeným nákupným cieľom, najmä pri cezhraničnom nakupovaní potravín. Je teda možné, že rizikový tatarák už skončil aj v slovenských domácnostiach. Slovenské úrady zatiaľ prípad oficiálne nekomentovali.
Escherichia coli je v bežnej forme prirodzenou súčasťou črevnej mikroflóry ľudí aj zvierat. Niektoré kmene sú však vysoko patogénne. Typ STEC produkuje tzv. krížovou kontamináciou v kuchyni (napr. Mäso dostatočne tepelne upravovať (min. Prípad zatiaľ sledujú slovenské aj české médiá. Očakáva sa, že sa čoskoro objavia ďalšie informácie, najmä o rozsahu kontaminácie a o tom, či sa nebezpečný tatarák mohol dostať aj na trhy susedných krajín.